Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217936
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116217936.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská
republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika,
IČ: 24 785 199, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému 1/ A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.

6, XXX XX C. C., 2/ G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. 6, XXX XX C. C., v konaní o zaplatenie
9.794,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9Csp/70/2016-70 zo dňa 20. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných

1/ a 2/ zaplatenia sumy 9.794,65 € s príslušenstvom, ako plnenia zo zmluvy o splátkovom úvere
uzatvoreného medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovanými
dňa 12. 03. 2009 (ďalej v texte „zmluva o splátkovom úvere“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobu zamietol prioritne z
dôvodu premlčania nároku aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., na základe ktorého

skúmal, či nedošlo k oslabeniu nároku zo strany žalobcu premlčaním alebo či tu nie je iný dôvod brániaci
priznať žalobcovi plnenie.

3. Aplikujúc ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že aj keď v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka

kedykoľvek po uplynutí 3 mesiacov a z oznámenia o predčasnej splatnosti nevyplýva, pre nesplnenie
ktorej konkrétnej splátky malo dôjsť k predčasnej splatnosti, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu
žalovaných. Podľa názoru okresného súdu si nemôže veriteľ umelo predlžovať premlčaciu dobu plnenia
dojednaného v splátkach spôsobom, že predčasne zosplatní dlh až po dvoch rokoch od poslednej
úhrady. Zároveň tým navyšuje pohľadávku o dojednané úroky a úroky z omeškania, ktorá obchodná
praktika vo vzťahu k spotrebiteľom je neprijateľnou obchodnou praktikou a nemôže požívať právnu

ochranu.

4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s právnym záveromokresného súdu o premlčaní jeho nároku, nakoľko tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-
ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. Má za to, že úver bol zosplatnený v súlade s právnymi
predpismi, pričom poukázal i na znenie zmluvných podmienok a to článok I. bod 7 a bod 7.6.1 písm.

a) Všeobecných obchodných podmienok. Mal teda oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre
nesplnenie niektorej splátky. Ako veriteľ mal tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre
nesplnenie ktorejkoľvek splátky t. j. tej, ktorú si sám určí. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 17Co 447/2016, v ktorom odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uviedol, že ak nie
je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť

premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka splátku zročnú bezprostredne pred
zosplatnením. Z tohto dôvodu preto tvrdí, že zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k
splátke splatnej 20. mája 2015, pričom 3-ročná premlčacia doba by uplynula až 20. mája 2019. Nárok
teda nie je premlčaný a ak by aj došlo k situácii, že ako veriteľ neuplatnil právo na zosplatnenie dlhu do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, súd bol povinný skúmať uplatnený nárok v režime premlčania
každej splátky jednotlivo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prevej inštancie podľa § 389 CSP ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods.
1 CSP, a to z nasledovných dôvodov:

8. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že ex offo skúmal premlčanie nároku žalobcu
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., teda skúmal, či došlo k oslabeniu nároku zo strany žalobcu
premlčaním a aplikáciou ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu
je premlčaný.

9.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikydňa07.02.2018vovecivedenejpodsp.zn.PLÚS11/2016konajúc
o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods.
1 Ústavy SR a s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
nie je v súlade s uvedenými článkami Ústavy SR. Ústavný súd SR v konaní o súlade právnych predpisov
podľa zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej v texte „zákon č. 38/1993 Z. z.“) rozhoduje vo veci samej nálezom
(§ 41 ods. 1 citovaného zákona), pričom nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, sa vyhlási spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov a je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov (§ 41 ods.
2 citovaného zákona).

10.Odvolacísúdpretomuselprihliadaťnazákladnézásady,ktorýmisaspravujecivilnésporovékonanie,
v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Práve v predmetnom princípe
sa prelína legitímnosť očakávaní strán sporu ale aj iných subjektov nezúčastnených na konaní, že ich

spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, že bude rozhodnutý spravodlivo. Niet žiadnych pochybností o tom, že
vyhlásením nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. 02. 2018 v Zbierke zákonov došlo
k strate účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. (§ 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z.).

11. V kontexte s prijatým nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018 je
teda zrejmé, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je možné prihliadať na premlčanie nároku
žalobcu bez návrhu, nakoľko ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. stratilo účinnosť.

12. Okresný súd tak i keď v čase jeho rozhodovania bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

účinné a platné, rozhodol na základe právnej normy, ktorá nie je súčasťou právneho poriadku a ktoré
ustanovenie bolo charakterizované ako ustanovenie v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Bez
ohľadu na uvedené preto okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prihliadal
na premlčanie nároku ex offo a nárok posúdil ako premlčaný, v dôsledku nesprávneho právnehoposúdenia veci nevykonal dokazovanie vo vzťahu nároku žalobcu, ktorý si v konaní uplatňoval nárok
titulom plnenia zo zmluvy. Doplnenie dokazovania zo strany odvolacieho súdu nie je účelné, ak okresný
súd vzhľadom na to, že ex offo prihliadal na premlčanie nároku žalobcu, dokazovanie vo vzťahu k nároku

žalobcu nevykonal.

13. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude v prípade, ak žalovaný námietku premlčania
nevznesie, posúdiť nárok žalobcu a za týmto účelom vykonať dokazovanie navrhnuté stranami sporu.

14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že
k predčasnej splatnosti úveru malo dôjsť zo strany právneho predchodcu žalobcu ku dňu 24. 06. 2015,
pričom z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ani z výzvy na uhradenie omeškaných splátok
nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k predčasnej splatnosti úveru. Okresný súd
sa však nezaoberal v dôsledku toho, že nárok považoval za premlčaný tým, či k zosplatneniu úveru
došlo zo strany žalobcu v súlade s ustanoveniami § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto v tejto súvislosti prisvedčuje argumentácii žalobcu, že
veriteľ má oprávnenie nie povinnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek
splátky. V spotrebiteľských sporoch je limitovaný ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľuplatniťprávopodľa§565najskôrpouplynutí3mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky

pri upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne

požiadal. Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej
poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka len umožňuje veriteľovi pri splnení
zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo

dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ
ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo
márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k
splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky
omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania

nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi
požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, treba dôsledne rozlišovať, kedy pre
nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ požadovať zaplatenie celého dlhu a zároveň do kedy môže

veriteľuvedenéprávouplatniťsúčinkamiplynutiapremlčacejdobyododňazročnostinesplnenejsplátky.

17. V prípade spotrebiteľských zmlúv je štandardné, že spotrebiteľ plní záväzok vo forme splátok. Keďže
premlčacia doba je 3-ročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) a bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Splátky sa v uvedenom

prípade premlčujú samostatne, teda 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa splatnosti každej z nich.
Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka ale upravuje aj situáciu, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565). Ide o tzv. stratu výhody splátok, pokiaľ je to dohodnuté zmluvnými
stranami alebo určené v rozhodnutí súdu. V takom prípade začína premlčacia doba plynúť odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky.

18. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).