Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718202208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v rade 1/ F. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., v rade 2/ K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G.,
obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01
Martin, IČO: 42 392 144, proti žalovaným: v rade 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811
06 Bratislava I, IČO: 00 686 930, v rade 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., so sídlom Kalvínske námestie
2, 934 01 Levice, IČO: 36 706 655, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát, so sídlom Líščie
nivy 7, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 269 695, v rade 3/ S. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. D. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Štefánikova
34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 1/
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18C/11/2018-441 zo dňa 4. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa

25.05.2018 o 13.00 hod., v sídle žalovaného v rade 2/, navrhovateľom ktorej bol žalovaný v rade
1/, organizovaná žalovaným v rade 2/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX,
vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom pre okres S., obec G. a pre katastrálne
územie G., a to stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele reg. C KN č. 32/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela reg. C KN č. 31 - záhrady o výmere 312 m2,
parcela reg. C KN č. 32/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela reg. C KN č. 32/2 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 321 m2 a parcela reg. C KN č. 33 - záhrady o výmere 271 m2,

ktorých predchádzajúcimi vlastníkmi boli žalobcovia v rade 1/ a 2/, je neplatná. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania proti žalovaným
v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

2. Nárok posudzoval súd prvej inštancie podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, § 52 ods.
1, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 37 ods. 1, § 103, § 151a OZ, § 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7 ods. 1, § 11
ods. 1, § 12 ods. 1, 4, 5, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení

zákona o notároch.

3. Súd prvej inštancie mal preukázanú platne uzatvorenú Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č.
2011134480 medzi veriteľom - žalovaným v rade 1/ a dlžníkmi (spoludlžníkmi) žalobcom v rade 1/a žalobkyňou v rade 2/. Uzatvorenie zmluvy bolo preukázané Zmluvou o úvere. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 54.600,- eur na nadobudnutie a údržbu financovanej
nehnuteľnosti, definovanej v tejto zmluve (ods. 1).

Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že úver bol poskytnutý podľa uvedenej zmluvy a zabezpečený
záložným právom Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam (ods. 1), podľa § 151a a nasl. OZ.
Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.02.2012. Pre účely zriadenia záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti a uzatvorenie úverovaného obchodu bol vypracovaný ZP znalcom - Ing. Igor Kovačka,
bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 53.200,- eur.

Zhodnými vyjadreniami strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP) mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalobcovia v rade 1/ a 2/ neplatili splátky v súlade so zmluvnou, t. j. pravidelne mesačne v 14. deň
v príslušnom mesiaci, každá splátka 301,20 eur. Listom žalovaného v rade 1/ zo dňa 11.10.2017 mal
súd prvej inštancie preukázané, že výška pohľadávky k 10.10.2017 z titulu nezaplatených mesačných
splátok na predmetný úver je 1.427,93 eur. Žalovaný v rade 1/ zaslal žalobcovi v rade 1/ list zo dňa
27.10.2017, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa čl. 7.1./ a ust. § 565 OZ.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebol splnený predpoklad podľa § 53 ods. 9 OZ pre použitie práva
žalovaného v rade 1/ podľa § 565 OZ listom zo dňa 27.10.2017.
Podľa súdu prvej inštancie zmluva o úvere č. 2011134480, uzatvorená medzi žalobcami v rade 1/ a 2/
a žalovaným v rade 1/, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ, nakoľko bola uzatvorená
medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 OZ) - žalovaným v rade 1/ a žalobcami v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi

(§ 52 ods. 4 OZ), a to aj za situácie, keď nešlo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., §
1 ods. 2 a § 1 ods. 3, písm. b) Zák. o spotr. úveroch. Ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl.
OBZ; ust. § 52 ods. 2 posledná veta OZ nevylučuje použiť túto normu obchodného práva, nakoľko nie
je toto ustanovenie v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaný v rade 1/ tvrdil splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 OZ listom zo

dňa 17.05.2017. Žalobcovia popierali doručenie predmetného listu - žalovaný 1/ doručenie preukázal
podacím hárkom č. EPH 009653764 a mailovou správou zo dňa 28.03.2019, obom 19.05.2017.
Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či list žalovaného v rade 1/ zo dňa 27.10.2017, doručený žalobcom v
rade 1/a 2/ dňa 19.05.2017, spĺňal náležitosti právneho úkonu aj v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie uviedol na pojednávaní dňa 16.05.2019 predbežné právne posúdenie veci

