Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119200036
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119200036.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Ing. W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., ul. M. XXXX/XX,

proti žalovanému: M., a.s., so sídlom v Z., ul. B. X/B, IČO: 50052560, zastúpený Mgr. Hanou Kulíškovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 32/B, o určenie neplatnosti právnych úkonov, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie, nariadené v tomto konaní uznesením Okresného súdu
Trenčín, spisová značka 17Csp/1/2019 zo dňa 08.01.2019.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Dňa 03.01.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo
dňa02.10.2017uzavretámedzižalobcomažalovanýmjeneplatná,ažeZmluvaoúvereč.XXXXXXXXX
zo dňa 20.10.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je
neplatná.

1.2. Túto žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú
zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2017. Túto zmluvu považuje za problematickú
nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona
(dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek
spornosti veci požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že

neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo
mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že text článku III. bod 3. je formulovaný takým spôsobom,
že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo
predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie
presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej

v EUR, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace
so zmluvou. Teoreticky preto môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu donekonečna. Svedčí o
tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani
výška pohľadávky žalovaného. Zamestnávateľom žalobcu je spoločnosť Kaufland Slovenská republikav.o.s.. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a preto
aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo
mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu

zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný
právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky
pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne
rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku
spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s

kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom
Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry
Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej
pozície. Ďalej žalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a legislatívu EÚ, z ktorej aj citoval. V
zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s
právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej

únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp.
medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily. Súd musí uprednostniť právo Európskej
únie (rozsudok Simmenthal C- 106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy, nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho
zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane

spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy žalobca nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky
a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach
zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku,
umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo
v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Predmetná

dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený
rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy, a preto je podľa názoru žalobcu
dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym. Dohodu o zrážkach zo
mzdy podpísal so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Ustanovenie Zmluvy o úvere čl. III bod 2:
„ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade ...." v rozpore s ustanovením Dohody o zrážkach zo

mzdy čl. II bod 1: „Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku .....". Z uvedeného logicky vyplýva, že uzavretím
Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný
už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči nemu pohľadávku. Uzatvorenie dohody o zrážkach
zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi
(dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky,

pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské
právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné.
Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami, ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a
práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany a značný katalóg
povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa snažia túto nerovnováhu kompenzovať

tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú možnosti konania veriteľa. Osobitne treba
venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami,
teda inak povedané, veriteľ má záujem na tom, aby dlžník zaplatil čo najviac. Rozsah skutočného
záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný,
najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj to, načo nemajú nárok - napr.

neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia
mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca
možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu.

2. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práv veriteľa z Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 02.10.2017 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 742009764 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným a takisto zamestnávateľovi žalobcu, Kaufland Slovenská republika v.o.s., uložil
povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, až
do právoplatného skončenia tohto konania. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 08.01.2019

tak, že mu vyhovel. Rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť dňa
30.04.2019.2.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe, v ktorom navrhol, aby
súd žalobcu zamietol pre jej nedôvodnosť. V zmysle článku XIV. Zmluvy sa žalobca zaviazal vrátiť
žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 129,34 EUR (každá splátka

sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného úroku). Žalovaný eviduje od žalobcu nepravidelnú
úhradu splátok spolu vo výške 1.810,76 eur. Nakoľko sa žalobca dostal do omeškania so splácaním
Úveru, žalovaný vyzval žalobcu na splnenie dlhu - na zaplatenie omeškaných splátok Úveru: písomnou
upomienkousnázvom,,Upomienkač.1“zodňa22.05.2018,písomnouupomienkousnázvom„Posledná
výzva“ zo dňa 19.06.2018 a písomnou výzvou na plnenie s názvom ,,Posledná výzva“ zo dňa

