Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoCsp/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200725
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217200725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Bratislava, Žižkova 11, zastúpeného splnomocnencom: HMG LEGAL,
s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Bratislava. Červeňova 14, proti žalovaným: 1. Q. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. I., J. XXXX/XX, 2. X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. I., J. XXXX/XX, o zaplatenie 1.195,76 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 9Csp/17/2017 zo dňa v spojení s opravným uznesením č. k. 9Csp/17/2017-160 zo dňa 5. augusta
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e .

II. Odvolanie žalovaných voči II. výroku napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením o d
m i e t a .

III. Vyhovujúci I. výrok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaným 1. a 2. n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením označených v záhlaví súd prvej inštancie I.
výrokom uložil žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.080,76 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 34,22 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3 písm.

a), 4, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné
ustanovenia 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 11.9.2007 uzavreli strany zmluvu o
povolenom prečerpaní na bežnom účte na základe žiadosti žalovaných pod číslom 002529029R do
výšky limitu úverového rámca 995,82 Eur. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.5.2014 žalobca
oznámil zosplatnenie úveru dňom 30.4.2014 a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.195,76

Eur vrátane príslušenstva do 11.5.2014.

4. Právne uzavrel, že žalovaní mohli úver čerpať odo dňa 11.9.2007, zmluvné strany si dohodli
výšku úrokovej sadzby a sadzbu úroku z omeškania v zmysle obchodných podmienok pre povolenéprečerpanie bežného účtu. Nedodržali dohodnuté zmluvné podmienky, z toho dôvodu žalobca dňa
30.4.2014 určil splatnosť úveru v súlade s článkom IX. ods. 1 písm. e) Všeobecných zmluvných
podmienok. Nárok žalobcu je opodstatnený v sume 1.080,76 Eur, pozostávajúca z istiny 995,82 Eur

a úrokov z úveru do zosplatnenia vo výške 81,21 Eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 3,73 Eur,
úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku
žalobu zamietol, čo do úroku z úveru 18,90 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia
ako aj poplatkov 115,- Eur za upozornenie a výzvy, ktoré neboli dohodnuté v zmluve, a to z dôvodu,
že istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru a zmluvné úroky sú

vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky, tj. spolu s istinou. Doba splatnosti
úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Žalobca ako veriteľ nemohol oprávnenie žiadať od
žalovaných zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa
30.4.2014 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedené
vyplýva z podstaty zmluvného úveru, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa
poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky veriteľ

vrátiť v poskytnutej výške, teda nie je oprávnený požadovať od odporu aj zmluvne dohodnuté úroky.
S poukazom na ust,. § 506 Obchodného zákonníka s tým, že na uvedenom nič nemení ani dohoda
účastníkov, resp. jej uvedenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko takáto podmienka -
zmluvné dojednanie je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

5. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 34,22
% (66,43 % : 33,57 %) podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie výlučne II. a III. výroku, ktorým navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d) Civilného

sporového poriadku. Argumentoval tým, že ak by súd prvej inštancie rozhodol správne podľa zisteného
skutkového stavu veci a naň nadväzujúceho právneho posúdenia, no najmä v súlade s odôvodnením
jeho rozhodnutia, musel by vo výroku I. priznať žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.080,76
Eur (aj v sume 84,94 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 995,82 Eur od
1.5.2014 do zaplatenia. Ak by výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v súlade s jeho odôvodnením,

tak potom by bol žalobca úspešný v rozsahu trov konania v rozsahu 34,22 % (67,11 % - 32,89 %).

7. Odvolanie podali aj žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Argumentovali tým, že zmluvu o prečerpaní č. 002529029R uzavreli,
k prečerpaniu bežného účtu nedošlo, neobstojí ani výpočet požadovaných súm. Zo špecifikácie nie

je možné posúdiť a prepočítať výšku dlhu na istine, úroku a úrokoch z omeškania, teda dôvodnosť
jednotlivých nárokov, zosplatnenie nemohli byť vykonané správne. Žalobca nepreukázal aktívnu a
pasívne legitimáciu, ani omeškanie žalovaných.