(§ 181 ods. 2 druhá veta CSP), že z oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé aj, pre ktorú
omeškanú splátku sa má realizovať právo veriteľa podľa § 565 OZ.
List zo dňa 17.05.2017, podľa názoru súdu prvej inštancie, nespĺňa náležitosti právneho úkonu v zmysle
§ 37 ods. 1 OZ, nakoľko vo vzťahu k požiadavke zákona v ust. § 53 ods. 9 OZ nie je dostatočne určitým
právnym úkonom, lebo z obsahu listu žalovaného v rade 1/ zo dňa 17.05.2017 nie je možné zistiť, pre

ktorú omeškanú splátku žalovaný v rade 1/ uplatní právo podľa § 565 OZ a dojednania podľa čl. 7.7.1
písm. a) VOP pre poskytovanie účelových úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam
pre fyzické osoby, ktoré v zmysle čl. 8.8.5 úverovej zmluvy tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej
zmluvy.
Podľa súdu prvej inštancie právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,

alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon,
ako to urobil žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 13.06.2019. Lebo listom, ktorým žalovaný 1/
upozornil žalobcov v rade 1/ a 2/ na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalovaný v
rade 1/ uviedol len sumu, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní, vo výške 1.049,13 eur. Pri dohodnutých
mesačných splátkach vo výške 301,20 eur je zrejmé, že žalobcovia boli v omeškaní s troma celými

splátkami a čiastočne so štvrtou splátkou, ktoré predchádzali termínu 17.05.2017. Žalovaný v rade 1/
však neidentifikoval konkrétnu splátku, vo vzťahu ku ktorej sa upozornenie zo dňa 17.05.2017 viaže.
Uvedenú neurčitosť upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ nemožno nahradiť výkladom, ako to urobil
žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 16.05.2019. Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je
podľa názoru súdu prvej inštancie podstatná aj pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto vyplývajú z

§ 53 ods. 9 OZ. Pre doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že požiadavka určenia omeškanej splátky,
pre ktorú sa realizuje právo veriteľa na zosplatnenie celého dlhu, je podstatná aj s ohľadom na určenie,
kedy sa stáva zročný celý dlh naraz. V prípade zročnosti celého dlhu postupom podľa § 565 OZ pri
absencii určenia konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú veriteľ žiada zaplatenie celej pohľadávky „pre
nesplnenie niektorej splátky“, nemožno potom zročnosť celého dlhu určiť, čo je podstatné okrem súdenej

veci aj s ohľadom na ust. § 103 druhá veta OZ, podľa ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčacia doba na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou
celá nesplnená splátka, teda musí byť zrejmé, ktorá nesplnená splátka.Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že upozornenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ je konštruované
ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich
dohody, v danom prípade čl. 7.7.1/a VOP, uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v

omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných
podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie
práva veriteľa podľa § 565 OZ. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ teda vyplýva požiadavka konkrétnosti
upozornenia, podľa názoru súdu prvej inštancie aj určenia omeškanej splátky, ktorej sa uplatňované
právo veriteľa podľa § 565 OZ týka, t. j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.

Účelom tohto ustanovenia podľa súdu prvej inštancie je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť
k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom
žalobcovia v rade 1/ a 2/ po doručení listu zo dňa 17.05.2017, pred zosplatnením, v júni 2017, vykonali
úhrady, čo v konaní nebolo rozporované. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až listom zo
dňa 27.10.2017, t. j. viac ako po piatich mesiacoch od doručenia oznámenia podľa § 53 ods. 9 OZ a
cca 4 mesiacoch po následnej úhrade v júni 2017. Naviac, ani v oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti sa neuvádza, pre ktorú nesplnenú splátku veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky podľa §
565 OZ, uvádza sa len, že neeviduje úhradu splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 28.12.2011.
Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zhodnými vyjadreniami strán sporu (§ 151 ods. 2 CSP) mal
preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ po doručení upozornenia v máji 2017 vykonali úhrady v dňoch
14.06. a 15.06.2017. Súd sa stotožnil s argumentáciou PZ žalobcov na pojednávaní dňa 13.06.2017, že

