Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 28.

augusta 2020 v trestnej veci obžalovaného G. O. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. O., D.. XX.X.XXXX S. Z. D. S., H. N. Z. D. S., H. X. O.M. XXXX/XXA,

je vinný, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí T. O., D.. X.X.XXXX, a V.
O., D.. XX.XX.XXXX, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P/44/2018 zo dňa 13.9.2019,
právoplatným dňa 17.10.2019, bol zaviazaný prispievať na ich výživu spolu sumou 450,- eur, vždy do 15.
dňa v mesiaci do rúk matky detí R. Z. s účinnosťou od 17.9.2018, v období od 17.9.2018 do 28.8.2020
sa v Spišskej Novej Vsi plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že hoci je konateľom
spoločnosti, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nezaevidoval sa na ÚPSVaR a nepožiadal
o sprostredkovanie práce, hoci úrad disponoval voľnými pracovnými miestami zodpovedajúcimi jeho

vzdelaniu, nikde nepracoval, resp. keď si v bližšie nezistenom období v roku 2019 otvoril kadernícky
salón, z ktorého mal príjem, výživné poškodenej nezaslal, hoci mal prostriedky aspoň na čiastočnú
úhradu výživného, čím zostal dlhovať za uvedené obdobie na výživnom svedkyni poškodenej R. Z. sumu
vo výške 10.560,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať)

mesiacov.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe podľa svojich schopností
zaplatiť zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného G. O. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu -
poškodenú R. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovanývypovedal,žejepravdou,žesivobdobíuvedenomvobžalobeneplnilvyživovaciupovinnosť
na svoje deti, neplnil to však preto, že matka detí mu zrušila v Prievidzi zabehnutý kadernícky salón,
keď ho z neho vysťahovala, lebo, i keď bol majiteľom spoločnosti on, konateľkou bola poškodená a

ona to tak urobila. Rozišli sa po 13 rokoch manželstva. On odišiel do Spišskej Novej Vsi, kde má už aj
jedno dospelé dieťa a jedno dieťa v striedavej starostlivosti. Spočiatku sa aj snažil získať zamestnanie
ako kaderník, neevidoval sa na úrade práce, pretože sám sa, ale len jedenkrát u jednej známej, snažil
nájsť prácu. Prácu nenašiel. Staral sa aj o chorú matku, ktorá však začiatkom roku 2019 umrela. Bol z
toho aj psychicky zle, nebol schopný ísť do práce, práceneschopný však nebol. Sám si však zariaďoval

kadernícky salón, čo sa mu aj v roku 2019 podarilo. Predložil súdu aj k tomu sa viažuce listinné dôkazy
- nájomnú zmluvu na č.l. 163-171, s ktorou sa súd oboznámil, z ktorej vyplynulo, že počiatočné náklady
na nájom neboli v zmysle tejto zmluvy vysoké, za obdobie od 18.2.2019 do 30.3.2019 1 euro za
mesiac a od ďalšieho mesiaca 100 eur mesačne. Pracoval aj príležitostne, zarobil tak možno 200 eur.
Obžalovaný ďalej uviedol, že mal náklady na zariadenie salónu, s ktorým mu pomáhali aj v rodine, no

na druhej strane uviedol, že za rok 2019 podal kladné daňové priznanie. Pracoval - teda prevádzkoval
kadernícky salón, no mal náklady aj na seba aj syna, ktorý je síce dospelý, no musí mať upravenú
stravu.Naotázkusamosudcu,akýmspôsobomsadostavilnahlavnépojednávanie,uviedol,žeosobným
motorovým vozidlom, ktoré v úvode tvrdil, že je kamarátovo. Keď bol samosudkyňou vyzvaný, aby
predložil osvedčenie od vozidla, toto súdu predložil a z osvedčenia jednoznačne vyplynulo, že vozidlo

zn. Porsche patrí obchodnej spoločnosti obžalovaného (A.), obžalovaný ďalej v tej súvislosti uviedol, že
mesačné splátky leasingu sú vo výške okolo 390 eur. Mesačne, podľa neho, zarobí v salóne tak 800
eur. S deťmi sa pre postoj poškodenej v poslednom období nestretáva. Prestali sa stretávať po tom, čo
poškodená predala vozidlo zn. Porsche, ktoré jej on daroval.

