Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Jana Benkovičová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207105
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116207105.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v spore žalobcu: 1. F.. J. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, 2. T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., C. dolina XXX/XX, 3. A. Q., bytom Z., C. dolina
XXX/XX, všetci práv. zast.: P.. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40 proti žalovanému:
Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, v konaní o určenie
neplatnosti neprijateľných zmluvných dojednaní takto
r o z h o d o l :
Súdurčuje, žeustanoveniečlánkuIX.bod3VšeobecnýchobchodnýchpodmienokVšeobecnejúverovej
banky, a.s. pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnostiam pre fyzické
osoby - občanov ( v znení: "Ak poskytnuté plnenie Dlžníka na úhradu omeškaných platieb z dôvodu
plnenia peňažných záväzkov z Úverovej zmluvy nestačí na splnenie všetkých jeho peňažných záväzkov,
poskytnuté plnenie Banka použije najprv na najskôr splatný záväzok, a to najskôr na Príslušenstvo
pohľadávky banky a Súčasti pohľadávky, a to aj vtedy, ak Dlžník pri platení určí inak." ) je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a teda neplatné.
Súd určuje, že ustanovenie článku 10. bod 10.5 písm. b) Zmluvy o poskytovaní flexihypotéky na
refinancovanie reg. č. 001/137423/11-004/000 uzatvorenej medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným ( v
znení: "V prípade nesplácania Úveru je VÚB oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami: ... b)
vyhlásiť okamžitú splatnosť Úveru, ak je Dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov z Úverovej
zmluvy ..." ) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatné.
Vo zvyšku určenia neprijateľných zmluvných podmienok súd žalobu zamieta.
Súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č.
001/137423/11-004/000, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/137423/11-004/000
a o primerané finančné zadosťučinenie každému zo žalobcov vo výške 30.000 eur zastavuje.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa žalobou domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a to v zmluve o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000 ako aj ustanovenia bodu 6 prílohy -
základnýchpodmienokúverukzmluveoposkytnutíflexihypotéky,ustanoveniačl.IX.bod3všeobecných
obchodných podmienok, ustanovenia čl. VIII. bod 1, 2 a 3 zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným dňa 28.2.2011
zmluvu o poskytnutí flexihypotéky ( úverová zmluva ) a pre účely zabezpečenia pohľadávky vo výške282.000 eur si žalovaný zvolil záložné právo vo forme formulárovej zmluvy k nehnuteľnostiam v tom
čase vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov v 2. a v 3. rade, zapísané
na LV č. 687 pre kat. úz. Zobor. Poukázal na to, že spôsob realizácie záložného práva bol zo strany
žalovaného ako vyhotoviteľa formulárovej záložnej zmluvy, ktorej obsah nemohli žalobcovia ovplyvniť,
stanovených v ustanoveniach čl. VIII. bod 2 záložnej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobcovia v 2. a v
3. rade sú v súčasnosti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti tvoriacich záloh, pričom do tohto
postavenia sa dostali na základe darovania od žalobcu v 1. rade v čase po uzavretí úverovej ako aj
záložnej zmluvy. Ďalej v žalobe poukázal na to, že žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva,
čo im oznámil listom a to bez toho, aby špecifikoval dlžnú sumu, ktorá podľa neho tvorí pohľadávku
voči ním. Poukázal na to, že výkon záložného práva spôsobom naformulovaným žalovaným v úverovej
ako aj v záložnej zmluve predstavuje formu výkonu práva, ktorá napriek čiastočnej právnej úprave v
právnom poriadku SR nemá oporu v únijnom práve, navyše je ním v rozpore, čo bez ďalšieho znamená
nemožnosti aplikácie na akékoľvek vzťahy spravujúce sa právom európskej únie. Ďalej uviedol, že výkon
záložného práva priamym predajom vo forme dobrovoľnej dražby je v rozpore s únijnou normotvorobou
ako aj vnútroštátnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Tiež uviedol, že výkon záložného práva
obsiahnutý v ustanoveniach § 151 j Občianskeho zákonníka je bez ďalšieho antispotrebiteľský a je daná
dôvodná pochybnosť s jej súladom so smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 k čomu dospeli aj sudcovia
okresného súdu Prešov, ktorí sa obrátili na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou. Ďalej poukázal
na vysoký počet neprijateľných zmluvných podmienok v napádaných zmluvách a preto sa domáhal
okrem určenia neprijateľnosti týchto podmienok a zároveň neplatnosti niektorých zmluvných podmienok
aj primeraného finančného zadosťučinenia a to pre žalobcu v 1.rade vo výške 17500 eur a pre žalobcov
v 2. a v 3. rade každému po 2500 eur.