aj pre vykonané úhrady nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru, lebo na základe upozornenia listom
zo 17.05.2017 žalobcovia vykonali úhrady v júni 2017, teda aj na omeškanú splátku, ku ktorej žalovaný v
rade 1/ tvrdil, že ku dňu 17.05.2017 boli žalobcovia v omeškaní viac ako tri mesiace, t. j. splátky splatnej
dňa 14.02.2017. Po týchto úhradách už žalovaný 1/ nevykonal žiadne úkony v zmysle § 53 ods. 9 OZ
a v súvislosti so zosplatnením celého dlhu listom zo dňa 27.10.2017.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že potom aj v prípade, že by
upozornenie žalovaného v rade 1/ listom zo dňa 17.05.2017 bolo dostatočne určité, pri preukázaní úhrad
v júni 2017, podľa vyjadrenia žalovaného v rade 1/ zarátané na úhradu splátky splatnej 14.02.2017,
14.03.2017 a čiastočne 14.04.2017, potom žalovanému v rade 1/ nevzniklo právo podľa § 565 OZ, toto
vykonať listom zo dňa 27.10.2017, lebo neboli pre to súčasne splnené podmienky ust. § 53 ods. 9 OZ.

Žalobcovia na základe upozornenia listom zo dňa 17.05.2017 využili možnosť danú ust. § 53 ods. 9 OZ
a pred tým, ako žalovaný v rade 1/ použil svoje právo podľa § 565 OZ, zaplatili na omeškanú splátku, ku
ktorej žalovaný v rade 1/ tvrdil, že bolo zaslané upozornenie listom zo dňa 17.05.2017. Ak boli následne
žalobcovia v omeškaní s ďalšími splátkami, na použitie práva podľa § 565 OZ listom zo dňa 27.10.2017
už neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ.

Podľa súdu prvej inštancie ust. § 53 ods. 9 OZ treba toto ustanovenie vykladať spôsobom, že dodatočné
uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom - oneskorene, konzumuje právo veriteľa na jednostranné
zosplatnenie splátky. Takýto záver je možno vykladať aj vzhľadom na dikciu ust. § 565 OZ, ktorá
rovnako časovo limituje veriteľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Právo podľa § 565 OZ mohol žalovaný v rade 1/ vykonať len po uplynutí zákonnej

lehoty v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie so splátkou, vo
vzťahu ku ktorej žalovaný v rade 1/ vykonal upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 17.05.2017,
naďalej trvá. V čase, keď žalovaný použil právo podľa § 565 prvá veta OZ - zosplatnenie listom zo dňa
27.10.2007, omeškaná splátka, vo vzťahu ku ktorej zaslal žalobcom upozornenie podľa § 53 ods. 9 OZ,
bola uhradená.

Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že pre predčasnú splatnosť peňažného záväzku
žalobcov z úverovej zmluvy neboli naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 OZ, ktorá skutočnosť bola rozhodná z hľadiska ust. § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných
dražbách.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v liste zo dňa 11.10.2017 oznámil žalobcovi v rade

1/, že celková výška pohľadávky k 10.10.2017 je 1.427,93 eur. V zmluve o úvere bola dohodnutá
úroková sadzba 4,72 % ročne, výška splátky 301,20 eur. Podľa dojednania v čl. 5, bodu 5.1, 5.2 a
5.3/5.3.1, súčasťou mesačnej splátky sú okrem istiny aj dohodnuté úroky, ktoré podľa ust. § 121 ods.
3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky. Ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva listom zo
dňa 22.11.2017 hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, ktorá bola zabezpečená záložným právom,