Svedkyňa - poškodená vypovedala, že obžalovaný jej za obdobie od 17.9.2018 na výživné na ich
maloleté deti neposlal žiadne peniaze. V tento deň obžalovaný opustil spoločnú domácnosť. Počas
nasledujúceho obdobia sa stretli raz, kedy ju obžalovaný napadol, viac sa s deťmi nestretáva. Je
pravdou, že v Prievidzi zrušili pre firmu obžalovaného kadernícky salón, no celé zariadenie z tohto
salónu obžalovanému poslala, a tak (podľa nej) keby bol obžalovaný chcel, mohol hneď s týmto

zariadením začať podnikať, potreboval len pult na umývanie vlasov. Vyslovila názor, že obžalovaný
neprevádzkoval svoj salón preto, aby nemal príjem na určenie výšky výživného. Od augusta 2019
prevádzkuje barbershop, podľa toho, ako veci reklamuje na sociálnych sieťach, si poškodená myslí, že
sa mu celkom darí. Poslal sumu tak, ako to bolo uvedené v obžalobe, od januára 2020 jej poslal ešte
50 eur, teda potvrdila prevzatie súm tak, ako uvádzal obžalovaný. Dieťa núdzou netrpelo, zabezpečila

jeho potreby z jej príjmu. Obžalovaný sa o syna nezaujíma.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rodným listom na č.l. 62, 63, potvrdením o návšteve školy
syna na č.l. 64, rozsudkom na č.l. 52-61, z ktorého vyplýva vyživovacia povinnosť obžalovaného na
syna T. vo výške 250 eur a dcéru V. vo výške 200 eur mesačne k rukám matky, mesačne vopred

vždy do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, listinným dôkazom na č.l. 67-109, z ktorých
vyplýva, že obžalovaný nebol v rozhodnom období nikdy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a boli
úradomprácedeklarovanévoľnépracovnémiestazodpovedajúcevzdelaniuakvalifikáciiobžalovaného,
obžalovaný mal ako vlastník a i konateľ neskôr aktívnu obchodnú spoločnosť A. S., Z..F..P.., Z. D. S.,
táto spoločnosť je držiteľom vozidla zn. Porsche Cayenne - č.l. 118.

Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, výpoveď poškodenej, oboznámené listinné dôkazy, mal
súd preukázané, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného, pretože nikde sa nezamestnal, v neskoršom období následne mal prácu, vo
svojom kaderníckom salóne pracoval, mal z práce príjem aj v dostatočnej výške, aby si aspoň čiastočnú,

keď aj nie v plnej výške, vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti plnil. Obrana obžalovaného, ženemohol platiť výživné, lebo nemá príjem, lebo on sa nemohol zamestnať pre starostlivosť o matku,
potom nájsť si prácu, resp. neskôr že mal iné výdavky, pre ktoré nemohol výživné platiť, javí sa súdu
len účelová, pretože, i keď súd nespochybňuje, že obžalovaný mohol poskytovať určitú no veľmi krátku

dobu starostlivosť o matku, neurobil žiadne relevantné kroky k tomu, aby si zabezpečil príjem, následne
mal príjem, veď v nie malej výške napríklad len platí dosť vysoký nájom za luxusné vozidlo. Týmto
svojím konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vzhľadom na vyššie
uvedené dôkazy, jednotlivo a súhrnne, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2

Trestného zákona, lebo najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej
zákonnej povinnosti vyživovať iného.

Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine - plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebnýchnauspokojeniepotriebmaloletéhodieťaťa.Obžalovanýsvojímkonanímporušiltentozáujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z
ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku
nebol súdne trestaný - odpis registra trestov. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti bol
opakovane postihnutý priestupkovým orgánom za rôzne priestupky - správa z ústrednej evidencie

priestupkov. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného

zákona, nevzhliadol u obžalovaného však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného
zákona, teda u obžalovaného použitie ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu,
zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej
povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a
pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým

prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia
slobody v strede trestnej sadzby, teda trest v trvaní 13 mesiacov, výkon ktorého bude obžalovanému
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti
v skúšobnej dobe uhradiť podľa jeho schopností zameškané výživné. Potom je súd názoru, že trest
uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej

prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.