Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18Pc/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7518200390.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľky:. trvale bytom H.,

zastúpená advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20, proti
odporcovi: S. prechodne bytom H. zastúpený advokátom Mgr. Peter Kavulič, Advokátska kancelária,
Humenné, ulica 26. novembra č. 3, pracovisko Werferova č.1, Košice, za účasti maloletého dieťaťa:
M., bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Konanie o určenie otcovstva voči maloletému M. z a s t a v u j e .

Z v e r u j e maloletého M. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. sumou 200 eur mesačne za obdobie od 19.5.2016
do 19.7.2016 a sumou 70 eur mesačne od 20.7.2016 do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
do rúk matky vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 19.5.2016 do 31.3.2019 v sume 2667,96 eur je otec
povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletým M. n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 22.1.2018 domáhala určenia otcovstva S. z matky

S. Zároveň žiadala upraviť rodičovské práva a povinnosti tak, aby súd zveril maloletého do jej osobnej
starostlivosti a otca maloletého aby zaviazal platením výživného 150 eur mesačne, od 19.5.2016, aby
súd určil čiastku z tých výdavkov, ktoré minula od narodenia dieťaťa a zmeškané výživné, aby otec
zaplatil do rúk matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň žiadala priznať aj náhradu trov
konania.

2.Navrhovateľkasvojnávrhodôvodnilatým,že vofebruári2015opustilasvojhomanželaapresťahovala

sa k svojim rodičom, kde žije aj v súčasnosti. Približne v S. sa začala stretávať s odporcom u neho doma
vo I. a nakoniec ich vzťah prerástol do intímneho vzťahu, z ktorého zostala tehotná. Medzitým sa ale
stihli rozísť po tom, čo mu oznámila, že je tehotná znova, určitý čas znova fungovali, potom sa rozišli a
ona zostala sama s dieťaťom. Vzhľadom na to, že v čase počatia dieťaťa udržiavala pohlavný styk ibas odporcom žiadala, aby súd rozhodol o jeho otcovstve, pretože s nikým iným v tom čase intímny styk
nemala a odporca sa prejavil tak, že o maloletého nemá záujem a nikdy oňho záujem ani mať nebude.
Doposiaľ svoje otcovstvo neuznal.

3. Dňa 27.9.2018 navrhovateľka predložila súdu znalecký posudok, ktorý vypracovala V. na základe
analýzy vzoriek O... Na základe záverov znaleckého dokazovania z 20.9.2018 vyplýva, že na základ O.
treba otcovstvo označeného muža S. voči maloletému dieťaťu M. považovať za prakticky dokázané.

4. Na základe uvedeného dôkazu v priebehu konania došlo k uznaniu otcovstva zo strany odporcu,
čo bolo preukázané predloženým rodným listom maloletého a na základe toho navrhovateľka v časti o
určenie otcovstva svoj návrh vzala späť.

5. Tak odporca, ako aj kolízny opatrovník súhlasili so zastavením konania na základe späťvzatia návrhu
v tejto časti.

6. Odporca súhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a styk upravený
nebol. Problematickým sa javilo medzi účastníkmi konania iba výška výživného. Účastníci konania sa
dohadovali o výške bežného výživného 90 eur mesačne, so splácaním dlhu 50 eur mesačne. Odporca
však s tým nesúhlasil, pretože jeho čistý mesačný príjem XXX eur mesačne mu takéto výživné

neumožňuje platiť.

7. Kolízna opatrovníčka za tých okolností, že bolo určené otcovstvo voči maloletému S. navrhla maloleté
dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o neho riadne zabezpečuje, o čom kolízny
opatrovník predložil písomnú správu zo dňa 4.7.2018 na základe prešetrenia pomerov, styk neupraviť

vzhľadom na to, že otec nemá záujem stretávať sa s maloletým a výšku výživného ponechala na zvážení
súdu.

8. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 právna zástupkyňa matky žiadala, aby za prvé dva mesiace života
dieťaťa, teda od 19.5.2016 do 19.7.2016 bolo určené výživné sumou 200 eur mesačne s prihliadnutím

na zvýšené výdavky matky po pôrode a narodení dieťaťa. Za tým účelom predložila aj listinné dôkazy
a prehľad výdavkov matky. Za obdobie od 20.5.2016 do budúcna žiadala určiť výživné sumou 150
eur mesačne.

9. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že o dieťa sa stará od narodenia sama, žije v byte svojej matky.

