Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212838
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715212838.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne D. Š., P.. XX.X.XXXX,

X. Y. H., zast. Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s. r. o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves,
IČO: 47233419, proti žalovanému G.. I. H., H. T., A. XX, H., M.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jaroslavom
Sidorom, advokátom, AK Poprad, Zdravotnícka 4373/6, IČO: 36866156,
v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý verejne sa ospravedlniť žalobkyni za neoprávnené zásahy do jej
práva na ochranu osobnosti zverejnením ospravedlnenia v printovom médiu v lehote 60 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku v tomto znení:

„Týmto sa ospravedlňujem D. Š. za to, že som zverejnil jej osobné údaje obsiahnuté vo zverejňovanom
trestnom rozkaze vydanom Okresným súdom Spišská Nová Ves bez právneho základu, čím som
zasiahol do vážnosti, dôstojnosti a poškodil som jej dobrú povesť. Za toto svoje konanie sa D. Š. verejne
ospravedlňujem.“

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu v sume 37,58 eur na účet Okresného súdu E. do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu v sume 37,58 eur na účet Okresného súdu E. do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 5.11.2015 žiadala, aby súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
konania voči žalobkyni, a to najmä obťažovania, slovných, či písomných vyhrážok, prenasledovania
osobyaakýmikoľvekinýmispôsobmiprejavu,ktorébymohliznížiťvážnosť,dôstojnosťačesťžalobkyne.
Žalobkyňa tiež žiadala, aby sa jej žalovaný ospravedlnil za to, že boli zverejnené osobné údaje
obsiahnuté vo zverejňovanom trestnom rozkaze vydanom Okresným súdom Spišská Nová Ves bez
právneho základu, čím zasiahol do vážnosti, dôstojnosti a poškodil jej dobrú povesť. Žiadala priznať aj
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 60.000,-- eur.

2. Na pojednávaní dňa 26.4.2017 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu druhého petitu žaloby, aby
ospravedlnenieurobilžalovanýverejne,atozverejnenímospravedlneniavprintovommédiu.Uznesením
č. k. 13C/233/2015-232 zo dňa 26.4.2017 súd zmenu žaloby pripustil.3. Žalobkyňa uviedla, že dňa 13.8.2014 si prezerala na internete webovú stránku Q..T..H., ktorá patrí
žalovanému a na tejto internetovej stránke bol umiestnený text so zverejneným trestným rozkazom

vydaným dňa 16.6.2014 Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/35/2014 na osobu žalobkyne,
pričom boli zverejnené jej osobné údaje v plnom znení, a to meno, priezvisko, adresa miesta
bydliska, pošta na doručovanie písomností, ako aj celý obsah textu, kde sa medzi iným nachádzajú
aj údaje bývalého manžela žalobkyne E. Š., a to číslo jeho bankového účtu a adresa jeho trvalého
pobytu. Zverejnením trestného rozkazu došlo k protiprávnemu zásahu do zákonom chránených zložiek

osobnosti žalobkyne, a to najmä do jej občianskej cti a vážnosti v spoločnosti. Uviedla, že žalovanému
nikdy nedala súhlas na zverejnenie trestného rozkazu, teda ani na zverejnenie osobných údajov. Podľa
žalobkyne došlo k protiprávnemu zásahu do súkromia žalobkyne a nerešpektovaním jej práv sa znížil jej
spoločenský status a privodil stav, keď sa nie vlastnou vinou stala terčom nežiaducej kritiky. Žalobkyňa
bola a je konfrontovaná so zvýšenou pozornosťou okolia a otázkami priateľov. Je toho názoru, že
v danom prípade nie je postačujúce iba ospravedlnenie zo strany žalovaného, a to predovšetkým

s poukazom na jeho vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že sa stále stotožňuje so svojim konaním, o
čom svedčí napr. vyjadrenie žalovaného v rámci konania na Úrade na ochranu osobných údajov SR.
Žalovaný vystupuje ako verejný činiteľ a ako osoba znalá práva by mal vedieť, že nie je dôvodné, aby
voči žalovanej stupňoval sankcie tým, že verejne publikoval trestný rozkaz. Žalovaný mal záujem o
zverejnenie trestného rozkazu aj v novinách.