2.Právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe, ktorú rozšíril o určenie, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov s tým, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý však nespadá pod režim zákona o
spotrebiteľských úveroch a ďalej uviedol, že v predmetnej zmluve minimálne nie je uvedené poistenie v
RPMN, čo vyplýva z čiastkových zložiek pre vypočítanie, pričom úver bol poskytnutý vo výške 281.000
eur a celkovú čiastku mal dlžník zaplatiť vo výške 472.321,55 eur pri počte 264 splátok, avšak ak by
počítali aj s poplatkom za poistenie, tak by vyšla RPMN vo vyššej sadzbe. Ďalej poukázal na ustanovenia
úverovej zmluvy a to v záverečných ustanoveniach bod 14.9 a bezpoplatkovosť ako aj bezúročnosť
úveru odôvodňoval aj tým, že nie je v zmluve uvedená konečná splatnosť, ktorá opätovne vyplýva zo
zákona o spotrebiteľských úveroch.
3.Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že v zmluve nie je uvedený žiadny poplatok za poistenie,
pričom úverová zmluva sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie
§ 1 ods. 3 písm. c) zákona a pridržiaval sa písomných vyjadrení , v ktorých uviedol, že do omeškania sa
dostal žalobca so splácaním úveru prvý krát už máji 2011 a pravidelne bol v omeškaní so splácaním prvej
a druhej splátky v rokoch 2011 a 2012, pričom o nezaplatených splátkach bol informovaný telefonicky aj
SMS správou, v júli 2013 sa dostal do omeškania so zaplatením 6 splátok a už v tej dobe boli splnené
podmienky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru alebo odstúpenie od zmluvy, napriek tomu však
bola žalobcovi v 1. rade poskytnutá lehota na splácanie ale od septembra 2013 bol naďalej žalobca v
1.radevomeškanísosplátkamitakmerkaždýmesiac,poviacerýchupozorneniachvauguste2014dlžné
splátky uhradil, následne však prestal splácať a v apríli 2015 išlo o omeškanie už 6 splátok a v tom čase
prestal s nimi komunikovať. V roku 2015 mu bola zaslaná výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
a v novembri 2015 začali s výkonom záložného práva, nakoľko pohľadávka nebola uhradená a dlžník
nenavrhol žiadne riešenie. Vyjadril sa, že k ustanoveniu článku XV. bod 10 všeobecných obchodných
podmienok pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom nehnuteľnostiam pre fyzické
osoby v znení, že banka je oprávnená jednostranne meniť, alebo doplniť obchodné podmienky, alebo
úplne nahradiť doterajšie znenie novým znením z dôvodov obchodnej politiky, z dôvodu zmien právnych
predpisov, alebo zmien na finančnom trhu, ktorá by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
teda neplatnou, uviedol, že dôvody pre zmenu obchodných podmienok boli a sú riadne špecifikované
ako aj dohodnuté, pričom možnosť zmeny obchodných podmienok banky je explicitne vyjadrená tiež v
ustanovení § 37 ods. 1 Zákona č. 483/2001 o povinnosti oznamovať zmeny obchodných podmienok,
teda sú argumenty žalobcov neopodstatnené a bez právneho základu. K namietaniu výšky mesačného
poplatku za vedenie úverového účtu žalovaný uviedol, že na základe zmeny legislatívy túto bez ďalšieho
rešpektuje, avšak nie je v súlade s princípmi právneho štátu, ak sa v súčasnosti s retroaktívnymi
účinkami posudzuje neprijateľnosť ustanovení zmluvy uzatvorenej v roku 2011. Poukázal na to, že
postupoval s bežnou a všeobecne akceptovanou obchodnou praxou a nemal dôvod predpokladať, žekoná v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, teda nemal možnosť spätne ovplyvniť ani nemôže
zmeniť podmienky, preto poplatok za vedenie úverového účtu platil dlžník na základe cenníka platného
do 9.6.2013. K namietanému ustanoveniu čl. IX. bod 3 všeobecných obchodných podmienok podľa
ktorého, ak poskytované plnenie dlžníka na úhradu omeškaných splátok z dôvodu plnenia peňažných
záväzkov nestačí na splnenie všetkých jeho záväzkov, poskytnuté plnenie sa použije na najskôr splatný
záväzok a to na príslušenstvo pohľadávky a súčasti pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí
inak, k čomu uviedol, že ak Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu týkajúcu sa započítania
plnenia v splátkach na dlh dlžníka, má prednosť dohoda zmluvných strán, pričom podľa ustanovenia
§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri plnení peňažného záväzku započíta plnenie najskôr
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Ďalej poukázal na to, že toto započítanie úhrad
nemá význam pre dlžníka, ktorý si plní svoje povinnosti riadne a včas. K namietanému ustanoveniu