8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

Aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaných jasne vyplýva z Oznámenia o
poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002529029R zo dňa 11.9.2007, a preto považuje
daný odvolací dôvod za nedôvodný. Vyjadrenie žalovaných, že bežný účet nikdy neprečerpali pôsobí
zmätočne a nejasne, vzhľadom na to, že z Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 1.5.2014, výslovne
vyplýva, že žalovaní poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V návrhu na vydanie platobného rozkazu (v
bode II.) špecifikoval nárok uplatňovaný v spore, jasne a podrobne uvádza, z akých čiastkových súm
pozostáva žalobou uplatňovaná pohľadávka, t.j. v akej výške je dlžná istina (suma čerpaných finančných
prostriedkov zo strany žalovaných), v akej výške sú dlžné úroky z úveru, v akej zmluvne dohodnutej
sadzbe a z akej sumy boli účtované a tiež v akej výške sú dlžné úroky z omeškania a dlžné poplatky.

Nesúhlasí s neexistenciou samotnej pohľadávky ani s tvrdeniami žalovaných o tom, že z jeho strany
nebolo preukázané ich omeškanie. Niekoľkokrát upozorňoval upomienkami a výzvami na skutočnosť,
že sú s úhradou jednotlivých splátok v omeškaní. Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky boli
vyzvaní na úhradu celej dlžnej pohľadávky pod hrozbou mimoriadneho zosplatnenia úveru. Omeškanie
žalovaných vyplýva aj zo špecifikácie pohľadávky, že od 12/2013 žalovaní nevykonali žiadnu, ani len

čiastkovú úhradu splátok.9. Podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté,
možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o
ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

10. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť
späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno
vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom
nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa

dostávajúdopostavenia,akokebyodvolanienebolopodané.Lehoty,ktorémajúplynúťodprávoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, potom plynú až od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania
(§ 369 Civilného sporového poriadku).

11. V prejednávanej veci žalobca vzal odvolanie späť predtým, než odvolací súd o ňom rozhodol,
preto odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku a odvolacie

konanie o odvolací žalobcu I. výrokom zastavil.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného
odvolania žalovaných, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi

nimi prednostne otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 CSP) a dospel k záveru,
že podané odvolanie žalovaných voči II. výroku napadnutého rozsudku je nevyhnutné odmietnuť (386
písm. b/ CSP), nakoľko odvolanie podala neoprávnená osoba.

13. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

14. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna
ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t. j. či

právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho
povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie
vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len
nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany,
že jej bola spôsobená ujma.

15. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, teda aj citovaného ustanovenie
§ 359 CSP za to, že na strane žalovaných II. výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
(v spojení s opravným uznesením) nevznikla žiadna ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne
zistiteľná,bezohľadunasubjektívnypocitžalovaných,keďžetýmtovýrokombolažalobavočižalovaným

čiastočne zamietnutá.

16. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie voči II. výroku napadnutého rozsudku v danom
prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaných s použitím ust. § 386
písm. b) CSP odmietol.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP“), po zistení, že odvolanie žalovaných bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanýchje možné priznať úspech, keďže rozsudok v napadnutom rozsahu (I. výrok) nie je vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy
1.195,76 Eur (istina 995,82 Eur, úrok vo výške 81,21 Eur, úrok z omeškania 3,73 Eur, poplatky 115,-
Eur), úrok 18,90 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1.080,76 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia.

19. Zamietajúci II. výrok (suma 115,- Eur, úrok 18,90 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do
zaplatenia), s ohľadom na zastavenie odvolacieho konania o odvolaní žalobcu a odmietnutie odvolanie
žalovaných v tejto časti s poukazom na odseky 11 a 16, nadobudol právoplatnosť, nie je predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 1.080,76 Eur (995,82 Eur + 81,21 Eur + 3,73 Eur), úrok z omeškania
8,25 % ročne zo sumy 995,82 Eur od 1.5.2014 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 34,22 % (III. výrok).

21. Z obsahu spisu bolo zistené, že dňa 11.9.2007 uzavreli strany Zmluvu o povolenom prečerpaní č.
002529029R (na bežnom účte) vo výške 30.000,- Sk/995,82 Eur od 11.9.2007 (Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002529029R). Zároveň sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a
sadzbyúrokuzomeškaniabudeurčenávObchodnýchpodmienkachprepovolenéprečerpaniebežného
účtu, ktoré tvoria súčasť Zmluvy. Podľa čl. IV bod 1 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie

bežného účtu čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročné úrokovou sadzbou
dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu a jej výška je uvedená v Oznámení Banky o stanovených
úrokových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene a je platná ku dňu, ktorý zakladá povinnosť
Majiteľa účtu plniť podľa Zmluvy. Upomienkou zo dňa 4.1.2014 vyzval žalobca žalovaného 1. výšku dlhu
k 3.1.2014 v sume 28,47 Eur s tým, že na bežnom účte č. 4004788091/7500 určenom na splácanie