4. Nárok na priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyňa odôvodnila tým, že prežila ťažký stres, strach,
traumu a odvtedy trpí zdravotnými problémami. Narušili sa jej vzťahy so známymi, priateľmi, susedmi
a tiež v rodine, keď došlo k narušeniu vzťahov s jednou z dcér, ktorá opustila spoločnú domácnosť.
Do momentu zverejnenia trestného rozkazu okolie žalobkyne nemalo vedomosť o tom, že žalobkyňa

je trestne stíhaná, avšak trestný rozkaz bol zverejnený na webovej stránke žalovaného tým štýlom, že
keď bola v prehliadači google zadaná stránka v tom čase nie G.. H., ale D.. H., tak sa na tejto stránke
objaviltrestnýrozkaz.Zároveňpodotkla,žeprehliadačgooglejejedenznajvyužívanejšíchinternetových
prehliadačov. Zverejnením trestného rozkazu sa zo súkromia žalobkyne stala vec verejná. V dôsledku
uvedeného zo strany svojho okolia žalobkyňa čelila nepríjemným situáciám, zazeraniu, dokonca došlo aj

k incidentu. V danej právnej veci nie je možné dospieť a vyvodiť si iný názor, než ten, že žalobca svojim
konaním zasiahol do osobnostných práv žalobkyne, v značnej miere znížil jej dôstojnosť a vážnosť v
spoločnosti, hrubým spôsobom poškodil jej občiansku česť a dobré meno.

5. Žalovaný nárok žalobkyne neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že síce je pravda, že

na webovej stránke žalovaného bol zverejnený trestný rozkaz, žalobkyňa však nepreukázala, že to
bol práve žalovaný, ktorý zverejnil trestný rozkaz na internete, alebo že by dal inej osobe pokyn
na jeho zverejnenie. K tejto stránke majú prístup aj iné blízke osoby žalovaného, ktoré mohli mať
osobný záujem na ochrane žalovaného, aby žalobkyňa na neho ďalej neútočila. Poukázala na to, že
rozhodnutie trestného súdu nie je súčasťou informačného systému žalovaného ako súdneho exekútora,

v ktorom žalovaný z titulu svojho postavenia súdneho exekútora spracúva, poskytuje, sprístupňuje
alebo zverejňuje údaje, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané žalovaným, ale bolo vydané súdom v
trestnom konaní, teda nemôže byť súčasťou informačného systému žalovaného. Pokiaľ ide o webovú
stránku žalovaného, tak táto stránka nie je žiadnym webovým sídlom, ani oficiálnym úradným miestom
zverejňovania činnosti súdneho exekútora a v tomto sa Úrad na ochranu osobných údajov SR veľmi

mýli. Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch za takéto oficiálne miesto zverejňovania považuje len
Centrálny register exekúcií, ktorý je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory podľa
§ 211a. Z týchto dôvodov webová stránka žalovaného nie je súčasťou jeho informačného systému,
nie je oficiálna, ale je neoficiálnym miestom všeobecnej prezentácie činnosti súdneho exekútora. Na
jeho webovej stránke neboli, nie sú a ani nemôžu byť zverejnené rozhodnutia z exekučnej činnosti.

Tvrdenia žalobkyne, že bolo negatívne zasiahnuté do jej súkromia, znížil sa jej spoločenský status, nie
vlastnou vinou sa stala terčom nežiaducej kritiky, že je konfrontovaná so zvýšenou pozornosťou okolia
a otázkami priateľov, sú to obyčajné frázy, ktoré nie sú preukázané žiadnym konkrétnym dôkazom.
Žalovaný ale nevylučuje, že spoločenský status žalobkyne sa znížil tým, že sa dostala do finančných
problémov, že boli voči nej vedené exekúcie nielen žalovaným, a že bola odsúdená pre spáchanie

viacerých úmyselných trestných činov v súvislosti s výkonom exekúcie žalovaným. Jej odsúdenie ale
nezavinil žalovaný, ale sama žalobkyňa sa dopustila úmyselných trestných činov, pričom trestné konanie
bolo verejné a vedené v súlade so zásadou verejnosti súdneho konania a teda verejnosti, vrátane
susedov žalobkyne, bolo veľmi dobre známe, že spáchala trestný čin. Pripúšťa, že v tejto súvislostisa mohli susedia a príbuzní žalobkyne voči nej správať tak, ako to uvádza žalobkyňa. Žalovaná ani
nenamieta v žalobe zverejnenie toho, že bola odsúdená pre trestný čin, lebo nakoniec táto skutočnosť je
pravdivá. Podaným návrhom namieta iba to, že boli zverejnené jej osobné údaje. Poukázal aj na to, že

osobné údaje žalobkyne boli zverejnené už pred zverejnením trestného rozkazu, napr. na katastrálnom
portáli a na portáli živnostenského registra.