20.07.2018. Žalovaný vyzval Žalobcu na plnenie aj prostredníctvom sms správy zo dňa 17.11.2017,
17.01.2018, 17.05.2018 a 23.05.2018. Nakoľko žalobca svoju povinnosť uhrádzať splátky Úveru neplnil
riadne a včas, žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o
vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 30.05.2018 (ďalej len „Žiadosť“). Ako vyplýva z
obsahu žiadosti, žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške
pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ žalobcu začal

vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu
výšku zrážok zo mzdy. Žalovaný si týmto dovoľuje uviesť, že ku dňu podania tohto vyjadrenia je možné
zhodnotiť, že žalobcom bol poskytnutý Úveru vo výške 5.000,- eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie
vo výške 7.760,40 eur. Žalobca uhradil v prospech žalovaného splátky v celkovej výške 1.940,10 eur
(z čoho bola istina Úveru splatená vo výške 787,44 eur a zmluvný úrok Úveru vo výške 1.023,32 eur).

Momentálne nie je žalobca v omeškaní so splátkami za Úver, a to aj z dôvodu, že splátky za Úver hradí
výlučne zamestnávateľ žalobcu. Žalobcovi zostáva uhradiť celkovo 5.949,64 eur.

2.2 Ďalej žalovaný uviedol, že žaloba je šikanózna a účelová a jediným cieľom žalobcu je oddialiť
povinnosť plniť splátky Úveru. Námietky žalobcu nezodpovedajú skutkovému stavu veci a ani nemajú

oporu v právnych predpisoch. Žalovaný všetky tvrdenia žalobcu odmieta a považuje ich právnu
argumentáciu za nesprávnu, nemajúcu oporu v právnych predpisoch. Žalovaný má za to, že Zmluva, ako
ajDohodasúplatnéprávneúkony;zrážkyzomzdy,ktorésavykonávajúzomzdyŽalobcusúvykonávané
v súlade s právnymi predpismi. Námietka žalobcu, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a
predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nemôže obstáť. Samotný OZ v ust. §

53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom
súdnej kontroly. Predmetom súdnej kontroly sa stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky,
a to (i) uzavretie formulárovej zmluvy a (ii) formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom
prípade však nemožno hovoriť o tom, že bolo potrebné, aby sa Zmluva podrobila súdnej kontrole,

nakoľko nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky).
Žalovaný má zároveň za to, že nemôže obstáť ani tvrdenie Žalobcu o tom, že Zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami OZ
- nielenže tieto „údajné“ neprijateľné podmienky žalobca žiadny spôsobom nešpecifikuje, ale žalovaný
má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Žalovaný si týmto dovoľuje

odkázať na argumentáciu uvedenú na strane 14 až 17 tohto vyjadrenia, kde žalovaný vyčerpávajúce
poukazuje na to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Inštitút Dohôd nie je založený
na subjektívnej predstave žalovaného o výške dlhu, nakoľko: Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu
omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má Žalovaný nakladať s plnením Žalobcu (ust. článku II.
8,9, článku IX. Zmluvy); Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má

uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej
sumy a to z nasledovných dôvodov: Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť
prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená sumou 7.760,40 (článok II. bod 1 Dohody); zrážky zo mzdy
sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod
4 Dohody); Žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky.

Žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy Žalobcu o výške jeho aktuálneho dlhu, a to aj s
presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa Zmluvy.

2.3 Inštitút Dohody ako taký nie je v rozpore (resp. obchádza) s unijným právom -v rozpore s unijným
právom môže byť výkon zrážok iba za splnenia dvoch podmienok: (i) výlučne vtedy, ak sa zrážky

vykonávajú na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke (ii) a výlučne v rozsahu
zrážky, ktorá je určená na splnenie plnenia, ktoré má svoj pôvod v neprijateľnej podmienke. Žalobca
podpísal so Žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol oboznámený s tým, že
ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Právny predpisy SR vo svojich ustanoveniachnezakazujú využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, preto je použitie Dohody zákonné a Žalovaný
je oprávnený v zmysle ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Dohodu ako alternatívny zdroj plnenia dlhu dlžníka
použiť. Dohoda nepredstavuje neprijateľnú podmienku. A teda nie je namieste poskytovať žalobcovi