ku tomuto dňu neprevyšovala 2.000,- eur. Pri výške mesačnej splátky 301,20 eur, splatnej vždy k 14.
dňu v mesiaci, dlhu žalobcov ku dňu 10.10.2017 vo výške 1.427,93 eur a splatnosti ďalších dvoch
splátok, 14.10. a 14.11., každá vo výške 301,20 eur, spolu 602,40 eur, k dátumu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva listom zo dňa 22.11.2017 predstavuje hodnota pohľadávky sumu 2.030,33 eurs príslušenstvom. Potom bol dôvodný záver, že pri dlžnej sume ku dňu 22.11.2017 vo výške 2.030,33
eur s príslušenstvom bola hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva (úroku z úveru) nižšia ako 2.000,-
eur; v zmysle ust. § 503 ods. 2 OBZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú

v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa súdu prvej inštancie pretože nenastala splatnosť celého dlhu - účinky oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 27.10.2017, nebolo možno dražiť predmetné nehnuteľnosti, lebo
hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečená záložným právom ku dňu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva neprevyšovala 2.000,- eur. Bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o

dobrovoľných dražbách, dôvodne žalobcovia požiadali súd prvej inštancie podľa § 21 ods. 2 Zákona o
dobrovoľných dražbách, aby určil neplatnosť dražby, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia mali proti
žalovaným v rade 1/ až 3/ plný úspech, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný v rade 1/ v zákonnej lehote, pričom namietal,

že súd nesprávne posúdil neurčitosť jednostranného právneho úkonu veriteľa z dôvodu, že nie je
zrejmé, ktorej konkrétnej splátky sa týka upozornenie zo dňa 17.05.2017 na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že nie je dané výslovné upozornenie na postup podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne spojil povinnosť upozornenia
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s konkrétnou splátkou, pre ktorú bola splatnosť

vyhlásená, pretože podľa jeho názoru z právnej úpravy nevyplýva záver, že vo vzťahu k omeškaniu
dlžníka musí byť splnená podmienka kvalifikovaného omeškania práve s tou splátkou, vo vzťahu ku
ktorej bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ
poukázal na to, že zákon neobsahuje žiadne časové obmedzenie, maximálnu lehotu pre upozornenie,
obsahuje iba požiadavku na minimálnu dištančnú lehotu medzi upozornením a uplatnením práva v

zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Zákonná podmienka kvalifikovaného omeškania sa vzťahuje
iba na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa so záverom súdu
ohľadne posudzovania upozornenia ako právneho úkonu, keďže toto upozornenie má iba informačnú
funkciu. Odvolateľ má tiež za to, že ani ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani ust. § 565 ods.
1 Občianskeho zákonníka nekladie na predmetné listiny žiadne požiadavky na ďalšie ich obsahové

náležitosti. Podľa názoru odvolateľa v upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zo
dňa 17.05.2017 bola uvedená suma dlžnej pohľadávky 1.042,- eur, pričom žalobca na výzvu reagoval
zaplatením sumy vo výške 692,57 eur, teda vo výške rozdielu 349,43 eur, bol riadne uzrozumený s
možnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, resp. upozornenie bolo v tejto časti vykonané a napriek
tomu táto suma a každá ďalšia splátka úveru nebola uhradená. Z uvedených dôvodov má za to, že v deň

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 27.10.2017 bola splnená podmienka upozornenia na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré zostali v omeškaní od 17.05.2017
do 27.10.2017. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že vzhľadom ku skutočnosti, že po vykonaných

úhradách v mesiaci jún 2017 v sume 700,- eur už neboli v omeškaní so zaplatením najmenej 3 splátok v
zmysle výzvy zo dňa 17.05.2017, preto možnosť žalovaného v rade 1/ ako veriteľa žiadať zosplatnenie
celého úveru, zanikla. Po vykonaní čiastočných úhrad v mesiaci jún 2017 žalovaný v rade 1/ listom zo
dňa 27.10.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa čl. 7.1 písm. a) zmluvy a § 565 Občianskeho
zákonníka, k čomu došlo napriek tomu, že od zaslania výzvy zo dňa 17.05.2017 žalobcovia pristúpili k

