Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202440
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716202440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: LITA, autorská

spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166, práv. zast.: JUDr. Dagmar
Kubovičová, advokátka, Nám. Biely kríž 3, 830 03 Bratislava, proti žalovanému: HOTEL POPRAD, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 677/17, 058 01 Poprad, IČO: 36 489 565, práv. zast.: PETKOV & Co s.r.o.,
advokátska kancelária, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 4.582,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného sporového
poriadku z a m i e t a .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.582 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 4.582 eur odo dňa 14.3.2016 do zaplatenia.
III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 16.3.2016 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.582,- eur spolu s úrokmi z omeškania od 14. 03.
2016 do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne z vymáhanej sumy ako aj trovy konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy podľa zákona č. 618/2003 Z.
z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a to z dôvodu, že mu bolo udelené
Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvo kultúry SR dňa 11.5.2010 s tým,

že výkon kolektívnej správy práv sa týkal majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie kolektívnej správy
práv má žalobca aj podľa novej právnej úpravy od 01. 01. 2016 podľa zákona č. 185/2015 Z. z..

2. Na základe vyššie uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu na použitie diel ním zastúpených
autorov a to prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania prostredníctvom technických

zariadení. Pri takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie prostredníctvom
zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo v iných ubytovacích
zariadeniach, prevádzkach ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. Podľa právnych predpisov,
judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre
klientov považuje za verejný prenos diel.

3. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Poprad, ktoré sa nachádza na adrese

Partizánska 677/17, 058 01 Poprad. Žalovaný v zariadení používal v roku 2015 predmety ochrany
spravované žalobcom do tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom
technických zariadení. Žalobca z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov, ktoré sú voľne
prístupné na internete, má vedomosť o tom, že v zariadení dochádza k verejnému prenosu vnasledovnom rozsahu: 58 zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Poprad
a 58 zvukových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Poprad. Podľa § 190 ods. 1 zákona č.
185/2015 Z. z. (ďalej len autorský zákon) sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj vzťahy vzniknuté

pred 01. januárom 2016 s tým, že vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich sa posudzuje podľa
dovtedy účinného právneho predpisu, ktorým bol zákon č. 618/2003 Z. z.. V zmysle zákona č. 618/2003
Z. z. je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného prostredníctvom licenčnej
zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade, nakoľko pri tomto spôsobe použitia diel
ide o kolektívne spravované diela, ktoré spravuje žalobca, sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej

licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a žalovaným ako
používateľom diel. Žalobca navrhol žalovanému uzatvorenie licenčnej zmluvy. Uvedený návrh bol však
neúspešný. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene
zasiahlo môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá
je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu
do tohto práva. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) tohto zákona je organizácia kolektívnej správy povinná

domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva.

4. Žalobca v zmysle vyššie uvedených paragrafov prostredníctvom emailov a písomne cez právneho
zástupcu upozornil žalovaného koncom roka 2015, že používa ním spravované predmety ochrany

neoprávnene a vyzval ho k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný do dnešného
dňa bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, pričom toto sa uplatňuje za obdobie od 01.01.2015 do
31.12.2015. Suma bezdôvodného obohatenia je vo výške 4.582,- eur, pričom táto bola vyčíslená tým, že
sadzobník licenčných odmien za jeden rok pri ubytovacom zariadení žalovaného, ktorým je hotel s troma
hviezdičkami je za zvukovoobrazové zariadenie v izbe 26,- eur a za zvukové zariadenie v izbe 13,50 eur,

pričom u žalovaného ide o 58 zvukovoobrazových zariadení a 58 zvukových zariadení čo po vynásobení
sumou 26,- eur, resp. sumou 13,50 eur predstavuje sumu 2.291,- eur a toto je obvyklá licenčná odmena
spolu za jeden rok. Z dôvodu, že ide o bezdôvodné obohatenie táto suma sa vynásobuje dvojnásobkom,
čo predstavuje 4.582,- eur, pričom uvedený dvojnásobok je odvodený podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona
č. 618/2003 Z. z.. Nakoľko žalovaný nevydal žalobcovi jemu patriace bezdôvodné obohatenie žalobcovi

vznikol aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatňuje vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 14.
03. 2016.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č. k. 15C/21/2016-17 zo dňa 26.5.2016 namietal
absenciu aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na to, že v roku 2015 rokoval prostredníctvom ZHR

SR o uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy na použitie predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu
v prospech nositeľov práv žalobca. K dohode však nedošlo a to z dôvodu, že žalobca nepredložil
zoznam ním zastúpených nositeľov práv a zoznamu predmetov ochrany, ku ktorým vykonáva správu
práv, aby bolo možné posúdiť, či na strane žalovaného môže vôbec dôjsť k použitiu toho ktorého diela.
Žalovaný sám nemal možnosť posúdiť, či je potrebné uzatvárať licenčnú zmluvu práve so žalobcom

a na jej základe potom platiť licenčnú odmenu za použitie nevedno čoho. Žalobca žiadnym dôkazným
prostriedkomnepodložiltvrdenieoexistencii58zvukovoobrazovýchzariadenía58zvukovýchzariadení.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd na základe Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry
Slovenskej republiky dňa 11. 05. 2010 zistil, že žalobca nadobudol podľa tohto Oprávnenia
právo na výkon kolektívnej správy práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým,
hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného
umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, ktoré je ďalej špecifikované takto:

kolektívna správa práv podľa § 78 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov.

8. Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických,
choreografických a audiovizuálnych diel v časti I. podľa bodu 7 v prípade, že používateľ použije dielo

bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv je povinný zaplatiť LITA
náhradu ujmy podľa § 56 ods. 1 písm. f) až do výšky 200% základnej sadzby uvedenej v časti II.9. Podľa časti II. písm. B bod 2 ďalší verejný prenos vysielania prostredníctvom technických zariadení
podľa bodu 2.1 základných sadzieb je v hoteli s tromi hviezdičkami za zvukové zariadenie 13,50 eur a
za zvukovoobrazové zariadenie 26,- eur.

10. Súd z listu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky adresovaného Z.K. G. prezidentovi Zväzu
hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky zistil, že týmto listom reagujú na jeho list, v ktorom žiada o
prijatie opatrení v súvislosti s uplatňovaním sadzobníkom odmien a primeraných odmien za používanie
predmetov ochrany spravovaných organizáciami kolektívnej správy ako aj zabezpečenie kontroly

týchto sadzobníkov. Podľa vyjadrenia právna teória rozlišuje dva druhy odmien, ktoré prislúchajú
autorom a ostatným nositeľom práva za použitie predmetov ochrany a to zákonné odmeny a zmluvné
odmeny. Zmluvné odmeny predstavujú licenčnú odmenu stanovenú organizáciou kolektívnej správy ako
zástupcom nositeľov práv. Výšku odmien neustanovuje žiadny zákon a nepodlieha ani schvaľovaniu
ministerstva. Jediná zákonná podmienka uplatniteľná pri stanovovaní výšky taríf upravuje § 45 ods. 1
Autorského zákona, podľa ktorého dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a

času použitia diela. Sadzobníky nepodliehajú schvaľovaniu ministerstva. Organizácie kolektívnej správy
sú povinné oznámiť tomu, kto o to písomne požiada, či zastupuje nositeľa práv a na žiadosť a náklady
žiadateľa vydať o tom písomné potvrdenie. Väčšina organizácií kolektívnej správy má navyše zoznam
nositeľov práv, ktorých zastupuje. Zákonom nie je vylúčené, aby niekoľko organizácií kolektívnych správ
spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel spočíva v spôsobe použitia

predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv, teda nemôže dôjsť k prípadu,
aby používateľ platil dvakrát za to isté. Jeden nositeľ práv nemôže byť pre ten istý predmet ochrany
zastupovaný. Vzťah medzi organizáciou kolektívnej správy ako zástupcu nositeľa práv a používateľom
je vzťahom súkromnoprávnym a v prípade, že nedôjde k dohode zmluvných strán na obsahu licenčnej
zmluvy strany sú oprávnené obrátiť sa na príslušný súd.

11. Súdzvyjadreniažalobcuzistil,žeZväzhotelovareštauráciíSR(ZHRSR)vroku2015podalovoveci
sadzobníkažalobcupodnetProtimonopolnémuúraduSRodboruzneužívaniadominantnéhopostavenia
vertikálnych dohôd, tým sa ku dňu rozhodnutia Protimonopolný úrad SR nezaoberal. Vzhľadom na
skutočnosť, že názory žalobcu a ZHR SR na obsah kolektívnej licenčnej zmluvy sa líšili do tej miery, že

nebolo možné očakávať uzatvorenie dohody, vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
jednotlivých členov ZHR SR, teda aj žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Dňa 15.10.2015
sa uskutočnilo rokovanie v sídle žalobcu, kedy ZHR SR predložilo žalobcovi návrh dohody podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka. Súčasťou návrhu dohody o urovnaní bol návrh kolektívnej licenčnej
zmluvy. Po celú dobu rokovaní ani v predloženom návrhu dohody o urovnaní žalovaný zastúpený

ZHR SR nikdy nespochybnil legitimitu žalobcu, nevzniesol požiadavku, ani neodkazoval na potrebu
preukázania zoznamov autorov a už vôbec nie na zoznam diel. Dôvodom neuzatvorenia kolektívnej
licenčnejzmluvybolanezhodaovýškelicenčnýchodmien,kedyZHRSRodmietolakceptovaťsadzobník
žalobcu vychádzajúci z kritérií stanovených pre licenčné odmeny v § 45 Zákona č. 618/2003 Z. z.
a medzinárodných štandardov uplatňovaných pre licenčné odmeny zahraničnými partnermi žalobcu,

ktorých diela žalovaný vo veľkej miere používa a ktoré spravuje žalobca a kedy aj 40% zľava zo
sadzobníka ponúkaná pri uzatvorení kolektívnej licenčnej zmluvy bola pre ZHR SR nepostačujúca.