súdnu ochranu. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Dohoda neobsahuje ani jedno ustanovenie,
ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. V ust. článku I. Dohody sa vymedzuje informovanosť
Žalobcu s obsahom Dohody, jeho (Žalobcu) záujem Dohodu uzavrieť a súčasne sa zvýrazňuje, že sa
bude zo mzdy Žalobcu strhávať len tá časť mzdy, ktorá má slúžiť na úhradu už splatných záväzkov. V
ust. článku II. Dohody sa vymedzuje výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v súlade so Zmluvou

a vymedzuje sa mechanizmus uskutočňovania zrážok zo mzdy, ktorý je vymedzený v súlade s ust. §
551 a nasl. OZ. Ust. článku III. Dohody obsahuje osobitné poučenie Žalobcu o postupe vykonávania
zrážok zo mzdy, ako aj o práve Žalobcu Dohodu nepodpísať v súlade s ust. § 5a Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Navyše samotný výkon zrážok zo mzdy sa uskutočňuje prísne v súlade s právnymi
predpismi. Ak by sme aj Dohodu ako celok podriadili testu prijateľnosti podľa ust. § 53 ods. 4 písm.
s) OZ, v zmysle ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka taká, ktorá od spotrebiteľa požaduje, aby

poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho
záväzkuvyplývajúcazospotrebiteľskejzmluvyvčaseuzavretiadohodyozabezpečenísplneniazáväzku
spotrebiteľa, tak Dohoda neprijateľnou podmienkou nie je. A to z dôvodu, že hodnota zabezpečenia
je totožná s celkovou výškou sumy, ktorú je Žalobca povinný vrátiť Žalovanému (ust. článku II. bod
1. Dohody - výška zabezpečenej pohľadávky predstavuje sumu 7.760,40 eur; ust. článku II. bod 2

Zmluvy - celková čiastka na zaplatenie predstavuje sumu 7.760,40 eur). Rozsah záväzku dlžníka je
jasne a zrozumiteľne vyčíslený. Zároveň ako vyplýva z článku II. bod 3. Dohody, žalobcovi, ako aj
zamestnávateľovi žalobcu bola stanovená presná výška splátky, ktorá korešpondovala s výškou splátky
za Úver, upravenou v Zmluve. Tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že v Dohode absentuje vyčíslený rozsah
záväzku, tak neobstojí. Žiaden právny predpis neprikazuje, aby bol v dohode o zrážkach zo mzdy

označený platiteľ mzdy. Vo vzťahu k danému Žalovaný odkazuje aj na judikatúru , ktorá potvrdila, že
platiteľ mzdy nie je zmluvnou stranou dohody o zrážkach zo mzdy. Označenie platiteľa mzdy v dohode
o zrážkach zo mzdy nenachádza oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a nezodpovedá ani zmyslu
a účelu tohto zákonného inštitútu. Platiteľ mzdy sa môže v priebehu vývoja zmluvného vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom meniť, čo však nemôže mať žiadny dosah na dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom. Platiteľ mzdy tu vystupuje ako generálne označená tretia osoba,
ktorej priamo zo zákona vyplýva povinnosť voči veriteľovi pri predložení dohody o zrážkach zo mzdy.
Nič to však nemenní na závere, že platiteľ mzdy nie je zmluvnou stranou dohody a jeho označenie nie je
podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si dovoľuje poukázať na to, že článok III.
bod 1. Zmluvy poukazuje na to, že „podmienkou pre čerpanie úveru Dlžníkovi je riadne uzavretie tejto

Zmluvy. Veriteľ poskytne Dlžníkovi úver dňa 03.10.2017 (Deň poskytnutia úveru).“ Z vyššie uvedeného
tak jasne vyplýva, že na to, aby Žalovaný ako veriteľ poskytol Žalobcovi ako dlžníkovi Úveru, je potrebné
uzavrieť výlučne Zmluvu. Bod 2. citovaného článku Zmluvy stanovuje podmienky, kedy veriteľ nie je
oprávnený poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver - to v prípade, ak nebude osvedčená bonita dlžníka.
Žalovanýpodčiarkuje,žepredmetnéustanovenianemajúvplyvnasamotnúDohodu,aaniDohodanemá

vplyv na platnosť daných ustanovení. Je preto scestné tvrdenie Žalobcu o tom, že na poskytnutie Úveru
je potrebné uzavrieť aj Dohodu.

