Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010524
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010524.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Mariána Mačuru na neverejnom zasadnutí konanom dňa 02.09.2020, v trestnej
veci proti obv. A.. X. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/26/2020 zo dňa 10.06.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§241ods.6Tr.poriadkuvspojenís§220ods.1Tr.poriadku
schválil zmier uzavretý medzi obvineným A.. X. O. a poškodenými M. I., Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou, a. s., a Sociálnou poisťovňou, a zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému A.. X. O.
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že dňa 29.10.2019 v čase o 18:09 hod. viedol vozidlo zn. K. J., EČV: Z. po ulici

Jánošíkovej v Prešove v smere na ulicu Severnú, kde sa počas odbočovania vľavo z hlavnej cesty na
vedľajšiu cestu dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, nedal prednosť v
jazde protiidúcemu cyklistovi M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. XXXX/X, Z., ktorý vtom čase viedol
bicykel v smere od ulice Stavbárskej na ulicu Jánošíkovu po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k
zrážke ľavej prednej časti vozidla s cyklistom, dôsledkom čoho cyklista M. I. stratil rovnováhu a spadol
na zem, následkom čoho utrpel stredne ťažké zranenia, a to pomliaždenie a kožnú odreninu pravého

kolena, pomliaždenie a kožnú odreniu ľavého stehna, pomliaždenie ľavého predkolenia a pomliaždenie
a kožnú odreninu ľavej nohy s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 28-30 dní, čím
obvinený ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 4 a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor sťažnosť. V dôvodoch

sťažnosti uviedol, že s týmto uznesením súdu nemôže súhlasiť a nepovažuje ho za správne. Podľa
jeho názoru v tejto veci zákonné podmienky na postup podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku splnené
neboli, a to po materiálnej stránke. Z odôvodnenia uznesenia súdu vyplýva, s čím sťažovateľ súhlasí,
že obvinený prehlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, nahradil poškodeným škodu podľa ich
dohody a vykonal iné opatrenia na jej náhradu, ktorá vznikla v súvislosti so spáchaním činu, pre ktorý
mu bolo vznesené obvinenie a zložil na účet Okresného súdu Prešov peňažnú sumu, ktorá nie je

zrejme neprimeraná k závažnosti spáchaného činu, z čoho vyplýva splnenie formálnych podmienok na
schválenie zmieru. Zároveň súd poukazuje na to, že obvinený nebol trestne stíhaný, ale len dvakrát
priestupkovo riešený, a to na úseku dopravy v roku 2011 a 2016 bez závažnejšieho spôsobu konania.
Čo sa týka samotného trestného činu, jednalo sa podľa súdu o nedbanlivostný trestný čin, ktorý sa
stal za tmy, napriek tomu, že poškodený mal reflexné prvky a bol vybavený osvetlením. Vzhľadom
na doterajšie záznamy o vedení vozidla vodičom - obvineným možno podľa názoru súdu konštatovať,

že u obvineného došlo k mimoriadnemu nedbanlivostnému vybočeniu z bežného správania. S touto
časťou napadnutého uznesenia súdu však prokurátor nesúhlasí, nakoľko práve doterajšie postihnutiaobvineného za priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré mu boli udelené pokuty vo výške
50,- eur a 30,- eur, nesvedčia o mimoriadnom nedbanlivostnom vybočení z bežného správania, ale
naopak, svedčia o tom, že ani tieto neboli postačujúce pre nápravu obvineného ako vodiča, ktorý sa

napriek týmto postihnutiam dopustil ďalšieho porušenia pravidiel cestnej premávky, pričom v tomto
prípade už porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke tým, že pri odbočovaní
vľavo nedal prednosť protiidúcemu cyklistovi, ktorý bol riadne vybavený reflexnými prvkami, ako aj
osvetlením bicykla, a ktorý následkom toho utrpel zranenia uvedené v skutkovej vete napadnutého
uznesenia. Z uvedeného teda podľa názoru sťažovateľa vyplýva absencia materiálnych podmienok pre

schválenie zmieru podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností
preto skončenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania bez toho, aby obvinenému bol
uložený aj trest zákazu činnosti, považuje za neprimerane mierne, a teda že na schválenie zmieru v
tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Prešove
napadnuté uznesenie zrušil a súčasne okresnému súdu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj
konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť nie je
dôvodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým schválil zmier uzavretý medzi obvineným a poškodenými a
ktorým trestné stíhanie obvineného zastavil, oprel o záver, že v danom prípade boli splnené všetky
podmienky uvedené v § 220 ods. 1 Tr. poriadku. K tomuto záveru okresného súdu po preskúmaní veci
dospel aj krajský súd.

Podľa § 220 ods. 1 Tr. poriadku v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,

b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu,

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý
verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci.

Obvinený bol stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého znaky naplnil tým,
že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Za tento trestný čin Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu až na 1 rok. Už zákonodarca teda určil, že
uvedené konanie je len menej závažným trestným činom, ktorý sa približuje k závažnosti priestupku.

Vybavenie veci schválením zmieru a zastavením trestného stíhania je prípustné pri prečinoch, na ktoré
zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 5 rokov. V predmetnej veci
teda zákon vybavenie veci zmierom pripúšťa.

Z hľadiska povahy a závažnosti predmetného prečinu je ďalej potrebné zdôrazniť, že nejde o úmyselný,

ale o nedbanlivostný trestný čin. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu tie nasvedčujú, že nebola prekročená
bežná typová závažnosť predmetného trestného činu a to tak vo vzťahu k spôsobeným zraneniam, ako i
k porušeniu dôležitej povinnosti. Aj keď bezpochyby nedaním prednosti v jazde obvinený porušil dôležitú
povinnosť, jeho jazdu nie je možné charakterizovať ako agresívnu, bezohľadnú alebo všeobecne
ohrozujúcu, pričom aj samotný poškodený M. I. uvedené porušenie povinnosti obvineným vo svojej

výpovedi hodnotil tak, že „to sa môže stať každému“.Rovnako nie sú pochybnosti, že poškodený M. I. v príčinnej súvislosti s konaním obvineného utrpel
bolestivé zranenia. Podľa znalca však nedošlo k ohrozeniu ani k poškodeniu životne dôležitých orgánov,
zranenia vznikli pri páde poškodeného z bicykla a k ich úplnému vyhojeniu by malo dôjsť za 28 až 30 dní.

Aj keď je pravdou, že sa obvinený už v minulosti dopustil dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, tak z jeho evidenčnej karty súčasne vyplýva, že vodičské oprávnenie má udelené
už od roku 1988, pričom ani jeden z priestupkov nebol spôsobený porušením povinností závažným
spôsobom, ani prekročením rýchlosti, ale išlo o porušenie všeobecnej povinnosti účastníka cestnej

premávky. Iné protiprávne konanie obvineného z odpisu registra trestov a z evidencie priestupkov
nevyplýva.

Z uvedeného je možné vyvodiť, že porušovanie právnych predpisov nie je obvinenému vlastné, a že
aj predmetné porušenie dôležitej povinnosti bolo spôsobené len bežnou neopatrnosťou, ktorá sa môže
prihodiť aj disciplinovaným vodičom.

Nie je preto možné súhlasiť so sťažovateľom, že skončenie veci zmierom a zastavením trestného
stíhania bez toho, aby obvinenému bol uložený trest zákazu činnosti, je neprimerane mierne, a že na
takýto spôsob vybavenia neboli splnené zákonné podmienky.

Keďže boli splnené aj ďalšie podmienky stanovené zákonom, krajský súd považuje napadnuté
uznesenie prvostupňového súdu za správne a zákonné.

Z uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193
ods. 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.