čl. 5 druhá veta zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uviedol žalovaný, že mu nie je zrejmé ako sa
dopracovali k úroku z omeškania vo výške 8,14 % ročne, keď z bodu 2 prílohy úverovej zmluvy vyplýva
výška úroku z omeškania 3 %, ktorá je platná počas celej lehoty splatnosti úveru. K namietanému
ustanoveniu článku X bod 10.5 písm. b) o možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru pri
omeškaní s akýmkoľvek záväzkom uviedol, že toto ustanovenie je nevyhnutné k naplneniu zákonnej
povinnostibankypodnikaťobozretne,ktorájejvyplývazozákonaobankách,pričomkukaždémuprípadu
pristupuje individuálne. K namietanému ustanoveniu čl. 13 zmluvy o prednostnom rozhodovaní sporov
mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom uviedol
žalovaný, že ešte pred uzatvorením zmluvy bol žalobcovi v 1.rade predložený návrh na prejednanie
sporov pred stálym rozhodcovským súdom, teda ešte pred vyplnením žiadosti o úver, s čím sa mal
možnosť oboznámiť, a vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá sa nachádza
nad jeho podpisom a pričom nie je v žiadosti predtlačená, ale je z nej jednoznačne viditeľná možnosť
voľby. K namietanému ustanoveniu článku VIII. bod 1, 2 a 3 zmluvy o zriadení záložného práva
uviedol, že absurdná argumentácia žalobcov, keď priamy predaj zálohu záložným veriteľom stotožňuje s
prepadným zálohom, je uvedené ustanovenie v súčasnosti obsolétne, pričom v čase uzavretia úverovej
zmluvy nebolo v rozpore s právnymi predpismi a podľa súčasnej právnej úpravy môže veriteľ v rámci
výkonu záložného práva sa uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ďalej poukázal na to, že ohľadne prejudiciálnej otázky
už rozhodoval súdny dvor dňa 10.9.2014, kedy skonštatoval, že ustanoveniam smernice neodporuje
vnútroštátna právna úprava, nakoľko neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva smernica a že existujúce inštitúty obrany dlžníka sú dostatočné a preto úprava
výkonu záložného práva v našom poriadku je v súlade s úpravou smernice, aj keď ide o mimosúdny
výkon záložného práva týkajúci sa nehnuteľnosti určenej na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Ďalej k
argumentu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy uviedol, že tento zmluvný vzťah nespadá
pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ide o úver zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnosti, kde je lehota splatnosti viac ako 10 rokov.
4.Súd okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcov a žalovaného doplnil dokazovanie oboznámením
sa so zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, so zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, s prílohou k zmluve - základné podmienky úveru, s európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, so všeobecnými obchodnými podmienkami
žalovaného,slistomvlastníctvač.687,spokusomozmier,skópiamidoručeniek,svýzvounapredčasné
splatenie zostatku úveru a príslušenstva, s odpoveďou Národnej banky Slovenska a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:
5.Dňa 28.2.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky na refinancovanie č.: 001/137423/11-004/000 na základe ktorej bol poskytnutý žalobcovi
v 1.rade úver, ktorého výška, úroková sadzba a ďalšie podmienky boli bližšie špecifikované v prílohe
- základné podmienky úveru, ktoré podľa zmluvy tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy ako aj všeobecné
obchodné podmienky. Podľa predmetnej prílohy - základné podmienky úveru bol poskytnutý úver vo
výške 282.000 eur s fixovanou úrokovou sadzbou na 5 rokov v 5,14 %, RPMN 5,33, počet splátok
264 s výškou anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe 1786 eur, s výškou mesačného poplatku
za vedenie úverového účtu 3,30 eur, s lehotou splatnosti úveru 22, priemernou hodnotou RPMN
5,033 %. Nedeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky sú všeobecné obchodné
podmienky žalovaného pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre
fyzické osoby - občanov a základné podmienky úveru. Dňa 7.3.2011 bola uzavretá medzi žalovaným
a žalobcom v 1. rade zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 687Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre kat. úz. Zobor na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
z úverovej zmluvy pod č. 001/137423/11-004/000. V súčasnosti podľa LV č. 687 vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti žalobkyne v 2. a v 3. rade každá v polovici a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod č. V 6672/14.