Je to X - izbový byt vo I. kde žije s nimi aj jej sestra. Tým, že jej matka je na dôchodku, tak dieťa je
s ňou doma. V priebehu konania však dieťa nastúpilo do škôlky, čo matka oznámila na pojednávaní
dňa 14.3.219. Dieťa je zdravé. Príjem matky predstavuje XXX až XXX eur mesačne a svojej matke na
bývanie prispieva 150 eur mesačne. Zároveň však zabezpečuje nákup stravy do spoločnej domácnosti,
pretože dôchodok matky je nízky- XXX . eur mesačne. Sestra pracuje iba na polovičný úväzok, preto

prispieva iba tak, že občas nakúpi. Dieťa od narodenia užívalo mlieko BEBA, ktoré je hypoalergénne,
musela ho matka nakupovať v lekárni a stálo mesačne 100 eur. V súčasnosti je to asi 28 eur mesačne
vzhľadom na to, že dieťa začalo konzumovať kravské mlieko. Dieťa sa však vyvíja, stále viacej zje a
má aj vyššie potreby. Na stravovanie matka odhadla sumu 160 eur mesačne. Čo sa týka oblečenia
na dieťa, matka poukázala na mesiac 10/2018, kedy dieťa bolo choré a výdavky s oblečením, liekmi

a drogériou stáli asi 140 eur. Kým bolo dieťa menšie, užívalo plienky tak, že dva balíky stačili asi na
týždeň, pričom jeden balík stál 10 až 11 eur. V súčasnosti tieto plienky stoja asi 40 eur mesačne, dieťa
používa plienky už len keď spí. Ďalej je to SUDOKRÉM 11 eur, ktorý vydrží mesiac. Matka poukázala na
to, že všetky tieto veci sa snaží nakupovať v akcii. Zvýšené výdavky mala najmä po narodení dieťaťa, tie
sú osobitne rozpísané, pretože bolo potrebné zabezpečiť pre maloleté dieťa ohrievač fliaš, sterilizátor,

mlieka BEBA z lekárne, novorodenecké oblečenie, kočík, vaničku, ale okrem toho aj prerobiť izbu tak,
aby bolo prispôsobené na príchod dieťaťa. Prerábka stála asi 200 eur. Otec dieťaťa doposiaľ ničím
neprispel.

10. Otec uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletou J. narodenia z tohto

manželstva. Manželka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je XXX eur mesačne. Spolu s nimi v
domácnosti však žije aj syn manželky Z. a do roka 2018 žila s nimi aj matka, ktorá však minulý rok
zomrela. Jeho príjem predstavuje XXX eur mesačne a je to jediný príjem, ktorý má. Žijú v rodinnom
dome, ktorý je prenajatý od rodičov kamaráta a poplatky za bývanie stoja 150 eur. Namiesto kamarátaspláca úver jeho otec sumou XXX eur mesačne, ktorý s nimi taktiež žije. Dohoda je taká, že po splatení
úveru by mal dom prejsť do ich vlastníctva. Jeho otec je ešte zárobkovo činný, zarába XXX až XXX eur
mesačne. Otec prehlásil, že nevlastní žiaden majetok, ani auto. Pracuje na prevádzke L. a má požičané

auto od sestrinho priateľa, na ktorom jazdí do práce, čo ho stojí asi 40 eur mesačne. Následne otec
opravil svoj prednes v tom, že za bývanie platí 271 eur mesačne. Otec, ktorý s nimi žije v spoločnej
domácnosti sa zúčastňuje na všetkých výdavkov súvisiacich s domácnosťou, hospodária spoločne, aj
sa spolu stravujú. Otec uviedol, že sa chystá osvojiť dieťa svojej manželky, pričom na toto dieťa jeho
manželka nedostáva žiadne výživné aj napriek tomu, že otec dieťaťa má platiť 100 eur mesačne + 100

eur zameškané výživné. Vzhľadom na to, že má žeriavnický preukaz, stále si hľadá lepšie platenú prácu.
Mohol by robiť aj v rámci W. alebo na I., ale takúto prácu si nezohnal.

11. Čo sa týka motorového vozidla L., na ktorom otec jazdí do práce, matka namietala proti tvrdeniu
otca, uviedla, že odporca sa na tomto aute vozil aj predtým a podľa nej je to jeho auto.

12. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že odporca niektoré veci uvádzal skreslene, pretože je
v strese. Bežné výdavky za bývanie platia otec a jeho manželka zo svojho príjmu a zvýšené náklady
alebo nedoplatok vyrovnáva potom otec odporcu. Pokiaľ sa zoberú do úvahy príjmy a výdavky rodiny
odporcu, tak mu zostáva mesačne 5 eur k dispozícii pre jeho rodinu. Otec sa rozhodol osvojiť dieťa
svojej manželky najmä z toho dôvodu, že aj v súčasnosti znáša náklady súvisiace s týmto dieťaťom,

majú spolu vybudovaný pekný vzťah, čiže ani po osvojení dieťaťa sa vlastne nič nezmení, čo sa týka
výdavkov. Čo sa týka motorového vozidla nepopierajú, že predtým auto patrilo otcovi, avšak asi v r.. ho
previedol na sestrinho priateľa, finančné prostriedky za toto auto nedostal. Jednalo sa o XX ročné S..
Nerobila sa žiadna kúpna zmluva. Na otázku právnej zástupkyne matky odporca uviedol, že výdavky na
maloletého žijúceho v ich spoločnej domácnosti, ktorého si chce osvojiť odhaduje 150 eur na školské

potreby, plavecký výcvik 25 eur, ale doložil, že nevie odpovedať na otázku, koľko stojí dieťa pravidelne
každý mesiac.

13. Právna zástupkyňa matky poukázala na to, že rozhodnutie otca osvojiť si dieťa svojej manželky,
je potrebné vyhodnotiť tak, že dáva finančné prostriedky na cudzie dieťa, pritom tu má vyživovaciu

povinnosť voči dvom biologickým deťom a nie je ochotný reálnu sumu zaplatiť na výživu dieťaťa, o
ktorom a jedná v tomto konaní.

14. Zo správy Dopravného inšpektorátu Košice - okolie súd zistil, že v súčasnosti otec nie je držiteľom,
ani vlastníkom žiadneho osobného motorového vozidla. Podľa tejto správy bol v období posledných X

rokov od X.X.XXXX do XX.X.XXXX O. Q. Podľa evidenčnej karty predmetného motorového vozidla sa
jednalo o motorové vozidlo s dátumom prvej evidencie XX.XX.XXXX, ktorého držiteľom je v súčasnosti
N.
15. Z opisu mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 11/2017
do 10/2018 predstavuje XXX,XX eur. Z pracovnej zmluvy, ktorú má uzavretú otec s S. súd zistil, že otec

pracuje v tejto spoločnosti ako I. Pracovisko zamestnanca je v obci P. a pracovný pomer je uzavretý
na dobu neurčitú. Zo správy zamestnávateľa vyplýva, že za obdobie od 12/2016 do 6/2018 priemerný
čistý mesačný príjem otca predstavoval XXX,XX eur vrátane náhrady príjmu počas práceneschopnosti.
Práceneschopný bol otec od 8.10.2018 do 21.10.2018, kedy mu bola vyplatená náhrada pri K.

16. Vzhľadom na to, že predmetom tohto konania je určenie výživného za obdobie od narodenia dieťaťa,
t.j. od 19.5.2016, súd zisťoval u predchádzajúceho zamestnávateľa otca,
W.., aká bola mzda otca, resp. ako skončil jeho pracovný pomer u tohto zamestnávateľa. Na základe
listinných dôkazov predložených týmto bývalým zamestnávateľom otca vyplýva, že pracovná zmluva
medzi ním a W. bola uzavretá dňa XX.X.XXXX s dňom nástupu do práce XX.X.XXXX a pracovný

pomer bol uzavretý na dobu do XX.X.XXXX s druhom vykonávanej práce L.. Z oznámenia o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že zamestnávateľ oznámil
skončenie pracovného pomeru otcovi v skúšobnej dobe ku dňu X.XX.XXXX.. Podľa prílohy k pracovnej
zmluve, jeho príjem mal predstavovaC. 17. Tento zamestnávateľ predložil súdu aj dohodu o skončení
pracovného pomeru, ktorú uzavrel W. G.a základe dohody o skončení pracovného pomeru podľa § 60

Zákonníka práce a jednalo sa o pracovný pomer uzavretý XX.X.XXXX s dátumom skončenia X.X.XXXX,
bez uvedenia dôvodu. Otec uviedol, že aj u tohto zamestnávateľa dosahoval rovnaký príjem ako má
v súčasnosti.18. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

19. Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.
Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

20. Podľa § 93 ods.1,2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením

rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že
by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

21. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa,
b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinnéhoprihliadnesúdajvtedy,aksapovinnývzdábez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 29 ods.1 až 3 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.) navrhovateľ môže

počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

27. Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaných dôkazov, v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, súd zastavil konanie o určenie otcovstva odporcu z toho dôvodu, že v
priebehu konania odporca uznal svoje otcovstvo a došlo k súhlasnému prehláseniu otcovstva pred
príslušnou matrikou a k zápisu otca maloletého do rodného listu maloletého. Preto strana navrhovateľkyso súhlasom ostatných účastníkov vzala svoj návrh späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Výrok o
zastavení konania vyplýva z cit. ust. § 29 Civilného mimosporového poriadku.