6. Žalovaný tiež namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože takto označený môže byť len exekútor
v rámci výkonu exekučnej činnosti. K prvému petitu žaloby žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadnym

relevantným dôkazom nepreukázala to, čo sa uvádza v tomto petite, teda že by ju obťažoval, vyhrážal
sa jej, alebo ju prenasledoval. Poukázal aj na to, že ak žalobkyňa uvádza, že má psychické problémy,
tak sama potvrdila, že tieto má už od roku 2012, kedy sa začalo exekučné konanie a rozviedla sa v
roku 2013, teda pred zverejnením trestného rozkazu. Žalobkyňa nepreukázala ani splnenie zákonných
podmienok na priznanie nemajetkovej ujmy. Zverejnením trestného rozkazu boli zverejnené iba pravdivé
údaje o odsúdení žalobkyne a poukázal tiež na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove, podľa

ktorého sa na poškodeného trestným činom Zákon č. 122/2013 nevzťahuje. Taktiež sa na neho
nevzťahuje ani povinnosť anonymizácie súdnych rozhodnutí. Trestný poriadok ako taký nezakazuje
poškodenému zverejniť rozhodnutie vydané v trestnom konaní a zverejnené bolo iba to, čo už bolo
dávno verejné.

7. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/233/2015-235 zo dňa 24.5.2017, ktorým žalobu zamietol,
žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 75,16 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Na základe odvolania podaného žalobkyňou prejednal vec odvolací súd, ktorý
uznesením č. k. 24Co/2/2018-301 zo dňa 28.5.2019 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že
vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva je nutné nájsť
spravodlivú rovnováhu medzi právom na súkromie na jednej strane a záujmom, ktorý vyžaduje voľné
poskytovanie osobných dát, pričom vychádzajúc z individuálnych okolností prípadu nemožno dospieť
k záveru, že akékoľvek zverejnenie osobných dát, aj pokiaľ sú pravdivé, nie je spôsobilé zasiahnuť

do práva na súkromie. Odvolací súd dospel k záveru, že zverejnenie tohto trestného rozkazu nie je
možné ospravedlniť ani dosiahnutím legitímneho cieľa, aj keď je nepochybné, že súdny exekútor, ktorý
zodpovedá za nerušený výkon súdnej exekúcie, má záujem, aby povinné osoby nejakým spôsobom
nehatili priebeh exekúcie. Na dosiahnutie tohto cieľa by určite postačovala aj všeobecná informácia
pre povinného, že určitým konaním, ktorým bude brániť vo výkone rozhodnutia, môže naplniť skutkovú

podstatu trestného činu a tento cieľ by nepochybne bol dosiahnutý aj zverejnením anonymizovaného
trestného rozkazu. Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že základ nároku je daný. V ďalšom
konaní bude úlohou súdu I. inštancie rozhodnúť o tom aké je primerané zadosťučinenie v prospech
žalovanej a rozhodnúť aj o nároku na priznanie prípadnej nemajetkovej ujmy, v tejto súvislosti však musí
brať do úvahy aj konanie žalovanej v exekučnom konaní.

8. Pri opätovnom prejednaní veci žalobkyňa žiadala žalobe vyhovieť. Konštatovala, že zo strany
žalovaného bol predvedený čisto kauzistický prístup. Poukázala na to, že nie je podstatné len to, že boli
použité a publikované osobné údaje na webovej stránke žalovaného, ale aj to, že to publikoval žalovaný,
čomu svedčí aj fakt, že doména bola platená z účtu, ktorý je totožný s vtedajším účtom súdneho

exekútora, ale podstatné je, že matériou, na ktorej boli publikované osobné údaje, bol trestný rozkaz a v
tejtosúvislostipoukázalnaprávnezáveryodvolaciehosúdu.Vsúvislostisobranoužalovanéhopoukázal
aj na list žalovaného doručovaný Úradu na ochranu osobných údajov SR, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že prijal svoje presvedčenie o tom, že môže brať spravodlivosť do vlastných rúk a publikovať
rozhodnutia ako to bolo v tomto prípade, poukazovať na osobu žalobkyne a verejne ju diskreditovať.

Je to nepochopenie situácie ako sa má verejný činiteľ správať. Zverejnenie osobných údajov, ktoré boli
na trestnom rozkaze v kontexte celého trestného rozkazu zasiahli do osobnostných práv žalobkyne,
pretože sa v obci, kde žije, stala osobou, od ktorej sa všetci odvrátili a bolo to v dôsledku publikovaného
trestného rozkazu. Žalobkyňa teda bola potrestaná v trestnom konaní, ale žalovaný to nepovažoval za
dostatočné a publikovaním ju dehonestoval aj v rámci rodiny, susedov a známych.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K prvému žalobnému petitu uviedol, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že by nastali také skutočnosti, aké sú uvedené v petite 1.
Vo vzťahu k žalobnému petitu 2 uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadne také skutočnosti,ktoré majú byť naformulované v obsahu ospravedlnenia, teda nepreukázala, že došlo k takému zásahu
do jej osobnej integrity, že by utrpela na svojej vážnosti, dôstojnosti, alebo že by bola poškodená
jej dobrá povesť. Nepreukázala ani, že by medzi zhoršením jej zdravotného stavu a zverejnením jej

