Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204895
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120204895.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Aeroklub Prešov, so sídlom
Vranovská 72, 080 01 Prešov, P.O.BOX. 242, IČO: 31 956 912, právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom G. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so

sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/32/2020-34 zo dňa 04.05.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

Potvrdzuje uznesenie aj vo výroku III. s tým, že súdom prvej inštancie uložená povinnosť podať žalobu
bude smerovať proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom napadnutého uznesenia
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi prístup pešo aj
motorovými vozidlami k stavbám žalobcu, nachádzajúcich sa na parcelách registra „C“ č. XXXX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX v k.ú. K. B., obec V., okres V. a to cez parcelu registra
„C“ č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX k.ú. K. B. v rozsahu, v ktorom je na tejto parcele vybudovaná k

stavbám žalobcu prístupová komunikácia a zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zabráneniu
tohto prístupu, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe žalobcu o určenie práva vecného
bremena žalobcu k parcele reg. „C“ č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXX k. ú. K. B..
Druhým výrokom návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu
o určenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve žalobcu na prechod po parcele registra „C“

XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX k. ú. K. B..

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobca
je vlastníkom viacerých stavieb umiestnených na parcelách číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX a XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. B., slúžiacich na zabezpečenie
jeho činnosti ako občianskeho združenia. Užívanie uvedených stavieb bolo povolené kolaudačným

rozhodnutím Vojenského stavebného úradu v Košiciach pod sp. zn. 47/2/7/1997 a 48/22/54/1999. Od
právoplatnosti uvedených kolaudačných rozhodnutí žalobca užíva predmetné stavby viac ako 20 rokov,
pričom prístup je možný len z ulice B., a to po prístupovej komunikácii, ktorá prechádza po parcele
registra „E“ číslo XXX/XX pozdĺž oceľového hangáru vedenej na LV č. XXXX k. ú. K. B., ktorej je
žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/15-tiny a pokračuje po parcele registra „C“ číslo XXXX/
X, ktorú výlučne vlastní žalovaný. Takýto stavebný stav prístupu k uvedeným stavbám vo vlastníctve

žalobcu bol schválený aj kolaudačným rozhodnutím zo dňa 17.05.1999, kde je ako jeden z objektov,
ktorých užívanie bolo povolené, uvedený aj chodník. Tento stav prechodu cez uvedenú prístupovúkomunikáciu bol žalovaným rešpektovaný až do roku 2019, kedy umiestnil na začiatok komunikácie
vedúcej pozdĺž hangáru železnú rampu a ďalšiu rampu na úrovni opačného konca budovy hangáru, a
tieto uzamkol. Odvtedy im neumožnil vstup na prístupovú komunikáciu a na písomnú výzvu reagoval

listom nachádzajúcim sa na č.l. 8, z ktorého vyplýva, že je výlučným vlastníkom parcely registra „C“
XXXX/X., k.ú. K. B., a preto bez jeho súhlasu nemá nikto akékoľvek právo vstupu s tým, že si má žalobca
zabezpečiť iný prístup.
Ďalej uviedol, že žalobca si síce dočasne zabezpečil prístup do areálu cez pozemky vo vlastníctve
Slovenskej republiky tvoriacich súčasť areálu letiska, avšak s poukazom na epidemiologickú situáciu

s pandémiou vírusu COVID-19 už im prevádzkovateľ letiska neumožnil vstup na uvedené pozemky
Účelom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybne zachovanie jeho práva
prechodu motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalovaného s poukazom na existujúci
faktický a právny stav od roku 1999.
Mal za preukázané, že žalovaný aktívne bráni žalobcovi v práve prechodu motorovými vozidlami po
prístupovej komunikácii čiastočne umiestnenej na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného, a to

umiestnením železných rámp na začiatku komunikácie vedúcej pozdĺž hangáru a na úrovni opačného
konca budovy hangáru uzamknutých visiacim zámkom.
Poukázal na to, že z kópie katastrálnej mapy na č.l 14 spisu nesporne vyplýva, že žalobca má
prístup k vyššie uvedeným stavbám len z verejnej komunikácie umiestnenej na ulici B., a to po
prístupovej komunikácii čiastočne umiestnenej na parcele XXXX/X vo vlastníctve žalovaného. Uvedená

