Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204380
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515204380.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: R.. R. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 728,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/70/2015-269 zo dňa 09.11.2016 a proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/70/2015-280 zo dňa 13.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zrušuje uznesenie č.k. 5C/70/2015-280 zo dňa 13.03.2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
728,81 eur, 10,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 74,35 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, 9,25 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 73,28 eur od 08.05.2009 do zaplatenia, 9,00 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 581,18 eur od 16.06.2009 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 728,81 eur s
príslušenstvom, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa - spoločnosti
SPP,a.s.titulomneuhradeniatrochfaktúrznejúcichnasumy:74,35eur,581,18eura73,28eur,zktorých
prvé dve predstavujú nedoplatok za dodávku plynu a tretia náhradu škody za prerušenie/obmedzenie
distribúcie zemného plynu.

3. Prvší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.07.2013 bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa
16.04.2015 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na splnenie uloženej úlohy. Súd prvej
inštancie opätovne vo veci rozhodol. Odôvodnenie rozsudku zameral na konštatovanie, že žalovaný
nepreukázal, aby došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného v zmysle predpokladov § 580 OZ.
Žalovaný nepreukázal, aby jeho započítací prejav, ktorý je na č.l. 100 došiel do dispozičnej sféry
právneho predchodcu žalobcu. A aj keby bol započítací prejav doručený právnemu predchodcovi

žalobcu, od 01.07.2016 vlastníkom regulačnej stanice je iný subjekt, a to SPP - distribúcia, a.s., čo
vyvodil z Obchodného registra uvedenej spoločnosti. Keďže započítací prejav bol adresovaný SPP, a.s.
za obdobie posledných troch rokov od 26.06.2009, nemohlo k započítaniu dôjsť.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.07.2013
a uviedol, že sa s ním úplne stotožňuje. Uviedol, že neboli zistené žiadne okolnosti svedčiace o

nerovnováhe strán konania z hľadiska ochrany spotrebiteľa, keďže žalovaný je advokátom s dlhoročnou
praxou.5. V ďalšom súd prvej inštancie sa zaoberal podmienkami, pre ktoré neodročil pojednávanie zo dňa
09.11.2016 a vec prejednal bez účasti žalovaného, na ktorom meritórne rozhodol. Uviedol, že žalovaný

si predvolanie na uvedené pojednávanie prevzal dňa 18.07.2016 a až v priebehu pojednávania začatého
o 13:16 hod., cca o 13:25 hod. bola do pojednávacej miestnosti doručená žiadosť žalovaného o
odročenie pojednávania, ktorá súdu bola doručená elektronicky o 13:23 hod. Žiadosť o odročenie
pojednávania bola argumentovaná práceneschopnosťou žalovaného od 01.07.2016 a prílohami boli aj
doklad o jeho PN a potvrdenie ošetrujúceho lekára z 08.08.2016, z ktorého vyplynulo, že sa nemôže

zúčastniť pojednávania bez ohrozenia jeho zdravia a života. Súd prvej inštancie však konštatoval,
že žalovaný v postavení žalobcu sa zúčastnil osobne pojednávania v inej veci dňa 22.09.2016, teda
potom, čo bolo vystavené jeho potvrdenie o nemožnosti zúčastniť sa pojednávaní. Z uvedeného
prezumoval, že ak žalovaný bol schopný zúčastniť sa pojednávania 22.09.2016, nič mu nebránilo
zúčastniť sa pojednávania aj v predmetnej veci. Ak by tomu tak nebolo, mohol doložiť aktuálne
potvrdenie ošetrujúceho lekára, čo neurobil.

6. Súd prvej inštancie výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V prvom rade
poukázal na to, že mu súd prvej inštancie neposkytol náležitú ochranu ako spotrebiteľovi v zmysle §