2.4 Žalovaný ďalej vo vyjadrení namieta aj tvrdenie žalobcu o tom, že uzavretím Zmluvy nemuselo dôjsť
k čerpaniu Úveru, avšak v Dohode už bola vyčíslená pohľadávka. Uzavretím Zmluvy bol čerpaný Úver.

Žalovaný má zároveň za to, že nič nebráni tomu, aby bola dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená
aj pohľadávka, ktorá v čase podpisu dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebola splatná. Predmetné
potvrdzuje aj právna teória , ktorá poukazuje na to, že z dikcie zákonného ustanovenia (ust. § 551 OZ)
nevyplýva, že by dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť platiteľovi mzdy predložená až po splatnosti
pohľadávky. V konečnom dôsledku by to popieralo samotnú zabezpečovaciu funkciu dohody o zrážkach

zo mzdy, a preto môže dôjsť k predloženiu dohody o zrážkach kedykoľvek. K zrážkam zo mzdy však
dôjde až po splatnosti pohľadávky. Predmetné potvrdzuje aj judikatúra , ktorá poukazuje na to, že
v zákonnom ustanovení (ust. § 551 OZ) je použitý termín pohľadávka a nie splatná pohľadávka, a
preto treba vychádzať z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť ešte pred splatnosťou
príslušnej pohľadávky veriteľa. Tvrdenia Žalobcu tak neobstoja. Zmluva predstavuje konsenzuálnu

zmluvu (konsenzuálny kontrakt), čo znamená, že na vznik takéhoto kontraktu postačí dohoda strán
(uzatvorenie Zmluvy) a nie je potrebné faktické poskytnutie peňažných prostriedkov. Zrážky zo mzdy
predstavujú zabezpečenie splnenia dlhu veriteľa za situácie, ak dlžník svoj dlh riadne a včas neplní. V
dôsledku uskutočňovania zrážok zo mzdy sa nezvyšuje finančné zaťaženie Žalobcu. Na základe zrážokzo mzdy len dochádza k takému plneniu dlhu Žalobcu, ako by ho Žalobca plnil sám, v prípade, že by plnil
splátky Úveru priamo Žalovanému tak, ako sa so Žalovaným v Zmluve dohodol - t.j. riadne a včas. Zrážky
zo mzdy vo svojej podstate teda predstavujú výlučne spôsob splácania Úveru, a to z ,,alternatívnych“

zdrojov, ktoré náležia Žalovanému, avšak ešte sa nedostali do jeho dispozície.

2.5Vovzťahukžalovanejneplatnostiúverovejzmluvyžalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žežalobca
spochybňuje zákonnosť a platnosť zmluvy, avšak údajnú nezákonnosť a neplatnosť zmluvy žiadnym
spôsobomnekonkretizuje,aibavovšeobecnej(bezakéhokoľvekprávnehozákladu)rovinespochybňuje

platnosť a zákonnosť. Žalovaný má za to, že žalobca vo vzťahu k predmetnej námietke neuniesol
dôkazné bremeno. Ak sa má totižto na základe ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie posudzovať podľa
jeho obsahu, obsah žaloby žalobcu je všeobecný a špekulatívny, a v súlade s tým by tak na ňu nemal súd
prihliadať. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. OZ, v ust. § 9 a nasl. Zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2017. Následne žalovaný udáva výpočet všetkých náležitostí
zmluvy, ktoré sú v nej uvedené a majú byť aj uvedené. Zmluva neobsahuje ani jedno ustanovenie, ktoré