komunikácia slúžila ako prístup k stavbám vo vlastníctve žalobcu najmenej od roku 1999 po vydaní
kolaudačných rozhodnutí v predmete užívania týchto stavieb. Súčasne iný prístup k stavbám priamo z
verejnej komunikácie, resp. verejného priestranstva žalobca nemá.
Uzavrel, že s poukazom na vyššie uvedené okolnosti bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý aktívne bráni v jeho práve prechodu motorovými

vozidlami po prístupovej komunikácii čiastočne umiestnenej na parcele číslo XXXX/X, preto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. Žalobca sa uvedeným
neodkladným opatrením domáhal práva prechodu aj vo vzťahu k ďalším osobám, ktorých činnosť
bezprostredne súvisí s činnosťou žalobcu. Nakoľko žalobca uvedené osoby nekonkretizoval, preto súd
prvejinštanciepreneurčitosťuvedenejčastinávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaakoprekážku

jeho vykonateľnosti zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia podať žalobu o určenie práva vecného bremena spočívajúceho v práve žalobcu na prechod
po parcele registra „C“ číslo XXXX/X v k. ú. K. B.. Vyslovil, že o trovách konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku I. a III. uvedeného uznesenia odvolanie žalovaný,
v ktorom okrem iného uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne právne
posúdil pravdepodobnosť existencie subjektívneho nároku na strane žalobcu, ktorému poskytol dočasnú
procesnoprávnu ochranu.
Mal za to, že na to aby na strane žalobcu, boli splnené zákonné podmienky na vydržanie vecného

bremena in rem, a to práva prechodu a prejazdu cez časť parcely C KN č. XXXX/X k stavbám vo
vlastníctve žalobcu, nestačí, že žalobca osvedčí len faktickú stránku užívania časti parcely reg. C KN
č. XXXX/X po určitú dobu, ale musí predložiť takú právnu argumentáciu, z ktorej možno usudzovať, že
bol od počiatku vo vykonávaní práva dobromyseľný.
Bol toho názoru, že kolaudačné rozhodnutie ako individuálny správny akt správneho orgánu, ktorým sa

schvaľuje účel užívania stavby nemôže byť výlučnou skutočnosťou, ktorá by mala zakladať na strane
žalobcu dobromyseľnosť vo výkone práva. Na dôvažok treba akcentovať aj na zmienené kolaudačné
rozhodnutie z 17.05.1999 na ktoré sa odvoláva súd. Z obsahu uvedeného rozhodnutia je možné vyčítať
vo vzťahu k prejednávanej veci, že sa týka len chodníka a nie aj prístupovej cesty, bez jeho bližšej
konkretizácie. Z uvádzaných dôvodov je zrejmé, že na strane žalobcu nie sú splnené hmotnoprávne

podmienky na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Skutkové a právne vady rozhodnutia videl v tom, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a následne
tento nesprávne právne posúdil, nakoľko daný stav bolo podľa jeho názoru nutné riešiť s poukazom
na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a takémuto právnemu stavu poskytnúť právnu ochranu,
pokiaľ by súd dospel k záveru, že sú dané podmienky uvedené v hypotéze danej právnej normy.

PovažovalzapotrebnérozhodnutiuvovýrokuI.vytknúťajjehoneurčitosť,keďrozsahpovinnostižalobcu
vymedzil súd len odkazom na jeho faktický stav - rozsah v akom je na pozemku parcele reg. CKN
XXXX/X vybudovaná prístupová komunikácia. Povinnosť uložená súdom musí byť uložená tak, abyumožňovalajehoobjektívnupreskúmateľnosťavkonečnomdôsledkuajmateriálnuvykonateľnosť,ktorá
je implicitnou požiadavkou na obsah výroku.
Ďalej uviedol, že súd nie je oprávnený rozhodnúť takým spôsobom, že žalovanému uloží splnenie

povinnosti,ktorénebudemateriálnevykonateľné.Bolopovinnosťoužalobcuzabezpečiťapredložiťspolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vypracovaný geometrický plán, z ktorého by bolo
zrejmé v akom rozsahu sa domáha ochrany tak, aby právne účinky neodkladného opatrenia obmedzili
povinnú osobu len v nevyhnutnom rozsahu a následne súd by tento geometrický plán poňal do enunciátu
rozhodnutia. Uvedený nedostatok sa vyskytuje aj vo výroku III. rozhodnutia, pri ktorom podľa ust. § 336

ods.1a2CSPmusíbyťzrejmé,akúžalobumážalobcapodaťapredovšetkýmčohosamátoutožalobou
domáhať a proti komu má žaloba smerovať.
Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a neodkladné opatrenie podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

5. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný

urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia strany sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia

potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Navyše pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

6. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014-42 z
20.8.2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade
nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v
ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom

štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III. ÚS 175/2017 zo 4. júla 2017 Ústavný súd SR uviedol,
že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo
k zániku inštitútu predbežného opatrenia a Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 zaviedol
inštitútneodkladnéhoopatreniaazabezpečovaciehoopatrenia.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia
tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu

nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.

7. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že je mu ako vlastníkovi viacerých stavieb umiestnených na parcelách číslo
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území

K. B., zo strany žalovaného aktívne bránené v práve prechodu motorovými vozidlami po prístupovej
komunikácii čiastočne umiestnenej na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného, a to umiestnením
železných rámp na začiatku komunikácie vedúcej pozdĺž hangáru a na úrovni opačného konca budovy
hangáru uzamknutých visiacim zámkom.8. V tomto konaní bolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam umiestnených na
parcelách číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX nachádzajúcich sa v

katastrálnom území K. B.. Ďalej bolo v konaní minimálne osvedčené, že žalobca užíva predmetné stavby
viacako20rokov,pričomprístupjemožnýlenzuliceB.,atopoprístupovejkomunikácii,ktoráprechádza
po parcele registra „E“ číslo XXX/XX pozdĺž oceľového hangáru vedenej na LV č. XXXX k. ú. K. B.,
ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/15-tiny a pokračuje po parcele registra „C“
číslo XXXX/X, ktorú výlučne vlastní žalovaný.

Žalobca si síce dočasne zabezpečil prístup do areálu cez pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky
tvoriacich súčasť areálu letiska, avšak s poukazom na epidemiologickú situáciu s pandémiou vírusu
COVID-19, im už prevádzkovateľ letiska neumožnil vstup na uvedené pozemky

9. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca teda minimálne osvedčil existenciu svojho vlastníckeho
práva, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť zo strany súdu ochrana.

10. V konaní bolo tiež minimálne osvedčené, že v súvislosti s prechádzaním žalobcu cez uvedený
pozemok žalovaného dochádza medzi stranami k sporom.

11. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že daný stav bolo podľa jeho názoru nutné riešiť s

poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že vyriešenie otázky, či
sú splnené podmienky v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka môže byť predmetom len
konania vo veci samej, v ktorom žalobca musí nesporne preukázať a uniesť svoje dôkazné bremeno,
že je namieste zriadiť (konštituovať) vecné bremeno v jeho prospech spočívajúce v práve cesty cez
sporný pozemok.

12. Odvolací súd sa domnieva, že za situácie, kedy žalobcovi nesvedčí právo, ktoré by ho oprávňovalo
k prechodu cez pozemok žalovaného na jeho nehnuteľnosti, kedy je prechod žalobcu na jeho
nehnuteľnosti cez pozemok žalovaného a tým aj plný výkon vlastníckeho práva žalobcu k jeho
nehnuteľnostiam len na voľnom uvážení a dobrej vôli žalovaného, a za situácie, keď medzi stranami

dochádza pri prechode žalobcu na jeho nehnuteľnosti ku konfliktom, je dôvodné, aby pomery medzi
stranami boli bezodkladne upravené neodkladným opatrením.

13. Žalovaný obmedzil žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv, a preto má odvolací súd v zhode s
názorom súdu prvej inštancie za to, že opodstatnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov je daná aj

s poukazom na skutočnosť, že žalobca stavby, ktorých je vlastníkom, nerušene užíval 20 rokov, pričom
prístup k ním mu nebol nikým obmedzovaný.

14. Nariadením neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu došlo k obmedzeniu
žalovaného len v takej miere, aby splnilo svoj účel a zároveň nedošlo k jeho neprimeranému obmedzeniu

nad mieru potrebnú a primeranú veci. Navyše nariadené neodkladné opatrenie má dočasnú povahu a
je obmedzené do právoplatného skončenia veci samej.

15. Nakoľko bola v danom prípade osvedčená bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a tým
potreba bezodkladnej úpravy pomerov, bol teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia, ako aj vo
výroku III., ktorým uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu o určenie práva vecného bremena, avšak s
doplnením, že žaloba bude smerovať proti žalovanému, nakoľko súd prvej inštancie opomenul uviesť,

voči komu má uložená povinnosť smerovať.
O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacích trov bude
rozhodnuté v konaní vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.