Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215209274
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215209274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - S. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX K. B. a otec - T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, B., o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/240/2015-84 zo
dňa 29.10.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú T. T., nar. XX.X.XXXX z doterajšej
sumy 1500.- Sk mesačne (49,79 eur) na sumu 130,- eur mesačne od 23.12.2014, ktorú je otec povinný
platiť vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Otca zaviazal k povinnosti zaplatiť
zročné výživné za obdobie od 23.12.2014 do 31.10.2015 v sume 822,80 eur mesačnými splátkami
vo výške 20,- eur popri bežnom výživnom počnúc dňom 01.11.2015 k rukám matky pod následkom
straty výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Súčasne zmenil rozsudok

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.07.2008 č.k. 52C/335/2007-75 v časti o výživnom na maloletú
T. T.. X. z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na strane dieťaťa došlo ku zmene
pomerov, keďže T. nastúpila na osemročné gymnázium, venuje sa mimoškolským aktivitám, náklady na
dieťa sa zvýšili. Na strane otca sa zmenila situácia, nakoľko je ženatý, pribudla mu ďalšia vyživovacia
povinnosť, má tri maloleté deti: T., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX.

Manželka otca je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky. Súd prvej inštancie zvýšenie výživného na
sumu 130,- eur mesačne považoval za primerané k odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím
na priemerné mesačné výdavky matky na maloletú a primerané zisteným zárobkovým možnostiam
a schopnostiam a majetkovým pomerom otca aj po zohľadnení nezáujmu otca o maloletú. Zročné
výživnézaviazalotcasplácaťmesačnýmisplátkamipo20,-eurmesačneod01.11.2015.Výškuzročného
výživného za obdobie od 23.12.2014 do 31.10.2015 vyčíslil sumou 822,80 eur. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP platného do 30.06.2016.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že súd za obdobie od 01.11.2015 zníži výživné na maloletú zo sumy 130,- eur
mesačne na sumu 90,- eur mesačne. Súčasne žiadal o zrušenie uplatneného zročného výživného asúdnej exekúcie na vyplácanie výživného matke cestou exekútora. V odvolaní poukázal aj na zmenu
jeho pomerov, keďže v roku 2009 si založil novú rodinu, v ktorej sa mu narodili deti: T., nar. v roku
XXXX, O., nar. v roku XXXX a T., nar. v roku XXXX. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na

jeho výdavky na maloleté deti a bežné výdavky na zabezpečenie chodu domácnosti. Namietal výmenu
kolíznej opatrovníčky v konaní ako účelovú, keďže zohľadňovala len výdavky na maloletú T.. Nesúhlasil
s výdavkami na dieťa vyčíslené matkou, napr. výlet do Ríma, mobilný telefón. Uviedol, že T. každoročne
absolvujepobytprimori,čosiotecnemôžedovoliť.Spochybnilbydliskomatky,ktoráodroku2009bývav
spoločnej domácnosti s priateľom v D.. Matka zavádzala pri vyjadreniach, že nemá známosť. Žiadal súd

prvej inštancie o výsluch svedkov za účelom preukázania uvedenej skutočnosti. Spochybnil starostlivosť
matky o maloletú, keďže T. navštevovala základnú školu v D. len tri mesiace, po údajných nezhodách
s priateľom matky sa vrátila do výchovy rodičov matky. Poukázal na skutočnosť, že výživné na všetky
tri deti platil prostredníctvom exekútora a žiadal o pravidelné splátky výživného a zrušenie exekúcie,
čo matka neakceptovala. Na poslednom pojednávaní síce predložila návrh o zrušenie exekúcie, avšak
exekúcia nebola súdnou cestou zrušená, z čoho pre otca vyplýva poplatok pre exekútora a nejasný