by bolo v rozpore s OZ, Zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako aj so Zákonom o ochrane spotrebiteľa,
najmä s ust. §§ 4, 4a, 5a, 7, 8, 9, 18. Dokonca Zmluva v ust. článku XIII. bod 2 odkazuje na aplikáciu
Zákona o ochrane spotrebiteľov v prípadoch výslovne neupravených Zmluvou. S prihliadnutím na vyššie
uvedené sa žalovaný domnieva, že žaloba je bezdôvodná.

2.6 V závere žalovaný poukázal na súdne konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.:
41Cpr/22/2018, v ktorom súd rozsudkom rozhodol, že rovnaká zmluva žalobcu a iného spotrebiteľa bola
uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľné podmienky. To, že formulárový text
Zmluvy, ako aj Dohody, neobsahuje neprijateľnú podmienku a že úplne identická dohoda o zrážkach zo
mzdy ako aj zmluva o spotrebiteľskom úvere sú platné, spoľahlivo ustálil. V záujme zachovania princípu

právnej istoty, by malo byť toto rozhodnutie smerodajné. Rovnaký záver vyplýva aj zo súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.: 10Csp/145/2018. Svoje vyjadrenie k žalobe
zhrnul tak, že žaloba je nedôvodná a účelová a Žalobca v obsahu Žaloby úmyselne zatajuje konajúcemu
súdu reálny skutkový stav. Zmluva, ako aj Dohoda bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi.
ŽalobcapodpísalauzavrelsožalovanýmDohodudobrovoľneapredpodpisomDohodyboloboznámený

s tým, že ide o právny úkon, ktorý možno odmietnuť uzatvoriť. OZ, tak ani Zákon o spotrebiteľských
úveroch nezakazuje využitie inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy ako alternatívny zdroj plnenia dlhu
dlžníka. Zmluva, ako aj Dohoda neobsahujú neprijateľné podmienky, Dohoda nepredstavuje neprijateľnú
podmienku a ani nepredstavuje hrubú nerovnováhu medzi Žalobcom a Žalovaným. Dohoda neobsahuje
ani jedno ustanovenia, ktoré by nebolo v súlade s právnymi predpismi. Obsah Dohody korešponduje s

ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Konajúci súd nemá kompetenciu posudzovať platnosť
Dohody, nakoľko zrážky zo mzdy sa nevykonávajú na plnenie, ktoré má svoj pôvod neprijateľnej
podmienke; ak by aj súd osvedčil názor, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú na plnenie, ktoré má svoj
pôvod v neprijateľnej podmienke, má kompetenciu poskytnúť žalobcovi ochranu len čiastočne, a to
prísne v rozsahu plnenia, ktoré má pôvod v neprijateľnej podmienke (nie v rozsahu plnenia istiny Úveru,

zákonných úrokov atď); inak povedané súd nikdy nemôže úplne zakázať vykonávanie zrážok zo mzdy v
plnejsume.ZrážkyzomzdysavykonávajúvýlučnevovýškepravidelnýchsplátokÚveru,vychádzajúcich
zo Zmluvy, resp. vo výške, ktorá je nižšia ako sú stanovené splátky v Zmluve (za predpokladu, ak
zákonný strop je nižší ako výška splátky). Využitím Dohody nedochádza k zvyšovaniu preplatku, nakoľko
sa strhávajú zrážky zo mzdy výlučne vo výške pravidelných splátok. K vzniku reálnej ujmy na strane

Žalobcu tak nemôže dôjsť a ani nedochádza. Žalovaný využil Dohodu v čase, kedy sa žalobca dostal
do omeškania s úhradou pravidelných splátok, a na pravidelné listinné upomienky zo strany žalovaného
nereagoval. Žiadosť o výkon zrážok zo mzdy tak bola zamestnávateľovi žalobcu zaslaná až momentom,
kedy sa žalobca dostal do omeškania s úhradou platieb a jedinou možnosťou na úhradu bolo využitie
Dohody.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa žaloby nevyjadril.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalovaného a žalobcu. Pojednávania sa zúčastnil iba právna zástupkyňa žalovaného, a to

prostredníctvom jeho zamestnankyne.