52 až § 54 OZ a príslušných zákonov, lebo nároky uplatňované v predmetnom konaní vyplývajú zo
spotrebiteľských zmlúv formulárového charakteru. Rovnako nebolo vyhodnotené prípadné premlčanie
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preskúmať zmluvu o odbere aj s
ohľadom na uvedené zákony, a to aj bez návrhu. Tiež mu bola odňatá ako účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom, nakoľko je vážne chorý a oznámil svoju neúčasť na pojednávaní z vážnych dôvodov

na jeho strane, a to vážny zdravotný stav.
8. V ďalšom tvrdil, že došlo k započítaniu pohľadávky z jeho strany, jeho veriteľ na jeho pozemku č.
XXXX/X v k.ú. U. má postavenú stavbu - regulačnú stanicu plynu, za čo od roku 2002 neplatí a dochádza
k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane. K započítaniu pohľadávky vo vzťahu k nemu došlo vo
výške 729 eur, čo je mesačné nájomné po 610,05 Sk za posledné tri roky. Poukázal na rozhodnutie

NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2008. Čo sa týka špekulatívneho delenia veriteľa, toto nesledoval, a preto
žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi nič nedlhuje. Poukázal aj na § 3 ods. 1 OZ so záverom,
že ide o šikanózny výkon práva, a preto nárok žalobcovi nemôže byť priznaný. Upriamil pozornosť na
rozsudok KS v Banskej Bystrici z 28.08.2008 sp. zn. 16Co/152/2008, rozsudok NS ČR z 26.06.1997 sp.
zn. 3Cdon/69/93, Nález Ústavného súdu ČR zo 07.05.2009 sp. zn. I. ÚS/523/07, uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV. ÚS/555/2011-19 a ďalšie. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a
navrhuje ho potvrdiť.

10. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 26.11.2017 sa vyjadril k včasnosti podania odvolania v predmetnej
veci, opätovne sa vyjadroval k tomu, že vec nemala byť rozhodnutá bez jeho prítomnosti vzhľadom
na skutočnosť, že súdu jeho zdravotný stav bol známy. Tiež opätovne namietal, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil z úradnej povinnosti, že ide o spotrebiteľský spor, s poukazom na rozsiahlu judikatúru tak

Európskeho súdu, ako aj Ústavného súdu SR a ČR. K podaniu pripojil listiny preukazujúce jeho tvrdenie,
okrem iného aj fotokópiu časti diáru s poznámkami zo dňa 19.12.2016.

11. K uvedenému podaniu sa žaloba už nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. Odvolací súd predovšetkým má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. §
220 ods. 1, 2 CSP. Písomné vyhotovenie rozsudku má zákonom predpísanú formulu a obsahové časti.
Rozsudok v písomnej forme má z hľadiska obsahovej štruktúry tieto časti: záhlavie, výrok, odôvodnenie,
poučenie, deň a miesto vyhlásenia, podpis. Civilný sporový poriadok pritom určuje v § 220 ods. 2základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na veľmi podstatnú časť rozsudku, a to jeho
odôvodnenie. V prvom rade je súd povinný uviesť čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil. V ďalšom nasleduje vyjadrenie žalovaného a

prostriedky procesnej obrany. Následne je súd povinný zaoberať sa posúdením čiastkových skutkových
tvrdení strán a ich vyhodnotením. Najskôr uvedie, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré považuje za preukázané. Ďalej ustáli, ktoré sporné skutkové tvrdenia sú rozhodné ako podklad
na jeho konečné rozhodnutie. Skutkové zistenia sú rozhodujúce pre následnú aplikáciu ustanovení
hmotného práva. V odôvodnení rozhodnutia sa musí uviesť, ktoré z rozhodných skutkových okolností

sú preukázané a ktoré nie. Do odôvodnenia je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti, aby
rozsudok neobsahoval nadbytočné informácie. Súd totiž musí jednotlivé skutkové okolnosti posúdiť
s vyhodnotením, čo z nich zistil. Pre kvalitné odôvodnenie je nepostačujúce, ak súd síce vymenuje
vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Následne súd musí vyhodnotiť
dôkaznú situáciu. Po opísaní skutkového stavu je potrebné uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov boli
vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Obsahom hodnotenia

dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a
ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré
dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu. Aj táto časť odôvodnenia má logickú postupnosť. Najskôr
je treba uviesť dôkazy, z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov
súd odôvodní, prečo konkrétne dôkazy považuje za vierohodné a iné nie. Nie je pritom prípustný

eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri Nález I.
ÚS/114/2008). Nasleduje v odôvodnení právne posúdenie veci. Je potrebné odcitovať príslušnú právnu
normu a vysvetliť, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Súd tiež
vysvetlí, ako túto právnu normu interpretuje. V ďalšom nasleduje zhodnotenie ustálenej rozhodovacej
praxe, prípadne odklon od nej. Rozhodovanie s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky

spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v článku 2 ods. 2 Základných princípov.
14. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS/115/03, III. ÚS/209/04) tiež vyslovil, že „Súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy (článok 6 ods. 1
Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.
15. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá čo do jeho
odôvodnenia požiadavkám v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd totiž by nemal byť vo svojej argumentácii

obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
aby premisy zvolené v rozhodnutí a rovnako, ako aj jeho závery, ku ktorým na základe nich dospel boli
pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé a presvedčivé.
16. Napadnuté rozhodnutie vyššie uvedeným kritériám vôbec nezodpovedá. V rozsudku totiž chýba

riadne odôvodnenie jeho záverov vyslovených v petite rozsudku. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu
odôvodnenia zaoberal výkladom dôvodov, pre ktoré vec rozhodol na pojednávaní dňa 09.11.2016 aj
napriek tomu, že sa ho žalovaný nezúčastnil. Opomenul však dostatočne odôvodniť to, prečo žalobe
vyhovel. V rozsudku chýba akákoľvek právna argumentácia a tým právne posúdenie veci. Iba odkaz na
prvšie rozhodnutie súdu, ktoré navyše bolo odvolacím súdom zrušené, nepostačuje.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 ods. 1
CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, a to aj s realizáciou úloh uvedených
v prvšom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (na č.l. 149 spisu), dôsledne dodržiavať procesné

práva strán sporu, v zmysle ich návrhov vykonať dokazovanie, zistený skutkový stav riadne vyhodnotiť
a vec právne posúdiť. Následne svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle vyššie uvedeného. Jeho
úlohou bude zaoberať sa tiež odvolacími námietkami žalovaného. Strany sporu pritom musia súdu prvej
inštancie svoje tvrdenia náležite preukázať a tiež uplatňovať procesné práva a povinnosti v súlade s
ustanoveniami CSP.

19. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o všetkých trovách konania.
20. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/70/2015-280 zo dňa 13.03.2017 uložil žalovanému v lehote
10 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 728,81 eur, a to podľa
položky č. 1 písm. a) pozn. 3 Sadzobníka súdnych poplatkov.21. Aj proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolateľ
uznesenie považoval za nezákonné a nedôvodné. Tvrdil, že odvolanie proti rozsudku podal ako
spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv zo zmluvy o dodávke plynu, a preto sa naňho vzťahuje

osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. u), ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/268/2005. V ďalšom uviedol, že predmetnom sporu je
suma 728,81 eur s príslušenstvom, preto je nemožné, aby za odvolanie ani v prípade neoslobodenia od
poplatkumalzaplatiťsúdnypoplatokrovnajúcisahodnotesporu.Vzmyslezákonaosúdnychpoplatkoch
súdny poplatok je 6 % z hodnoty predmetu sporu, v danom prípade 43,50 eur. Navrhol preto napadnuté

uznesenie zrušiť.
22. Od poplatku sú oslobodení okrem iných aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu. Oslobodenie podľa ods. 1 a 2 sa vzťahujú aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcie (§ 4 ods. 2 písm.
u), ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za Výpis z registra trestov v znení
zmien a doplnkov).

23. Zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba sa vyrubuje
poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu vo výške 6 %, najmenej
16,50 eur. (Položka I. poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese, Položka 1
písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov).
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je možné dať za pravdu odvolateľovi, že tento je oslobodený od

súdnych poplatkov v zmysle citovanej právnej úpravy. Nebolo preto správne, keď žalovanému súd uložil
zaplatenie súdneho poplatku. Rovnako je treba súhlasiť s odvolateľom, že aj v prípade, ak by nebol
oslobodený od súdneho poplatku, súdom prvej inštancie vyrubená výška súdneho poplatku 728,81 eur
nie je správna. Výška poplatku nemôže byť rovnaká ako výška žalobou uplatnenej pohľadávky.
25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 5C/70/2015-280

zo dňa 13.03.2017 postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, keďže neexistovali dôvody na
vydanie takéhoto rozhodnutia.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).