12. Súd z internetovej ponuky žalovaného - Hotel Poprad zistil, že kapacita hotela je 120 lôžok.
Vybavenie izby je sprchový kút, CRTTV, telefón, rádio, bezplatné wifi pripojenie.

13. Súd z písomných podaní žalobcu zistil, že medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácií
Slovenskej republiky prebiehali rokovania ohľadom uzatvorenia licenčnej zmluvy už od začiatku roku
2015, pričom tu bola sporná výška odmeny. Nakoľko názory na túto výšku sa značne líšia, nedošlo k
uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a nie je možné očakávať uzatvorenie dohody.

14. Podľa § 84 ods. 1 autorského zákona, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne
vylúčil kolektívnu správu svojich práv je povinný plniť svoje povinnosti podľa § 80 za použitie
predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Žalobca preukázal Oprávnením
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 2/2004, že má postavenie organizácie kolektívnej správy,

ktorá vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym,
dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam
výtvarného umenia. Preto v prípade ak používateľ chce používať predmety ochrany a ak je daný spôsob
používania predmetov ochrany, tak je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii svýnimkou, ak preukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil. Žalobca zároveň poukázal
na viacero rozsudkov, v ktorých už súdy rozhodli v prospech neho.

15. Taktiež žalovaný zastúpený Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (ďalej len ZHRSR)
ani pri iných organizáciách kolektívnej správy pri uzatváraní licenčných zmlúv nepožadoval preukázanie
takýchto dokladov. Hromadné alebo kolektívne licenčné zmluvy sa uzatvárajú na konkrétny spôsob
použitia diela a na všetky alebo niektoré diela (podľa § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1 autorského zákona).
Ak chce ktorýkoľvek používateľ legálne dielo použiť musí mať predchádzajúci súhlas autora a teda

uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi, v tomto prípade žalovanom, aby uviedol, ktoré
diela pri svojom podnikaní chce používať verejným prenosom, teda na ktoré musí mať uzatvorenú
licenčnú zmluvu. Ak by chcel žalobca tieto diela bližšie a konkrétne špecifikovať, musel by vopred a
teda pravidelne predkladať žalobcovi ako organizácii kolektívnej správy zoznam všetkých literárnych,
dramatických, hudobnodramatických a iných diel, ku ktorým verejnosti v hotelových izbách umožňuje
prístup. Preto z dôvodov faktickej nemožnosti udeľovania licencií na konkrétne špecifické diela pri

masovom použití diel sa uzatvárajú takéto zmluvy. Kolektívna správa práv ako samostatný právny
inštitút je v našom poriadku uzákonená zákonom č. 283/93 Z. z. o kolektívnej správe práv. Cieľom
tejto správy je utvoriť inštitút na praktickú realizáciu práv priznaných autorským zákonom, ktoré sa v
niektorých oblastiach dajú uskutočniť len s neúmernými ťažkosťami alebo ich nositelia práv prakticky
vôbec nemôžu realizovať sami. Žalobca na svojej webovej stránke zverejňuje zoznamy nositeľov práv,

ktorých na zmluvnom základe zastupuje. Pre vytvorenie predstavy o množstve subjektov zastupovaných
žalobcom zaslali súdu zoznam nositeľov práva ako aj zoznam zahraničných organizácií kolektívnej
správy práv, s ktorými má žalobca recyklačné zmluvy o zastupovaní. Podľa § 18 ods. 2 písm. h)
autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na: ... h) verejný
prenos diela. Čo sa týka žalovaného tento si svoje povinnosti vysporiadal k ostatným autorom s inými

organizáciami kolektívnej správy - SOZA a Slovgram, avšak so žalobcom vedome nie. Žalovaný sa
tak dopúšťa neoprávneného používania autorských diel. Preto žalovaný za takýto prenos je povinný
platiť a v prípade, ak má vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenia
tak neplatením dochádza k porušovaniu zákona. Pokiaľ teda chce používateľ realizovať verejný prenos
prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, tak potrebuje mať uzatvorené licenčné

zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, nakoľko každá z nich zastupuje autorov a nositeľov práv diel,
ktoré sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, pričom ale nedochádza k duplicite súhlasov,
nakoľko každá organizácia zastupuje iný okruh autorov.

16. Nazákladevyššieuvedenéhožalobcamápreukázané,žemávecnúaktívnulegitimáciu,žežalovaný

vkonanípoužívalpredmetyochranybezsúhlasužalobcu,ažežalobcovipotomvznikolnároknavydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu zmluvy.

17. Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 17.5.2018 bolo zistené, že podľa § 56 ods. 1 písm.
g) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí

neoprávnený zásah môže sa domáhať najmä: ... g) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá. Podľa § 81 ods. 1 písm. i), j), k) organizácia kolektívnej správy je
povinná riadne, s odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne poukazujú
na to, že pokiaľ žalovaný bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používa diela chránené autorským právom,

tak týmto neoprávnene zasahujú do autorských práv autorov, ktorých žalobca zastupuje. Požiadavka
žalovaného na predloženie zoznamov nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany je v rozpore
s princípom kolektívnej správy, v kontexte platnej právnej úpravy je teda nelegitímna a šikanózna,
kedy jediným cieľom žalovaného je odvrátiť pozornosť od merita veci a upriamiť ju na dokazovanie
odporujúce hmotnému právu. V tejto súvislosti poukazujú na Nález Ústavného súdu Českej republiky

II.ÚS 2186/14, kde sa uvádza: „kolektívny správca je teda oprávnený zastupovať autorské práva len
tých umelcov, nad ktorými vykonáva kolektívnu správu. Z tohto dôvodu súd v Náleze vyzdvihol, že
správne sťažovateľ poukazuje na skutočnosť či sa hudobná produkcia vzťahovala výhradne k majstrom
zvuku, ktoré ako kolektívny správca zastupuje, pričom kľúčové je posudzovanie vlastného nároku.
Uvedené je treba mať na zreteli tiež pri hodnotení otázky či kolektívny správca určil diela, ktoré mali byť

verejne produkované alebo v akej podobe by mal určiť chránené diela a nositeľa ich práv zasiahnutých
ich neoprávneným užitím. Ústavný súd uvádza, že by samozrejme boli proti zmyslu a účelu kontroly
vykonávanej kolektívnym správcom pokiaľ by takto mal určiť konkrétne diela, ktoré boli užívateľomsprístupnené verejnosti, pretože tento postup by v mnohých prípadoch nebol s ohľadom na značné
množstvo zastupovaných nositeľov práv zrejme ani možný.“

18. Vo veci vyjadrenia sa k návrhu žalovaného na prerušenie konania žalobca poukázal na smernicu
Európskeho parlamentu a rádií 2001/2009 ES z 22.5.2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských
práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti a to osobitne bod 11 úvodných ustanovení:
„jedným z hlavných spôsobov zabezpečenia potrebných zdrojov pre európsku kultúrnu tvorivosť a
produkciu a zabezpečenia nezávislostí a dôstojnosti umeleckých tvorcov a interpretov je prísny a účinný

systém ochrany autorských práv a súvisiacich práv“. Žalobca poukazuje na rozsudok súdneho dvora EÚ
sp. zn. C-367/2015 v právnej veci Stowarzyszenie: Olawska Telewizia Kablowa proti Stowarzyszenie
Filmowców Polskich, kedy súdny dvor EÚ rozhodol, že: (článok 13 Smernice Európskeho parlamentu
a rádií 2004/48 ES z 29.4.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom
zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dotknutá právna úprava vo veci samej, podľa
ktorej môže majiteľ práv duševného vlastníctva, ktoré boli porušené požadovať od porušovateľa týchto

práv buď náhradu spôsobenej ujmy so zohľadnením všetkých náležitých aspektov konkrétneho prípadu
alebo zaplatenie sumy zodpovedajúcej dvojnásobku primeranej odmeny, ktorá by sa mala zaplatiť z
titulu oprávnenia použiť dotknuté dielo bez toho, aby tento majiteľ práv musel preukázať existenciu
skutočnej ujmy). Žalobca poukazuje na to, že návrh na prerušenie konania podaný zo strany žalovaného
je účelový, kedy úmyslom žalovaného je dosiahnuť len prieťahy v konaní.

19. Žalovaný podáva v skutkovo a právne obdobných konaniach návrhy na prerušenie konania, ktoré
sú identické s týmto návrhom, avšak žiaden z konajúcich súdov ešte konanie neprerušil. Na základe
týchto skutočností žiadajú, aby aj konanie, ktoré navrhuje prerušiť podľa § 162 ods. 1 písm. a), b) a c)
Civilného sporového poriadku súd neprerušil.

20. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach poukázala na to, že sa pridržiavajú svojej žaloby a
písomných podaní. Je preukázané, že žalovaný v roku 2015 prevádzkoval ubytovacie zariadenie Hotel
Poprad. Žalovaný vyhlasoval, že jeho ubytovacie zariadenie je vybavené tv satelitom a rádiom. Zo strany
žalovaného dochádzalo k verejnému prenosu technickými zariadeniami. Podľa nich preukázali, že majú
riadnu aktívnu legitimáciu. K výške bezdôvodného obohatenia poukazujú na to, že vychádzajú z § 56

ods. 1 písm. g) autorského zákona s tým, že výška bezdôvodného obohatenia je zákonodarcom daná
ako dvojnásobok odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach.
Poukázalanato,žebolouzatvorených378dohôdourovnanísinýmipoužívateľmi.Taktiežpoukázala,že
v súčasnosti v skutkovo a právne zhodných veciach bolo v prospech žalobcu rozhodnuté v 41 súdnych
konaniach v rámci celej SR a taktiež šesť rozsudkov bolo potvrdených Krajskými súdmi a to tak, že

vyhovel návrhu žalobcu.