5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na obsiahle vyjadrenie k
žalobe v písomnej podobe, len stručne na dnešnom pojednávaní uvádza, že žalovaný má za to, žesa jedná o šikanóznu žalobu. Záujem žalobcu je zrejme na oddialení splatnosti jeho dlhu, nakoľko do
dnešného dňa z úveru vo výške 5.000 eur splatil časť vo výške 1.940,10 eur, pričom v omeškaní
je so splátkami v celkovej výške 2.198,78 eur. Celkový zostatok dlhu vrátane omeškaných, a aj v

budúcnosti splatných splátok je 5.820,30 eur. Úverová zmluva a dohoda o zrážkach boli uzatvorené v
súlade s vtedy platnými a účinnými predpismi. Ak žalobca odkazuje na judikatúru súdneho dvora EÚ a
legislatívu EÚ, tak tieto odkazy sú pomerne nejasné a irelevantné. Žalovanému nie je zrejmé, ako môže
úverová zmluva obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ak zmluva kopíruje ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Takisto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola podmienkou pre poskytnutie

úveru a bola uzatvorená ako samostatný právny úkon. Navrhuje preto, aby súd žalobu zamietol.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 7 zmluva o spotrebiteľskom
úvere, č. l. 12 dohoda o zrážkach zo mzdy, č. l. 14 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 74
upomienkač.1,č.l.76kópiadoručenky,č.l.77poslednávýzva,č.l.79kópiadoručenky,č.l.80posledná
výzva, č. l. 82 kópia doručenky, č. l. 111 informácia o RPMN, č. l. 112 potvrdenie zamestnávateľa o

výške pracovného príjmu, č. l. 156 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, č. l. 162 štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil
pre rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia
právnych predpisov a vec právne posúdil.

8.1Medzisporovýmistranamibolauzatvorenáúverovázmluva,označenáakoZmluvaospotrebiteľskom
úverenarefinancovanieč.:742009764zodňa02.10.2017,ďalejajako„zmluva“alebo„úverovázmluva“.

8.2 Na základe úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver na splatenie iných jeho
záväzkov bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na bankové účty tretích osôb určených

dlžníkom v celkovej sume 5.000 eur. Úrok bol v zmluve uvedený vo výške 18,87 % ročne, pričom zároveň
bola uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom (žalobcom) v sume 7.760,40 eur v 60 mesačných
splátkach vo výške 129,34 eur, s uvedením presného termínu konečného dňa splatnosti úveru dňa
15.10.2022. RPMN bola uvedená 20,24 % a priemerná RPMN vo výške 13,74 %. Súčasťou zmluvy je
aj presný a kompletný rozpis splátkového kalendára (článok XIV). Súčasťou zmluvy sú aj v nej uvedené

zmluvné podmienky.

8.3 V rovnaký deň, teda dňa 02.10.2017 uzatvorili sporové strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy
zabezpečujúcu pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej úverovej zmluvy uzavretej medzi sporovými
stranami. Na základe nej požiadal dňa 30.05.2018 žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie

zrážok zo mzdy vo výške 129,34 eur mesačne, až do písomného oznámenia o pozastavení/ukončení
vykonávania zrážok zo mzdy. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia bolo zakázané
vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu.

9.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)

splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9.2 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.9.3 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.4 Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere
( § 497).

9.5 Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9.6 Podľa § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

9.7 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9.8 Podľa § 5a písm.a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, neprípustné

je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

9.9 Podľa § 551 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

9.10 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy a určenia neplatnosti dohody o
zrážkachzomzdy.Súdsazaoberaldôvodnosťoukaždéhozpožadovanýchžalobnýchnávrhovosobitne.