6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7.Podľa§ 499ObZzadojednaniezáväzkuveriteľaposkytnúťnapožiadaniepeňažnéprostriedkymožno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
8.Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.
9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10.Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13.Podľa § 52a ods. 1 OZ ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
14.Podľa § 52a ods. 2 OZ ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v
odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z
týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.
15.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18.Podľa§53ods.4OZzaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä
ustanovenia, ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.
19.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20.Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.21.Podľa § 53 ods. 10 OZ ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže
sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
22.Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
23.Podľa § 53a ods. 2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
24.Podľa § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.
25.Podľa § 53b ods. 2 OZ ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu,
že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo
finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach,
ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na
návrhniektoréhoznichsúd.Rovnakúpovinnosťmádodávateľ,akjednostrannevypovedalzmluvupodľa
§ 53 ods. 12.
26.Podľa § 53c OZ ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť
uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej
častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací
predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
27.Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako
je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.
28.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.
29.Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
30.Podľa § 54 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa článku 6 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej aj " Smernica" ) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
31.Podľa čl. 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.32.Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky predstavuje jeden z prostriedkov ochrany
spotrebiteľov a zároveň dáva základ pre zváženie prípadnej satisfakcie. V tomto smere je na určení
neprijateľnosti zmluvnej podmienky naliehavý právny záujem ( čl. 6 Smernice, ustanovenia CSP v
spojení s § 3 ods. 5 ZoS ) .
33.Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na
skutkové a právne okolnosti prípadu. Súd preto posudzoval žalobcami napádané zmluvné podmienky
špecifikované v žalobe pod bodmi 2, či spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či sú spôsobilé ho poškodiť.
34.Pokiaľ ide o namietanú neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. XV. bod 10 všeobecných
obchodných podmienok žalovaného ohľadne možnosti jednostrannej zmeny alebo doplnenia
obchodných podmienok z dôvodov obchodnej politiky banky, z dôvodu zmien právnych predpisov
alebo zmien na finančnom trhu, súd nepovažuje toto ustanovenie všeobecných obchodných podmienok
za neprijateľné a v neprospech spotrebiteľa a je v súlade s ustanovením § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka.
35.Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť bodu 6 prílohy - základných podmienok úveru v zmluve v znení
poplatky ( článok 12 zmluvy ), poplatky nie sú uvedené len vo všeobecných podmienkach, ani nie sú
formulované odkazom na cenník, sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, boli individuálne dojednané,
pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že do 10.6.2013 právna úprava umožňovala vyberanie poplatkov
veriteľmi za vedenie úverového účtu, a preto nie je možné aj s poukazom na neprípustnú retroaktivitu
považovať tieto ustanovenia za neprijateľné už ku dňu uzavretia zmluvy, pretože novela zákona o
bankách o povinnosť nevyberať poplatok za správu úveru nadobudla účinnosť až v júni 2013 a v súlade
s princípmi právneho štátu ako aj právnej istoty, nie je možné teda spätne pred dátumom 9.6.2013
považovať dojednanie o poplatku za neprijateľné dojednanie.
