Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/734/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616204686
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616204686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: C. banka G., a.s.,

V.: XX XXX XXX, so sídlom R. XX, XXX XX F., proti žalovanému: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I.
XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 501,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 501,88 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.05.2016 domáhal zaplatenia sumy 501,08
Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo súm nezaplatených istín po úhradách splátok a náhrady trov
konania voči žalovanému. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.02.1997
v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a všeobecných obchodných
podmienok zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet
žalovanému. Dňa 16.07.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o splátkovom kalendári, ktorou

žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi a na základe ktorej bol debetný zostatok na účte žalovaného
prevedený na vnútorný pohľadávkový účet banky, kde bolo dohodnutý splátkový plán, ktorý sa žalovaný
zaviazal dodržiavať. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného vyzval žalobca žalovaného
na zaplatenie celého debetného zostatku, čím sa podľa ustanovení dohody stal celý záväzok splatným.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadril.

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie
v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 22.05.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa
19.02.1997, zmluvou o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 28.02.2006,dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 16.07.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu,
sadzobníkom úrokov účinným od 01.05.2016, výpisom z účtu, doplnením žaloby a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.

6. Zo zmluvy o rastovom osobnom účte zo dňa 19.02.1997 uzatvorenou medzi právnym predchodcom
žalobcu (Prvá komunálna banka, a.s.) a žalovaným súd zistil, že obsahom zmluvy bolo zriadenie
rastového osobného účtu.

7. Zo zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 28.02.2006 súd zistil,
že právny predchodca žalobcu (Dexia banka Slovensko a.s.) zriadil žalovanému povolené prečerpanie
na osobnom účte. V čl. 2. zmluvy sa bolo uvedené, že banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z
technického systému banky doručeného na adresu majiteľovi účtu.

8. Dňa 16.07.2013 uzatvoril žalovaný so žalobcom dohodu o splátkovom kalendári. Predmetom dohody

bol záväzok žalovaného na vrátenie úveru vo výške 724,38 Eur, pozostávajúci z istiny 711,66 Eur a z
úrokovvovýške12,72Eurazúrokovzistinyvovýške28%ročneododňapodpisudohodydozaplatenia
(článok 1.1 dohody). V bode 2.2 žalovaný vyhlásil, že uznáva podľa § 323 Obchodného zákonníka
svoj záväzok špecifikovaný v bode 1.1 a že dlh vo výške 724,38 Eur zaplatí spolu s príslušenstvom do
14.04.2014. Splátky sú splatné k 12. dňu v mesiaci. V dohode je uvedená práv výška splátky 72,- Eur,

druhá až 9 výška splátky 81,17 Eur a posledná desiata výška splátky 81,18 Eur.

9. Z tlačiva úrokových sadzieb produktov žalobcu účinných od 01.05.2016 súd zistil, že úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu je 28 %.

10. V špecifikácii žaloby žalobca uviedol, že dňa 19.02.1997 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu
o rastovom osobnom účte, na základe ktorej viedol žalobca pre žalovaného účet. Žalovanému bolo
poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 1.500,- Eur. Žalovaný prekročil povolený limit, čím porušil
zmluvu a dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe uvedeného znížil
žalobca limit povoleného prečerpania na 0,- Eur. Žalovaný sa teda dostal na účte do nepovoleného

prečerpania, na základe čoho uzatvorili strany dohodu o splátkovom kalendári. Dlh ku dňu 16.07.2013
bol vo výške 724,38 Eur a predstavoval rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi
vykonanými na účte. Žalovaný po uzatvorení dohody o splátkovom kalendári uhradil 4 splátky, celkovo
v sume 223,30 Eur, v dôsledku čoho sa dlh žalovaného znížil na 501,08 Eur.

11. K uplatneným úrokom žalobca uviedol, že sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené
prečerpanie a vyplýva z VOP bod 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu.“

12. Podľa všeobecných obchodných podmienok bod 3.12 účinných ku dňu 01.04.2016 pri zúčtovaní

úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej
dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného

odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

13. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývalo, že sa dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania,
ktoré ku dňu 16.07.2013 predstavovalo sumu 724,38 Eur.

14. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

15. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie,
peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluvevyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).

17. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.26. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

27. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je

stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako
tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti. Žalovaný
uzatvoril so žalobcom zmluvu o rastovom osobnom účte, ktorou mu žalobca zriadil osobný účet. Zo

zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte vyplynulo, že žalovaný požiadal
o zriadenie povoleného prečerpania a podľa výpisu z účtu povolené prečerpanie bolo žalovanému
poskytnuté do výšky 1.500,- Eur. Predmetnú zmluvu uzatvorila žalovaný ako fyzická osoba s uvedením
rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Išlo o zriadenie osobného účtu a nie účtu podnikateľského.
Zo žiadnych skutočností nemožno vyvodiť, že by žalovaný uzatvoril zmluvu na účely podnikania, ale

je zrejmé, že predmetom vzťahu bol bežný účet fyzickej osoby spotrebiteľa. Žalobca je bankou -
právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a taktiež poskytujúcou úvery aj
formou povoleného prečerpania na účte. Súd preto vec právne posúdil ako spotrebiteľský spor a
priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa. V danom prípade súd právne vec posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov a podľa osobitného zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o úver formou povoleného prečerpania, pričom zo zmluvy
nevyplýva, že by sa musel splatiť do jedného mesiaca. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca
viedol pre žalovaného bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z
predložených výpisov z účtu.

30. Ako vyplýva zo samotnej žaloby a špecifikácie žalobca účet zatvoril ku dňu 16.07.2013 a previedol
ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z predložených výpisov z účtu a
z dohody o splátkovom kalendári k uvedenému dňu žalobca evidoval pohľadávku vo výške 724,38 Eur
pozostávajúcu z istiny 711,66 Eur a z úroku vo výške 12,72 Eur. V tejto výške 724,38 Eur žalovaný aj
dlh uznal a zaviazal sa ho splácať na základe dohody o splátkovom kalendári. Po uzavretí dohody o

splátkovom kalendári zaplatil žalovaný 4 splátky spolu v sume 223,30 Eur a ďalšie splátky už neuhradil.
Celková dlžná suma ku dňu podania žaloby bola vo výške 501,08 Eur, ktorú súd žalobcovi ako dôvodne
uplatnenú priznal.

31. Súd považuje dohodu o splátkovom kalendári v časti uznaného dlhu pochádzajúceho z prečerpania

vo výške 1.455,47 Eur za platnú, nemožno však považovať za platné uznanie kontinuálneho úroku vo
výške 28 % ročne. V tejto časti si účastníci dohody dohodli sankcie, ktoré sú v rozpore s § 54 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy si žalovaná takouto dohodu zhoršila svoje postavenie ako
spotrebiteľky, keďže sankcie spojené z omeškaním peňažného dlhu podľa Občianskeho zákonníka boli
ku dňu uzatvorenia dohody 17.07.2013 vo výške 8,50 % ročne resp. 5,50 % ročne. Súd teda považuje

dohodu s splátkovom kalendári v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, keďže
odporuje § 54 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto možné vyhovieť žalobcovi v časti požadovanej
sumy 1.031,56 Eur ale v časti 861,27 Eur, keďže žalobca nemal právo započítavať splátky žalovanej na
neplatne dohodnuté úroky, ktorá suma navyše nebola špecifikovaná, ako bolo uvedené vyššie.

32. K dlžnej sume si žalobca uplatnil úrok v sadzbe 28 % ročne zo sumy 652,38 Eur od 17.07.2013 do
12.08.2013, zo sumy 583,92 Eur od 13.08.2013 do 18.12.2013, zo sumy 546,41 Eur od 19.12.2013 do
13.03.2014 a zo sumy 501,08 Eur od 14.03.2014 do zaplatenia.33. V dohode je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi aj úroky z istiny vo výške 28 %
ročne odo dňa podpisu tejto dohody. Súd považuje dohodu o splátkovom kalendári v časti uznaného
dlhu pochádzajúceho z prečerpania vo výške 724,38 Eur za platnú, nemožno však považovať za platné

uznanie kontinuálneho úroku vo výške 28 % ročne. V tejto časti si účastníci dohody dohodli sankcie,
ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy si žalovaný takouto dohodu
zhoršil svoje postavenie ako spotrebiteľa, keďže sankcie spojené s omeškaním peňažného dlhu podľa
Občianskeho zákonníka boli ku dňu uzatvorenia dohody 16.07.2013 vo výške 8,50 % ročne resp. 5,50 %
ročne.Súdtedapovažujedohodussplátkovomkalendárivtejtočastipodľa§39Občianskehozákonníka

za neplatnú, keďže odporuje § 54 Občianskeho zákonníka.