11.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy súd uvádza nasledovné:

11.2 Podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku (CSP) sa je možné domáhať neplatnosti
právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného

predpisu. Právo spotrebiteľa (teda žalobcu) na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je výslovne zakotvené v § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase
rozhodovania súdu o podanej žalobe. Preto súd konštatuje, že táto časť žaloby, teda o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy je procesne prípustná. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou tejto
časti žaloby, teda či napadnutá úverová zmluva je neplatným právnym úkonom.

11.3 Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere, ktorej zákonná (právna) úprava je obsiahnutá v § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na
jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami

zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do
čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme,
pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecnýchnáležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedenie má rôzne právne následky (najmä bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru). Dlžník môže,
pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie

úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote,
ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu
po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou.
Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa
všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. K dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy v zásade žalobca nič
právne relevantné neuviedol. Ani súd po vykonaní dokazovania nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti
úverovej zmluvy. Predložená úverová zmluva spĺňa podľa obsahu jej písomného vyhotovenia všetky
náležitosti,ktorézákonvyžadujeprejejplatnosť,aktorésúpopísanévyššie(označeniezmluvnýchstrán,
určenie konkrétnej výšky úveru, záväzok dlžníka zaplatiť úroky a vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky).
Takisto súd nevzhliadol neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Rovnako tak po oboznámení úverovej zmluvy nezistil dôvod, pre ktorý by mal byť úver poskytnutý na
základe úverovej zmluvy bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úverová zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca v žalobe v tomto smere nič
relevantné ani neuviedol. Súd takisto zameral pozornosť aj na to, či žalovaný ako veriteľ skúmal tzv.
bonitu žalobcu, avšak ani tu mu nie je čo vytknúť, ako to vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 156 a 171

(žalobca riadne vyplnil v žiadosti o úver údaje o svojich pomeroch, pričom uviedol výšku jeho čistého
mesačného príjmu v sume 1.659,33 eur a výšku výdavkov 1.121,70 eur mesačne. Uviedol, že vlastní
vlastný byt a je slobodný. Takisto predložil potvrdenie o svojom príjme od zamestnávateľa). Mesačná
splátka v sume 129,34 eur tak bola dohodnutá z pohľadu súdu v súlade s právnymi predpismi. Nakoniec
aj z tohto konania vyplynulo, že žalobca dosahuje nadpriemerný príjem u svojho zamestnávateľa,

ktorý niekoľkonásobne prekračuje priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Preto súd považuje jeho
argumentáciu ohľadne „ich zlej finančnej a sociálnej situácie“ za účelovú a nepreukázanú. Žalobca
okrem podania žaloby na súd ostal úplne pasívny.

12.1 K požadovanému určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:

12.2 Žalobca sa podanou žalobou v tejto časti domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda
určenia právnej skutočnosti. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné aplikovať
na prejednávaný spor, žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Teda podľa tohto ustanovenia je pre procesnú prípustnosť žaloby

potrebné, aby právo na požadované určenie vyplývalo z osobitného predpisu.

12.3 Je zrejmé, že žalobcom požadované určenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (žalobca
opak ani netvrdil). Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú nemožnosť
úspešne sa domáhať požadovaného určenia. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného

sporovéhoporiadku,výpočetprocesneprípustnýchžalôbniejeúplný.Vyplývatozpoužitiaslova„najmä“
v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné.
Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

12.4 Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel

namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a
dodávateľom (žalovaným). Tento vzťah bol založený uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto

zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel
podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom
vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha
v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva
EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť. Aby žalobca mohol dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky

žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba procesným predpisom (ktorý je
iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa
neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od zisteného
skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní akodôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako veriteľ
odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto skutočnosť
súd zistí. Z uvedeného následne vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade určenia jej neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu
žalobcu, čím je priamo dotknuté jeho právne postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou
časťou svojej mzdy. Zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni
uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy žalobcu.