osobných údajov bola akákoľvek príčinná súvislosť. Poukázal na to, že osobné údaje žalobkyne boli
už pred zverejnením trestného rozkazu verejne prístupné na katastrálnom portáli a k týmto mali prístup
akékoľvek tretie osoby. Taktiež mala zverejnené osobné údaje na portáli živnostenského registra. Ak by
aj bolo preukázané, že došlo k zníženiu spoločenského statusu žalobkyne, tak k tomu došlo len preto,
že ako podnikateľka bola dlžníčkou, že sa voči nej viedlo exekučné konanie a v súvislosti s týmto aj

trestné konanie a má za to, že v obci, v ktorej býva, tieto skutočnosti boli všetkým známe bez toho, aby
došlo k zverejneniu trestného rozkazu. Má za to, že nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaný
zverejnil trestný rozkaz na svojej stránke. K správaniu žalobkyne v exekučnom konaní poukázal na
závery trestného konania a podľa žalovaného nepreukázal ani podmienky na priznanie nemajetkovej
ujmy.

10. Z obsahu žaloby, vyjadrení strán, výsluchu svedkov O. Š.,
M.. Z. Y. N. X. H. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 4T/35/2014, obsahu spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/28/2015, obsahu
rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa
XX.X.XXXX,rozhodnutiaorozkladeč.k.XXXXX/XXXX-A.-XzodňaXX.X.XXXX,dokladovzverejnených

na stránke súdneho exekútora, vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 3.10.2014, z obsahu
záznamov o zdravotnom stave, rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1T/56/2013-172, súd
zistil nasledovný skutkový stav:

11. Trestným rozkazom č. k. 4T/35/2014-273 zo dňa 16.6.2014 vydaným Okresným súdom Spišská

Nová Ves bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu marenia exekučného konania podľa § 243a ods. 1
písm. e/ Trestného zákona. V bode 1 písm. b/ sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v bode 2, ktorého sa dopustila tak, že dňa 11.7.2012 v čase asi o 8.00 hod.
počas toho, ako žalovaný v rámci výkonu exekúcie v exekučnej veci vedenej Okresným súdom Spišská
Nová Ves sp. zn. 1Er/389/2012 vošla do priestorov nachádzajúcich sa v zadnej časti domu, kde ako

živnostníčka mala zriadené kancelárske priestory a poškodila niektoré z vecí, ktoré boli spísané súdnym
exekútorom v rámci výkonu exekúcie. Žalovaného, ktorý bol v uvedenom konaní poškodeným, odkázal
súd s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňom 4.7.2014.

12. Žalobkyňa zistila dňa 13.8.2014, že na webovej stránke Q..T..H., ktorá patrí žalovanému, bol
zverejnenývyššieuvedenýtrestnýrozkazvplnomznení,tedabolizverejnenéajjejosobnéúdaje,pričom
žalobkyňa nikdy nedala žalovanému súhlas na zverejnenie trestného rozkazu. Na základe uvedených
zistení podala žalobkyňa podnet Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky /ďalej len
Úrad/.

13. „Úrad“ rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa XX.X.XXXX konštatoval porušenie povinností
žalovaného vyplývajúcich zo Zák. č. 122/2013 Z. z. a uložil žalovanému opatrenia na odstránenie
nedostatkov a príčin ich vzniku. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol
„Úrad“ rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-A.-X zo dňa XX.X.XXXX tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu podanej žalovaným konal
v predmetnej veci Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č. k. 1S/28/2015-56 zo dňa 7.6.2016
zrušil rozhodnutie Úradu zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXXXX/XXXX-A.-X v spojení s rozhodnutím zo dňa
XX.X.XXXX č k. XXXXX/XXXX-A.-XX a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.7.2016. Následne „Úrad“ rozhodnutím č. k. XXXXX/XXXX-

A.-X zo dňa XX.XX.XXXX konanie o podnete žalobkyne zastavil. Po skončení dokazovania žalobkyňa
predložila súdu ešte rozhodnutie predsedníčky „Úradu“ č. k. XXXXX/XXXX-A.-XX zo dňa X.X.XXXX,
ktorým bolo vyhovené rozkladu účastníkov konania a rozhodnutie o zastavení konania bolo zrušené a
vec bola vrátená orgánu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