spôsob platby výživného k rukám matky. Otec v odvolaní žiadal o zrušenie zročného výživného od
23.12.2014 do 31.10.2015 na základe neoprávneného poberania výživného na B. v dobe 11 mesiacov
v celkovej výške 730,29 eur, ktoré exekútor poukázal naspäť na účet zamestnávateľa otca a ktorý
následne celú sumu použil na zaplatenie exekúcie, z čoho vyplýva, že matka si nesplnila svoju zákonnú
povinnosť žiadať o zmenu výživného súdnou cestou. Otec poukázal na jeho reálne mesačné náklady,

skutočnosť, že sa pohybuje na hranici chudoby. Z uvedených dôvodov žiada o zníženie výživného od
01.11.2015nasumu90,-eurmesačne.Kodvolaniuotecpripojilrozpismesačnýchnákladovsvyčíslením
nákladov na bývanie sumou 300,- eur, na dochádzku do zamestnania vo výške 90,- eur, exekučnými
dlhmi vo výške 3265,- eur, nákladov na syna T. vo výške 64,- eur mesačne, na maloletú O. vo výške
30,- eur mesačne a maloletú T. vo výške 35,- eur mesačne (poplatky za dochádzku do školy, poplatky

za stravu v škole, školský klub, poplatky za škôlku mladších detí a krúžky), výdavkov mimo mesačných
nákladov na T. vo výške 15,- eur - príspevok ZRPŠ, 50,- eur nákup školskej tašky a 40,- eur nákup
športových potrieb, na maloletú O. náklady na absolvovanie kontrol na očnom oddelení a zakúpenie
dioptrických potrieb vo výške 50,- eur.

4. Matka s odvolaním otca nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že otec na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie súhlasil s výživným vo výške 130,- eur. Uviedla, že maloletá je žiačkou 8-ročného
gymnázia a má v úmysle pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Náklady na dieťa priebežne narastajú.
Poukázala na to, že nie je pravdou, že by otec nebol vyzvaný na doloženie dokladov, priniesol len
potvrdenie o príjme. Rozpis výdavkov predložil až v rámci odvolacieho konania. Spochybnila náklady

vyčíslené otcom ako nezodpovedajúce realite (náklady na bývanie). Uvedené náklady považuje za
nepreukázané.Namietalatvrdeniaotcaoúčelovýchnákladochnadieťa.Potvrdila,žedieťasazúčastnilo
letnéhotábora,navýletevRímemaloletánebola,pričomtentovýletnebolzapočítanýdonákladov.Dieťa
sa školských aktivít nezúčastňuje (napr. lyžiarsky výcvik) z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Pri mori bola dvakrát, na tieto výlety jej prispela celá rodina. T. mobil vlastní z dôvodu kontaktu s

rodinou, priateľmi a profesormi, pričom poplatok činí 10,- eur mesačne. Poprela tvrdenia otca o exekúcii
výživného. Vyhlásila, že návrh na zrušenie exekúcie nikdy nepredložila. Poukázala na pôžičku čerpanú
otcom na kúpu televízora a kúpu mobilného telefónu za 1,- euro.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel

k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanoveníZákonaorodineaObčianskehosúdnehoporiadkuplatnéhodo30.06.2016zvýšilvyživovaciu
povinnosť otca na maloletú T. T., čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.07.2008
č.k. 52C/335/2007-75 v časti o výživnom na maloletú T..

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja jeho
tvrdenia uvedené v odvolaní.

12. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1
Zákona o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa

(nástupom na osemročné gymnázium) odôvodňujúcu zvýšenie výživného, ktorú nakoniec ani otec
maloletej nespochybňoval. Súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté
dieťa. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletých detí treba rozumieť
zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a
mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne,

avšak nesporne prirodzeným rastom dieťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletú
za obdobie siedmich rokoch (od poslednej úpravy výživného v roku 2008) zvýšili. Odvolací súd sa
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými. Súd prvej inštancie riadne
zistilaposúdilmožnostiaschopnostiobochrodičovajsprihliadnutímnaskutočnosť,žeotecmátriďalšie
maloleté deti. Odvolací súd neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca odvolávajúc sa na pribudnutie