12.5 Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol
odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad
rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie
je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám

praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku
spotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy
v podobe bezdôvodného obohatenia.

12.6 Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného

sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho

slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12.7 Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

12.8 Záverom k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v

Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k. 5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z

pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

12.9 Preto súd uzatvára, že žaloba žalobcu je v tejto časti takisto procesne prípustná aj bez výslovného
ustanovenia Civilného sporového poriadku, alebo iného zákona.12.10 Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatným právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto

dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Dohoda musí byť uzatvorená písomne a ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty
vyplýva, že musí obsahovať aj označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

12.11 Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť z formálneho hľadiska platná a obsahovať

všetky náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, táto dohoda ako
akcesorický záväzok nemôže byť dohodnutá platne, ak sa na základe nej majú vykonávať zrážky zo
mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške. Z uvedeného vyplýva, že ak sú zmluvné
dojednaniahlavnéhozáväzku-vzmluveoúvereneplatné,pričommajúvplyvnavýškuzáväzku,nemôže
byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia. Uvedené
vyplýva napríklad z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/38/2018 z 14.03.2018.

12.12 Vzhľadom k tomu, že súd vo vyššie uvedenej časti tohto odôvodnenia skonštatoval, že
žalovaný má právo na úroky aj poplatky, teda žalovanému ako veriteľovi patrí celá pohľadávka vrátane
príslušenstva (úroky), ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, nie je daný tento
dôvod neplatnosti predmetnej dohody.

12.13 Súd následne posúdil prípadnú existenciu iného dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
pričom takýto dôvod nevzhliadol.

12.14 V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorili sporové

strany ako samostatný právny úkon na samostatnej listine. Neuzavreli ju ako súčasť textu úverovej
zmluvy, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy. Táto
dohoda je napísaná jasne, určito a zrozumiteľne. Súd takisto nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by
bolo možné tento právny úkon považovať za uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s
právami, ktoré žalobcovi patria ako spotrebiteľovi. Z jej textu (bod 7 článku III), ktorý je krytý podpisom

žalobcu vyplýva, že žalobca bol zvýrazneným písmom poučený o tom, že má zákonnú možnosť dohodu
odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Súd v plnej miere akceptuje ako dôvodnú obranu žalovaného, ktorý
uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, právna úprava
povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu

neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie
je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského
úveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.), a to v prípade: ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na
samostatnej listine; ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Zrážky zo mzdy sa vykonávali
len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky.

12.15 Takisto je potrebné pripomenúť, že ak by dlžník riadne splácal svoj peňažný dlh z úverovej zmluvy,
mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z
dôvodu, že úver sa riadne nesplácal.

12.16 K stručnej námietke žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože neobsahuje
označenie platiteľa mzdy, súd uvádza v stručnosti len to, že takýto údaj nie je podstatnou náležitosťou
takejto dohody, jeho absencia ju tak nerobí neplatnou a nakoniec takýto údaj môže byť aj zavádzajúci,
pretože dlžník môže zamestnávateľa počas existencie záväzkového vzťahu zmeniť. Preto táto námietka
žalobcu neobstojí. Námietka žalobcu, že v dohode nie je uvedený rozsah záväzku je celkom nedôvodná,

pretože takýto údaj, teda výška zabezpečenej pohľadávky v dohode je priamo uvedená (7.760,40 eur)

12.17 Súd záverom uvádza, že odôvodnenie žaloby žalobcu je pre súd nepresvedčivé a pomerne vágne,
s uvádzaním na vec sa nevzťahujúcich argumentov, resp. judikatúry. Naopak argumentácia žalovaného
je relevantná, detailná, presvedčivá a súd sa s ňou v zásade plne stotožňuje. Preto na tomto mieste už

neopakuje rovnaké skutočnosti, aké uvádza v rámci procesnej obrany žalovaný.13.1Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

13.2 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
17Csp/1/2019 zo dňa 08.01.2019. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.