21. K tvrdeniu žalovaného, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, žalobca uviedol, že práve
žalovaný sa domáha poskytnutia ochrany neoprávneného používateľa duševného vlastníctva tretích
osôb a teda práve postup žalovaného je zneužitím práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.

22. Súd z písomných vyjadrení žalovaného poukazuje na to, že podaním zo dňa 17.5.2018 zistil,
že podľa neho žalobca predložil súdu zoznam autorov, o ktorých tvrdí, že ich zastupuje a zároveň
priložil CD s prehľadom o vysielaní audiovizuálnych diel. Žalovaný uviedol, že je potrebné posúdiť,
či vôbec dochádza k verejnému prenosu v jeho ubytovacom zariadení a či hostia v jeho ubytovacom

zariadení sú novou verejnosťou, keďže aktuálna rozhodovacia prax Európskeho súdneho dvora sa
odkláňa od rozhodnutia Rafael Hoteles, na ktorú poukazuje žalobca. Je možné uvažovať o tom, že
autori diel dali súhlas na použitie súhlas ich diel každému, kto môže používať technické zariadenie,
konkrétne televízor, keďže vysielanie bolo voľne šíriteľné. Použitie formou verejného prenosu patrí do
dobrovoľnej kolektívnej správy. Žalobca v tomto konaní nepreukázal ani v jedinom prípade, že naozaj

zastupuje oprávnených nositeľov oprávnených práv a teda že zastupuje práve také osoby, ktoré sú
oprávnené majetkové práva k dielam, ktoré mali byť zo strany žalovaného údajne neoprávnene použité.
Žalovaný z vlastnej iniciatívy vyhľadal na centrálnom registri zmlúv námatkovo 6 zmlúv prislúchajúcich
k dielam, ktoré sa nachádzajú v štatistike vysielania predloženej žalobcom a zistil, že RTVS uzatvára s
autormi ako pôvodcami diela výlučne licenčné zmluvy, na základe ktorých autori dávajú výhradný súhlas

na všetky spôsoby použitia diela a to aj na verejný prenos, pričom autori sa zaväzujú neudeliť tretej
osobe licenciu na takéto spôsoby použitia a v každom prípade konať tak, aby nebránili RTVS vo využití
majetkových práv vyplývajúcich z jej postavenia. Poukazuje na zmluvu o vytvorení audiovizuálneho diela
a o vytvorení licencie RTVS zo dňa 1.12.2014, zmluvu zo dňa 15.10.2014 Brezovská Miroslava a zmluvuzo dňa 8.9.2014 Čermáková - Uličná Soňa. Právny zástupca žalovaného poukázal na neprimeranú
výšku sadzobníkovej odmeny, z ktorého odvodzuje výšku bezdôvodného obohatenia, považuje túto za
výšku v rozpore s dobrými mravmi.

23. Zároveň vo svojich písomných podaniach navrhol žalovaný aj prerušenie konania, jednak podľa
§ 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku s tým, aby súd prerušil konanie kým na základe
ich písomného oznámenia podľa § 158 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 ods. 2 zákona
o hospodárskej súťaži Protimonopolný úrad Slovenskej republiky právoplatne nevyrieši otázku, ktorá je

podstatná pre rozhodnutie o merite veci a súčasne ju súd nie je oprávnený riešiť a síce či vyššie opísané
konanie žalobcu je alebo nie je zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu, ďalej návrh na
prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku a to, aby súd prerušil
konanie do času kým Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania podľa článku 125 ods. 1 písm.
a) Ústavy právoplatne nerozhodne o návrhu súdu s tým, že sa domáhal, aby súd inicioval konanie pred
ústavným súdom a zároveň žiadal prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového

poriadku a to, aby súd prerušil konanie ak sa podal návrh na začatie prejudicionálneho konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudicionálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

24. Žalovaný okrem iného uviedol, že ak boli uzavreté kolektívne zmluvy s inými organizáciami bez
preukazovania zoznamu predmetov ochrany a naopak od žalobcu tieto zoznamy požaduje nie je na
tom nič zvláštne ani špekulatívne a nie je to v rozpore so skutočným stavom. Tých organizácií, kde
je suma odmeny už na prvý pohľad akceptovateľná vzhľadom na ekonomické správanie nie je dôvod
domáhať sa vysvetlení vo vzťahu k predmetom ochrany. Poukazuje na to, že žalobca zastupuje len tých

nositeľov práv, ktorí s ním uzatvorili dohodu o výkone kolektívnej správy a to len v dohodnutom rozsahu.
Oprávnenie žalobcu zastupovať subjekty, na úkor ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu musí
byťvkonanípreukázané.Vtomtojetedapovinnosťžalobcupreukázaťskýmjeaskýmniejeuzatvorená
dohoda o zastupovaní.