ďalšej vyživovacej povinnosti a nezohľadnenie jeho výdavkov na maloleté deti. Odvolací súd dáva
do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé
sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a
vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojim maloletým deťom.
Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na T. a má si zabezpečiť svoje záležitosti

tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku
a potrebám dieťaťa. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie neprihliadal na výdavky na jeho ďalšie
maloleté deti a tieto vyčíslil až v rámci odvolacieho konania, je potrebné konštatovať, že otec mal
možnosť v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie doložiť doklady preukazujúce výšku
jeho nákladov a výdavkov, pasívne konanie otca nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia. Napokon,

otec sám v priebehu konania na súde prvej inštancie vyslovil súhlas s výživným na T. vo výške 130,-
eur mesačne (pojednávanie dňa 29.10.2015). Na námietku otca voči zmene kolízneho opatrovníka
v priebehu konania odvolací súd neprihliadal, keďže kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa je
v konaní súdom ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, ktorý
poveruje zamestnancov na zastupovanie v konaní pred súdom v tej ktorej veci. V prípade, že otec mal

námietky a výhrady voči poverenému pracovníkovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, mal
možnosť uvedenú záležitosti riešiť priamo na príslušnom úrade. Nie je v kompetencii súdu rozhodovať o
sťažnostiach voči pracovníkom úradu. Pokiaľ otec spochybňuje výšku výdavkov na maloletú (nákladov
vyčíslených a preukázaných matkou) odvolací súd neakceptuje námietky otca s poukazom na vek
dieťaťa (v čase rozhodovania súdom prvej inštancie maloletá dovŕšila vek 14 rokov) a jeho potreby a

vychádzajúc zo všeobecne zrejmých nákladov na deti v tomto veku, pričom matka výška nákladov na
maloletú preukázala. Taktiež nemožno zohľadniť námietky a žiadosť o zrušenie zročného výživného
s prihliadnutím na neoprávnené platby na maloletého B., nakoľko predmetom konania je výživné
na maloletú T.. Nemožno platby na iné dieťa započítať do plnení pre maloletú. V prípade, že otec
poukazuje na bydlisko dieťaťa a skutočnosť, že starostlivosť o maloletú zabezpečujú starí rodičia, ktorá

skutočnosť v konaní nebola preukázaná, odvolací súd konštatuje, že výška výživného hradená otcom
je nepostačujúca a v každom prípade je nevyhnutné dieťaťu zabezpečiť úhrady všetkých jeho potrieb,
ktoré vo výraznej miere hradí matka, ktorej je dieťa na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej
starostlivosti. Odvolací súd taktiež neprihliadal na námietky otca vzťahujúce sa k jeho exekúciám. V
prípade, že otec má dlhy voči iným subjektom, jeho prvoradou povinnosťou je prispievať na výživu

maloletého dieťaťa a účelne vynakladať svoje prostriedky. Zmene rozhodnutia súdu o zvýšení výživného
jeho znížením na sumu 90,- eur mesačne od 01.11.2015 nie je možné vyhovieť. Takáto zmena je
akceptovateľná až zmenou pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov, ktorá musí byť v súlade s ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine. V prípade, že k takejto zmene dôjde, má právo každý z rodičov domáhaťsa zmeny výšky výživného súdnou cestou na príslušnom okresnom súde, ktorý vo veci rozhodne na
základne riadne vykonaného dokazovania.

13. Záverom odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť
každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Ak by mala aj matka taký
postoj k plneniu vyživovacej povinnosti ako otec maloletého dieťaťa, vznikla by otázka, kto by zabezpečil
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo určené nadštandardne,
odvolací súd k tomu udáva, že výživné bolo zvýšené v súlade s odôvodnenými potrebami maloletej a

nemožno ho považovať za nadštandardné. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s určením výživného za
obdobie od 23.12.2014, teda od podania návrhu matky, keďže zmena pomerov u dieťaťa nastala už
pred podaním tohto návrhu.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 CMP v spojení s ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).