36.Pokiaľ ide o namietané ustanovenie čl. IX. bod 3 všeobecných obchodných podmienok podľa ktorého
ak poskytnuté plnenie dlžníka na úhradu omeškaných platieb z dôvodu plnenia peňažných záväzkov z
úverovej zmluvy nestačí na plnenie všetkých jeho peňažných záväzkov sa použije najskôr na splatný
záväzok a to na príslušenstvo pohľadávky a súčasti a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak, tak
súd toto ustanovenie považuje za neprijateľné, nakoľko podľa ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je predmetné ustanovenie v nesúlade, pričom právny vzťah vyplývajúci z predmetnej úverovej
zmluvy sa spravuje ako spotrebiteľský vzťah podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a toto
ustanovenie je v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho postavenie oproti ustanoveniu § 566 OZ,
pretože nerešpektuje vôľu spotrebiteľa plniť konkrétny dlh a ustanovenie § 566 OZ je len dispozitívna
forma, od ktorej sa dodávateľ vo svojich formulárových zmluvách, všeobecných podmienkach odkláňa v
neprospech spotrebiteľa. Žalovaným uvádzaná argumentácia ohľadne použitia ustanovení obchodného
zákonníka, ktorá je odlišná od ustanovení občianskeho zákonníka je neprimerane v neprospech
spotrebiteľov, zhoršuje ich postavenie oproti právnej úprave v OZ a odklon od dispozitívnej normy v
neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti.
37.Podľa § 566 ods. 2 OZ platného ku dňu účinnosti zmluvy, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa
plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
38.Občiansky zákonník dáva spotrebiteľovi dispozíciu, aby plnil dlh aj predčasne a veriteľ má povinnosť
čiastočné plnenie prijať. Zákon o spotrebiteľských úveroch dokonca výslovne reguluje predčasné
splatenie spotrebiteľského úveru. Zmluvná podmienka však postavenie podstatne zhoršuje a bráni mu
presadiť vlastnú vôľu, pretože spotrebiteľ má prirodzene záujem na znížení istiny, aby sa mu znížil
aj základ pre narastanie úrokov, preto je uvedená zmluvná podmienka v čl. IX. bod 3 jednoznačne v
neprospech spotrebiteľa.
39.Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku čl. 5 druhá veta zmluvy ohľadne úroku z omeškania, ktorý je
dohodnutýpodľaprílohy,základnépodmienkyúveru,kdejedohodnutáúrokovásadzba3%,súduvádza,
že úrok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku č. 87/1995 Z.z. a preto
výšku úroku z omeškania nie je možné dojednať.
Neprimeranosť by bola daná z dôvodu neprimeraného odklonu od zákonného pravidla v neprospech
spotrebiteľa (porov. aj rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011cit.,, ,,neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnejstrany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr.
úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Predmetná vec napriek skutočnosti uzavretia
zmluvy o úvere je spotrebiteľským vzťahom, keď účastníkom zmluvy nie je podnikateľa keď sa finančný
produkt prijíma na spotrebu. V občianskoprávnych vzťahoch predstavuje zákonom stanovená výška
úrokov z omeškania najvyššiu prípustnú hranicu. Znamená to, že zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť
na úrokoch z omeškania vyšších ako je zákonom stanovená výška. V prípade, že by sa tak stalo takáto
dohoda je neplatná a úroky z omeškania sa budú uplatňovať len vo výške stanovenej zákonom. Zmluvné
strany sa však môžu dohodnúť na nižšej sadzbe úrokov z omeškania. V občianskoprávnych vzťahoch je
maximálnavýškaúrokovzomeškaniastanovenánariadenímvládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V predmetnej zmluve sú dojednané úroky z omeškania
vo výške 3 %, pričom v čase uzavretia zmluvy v roku 2011 ako aj v roku 2012, 2013 bola sadzba úrokov
z omeškania v rozsahu do 9 % do 8 %, teda išlo o dojednania úrokov z omeškania v oveľa nižšej sadzbe
a nie je to v neprospech a na úkor slabšej strany . Daná zmluvná podmienka preto nie je neprijateľná.
40.Zmluvná podmienka uvedená v čl. 10 bod 10.5 zmluvy písmeno b) zmluvy podľa ktorého je veriteľ
oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov,
tak toto predmetné ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
opätovne ide v rozpore s právnou úpravou platnou pre spotrebiteľské zmluvy uvedenou v Občianskom
zákonníku, ktoré opätovne zhoršuje postavenie spotrebiteľa a môžu mať pre neho nepriaznivý dopad,
pretože v zmysle jeho znenia je oprávnený veriteľ okamžite úver zosplatniť pri omeškaní s akýmikoľvek
záväzkami, preto je dôvodné ju vyhlásiť za neprijateľnú.