14. Na návrh žalobkyne boli vo veci vypočutí svedkovia O. Š.
M.. Z. Y..15. Svedkyňa O. Š., dcéra žalobkyne, vo výpovedi uviedla, že v roku 2014 na webovej stránke súdneho
exekútoranašlazverejnenýtrestnýrozkazbezvymazaniaakýchkoľvekúdajovajskomentáromktomuto
trestnému rozkazu. Nespomína si už presne na obsah tohto komentára, ale spomínalo sa tam, že žena

zo H. bola odsúdená na 36 mesiacov, a že mala podmienku s probačným dohľadom. Hneď ako to zistila,
informovala o tejto skutočnosti žalobkyňu. Svedkyňa tvrdila, že kým nedošlo k zverejneniu trestného
rozkazu, tak okolie žalobkyne nevedelo o tom, že je trestne stíhaná. Po zverejnení trestného rozkazu
došlo aj k incidentu, keď šiel okolo sused z vedľajšej ulice a vykrikoval svedkyni aj jej otcovi, že žalobkyňa
je kriminálnička. Keď sa ho pýtali odkiaľ o tom vie, tak povedal, že sa o tom dočítal na internete.

16. Svedok M.. Z. Y. pôsobí ako redaktor v denníku U. a v rámci výkonu svojej činnosti sa zaujíma o
súdne procesy s tým, že chodieva na pojednávania na Krajský súd v Košiciach. Ak ho niečo zaujme z
prejednávaných vecí, tak napíše články o pojednávaniach, na ktorých sa zúčastnil. K predmetnej veci sa
však vôbec nevedel vyjadriť, pričom poukázal na značný časový odstup a na skutočnosť, že sa venoval
mnohým prípadom. Ak vyšiel článok v denníku U., tak ho zrejme napísal, ale nepamätá sa, či ho niekto

oslovil, aby zverejnil aj trestný rozkaz.

17. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že o zverejnenom trestnom rozkazu ju informovala dcéra, následne
sa to dozvedela aj mladšia dcéra, ktorá s ňou od tej doby nekomunikuje. Dozvedeli sa o tom aj susedia,
ktorí ju trištvrte roka obchádzali, zazerali na ňu, od daného okamihu sa musela rozviesť, nemá žiadneho

partnera. Má veľa zdravotných problémov. V minulosti mala veľa priateľov, potom sa jej pýtali, či nie je
v base. K svojim zdravotným problémom uviedla, že mozgovú príhodu mala v apríli 2016 a skleróza
multiplex jej bola diagnostikovaná v roku 2015.

18. Svedkyňa X. H., manželka žalovaného, popisovala správanie žalobkyne pri exekúcii, o čom vie od

syna. Tvrdila, že z toho čo sa stalo, má psychickú traumu a má obavy aj o manželov život, ktorý sa snaží
vyhýbať týmto núteným výkonom. Uviedla, že žalobkyňa na žalovaného podávala rôzne sťažnosti. U
žalovaného je zamestnaná asi 4-5 rokov, predtým pracovala na exekútorskom úrade u otca žalovaného.

19. Žalovaný dňa 7.10.2019 doručil súdu ešte exekučný spis týkajúci sa predmetnej exekúcie voči

žalobkyni za účelom preukázania správania žalobkyne v exekučnom konaní. Keďže žalovaný tento
dôkaz predložil súdu až po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, súd na tento dôkaz
neprihliadol.

20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

21. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

22. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

23. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha priznania nárokov súvisiacich so zásahmi do práva na
ochranu osobnosti na tom skutkovom základe, že žalovaný zverejnil na svojej webovej stránke trestný
rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/35/2014, a to v plnom znení, vrátane osobných
údajovžalobkyne.Medzistranaminebolosporné,žepočaspresnenezistenejdoby,aleminimálnepočas

mesiacov august a september 2014, bol na webovej stránke žalovaného zverejnený uvedený platobný
rozkaz. Tieto skutkové okolnosti boli potvrdené aj správou spoločnosti Webnode CZ, s. r. o., Hliny 70,
Brno, Česká republika, z ktorej vyplynulo, že uvedená webová stránka bola založená dňa 7.9.2011 a
jej vlastníkom a zakladateľom je žalovaný. Až dňom 27.5.2016 bola na základe jeho žiadosti webová
stránka zablokovaná. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, ktorým je súd I.

stupňa v zmysle § 391 ods. 2 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len
CSP/ viazaný, a v zmysle ktorého zo strany žalovaného došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobkyne tým, že žalovaný zverejnil osobné údaje žalobkyne v uvedenom trestnom rozkaze. Tak ako
konštatoval aj odvolací súd, neobstojí obrana žalovaného, že konal v záujme legitímneho cieľa, a toaby zverejnený trestný rozkaz pôsobil preventívne, pretože tento cieľ by nepochybne bol dosiahnutý aj
zverejnením anonymizovaného trestného rozkazu.

24. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe a pri vyhodnocovaní zásahov do
jednotlivých zložiek práva na ochranu osobnosti, kde patrí aj právo na ochranu občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, musí vždy súd vychádzať z kritérií a zásad primeranosti a proporcionality. Občiansky
zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým,
že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho

postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke
rozhodnutí pod č. R 34/1996 vyplýva, že skutočnosť, že určité správanie fyzickej osoby bolo ako skutok
predmetom trestného konania alebo občianskeho súdneho konania, nebráni tomu, aby sa následná
reakcia iných osôb na toto správanie stala predmetom konania o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl.
Obč. zákonníka. Na základe uvedeného a vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu súd dospel
k záveru, že konaním žalovaného, ktorý na svojej webovej stránke zverejnil trestný rozkaz aj s osobnými

údajmi žalobkyne, čo umožnilo jej identifikáciu v okruhu jej známych, je zásahom do práva na ochranu
osobnosti, teda žalobkyňa sa oprávnene domáha ochrany svojej osobnosti. Súd zároveň poznamenáva,
že Obč. zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie toho,
kto sa dopustil neoprávneného zásahu, pretože občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na
objektívnom princípe čo znamená, že zavinenie na strane toho kto spôsobil zásah, sa nevyžaduje a

tento subjekt za zásah zodpovedá aj keby o ňom nevedel.

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 13 pripúšťa rôzne prostriedky ochrany osobnosti. Dotknutá
osoba sa môže predovšetkým domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na
ochranu osobnosti, na čo slúži zapieracia žaloba, ktorou sa dotknutý subjekt domáha zdržania sa, resp.

zákazuurčitéhokonania,ktoréneoprávnenezasahujedoniektorejzložkyosobnosti.Vzapieracejžalobe
musí byť presne vyjadrené akých činov sa má žalovaný zdržať a nepostačuje iba všeobecné vyjadrenie,
napr. že žalovaný sa má zdržať urážlivých výrokov, pretože výrok rozsudku sa nemôže týkať iných
zásahov, než ku ktorým už došlo. Predpokladom na úspešné uplatnenie zapieracej žaloby je preukázať,
že zo strany porušiteľa došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti konkrétnou formou.

26. Žalobkyňa v žalobe okrem primeraného zadosťučinenia žiada, aby žalovanému bola uložená
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania voči žalobkyni, a to najmä obťažovania, slovných, či
písomných vyhrážok, prenasledovania osoby a akýmikoľvek inými spôsobmi prejavu, ktoré by mohli
znížiť vážnosť, dôstojnosť a česť žalobkyne. Už z formulácie tohto petitu je zrejmé, že sa neuvádzajú

konkrétne skutky, ale iba vo všeobecnosti by mala byť žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým by mohlo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Z tohto hľadiska
teda podľa názoru súdu žaloba podaná žalobkyňou nezodpovedá kritériám, ktoré musí spĺňať zapieracia
žaloba. Taktiež, ako už bolo uvedené, na základe zapieracej žaloby možno uložiť povinnosť len ohľadom
tých zásahov, ku ktorým došlo. Dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo strán ohľadom jej tvrdení, teda

každá zo strán je povinná predložiť skutkové tvrdenia aj v prípade popretia týchto skutkových tvrdení,
ktorými sa preukáže pravdivosť týchto tvrdení. Pokiaľ teda žalobkyňa žiada o uloženie zákazu určitých
činností zo strany žalovaného, v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobkyňu. Žalobkyňa
síce žiada uložiť povinnosť tak, ako ju naformulovala v prvom bode žaloby, avšak súdu neuviedla
žiadne tvrdenie, ani nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že žalovaný okrem zverejnenia

trestného rozkazu, mal žalobkyňu nejakým spôsobom obťažovať, vyhrážať sa jej, či prenasledovať ju.
Keďže žalobkyňa tieto skutočnosti nepreukázala, súd nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti, ktorou
by mala byť žalovanému uložená povinnosť upustiť od neoprávnených zásahov v takom rozsahu, ako
to požadovala žalobkyňa.