25. Taktiež poukazuje na neoprávnené používanie predmetov ochrany, avšak ak žalovaný by vykonával
verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia nie je možné tvrdiť, že vykonával verejný
prenos práve tých diel, ktoré spravuje žalobca a že tým zasiahol do práv práve tým nositeľom práv,
ktorých zastupuje žalobca. Ak žalobca žiadnym spôsobom pri výkone kolektívnej správy riadne a s
náležitou starostlivosťou nezískava informácie o programových štruktúrach jednotlivých vysielateľov

za určité obdobie potom nemôže ani reálne vykonávať rozúčtovane prijatých odmien. Čo sa týka
výšky bezdôvodného obohatenia, podľa nich je predčasné vyjadrovať sa k výške tohto bezdôvodného
obohatenia vzhľadom na nepreukázanie iných kľúčových predpokladov úspešnosti žaloby.

26. Žalovaný poukázal na to, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu

neoprávnenéhopoužitiadielformouverejnéhoprenosu.Tentopatrídokategóriespôsobovpoužitiadiela.
Práve táto skutočnosť je absolútne kľúčová pre správne právne posúdenie tejto veci a síce, že z pozície
organizácie kolektívnej správy táto musí preukázať, že má mandát na zastupovanie v tomto konaní
práve od nositeľov práv a v akom rozsahu mu bol udelený takýto mandát. V tomto konaní zatiaľ nebola
splnená povinnosť tvrdenia relevantných skutočností. Preto môže nastať situácia, že používateľ by platil

dvakrát a preto by bola priznaná jedna suma niekomu kto neoprávnene žiada o vydanie bezdôvodného
obohatenia bez toho, aby preukázal okruh autorov a okruh predmetov ochrany. Preukázanie okruhu
autorov, predmetov ochrany a skutočností, že tieto sú súčasťou vysielania a že tieto boli spravované
žalobcom je predpokladom, aby mohlo byť žalobe vyhovené. Čo sa týka listinného dôkazu licenčných
zmlúv súd z týchto nemôže vychádzať, pretože už vo svojich skorších podaniach poukázal na to, že

vychádzajúc z konania, ktoré môže byť zneužitím dominantného postavenia a tieto zmluvy sú minimálne
v časti licenčnej odmeny neplatné a nemôže byť tu dané to, že ide o relevantnú obvyklú odmenu.
Poukazuje na to, že žiaden zo súdov, ktorý v právne a skutkovo obdobných veciach vydal rozsudky
sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, tieto nie sú riadne odôvodnené a keďže právny zástupca
zastupuje aj iných prevádzkovateľov môžu teda potvrdiť len to, že žiadajú, aby súd zdôvodnil prečo

sa nezaoberal aj argumentáciou žalovaného, najmä vyjadrením Ministerstva kultúry. Podľa nich nebol
preukázaný riadne nárok uplatnený žalobou a preto ju žiadajú zamietnuť.27. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú

podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

28. Súd na uvedené právne ustanovenie poukazuje z toho dôvodu, že pred zákonom č. 185/2015 Z. z.
bol platným predpisom v rámci autorských práv zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) (ďalej len zákon č. 618/2003 Z. z.), ktorý bol platný a

účinný do 31.12. 2015. Z dôvodu, že žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy z bezdôvodného obohatenia
v období od 01.01. do 31. 12. 2015 je potrebné použiť pôvodný zákon č. 618/2003 Z. z.

29. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona
(ďalej len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora
a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo- obrazového

záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

30. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré
a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému
záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"),

b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona ( § 50 a 55) alebo
c) na základe zmluvy získali výhradnú licenciu na celé trvanie majetkových práv k predmetu ochrany a
pre územie Slovenskej republiky s právom udeliť sublicenciu (ďalej len "nositelia práv") na ich spoločný
prospech, a to pri výkone ich majetkových práv k zverejneným alebo na zverejnenie ponúknutým
predmetom ochrany, ak iný ako kolektívny výkon týchto práv nie je dovolený ( odsek 3) alebo je neúčelný;

za predmet ochrany ponúknutý na zverejnenie sa považuje taký predmet ochrany, ktorý nositeľ práva
písomne oznámi príslušnej organizácii kolektívnej správy na účely zaradenia takéhoto predmetu do
registra predmetov ochrany.
Kolektívnou správou nie je dočasné zastupovanie nositeľov práv pri výkone ich majetkových práv, ak je
dovolený aj iný ako kolektívny výkon týchto práv.

31. Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 618/2003 Z. z., kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej
správy, a to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti.

32. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je právnická osoba,

ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

33. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z. z., verejný prenos je šírenie alebo predvedenie
diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by

ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a
sprístupňovanie verejnosti.

34. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom
uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia

nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa
zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

35. Podľa 49 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy môže uzatvoriť kolektívnu

licenčnú zmluvu s právnickou osobou, ktorá združuje používateľov diel. Kolektívnou licenčnou zmluvou
táto organizácia udeľuje súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva,
dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a za dohodnutú
odmenu.

