Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915206881
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6915206881.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Mariána Blahu, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej 1/ X. H., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., povinnej 2/ R. H., rod. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., povinnej 3/ X. V., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XX, XXX XX D., povinnej 4/ X. W., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
M., XXX XX Figa, povinnej 5/ U., nar. XX.XX.XXXX., bytom M. 69, XXX XX D. a povinnej 6/ A., nar.
1X.XX.XXXX, bytom M., XXX XX Figa, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 70,-- Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom
Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská

Sobota č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019 v
napadnutej časti I. výrokovej vety voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ p o t v r d z u j e .

II. Exekučné konanie voči povinnej 4/ z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14. februára 2019 exekúciu
zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal
a súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej
veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 12017/14 zo dňa 10.11.2014. Zistil, že rozhodcovská zmluva
zo dňa 03.12.2012, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore
medzi účastníkmi konania, sa nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví zreteľne
označená ako rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná
s ohľadom na znenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že

právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou a že vydaný
rozhodcovský rozsudok má zásadne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, preto predložený
rozhodcovský rozsudok sa z tohto pohľadu považuje za spôsobilý exekučný titul.

3. Zmluvu o úvere č. 611100663 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 03.12.2012 súd prvej
inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň ako

zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o inýchúveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

4. Zistil, že na základe zmluvy o úvere mal byť povinnému poskytnutý úver v sume 400,-- Eur, ktorý
mal vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 392,-- Eur, t.j. spolu v sume 792,-- Eur, a to v 12
mesačných splátkach v sume 66,-- Eur počnúc dňom 12.01.2013. Výška ročnej percentuálnej miery
nákladov (ďalej len „RPMN“) je v zmluve uvedená vo výške 309,86 % a výška priemernej RPMN v
zmluve nebola uvedená. Zo súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

veriteľmiza3.štvrťrok2012(dostupnýchnawebovejstránkeMinisterstvafinanciíSR)súdprvejinštancie
zistil, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úveroch do 1.500,-- Eur vrátane splatných od
6 do 12 mesiacov činila priemerná výška RPMN 40,60 %. Pôvodnému povinnému bol poskytnutý
úver oprávneným pri RPMN 309,86 %. Viac ako sedemapolnásobné prevýšenie priemernej výšky
RPMN podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje plnenie, ktoré je v príkrom nepomere so zásadou
ekvivalencie plnení a tým aj v rozpore s dobrými mravmi a dosahuje intenzitu úžery. Vzhľadom na

celkovúvýškuRPMN,t.j.celkovúvýškuodplatyzaposkytnutýúversúdprvejinštanciepovažovalplnenie
priznané rozhodcovským súdom za rozporné s dobrými mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní
nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie exekúciu
zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31.12.2014.

5. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 203 ods. 1 Exekučného
poriadkutak,ženepriznalnároknanáhradutrovkonaniasúdnemuexekútoroviJUDr.RudolfoviKrutému,
PhD. s poukazom na § 243k Exekučného poriadku, ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi,
ktorý po vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého bol poverený vykonaním exekúcie z dôvodu, že exekučný spis

nebol doposiaľ JUDr. Ivanovi Nestorovi postúpený a vo veci súdny exekútor nevykonal žiaden úkon.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko každej zmluvnej
strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Zo znenia článku II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.

Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky zaoberajúcich sa obdobnou otázkou. Uviedol,
že v prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim
podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej
doložke (zmluve). Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť
nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu.

Odmietal argumenty, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Vyslovil presvedčenie,
že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov. Poukázal na
to, že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zdôraznil, že v predmetnom prípade bola medzi oprávneným a povinným
uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.

Zároveň poukázal na to, že povinný svojim podpisom zo dňa 03.12.2012 vyhlásil, že s uzatvorením
rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlásil, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený
o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Preto mal za to, že rozhodcovskou zmluvou
bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok(ďalejlen„CSP“),prejednalodvolanievrozsahudanom§379CSP,rešpektujúcsvojuviazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovejvety voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ ako vecne správne potvrdil a exekučné konanie voči povinnej 4/
zastavil.

9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28.02.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 19.05.2015 doručil súdny exekútor súdu prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 12017/14 zo dňa 10.11.2014. Zo spisu ďalej

odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a pôvodným povinným bola dňa 03.12.2012 uzatvorená
zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ďalej zistil, že
oprávnený a pôvodný povinný dňa 03.12.2012 uzavreli rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste
papiera. Uznesením č.k. 15Er/584/2015-16 zo dňa 10.09.2015 súd prvej inštancie vylúčil súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 20.01.2016
vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 15Er/584/2015-42 zo dňa 14.02.2019 súd prvej

inštancie exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na
rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Ďalej súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému, PhD., ani súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov
exekúcie nepriznal.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi oprávneným a pôvodným povinným posúdil ako platný úkon a dospel k záveru, že právomoc

rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou rozhodcovskou zmluvou. Súd prvej inštancie
však napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní nebolo
prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, pričom skúmal, či priemerná výška RPMN
uvedená v zmluve o úvere predstavuje plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený
však v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní

len namietal, že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky
nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie predmetnú exekúciu zastavil, odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.

12. Odvolací súd ďalej zistil, že povinná 4/ Mária Váradiová, nar. 07.06.1974 zomrela dňa 11.08.2019.
Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3D/775/2019, Dnot 260/2019 zo dňa 22.10.2019
vyplýva, že konanie o dedičstve po poručiteľke (povinnej 4/) bolo zastavené podľa § 188 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok z dôvodu, že poručiteľka zanechala majetok nepatrnej
hodnoty.

13. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu

má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvej vety Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási

za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.18. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

19. Podľa § 63 ods. 2 a 3 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

20. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Citované ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť
na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie
mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných),

ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie procesných podmienok
civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom
konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva, resp. ukladá. Jej
predpokladom je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať procesné práva a povinnosti
podľa hmotného práva. Hmotno-právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb

narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej
vyhlásením za mŕtveho.

22. Z uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3D/775/2019, Dnot 260/2019 zo dňa
22.10.2019 odvolací súd zistil, že povinná 4/ zomrela dňa 11.08.2019 a že dedičské konanie bolo

zastavené podľa ust. § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, pretože
poručiteľka (povinná 4/) zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Táto skutočnosť má z procesného
hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pri jej
strate je daný postup podľa ust. § 63 CSP za predpokladu, že účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom

konania po začatí konania skôr, než sa konanie právoplatne skončilo.

23. Vzhľadom na to, že povinná 4/ zomrela po začatí predmetného exekučného konania, odvolací súd
skúmal, či má konanie voči nej zastaviť alebo ho prerušiť, alebo či v ňom môže pokračovať.

24. Odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom
vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Exekučné konanie má
majetkovúpovahu,ktoráumožňujepokračovaťvkonanísdedičmiúčastníka,prípadnestými,ktorípodľa
výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V danom prípade
však bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že povinná 4/ zanechala majetok nepatrnej hodnoty.

25. Keďžepovinná4/zomrelabezprávnehonástupcuvoveciachmajetkovejpovahyadedičskékonanie
po povinnej 4/ bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka (povinná 4/) zanechala majetok nepatrnej
hodnoty v danom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 a 3 CSP, teda
súd ďalej nemá s kým pokračovať. Táto skutočnosť je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú musí

súd prihliadať kedykoľvek v priebehu konania.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti I. výrokovej vete voči povinným 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ je vecne správne, preto ho podľa §
387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil a s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, § 63 ods. 1

CSP, § 378 ods. 1 CSP exekučné konanie voči povinnej 4/ zastavil.

27. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).