povoleného prečerpania nebol v deň splatnosti zabezpečený zostatok prostriedkov na úhradu záväzkov,
ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere č. 002529029R zo dňa 11.9.2007. Výzvou na zaplatenie zo dňa
16.1.2014 vyzval žalobca žalovaného 1. na zaplatenie sumu 63,56 Eur do 26.1.2014. Opakovanou
výzvou na zaplatenie zo dňa 2.2.2014 vyzval žalobca žalovaného 1. na zaplatenie dlhu v sume 114,96
Eur. Poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 3.3.2014 vyzval žalobca žalovaného 1. na zaplatenie

sumy 165,46 Eur (doručené dňa 6.3.2014). Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.5.2014 žalobca
oznámil žalovanému 1. zosplatnenie úveru dňom 30.4.2014 a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 1.195,76 Eur vrátane príslušenstva do 11.5.2014 (doručené žalovanému 1. dňa 7.5.2014). Dňa
28.12.2018 žalovaní podali odpor, v ktorom uviedli, že nie je možné posúdiť dôvodnosť jednotlivých
nárokov, keď ani zo špecifikácie nie je možné posúdiť a prepočítať výšku dlhu na istine, úroku a úrokoch

z omeškania, teda nie je jasné ako k žalovanej sume dospel. Zosplatnenie nie je vykonané správne,
nepreukázal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu ani omeškanie žalovaných.

22. Na preukázanie žalovanej sumy predložil žalobca spolu so žalobou Oznámenie o poskytnutí
povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 002529029R, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie

bežného účtu účinné od 1.11.2006, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.7.2007, Úrokové
sadzby-fyzickéosobyplatnéod15.4.2013,špecifikáciupohľadávkynač.l.21-22, Sadzobníkprefyzické
osoby platný od 1.7.2013.

23.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného

práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu t.j. súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu,
ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovaniakaždéhozvykonanýchdôkazovjednotlivoivovzájomnýchsúvislostiach,žežalobažalobcu
je nedôvodná, a to na základe odlišného právneho posúdenia, keď podľa odvolacieho súdu je na danýprípad potrebné aplikovať ust. § 132, § 150 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
ktoré sú pre posúdenie veci potrebné.

25. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

26. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,

popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

29. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o

veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

30. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

31. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a

povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

32. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (<. nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná
zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitostí
tejto zmluvy. Tu je potrebné poukázať na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch
presnešpecifikujepodstatnénáležitostízmluvy,zčohovyplýva,žetietonáležitostímusiabyťipodpísané

účastníkmi zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitostí zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných
obchodných podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

40. V tomto smere odvolací súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS
3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba

od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat
ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často
nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v

právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

41. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jejuplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo

podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

42. Keďže odvolací súd považoval nárok žalobcu na zaplateniu sumy 1.080,76 Eur (995,82 + 81,21 +

3,73) za nedôvodný, nedôvodnou je aj požiadavka žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškanie z tejto
sumy vo výške 8,25 % ročne, keďže sa jedná o akcesorický vzťah.

43. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci bolo nutné pri
rozhodovaní vychádzať z navrhnutých (označených) dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe, iné dôkazy
strany sporu (žalobca) nenavrhli vykonať a v danom prípade súd nemal poučovaciu povinnosť o

procesných právach a povinnostiach vo vzťahu k žalobcovi, ani povinnosť odstraňovať argumentačné
a dôkazné nedostatky žaloby (§ 132, § 160 ods. 3 CSP). V prejednávanej veci na podklade skutkového
stavuzistenéhozdôkazovpredloženýchžalobcom,bolonutnédospieťkzáveru,žežalobcanepreukázal
oprávnenosť nároku (v požadovanej výške) proti žalovaným, a preto z tohto dôvodu pre
neunesenie dôkazného bremena žalobcom odvolací súd napadnutý I. výrokom postupom podľa § 388

CSP zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia

ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Žalovaní dosiahli v konaní plný úspech (zamietnutá suma 1.195,76 Eur s príslušenstvom). V
prvoinštančnom a odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov
konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2

CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade síce žalovaní vykonali na prvoinštančnom a odvolacom
súde procesné úkony, avšak náhradu trov konania si neuplatnili a nevyčíslili a ani im z obsahu žiadne

trovy v prvoinštančnom ani odvolacom konaní nevznikli.50.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

51. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisaleboiuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal

pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

52. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania nepriznal.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).