36. Podľa§49ods.2zákonač.618/2003Z.z.,zkolektívnejlicenčnejzmluvyvznikajúprávaapovinnosti
priamo jednotlivému členovi právnickej osoby združujúcej používateľov diel od okamihu, keď s ňou
prejaví súhlas. Ustanovenia osobitného predpisu sa použijú primerane.37. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z. z., autor, do ktorého práva sa neoprávnene
zasiahloaleboktoréhoprávuhrozíneoprávnenýzásah,môžesadomáhaťnajmävydaniabezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných

zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

38. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná
riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi
alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú

predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za
primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne
spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu
odmeny a spôsob jej uhradenia.

39. Podľa § 81 ods. 1 písm. i) zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná
riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu
kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku

sám domáha alebo ak je to nehospodárne.

40. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z. z., organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia organizácia kolektívnej správy
zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Organizácia kolektívnej správy vykonáva

kolektívnu správu bez nároku na zisk. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená požadovať náhradu
účelne vynaložených nákladov.

41. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z. z., ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie

podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej
správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

42. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) zákona č. 618/2003 Z. z., autor má právo udeľovať súhlas na každé

použitie diela, najmä na verejný prenos diela.

43. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas
na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods.
2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo

spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

44. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

45. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, (ďalej len „Občiansky zákonník“),
príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou
vecou trvale užívali.

46.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,dlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.48. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané a dospel k záveru, že žaloba je v
celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel. Predovšetkým sa súd zaoberal tou skutočnosťou či
žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaný, nakoľko túto skutočnosť žalovaný popieral. Aktívna
legitimáciažalobcubolapreukázanározhodnutím-OprávnenieMinisterstvakultúrySlovenskejrepubliky

na výkon kolektívnej správy zo dňa 11.05. 2010. Na základe uvedenej skutočnosti bola daná aktívna
legitimácia žalobcu. Čo sa týka pasívnej legitimácie, súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že v konaní
nebolo spochybňované, že žalovaný prevádzkuje ubytovacie zariadenie Hotel Poprad na adrese
Partizánska 677/17 Poprad, pričom ide o zariadenie v štandarde hotel tri. Taktiež zo strany žalobcu bolo
preukázané, že tento má celkove v zariadení 58 zvukovoobrazových zariadení a 58 zvukových zariadení
v izbách ubytovacieho Hotela Poprad. Podľa Sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych,

dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel žalobcu, ktorý je účinný
od 01. 01.2015 a ktorý bol pripojený k žalobe bolo zistené, že podľa časti B bod 2 odmena za použitie
diel verejným prenosom je pokiaľ ide o zvukovoobrazové zariadenie pre hotel s tromi hviezdičkami
26,- eur a zvukové zariadenie vo výške 13,50 eur. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobca je
organizáciou vykonávajúcou kolektívnu správu, ktorá vykonáva uplatňovanie ochrany majetkových práv

autorov. Predmet jej činnosti tvorí spravovanie práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatických,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým
dielam a dielam úžitkového umenia. V rámci tohto oprávnenia je oprávnený na dobrovoľnú kolektívnu
správu podľa autorského zákona. Samotné autorské právo podľa § 15 vzniká okamihom, kedy je dielo
vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Majetkové právo ako súčasť autorského práva v sebe zahŕňa

nielen právo autora na použitie svojho diela, ale aj právo udeľovať súhlas na jeho použitie inej osobe
a určenie si odmeny za udelenie takejto možnosti. To znamená, že autor, ktorému náleží právo na
odmenu môže toto právo realizovať sám resp. prostredníctvom inštitútu kolektívnej ochrany a správy
majetkových práv autorov. V takýchto prípadoch potom na strane nadobúdateľa takéhoto práva vzniká
povinnosť uhradiť odmenu autorovi. Žalobca ako organizácia s výkonom kolektívnej správy je povinná

túto riadne vykonávať v rozsahu udeleného povolenia s odbornou náležitosťou a je povinný zastupovať
nositeľov práv a uzatvárať zmluvy za rovnakých podmienok a dohadovať s nimi odmenu. V prípade, ak
používateľ nepreukáže, že nositeľ práv vylúčil kolektívnu správu podľa § 84 ods. 1 autorského zákona
a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 je používateľ povinný
si plniť povinnosti vyplývajúce z ochrany prostredníctvom organizácie. Na základe uvedeného je teda

dané, že ak chce používateľ predmet ochrany použiť je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej
organizácii kolektívnej správy pokiaľ používateľ nepreukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu
vylúčil. Z tohto teda vyplýva, že žalovaný mal preukázať, že autori, ktorých zastupuje žalobca vylúčili vo
všetkých použitých predmetoch ochrany práv zastupovanie žalobcu resp. len v niektorých. Toto však v
konaní nebolo preukázané. Samotným účelom kolektívnej správy je najmä efektívne uplatňovanie práv

autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že prakticky
sa nedá a nie je ani žiadúce a reálne možné, aby sa pred uzatváraním hromadnej alebo kolektívnej
licenčnej zmluvy pre daný prípad použitia diel jednotlivo preukazoval presný počet spravovaných
predmetov ochrany ako aj rozsah zastupovaných autorov tak ako to tvrdí žalovaný. Je samozrejmé, že
požiadavky a argumenty, na ktoré poukazoval žalovaný absolútne odporujú zmyslu zavedenia inštitútu

právnej úpravy kolektívnej správy v zmysle autorského zákona. Čo sa týka preukazovania, že ktoré
diela autorov boli používané pri ktorom televíznom vysielaní, v ktoré dni, poprípade mesiace, súd
poukazujenato,žetotojetechnickynemožnévykonať,pretožetakakoužsúdvyššiepreukázalzmyslom
kolektívnej správy bola možnosť zastúpenia autorov pri výkone ich práv k dielam prostredníctvom
spoločnosti, ktorá sa tomuto bude venovať.

50.Čosatýkapoukazovanianato,žejednaautorskáspoločnosť,čiužSOZAaleboSlovgramaleboLITA
by mohli duplicitne zastupovať autorov v praxi k takémuto výpadu nemôže dôjsť, aby používateľ platil
dvakrát za to isté, pretože jeden nositeľ práv nemôže byť daný pre ten istý predmet ochrany zastupovaný
viacerými organizáciami kolektívnej správy. Vo veci námietky ceny za zvukovoobrazové alebo zvukové

zariadenie vo veci obvyklej licenčnej odmeny, ktorá bola stanovená žalobcom na sumu 26,- eur, resp.
13,50 eur, súd poukazuje na to, že v prípade ďalšieho verejného prenosu je právna situácia týkajúca sa
výšky odmeny úplne odlišná a neporovnateľná s inými právnymi inštitútmi, ktoré zastupujú iných autorov,
napr. SOZA alebo Slovgram. Preto nie je možné tu porovnávať ceny, ktoré si uplatňujú iné spoločnostiza iné diela a za inú ochranu práv. Je tu v rámci ochrany aj určitý verejnoprávny prvok tým, že pokiaľ sa
žalovanému odmena za používanie predmetov vidí neprimeraná má možnosť podať žalobu o určenie
obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, pričom súdu do dňa rozhodnutia nebola preukázaná skutočnosť, že

by k takémuto podaniu došlo. Žalobca rozhodne preukázal, že uzatváral zmluvy, pri ktorých bola odmena
dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí obvyklou odmenou, keďže iná organizácia zastrešujúca
takýchto autorov na území Slovenskej republiky nepôsobila. Neobstojí potom tvrdenie žalovaného, že je
potrebné porovnávať zmluvy s inými spoločnosťami, keďže výkon takýchto práv, ktoré mal žalobca iná
spoločnosť nerobila, pretože nebolo by možné porovnať ich s inými spoločnosťami. Taktiež neobstojí tu

porovnávanie s inými krajinami, na ktoré poukazoval žalovaný, pretože tu sú iné spoločenské pomery.
Na základe týchto skutočností súd teda návrhu v celom rozsahu vyhovel.

51. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd mal preukázané, že žalobca žalovaného vyzval o zaplatenie
sumy, pričom tento ju riadne a včas nezaplatil. Keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní,
žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade

s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Ku dňu omeškania bola výška úrokov z omeškania o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,05 % p. a.. Z tohto dôvodu súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 4.582 eur od 14.3.2016 do zaplatenia.

52. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, na základe
toho, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky oznámil, že sa nebude zatiaľ vecou zaoberať a
zatiaľ, že sa ani nezaoberá, má súd za to, že prerušenie konania z uvedeného dôvodu je nadbytočné
a nehospodárne. Taktiež tu súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca uzatvoril zmluvy s viac ako
300 subjektmi prevádzkujúcimi ubytovacie zariadenia, čím došlo k akceptovaniu sumy ceny navrhnutej

žalobcom a táto nadobudla určitý charakter ceny obvyklej.

53. Vo veci návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd zamietol
tento návrh z dôvodu, že nedospel k záveru o neústavnosti ustanovení autorského zákona tak ako na ne
poukazoval žalovaný. Je len na posúdení súdu či takýto návrh podá alebo nie, pričom v tejto súvislosti

sa poukazuje na skutočnosť, že viaceré súdy prejednávajúce žalobu opierajúce sa o rovnaké skutkové
a právne okolnosti dospeli k záveru, že nie je tu dôvod na prerušenie konania.

54. Vo veci návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP súd tento návrh
zamietol z dôvodu, že nie je možné podať otázku formulovanú žalovaným s tým, aby ako prejudicionálnu

otázku Súdny dvor posúdil ním položenú otázku, pretože Súdny dvor nerozhoduje o konkrétnych
skutkových alebo právnych okolnostiach prejednávaného prípadu, ale poskytuje výklad európskeho
práva. Výklad vnútroštátneho práva prislúcha len do právomoci vnútroštátnych súdov.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. V danom prípade súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v

plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

58. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.