27. V zmysle § 13 ods. 1 Obč. zákonníka okrem práva domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti, fyzická osoba môže požadovať, aby sa odstránili následky
týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pod pojmom primerané zadosťučinenie
je potrebné rozumieť morálnu, t. j. nepeňažnú satisfakciu a najčastejšou formou primeraného
zadosťučinenia býva ospravedlnenie. Žalobkyňa sa v predmetnej žalobe domáha aj priznania

primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, a to v rozsahu ako požadovala v zmenenej
žalobe, ktorú zmenu súd pripustil. Žalovaný sa bránil tým, že žalobkyňa nepreukázala žiadne také
skutočnosti, ktoré majú byť naformulované v obsahu ospravedlnenia, predovšetkým nepreukázala
aké dôsledky na jej život malo zverejnenie osobných údajov. Taktiež namietal, že v konaní nebolopreukázané, že by žalovaný zverejnil osobné údaje žalobkyne a mal za to, že ospravedlnenie, ktoré
predniesol na pojednávaní dňa 2.10.2019, je postačujúce.

28. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, pretože nepochybne bolo preukázané, že na webovej
stránke žalovaného došlo k zverejneniu predmetného trestného rozkazu v plnom znení, a pokiaľ súd
aj v pôvodnom rozhodnutí konštatoval, že prevádzkovateľ webovej stránky zodpovedá za informácie
zverejnené na jeho webovej stránke, tým mal na mysli práve žalovaného, ktorý je vlastníkom webovej
stránky, je teda jej užívateľom a prevádzkuje ju. Z tohto hľadiska žalovaný zodpovedá, že na jeho

webovej stránke bol zverejnený predmetný trestný rozkaz a konanie žalovaného je preukázané aj z
jeho vyjadrení nachádzajúcich sa v liste adresovanom Úradu na ochranu osobných údajov SR zo
dňa 8.10.2014, kde obhajoval svoje konanie tým, že je vo verejnom záujme a v žiadnom prípade
nespochybňoval, že by k zverejneniu nedošlo. Vzhľadom k tomu, že bol preukázaný zásah do
práva na ochranu osobnosti žalobkyne, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené, súd považuje nárok na
primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia žalobkyni takou formou, akou to požaduje žalobkyňa,

za adekvátne zásahu spôsobenému žalovaným. Keďže k zverejneniu trestného rozkazu došlo na
webovejstránke,čoumožnilojehoprístupnosťširokémuokruhuosôb,nemožnopovažovaťzaprimerané
zadosťučinenie ospravedlnenie urobené žalovaným na pojednávaní, ale adekvátne je pokiaľ takéto
ospravedlneniejeurobenévprintovommédiu,čoumožňuje,abysadostalododispozícieširšiehookruhu
osôb.

29. Žalobkyňa sa tiež domáhala priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume
60.000,-- eur. V zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať za
predpokladu, že primerané zadosťučinenie sa nejaví postačujúce, pretože dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby

v značnej miere ide najmä vtedy, ak ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom
na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a
prežíva ako závažnú. Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd musí vychádzať vždy
z okolností konkrétneho prípadu a v závislosti od toho rozhodnúť, či sú splnené podmienky na priznanie
nemajetkovej ujmy a ak áno, v akom rozsahu. Ako poukázal aj odvolací súd pri hodnotení nároku

žalobkyne na priznanie prípadnej nemajetkovej ujmy, musí brať súd do úvahy aj konanie žalovanej v
exekučnom konaní.

30. Čo sa týka správania žalovanej v exekučnom konaní, toto nesporne vyplýva z opisu skutku tak, ako
bol vyjadrený v trestnom rozkaze Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/35/2014 a správanie

bolo podrobne opísané aj v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1T/56/2013-172, ktorý
bol zrušený trestným rozkazom, ktorý bol potom ukladaný súhrnný trest. Z týchto listinných dôkazov
nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo kvalifikované ako
trestný čin. Určite táto okolnosť musí byť hodnotená pri posudzovaní nárokov žalobkyne z titulu zásahu
do jej práva na ochranu osobnosti, pretože práve správanie žalovanej vyvolalo konanie zo strany

žalovaného. Ako už súd uviedol, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy iba vtedy,
ak priznané primerané zadosťučinenie sa nepovažuje za postačujúce. V tomto smere opäť dôkazné
bremeno zaťažuje žalovanú, teda je jej povinnosťou poskytnúť tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť
že týmto zásahom došlo k zníženiu jej dôstojnosti v značnej miere. Žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku
zverejnenia trestného rozkazu s jej osobnými údajmi, sa rozpadlo jej manželstvo, nekomunikuje s ňou

jej mladšia dcéra, má viaceré zdravotné problémy a stratila celý okruh svojich priateľov a známych.