28. Na základe súhlasu obidvoch rodičov súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá
aj doposiaľ starostlivosť o maloletého od jeho narodenia riadne zabezpečuje. Aj kolízny opatrovník
doporučil dieťa zveriť matke, v jej starostlivosti o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky.

29. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne za prvé dva mesiace

života maloletého, v ktorom období matka preukázateľne mala zvýšené výdavky na maloletého. Po
jeho narodení sa o maloletého starala sama, sama mu musela zabezpečiť všetko potrebné pre štart
do života, všetko, bez čoho sa novorodeniatko nemôže zaobísť. Otec o dieťa nejavil záujem, ani ničím
matke neprispel. Dieťa ale je na výživu svojho otca odkázané, pretože matka žije s dieťaťom na hranici
sociálneho minima a iba jej príjem na zabezpečenie primeranej výživy dieťaťu nepostačuje. V tejto
súvislostijepotrebnéuviesť,že§62ods.5Zákonaorodinezdôrazňujemierurodičovskejzodpovednosti

tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb či potrieb iných osôb, ku ktorým nemá vyživovaciu povinnosť. Preto súd mal
za to, že otec je schopný a povinný uvedeným zvýšeným výživným na maloletého prispieť za obdobie

od narodenia dieťaťa t.j. od 19.5.2016 do 19.7.2016.

30. Za ďalšie obdobie od 20.7.2016 súd považoval za primerané výživné zo strany otca v sume 70 eur
mesačne, s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, na jeho majetkovú
situáciu a počet vyživovacích povinností. Pokiaľ otec previedol v rozhodnom období svoje auto na ďalšiu

osobu bezodplatne, súd túto okolnosť hodnotí ako vzdanie sa svojho majetku a majetkového prospechu,
teda ako konanie v neprospech otca, ako jeho snahu znížiť svoj majetok na úkor platenia výživného
pre maloletého. Zároveň v neprospech otca súd hodnotil aj jeho snahu osvojiť si maloletého syna svojej
manželky, voči ktorému nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť. Konanie otca je ľudsky pochopiteľné, ale
nie je pochopiteľné z hľadiska jeho príjmovej a majetkovej situácie. Jedná sa o dieťa, ktoré má svojho

biologického otca, ktorý má určenú vyživovaciu povinnosť. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na
odôvodnené potreby maloletého, ktorý je v útlom veku, a sumu výživného 70 eur mesačne s ohľadom
na všetky uvedené okolnosti považoval za primeranú.

31. Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom, pretože otec o to záujem nemal, pokiaľ by sa to v

budúcnosti zmenilo, môžu sa rodičia na styku s dieťaťom dohodnúť.

32. Súd určil dlžné výživné zo strany otca dieťaťa od 19.5.2016 do 19.7.2016 sumou 400 eur (2x 200
eur), od 20.7.2016 do 31.3.2019: za 12 dní v mesiaci júl 2016 sumou 27,96 eur ( 70: 31x 12) a za 32
mesiacov po 70 eur, spolu v sume 2.667,96 eur. Túto sumu je otec povinný zaplatiť v súdom určenej

lehote, bez povolenia splátok najmä z dôvodu, že otec doposiaľ, napriek svojej vedomosti o otcovstve
neprispel na dieťa žiadnou, ani minimálnou sumou výživného. Preto je v záujme dieťaťa, aby otec túto
sumu dlžného výživného zaplatil naraz.

33. V tomto konaní súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím

na § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

35. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

37. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.38. Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, pomer úspechu a neúspechu v konaní starostlivosti súdu

o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký. Vychádzajúc z tejto zásady a pokiaľ súd skúmal príjmovú
situáciu oboch rodičov, nepovažoval za spravodlivé niektorému z rodičov priznať náhradu trov konania,
resp. rozhodnúť o trovách konania inak ako v súlade s cit. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.