34. Žalobca svoj nárok odvodzoval od všeobecných obchodných podmienok. Zo žaloby vyplynulo, že
žalobca účet žalovanému uzatvoril ku dňu 16.07.2013. Z uvedeného možno konštatovať, že žalobca tým
určil splatnosť dlhu - nepovoleného prečerpania. Ak teda žalobca požaduje od žalovaného úroky z úveru
odo dňa 17.07.2013 je zrejmé, že ide o úroky po splatnosti úveru. Súd je toho názoru, že takto určený

úrok žalobcovi nepatrí. Súd pritom vychádzal z uznesenia ÚS IV 476/2012 zo dňa 18.09.2012, v zmysle
ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky
z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti
s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V

opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami
sporu. V prípade zosplatnenia úveru svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane
odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva

ekonomická podstata nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi,
a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku

podľa uzatvorenej zmluvy. Súd ďalej poukazuje na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru,
tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy.
Žalobca si v spore neuplatnil úroky z omeškania po zosplatnení pohľadávky voči žalovanému.

35. Z hľadiska právnej istoty súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti
zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia
súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. Napríklad súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa

14.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co 136/17 zo dňa 13.07.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co 125/2017 zo dňa 07.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 25 Co 251/2016 zo
dňa 04.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co 35/2017 zo dňa 22.02.2018, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co 80/2017 zo dňa 19.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co 183/2017 zo
dňa 21.02.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 Co 255/2017 zo dňa 21.12.2017.36. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 7Co/347/2017 - 64 zo dňa 14.02.2018 konštatoval, že ak
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby

prostriedkov spotrebiteľom. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a zákona
č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády alternatívne (podľa

povahy zmluvnej úpravy, subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

37. Žalobca ani nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku uplatneného za nepovolené
prečerpanie vo výške 28%, nakoľko nepreukázal jeho dojednanie priamo v spotrebiteľskej zmluve. V
konaní len predložil úrokové sadzby produktov, z ktorých vyplýva, že sadzba úroku pri nepovolenom
prečerpaníúčtupredstavuje28%.Listinanazvanáúrokovésadzbyproduktovniejepodpísanáobidvoma

zmluvnými stranami a je nepochybné, že nebola so žalovanou ako spotrebiteľkou individuálne
dojednaná. Tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní nemôže byť
považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len v
Sadzobníku poplatkov, resp. v listine nazvanej úrokové sadzby produktov. V spotrebiteľských právnych
vzťahoch sa uplatňuje zásada transparentnosti a poctivosti, ktorá dopadá i na aplikáciu Všeobecných

obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov, úrokových sadzieb produktov. I v spotrebiteľských
zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen
formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Sadzobník poplatkov a iné listiny ako už uvádzaný
sadzobník úrokov nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ popri iných dojednaniach aj podstatné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné,

o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, resp. im nebude venovať náležitú
pozornosť. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že listinu úrokové sadzby
produktov koncipoval žalobca a spotrebiteľ - žalovaná nemohol jeho obsah ovplyvniť.

38. Súd taktiež musí poukázať na konštatovanie neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky uvedenej
vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky, a.s.. bod 3.12. V danom prípade napríklad
Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.10.2015 č.k. 9 C 113/2015 - 51 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016 č.k. 21 Co 10/2016 - 72 určil, že zmluvná podmienka
uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 3.12. je pre svoju neprijateľnosť (pri

zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na
ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Tento rozsudok bol pre žalobcu záväzný,
a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprimeranej zmluvnej
podmienky, ako aj nárokov z nej vychádzajúcich. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky odvolacích

súdov, a to Krajského súdu v Žiline č.k. 11 Co 181/2017 zo dňa 25.07.2017 a rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 3 Co 83/2017 zo dňa 07.11.2017.

39. Súd konštatuje, že zmluvné ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu, podľa ktorého po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na

základe úrokovej sadzby „ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo
sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28%ročne, ktorý má povahu sankčného úroku, predstavuje
neprípustné obchádzanie kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z

omeškania. Výška úrokov z omeškania je upravená § 3 nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a je
vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná. V každom období je však
rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28% ročne. Sankčný úrok vo výške 28%
ročne je vo výške zjavne neprimeranej zabezpečenému záväzku a zásadne znevýhodňuje spotrebiteľa.Peňažné prostriedky klienta na jeho bežnom účte sú bankou úročené len minimálne prípadne vôbec,
avšak od klienta banka požaduje v prípade prečerpania úrok vo výške blížiacej sa jednej tretine
dlžnej sumy ročne. Žalobca tým zneužíva nepriaznivú finančnú situáciu klienta, jeho ľahkomyseľnosť

a neskúsenosť. Možno teda uzatvoriť, že sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom
stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška
podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že
pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného
prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. (obdobne

uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 9 Co 92/2017 zo dňa 14.12.2017).
Súd z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 28% ročne zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu
strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak
je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%.
O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).