31. Na podporu tvrdení žalobkyňa navrhla výsluch svedkyne O. Š., ktorá je jej dcérou. Svedkyňa sa však
vo svojej výpovedi vyjadrovala iba všeobecne, že žalobkyne sa dotklo všetko zo zverejneného trestného
rozkazu a spomínala, že mala byť svedkom ako jeden zo susedov vykrikoval jej aj otcovi, že žalobkyňa

je kriminálnička, a že sa o tom dočítal na internete. Svedkyňa nešpecifikovala o ktorého suseda by malo
ísť. Taktiež to nešpecifikovala ani žalobkyňa a neuviedla ani žiadne konkrétne tvrdenia, z ktorých by
vyplynulo ktoré konkrétne osoby s ňou prerušili vzťah v dôsledku toho, že došlo k zverejneniu trestného
rozkazu. Ani tvrdenie žalobkyne o tom, že po zverejnení trestného rozkazu s ňou prestala komunikovať
mladšia dcéra preukázané nebolo. Žalobkyňa tiež tvrdila, že sa jej v dôsledku toho rozpadlo manželstvo,

ale taktiež nepredložila o tomto tvrdení žiadny dôkaz. Bol to práve žalovaný, ktorý navrhoval ako dôkaz
vyžiadať spis, resp. rozsudok týkajúci sa rozvodu manželstva, avšak po vyjadrení právneho zástupcu
žalobkyne, na pojednávaní dňa 29.3.2017, že žalobkyňa netvrdí, že rozvod by mal byť dôsledkom
konania žalovaného, súd uznesením z 29.3.2017 vykonanie tohto dôkazu zamietol. Na pojednávanídňa 2.10.2019 žalobkyňa opätovne tvrdila, že práve v dôsledku konania žalovaného došlo k rozvodu jej
manželstva, ale dôkazy ohľadom tohto tvrdenia nepredložila. Žalobkyňa tiež poukazovala na zdravotný
stav a tvrdila, že súvisí práve s konaním žalovaného, ale ani v tomto smere z jej strany neboli predložené

žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o problémy psychického charakteru, tak aj svedkyňa O. Š. uviedla, že tieto
problémy už mala po výkone exekúcie, teda nemožno ich dávať do súvisu s konaním žalovaného. Ďalšie
zdravotné problémy jej boli diagnostikované v rokoch 2015 až 2017, avšak bez relevantného dôkazu,
ktorým by bola preukázaná príčinná súvislosť s konaním žalovaného nie je možné konštatovať, že by
boli následkom protiprávneho zásahu zo strany žalovaného.

32. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nebol
preukázaný jeden zo základných predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy, a to že zásah
žalovaného bol takej intenzity, že by bolo možné konštatovať zníženie dôstojnosti žalobkyne v značnej
miere. Nemajetkovú ujmu vo forme peňažného zadosťučinenia možno priznať iba vtedy, ak vzniknutú
ujmu nie je možné zmierniť prostredníctvom žiadnej formy morálneho zadosťučinenia. S poukazom na

nepreukázané tvrdenia žalobkyne a správania žalovanej v rámci exekučného konania súd dospel k
záveru, že na základe zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že primerané zadosťučinenie je
v danom prípade postačujúce, pretože neboli preukázané podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy
v peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd priznal žalobkyni primerané zadosťučinenie vo
forme ospravedlnenia a v časti uloženia povinnosti zdržať sa zásahov zo strany žalovaného ako aj v

časti týkajúcej sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobu zamietol.

33. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pričom zohľadnil, že každá zo strán
mala vo veci čiastočný úspech. Žalobkyňa bola vo veci úspešná ohľadom základu nároku, pretože bolo
preukázané, že konaním žalovaného došlo k zásahu do práva na ochranu jej osobnosti a bola úspešná

aj ohľadom jedného z uplatnených prostriedkov ochrany osobnosti, keďže jej bolo priznané primerané
zadosťučinenie formou ospravedlnenia. Žalovaný bol zase úspešný ohľadom náhrady nemajetkovej
ujmy a uloženia povinnosti zdržať sa zásahu, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že každá zo strán mala v konaní úspech a neúspech približne v rovnakom
rozsahu, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. V priebehu konania vznikli trovy štátu vo výške 75,16 eur z titulu svedočného, ktoré bolo vyplatené
svedkovi M.. Z. Y.. Trovy tohto dôkazu neboli kryté preddavkom na vykonanie dôkazu, preto boli
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Podľa názoru súdu aj pri rozhodovaní o trovách štátu je
potrebné analogicky použiť ustanovenia § 255 až § 257 CSP, teda pri rozhodovaní o trovách štátu

zohľadniť pomer úspechu a neúspechu strán v konaní. Keďže každá zo strán bola v konaní úspešná
v približne rovnakej časti, súd zaviazal žalobkyňu ako aj žalovaného k náhrade trov štátu v 1/2-ici, t. j.
v sume 37,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).