úhradám dlžných splátok a žalovaný v rade 1/ už voči nim následne nevykonal žiadne úkony v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa stotožňujú s právnym posúdením veci
súdom prvej inštancie, že jednak výzva zo dňa 17.05.2017 je neplatným právnym úkonom z dôvodu
jej neurčitosti a zároveň aj s tým, že na zosplatnenie celého úveru listom Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 27.10.2017 neboli splnené zákonom stanovené

predpoklady. Poukázali tiež na to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ bola výška ich dlhu
voči žalovanému v rade 1/ ku dňu 26.10.2017 vo výške 1.427,93 eur vrátane úrokov z úveru, aj po
pripočítaní ďalších 2 splátok úveru by ich dlh voči žalovanému 1/ nedosahoval ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva sumu prevyšujúcu 2.000,- eur bez úrokov z úveru.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalovaného v rade 1/ v rozsahu danom ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnaodvolaciuargumentáciužalovaného
v rade 1/, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP).

10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne

závery súdu prvej inštancie.

11. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne spojil povinnosť upozornenia
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s konkrétnou splátkou, pre ktorú bola splatnosť
vyhlásená, pretože podľa jeho názoru z právnej úpravy nevyplýva záver, že vo vzťahu k omeškaniu

dlžníka musí byť splnená podmienka kvalifikovaného omeškania práve s tou splátkou, vo vzťahu ku
ktorej bol upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie
touto odvolacou námietkou uplatnenou už v prvostupňovom konaní riadne vyporiadal. Preto pokladá
za potrebné uviesť, že „...všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania. Procesný postoj účastníka konania nemôže bez ďalšieho dokazovania
implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2013 zo
dňa 17.01.2013). Navyše odvolací súd konštatuje, že opodstatnenosť správnosti uvedeného právneho
názoru, ktorú vyslovil súd prvej inštancie, je podporená aj komentárom k ustanoveniu § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka z vydavateľstva C. H. Beck od autorov Marek Števček a kolektív - Občiansky
zákonník, komentár I., 2015 - strana 576, na ktorý správne poukázali žalobcovia. Z komentára k
uvedenému ustanoveniu je zrejmé, že ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa,
myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená.
Vzhľadom na povahu dikcie treba podľa našej mienky ods. 8 (teraz 9) vykladať spôsobom, že

dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na
jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu §
565 Občianskeho zákonníka, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové
zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku 8 (teraz 9) malo prestavovať výhodnejší právny
režim oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa

odseku 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za
predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Z komentára je ďalej zrejmé, že
ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ
splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia troch mesiacov z omeškania so zaplatením splátkya jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na
mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z
ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9 a

jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ v súlade
s odsekom 9 § 53 OZ. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok
predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať
podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s
formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného v rade 1/, ktorý namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil neurčitosť jednostranného právneho úkonu veriteľa z toho dôvodu, že
nie je zrejmé, ktorej konkrétnej splátky sa týka upozornenie zo dňa 17.05.2017 na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru a tiež, že nie je dané výslovné upozornenie na postup podľa ustanovenia
§ 565 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie

vysloveným v bodoch 96. až 99. rozsudku, ktorý jasne a zrozumiteľne vyargumentoval. Aj odvolací
súd má za to, že ak predčasné zosplatnenie pohľadávky nespĺňa náležitosti právneho úkonu, bude
trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení OZ o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia
zákonných podmienok ustanovených v odseku 9, alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho
adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav,

proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana.

13. Navyše odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v odseku 102. a 103.
zamietol žalobu aj z toho dôvodu, že bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných
dražbách, avšak tento dôvod zamietnutia žaloby nebol namietaný odvolacími námietkami napriek tomu,

že pri namietanom nesprávnom právnom posúdení je okrem konkretizácie pre vec rozhodujúcej právnej
otázky a uvedenia jej riešenia súdom prvej inštancie potrebné vysvetliť, v čom bolo riešenie právnej
otázky súdom prvej inštancie nesprávne a uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená. Pričom
sa predpokladá, že odvolateľ predostrie takú právnu argumentáciu, ktorá „presvedčí“ odvolací súd, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie skutočne spočíva v nesprávnom právnom posúdení a na odstránenie

tejto vady sa vyžaduje jeho meritórny zásah.

14. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami

a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
odvolateľa boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
majú žalobcovia 1/, 2/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalovaným 1/ - 3/ úspešní.18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)