41.Ustanovenie čl. 13 zmluvy ohľadne prípadných sporov vzniknutých z obchodu, aby boli rozhodované
prednostne mimosúdnym riešením v rozhodcovskom konaní, súd má za to, že táto rozhodcovská
doložka nebola spotrebiteľovi nanútená a v tomto smere žalovaný poukázal na vedomosť žalobcu v
1. rade o formulácii rozhodcovskej doložky k žiadosti o poskytnutie úveru, teda ešte v pred zmluvnom
vzťahu, teda v návrhu veriteľa.
42.Zároveň predmetný článok dáva možnosť dlžníkovi v deň podpisu zmluvy ho vylúčiť vyčiarknutím
a doložením podpismi o vykonanej oprave, čo v danom prípade sa neuskutočnilo. Súd nesúhlasí s
argumentáciou žalobcov, že v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky nie je možné sa obrátiť na
všeobecný nezávislý súd.
43.K ustanoveniu čl. VIII. bod 1, 2, 3 zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným súd nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že pokiaľ ide o výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby súd má za to, že toto ustanovenie nie je v rozpore s
únijnounormotvorbouakoajvnútroštátnymipredpisminaochranuspotrebiteľaasúčasnáprávnaúprava
podľa § 151 j Občianskeho zákonníka nie je antispotrebiteľská a v tomto kontexte súd poukazuje
aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 - rozsudok vo veci C - 34/13, kde súdny
dvor skonštatoval, že smernica neobsahuje úpravu týkajúcu sa výkonu záložného práva a podľa
ustálenej judikatúry, ak neexistuje harmonizácia vnútroštátnych mechanizmov núteného výkonu v
práve Únie, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe
zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol, avšak pod podmienkou, že nesmú byť menej
priaznivé, než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu a že nesmú
prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo únie ( zásada efektivity ),
ktorú je potrebné skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého postupu,
na jeho priebeh a osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov. Súdny dvor uvádza dva
inštitúty slovenského právneho poriadku, ktoré umožňujú uplatnenie ochrany a to možnosť spochybniť
predaj na dražbe v lehote 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva a tiež
možnosť sa obrátiť na súd v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, na základe ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách. Taktiež vnútroštátne právo priznáva ochranu inštitútmi neodkladných opatrení,
ktorými sa zakáže realizovať predaj. Súdny dvor preto dospel k záveru, že vnútroštátna právna
úprava neodporuje ustanoveniam smernice a umožňuje vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach mimosúdnym výkonom záložného práva, pokiaľ predmetná úprava neznemožňuje, alebo
nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré priznáva spotrebiteľovi smernica, pričom overenie prináleží
vnútroštátnemu súdu.44.Ohľadne petitu ktorým sa domáhajú žalobcovia vyslovenia predmetného úveru za bezúročný a bez
poplatkov súd poukazuje na skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský vzťah sa nespravuje zákonom č.
129/2010 Z.z., na čo súd poukazuje v ustanovení § 1, ods. 3, písm. c) cit. zákona.
45.Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších
predpisovspotrebiteľktorýnasúdeúspešneuplatníporušeniepráva,alebopovinnostiustanovenétýmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosť učinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
46.Nárok žalobcov na priznanie primeraného zadosťučinenia súd takisto nepovažoval za dôvodný,
nakoľko žalobcami z uvádzaných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok súd považoval za
dôvodnéibatri,pričomsúdnepovažujeneprijateľnézmluvnépodmienky,ktorévyhlásilvovýrokovejčasti
za spôsobilé vyvolať zásah do práv spotrebiteľov - žalobcov, žalobcovia nepreukázali rozsah porušenia
ich práv a dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy.
47.Nakoľko petit žaloby obsahoval aj určenie neplatnosti oboch zmlúv a primerané finančné
zadosťučinenie každému zo žalobcov vo výške 30.000 eur, s poukazom na vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcov, keďže nešlo o alternatívny petit, súd považoval jeho vyjadrenie za späťvzatie žaloby
ohľadne petitu 1 a preto v tejto časti konanie podľa ustanovenie § 144 CSP zastavil.
48.Vec vedená na súdnom dvore pod C-143/13 bola skončená vyhlásením rozsudku (pozri napr.
odôvodnenie bod 30) a z tohto dôvodu sa návrh na prerušenie konania zamietol.
49.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu žalobcov v konaní tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.