Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/93/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313214327.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Terézie
Mecelovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: ŠEVČÍK s.r.o., Trnovec nad Váhom 504, 925
71 Trnovec nad Váhom, IČO: 44 563 434, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná
2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Pázmaňa
60, so sídlom P. Pázmaňa 60/12, 92701 Šaľa, IČO: 36100200, zastúpené: Advokátska kancelária
JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Ing. Martin Cimrák, o zaplatenie 10.897,18 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/40/2013-580 zo dňa 06.03.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č.k. 5Cb/40/2013-597 zo dňa 27.03.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o
t v r d z u j e .

II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 10.897,18 eur s 8,75 % úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu
vo výške 0,25 % denne od 02.04.2013 do zaplatenia. V žalobe poukazoval na to, že dňa 13.02.2013
uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 003/13, predmet ktorej bol špecifikovaný v cenovej ponuke
zo dňa 05.02.2013, ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o dielo a samotné dielo sa zhotovovalo na
stavbe: „Bytový dom Pohotovostné Šaľa" s označením zákazky: Hydroizolácia strechy. Zmluvu o dielo
č. 003/2013 vyhotovenú v písomnej forme podpísala E. J., ale menom predsedníčky predstavenstva
T. H., ktorá konala na základe splnomocnenia udeleného predsedníčkou spoločenstva udelila. Žalobca
dôvodil, že dielo vykonal riadne a včas, protokol o prevzatí diela bol podpísaný svedkyňami H. a C., na
základe ktorej skutočnosti vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu cenu za zhotovené dielo, ako je
uvedené v Obchodnom zákonníku.

3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žalobu žiadal zamietnuť s odôvodnením, že uvedená Zmluva o dielo
ani dodatok k nej nepodpísala E. J., zo strany žalobcu ako zhotoviteľa nebol dodržaný termín ukončenia
prác, dielo nebolo žalovanému objednávateľovi riadne odovzdané, má vady, na odstránenie ktorých
žalovaný vyzval žalobcu písomne v podaní zo dňa 16.05.2013. Na výzvu ale žalobca nereagoval a

vytknuté vady neodstránil. Žalovaný žiadal, aby súd vyhodnotil uvedené skutočnosti a nedostatky diela
a podľa § 39 a § 40 ods. 1 Obč. zák. zmluvu o dielo vyhlásil za neplatnú.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/40/2013-123 zo dňa 14.07.2014, ktorým
žalobu zamietol keď dospel k záveru, že písomná zmluva o dielo je neplatná, pretože v nej absentuje
podpis osoby oprávnenej konať za žalovaného, predmet diela ako je v zmluve uvedený je neurčitý,
pričom práve predmet je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej zmluva nemôže vzniknúť. Súd
konštatoval, že žalobca by mohol mať nárok na zaplatenie istiny titulom bezdôvodného obohatenia
ak by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale vzhľadom na charakter diela, nemožno plnenie vrátiť
žalobcovi. Nárok na zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedá skutočnému majetkovému prospechu,
keď pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov, ktoré
musel zhotoviteľ vynaložiť na dosiahnutie predmetu plnenia, a kedy by bolo potrebné prihliadnuť i
na vady plnenia. V konaní nebolo ale preukázané, že by žalobcom uplatňovaná suma zodpovedala
získanému majetkovému prospechu žalovaného, preto nemohol vzniknúť ani nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a v súvislosti s neplatnou zmluvou nevznikol dôvodný nárok ani na zmluvnú
pokutu, keďže táto nebola dohodnutá v písomnej forme.

5. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo na základe odvolania žalobcu odvolacím súdom uznesením
č.k. 31Cob/96/2014-165 zo dňa 30.11.2015 zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd sa v ňom stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého zmluva o dielo
nemôže byť považovaná za platnú, ale nepriznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
nemal prvoinštančný súd dostatočne posudzované. Ak súd nemal fakturovanú sumu preukázanú tak,
aby zodpovedala bezdôvodnému obohateniu vo forme peňažnej náhrady, jej výšku možno určiť len
vykonaným znaleckým dokazovaním, kedy sa zohľadní i vadnosť poskytovaného plnenia.

6. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, výsluchom svedkov X. N., T. H. a
JUDr. K. C., oboznámil sa so Zmluvou o dielo a jej dodatkom č. 1, popisom ocenených prác, faktúrou
č. 13/03/0006, súpisom vykonaných prác, správou Sika Slovensko spol. s.r.o., zápisom o prevzatí
diela, protokolom o odbornej technickej obhliadke strechy bytového domu, listom zo dňa 26.03.2013
o vrátení faktúry, listom o zaslaní protokolu zo dňa 24.04.2013, doručenkou, objednávkou, zápisnicou
zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 12.02.2013, doplnil dokazovanie znaleckým
posudkom vyhotoveným znalcom Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským č. 116/2017, vzal do úvahy vyjadrenie
žalovaného k tomuto znaleckému posudku, odborným posudkom Dr. Ing. S. I., PhD. č. 27/2018,
vykonaným výsluchom svedkyne Ing. E. W., vypočul znalcov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvu o dielo č. 003/2013, z ktorej žalobca
odvodzuje nárok na zaplatenie žalovanej istiny bol podpísaný za žalovaného inou osobou ale menom
E. J. a žalobca za zhotovené dielo vystavil faktúru č. 1303006 zo dňa 18.03.2013 na zaplatenie sumy
10.897,18 eur so splatnosťou 01.04.2013.

8. Vzhľadom na nespokojnosť žalovaného s plnením, ktoré mu žalobca poskytol, bola vykonaná
odborná technická obhliadka strechy bytového domu na ul. Pázmaňa č. 60/12, Šaľa, o čom bol
vyhotovený spoločnosťou SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých
osôb uskutočňujúcich stavby protokol č.j. 2013-007, ktorý poukázal na chybný postup zhotoviteľa pri
vykonávaní diela a i keď strecha nevykazuje z hľadiska hydroizolačných vlastností zjavné vady brániace
jej užívaniu, nie sú známe jej teplotechnické vlastnosti, statické parametre, ktoré sú tiež podstatnými
pri obnove strechy a ktoré boli tiež predmetom plnenia v zmysle ponuky. Znaky o zjavných vadách boli
preukázané fotodokumentáciou.

9. Súd v konaní vypočul ako svedka X. N. vo funkcii prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov
a odborne spôsobilých osôb, ktorý vyhotovil predmetný protokol odbornej technickej obhliadky strechy
domu a ktorý označil i nedostatky, na ktoré ďalej poukazoval v súvislosti so zhotovením diela žalovaný.

10. V konaní vypočutá svedkyňa T. H. potvrdila, že Zmluvu o dielo ona podpísala menom E. J., po
dohode s ňou. Svedkyňa H. uviedla, že so svedkyňou JUDr. K. C. boli na schôdzi žalovaného poverené
vybavovaním veci súvisiacich s opravou strechy, ktorú potrebovali zatepliť, pretože zatekala a bočné
steny v bytoch boli vlhké. Práce boli vykonané v priebehu štyroch dní. Niektorí vlastníci ale neboli

spokojní s kvalitou vykonaných diela a nesúhlasili s tým, aby bola žalobcovi uhradená cena, ktorú
požadoval.

11. Súdom prvej inštancie bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. Júliusom Ratulovským,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 116/2017 zo dňa 20.11.2017 (č.l. 202) a ktorý uviedol, že rozsah
vykonaných prác a použitých materiálov je v súlade s vystavenou faktúrou. Uvedený znalec vykonal
obhliadku strechy, realizoval sondu do strešného plášťa strechy nad schodiskom k čomu uviedol, že
v zložitejších prípadoch sa vyhotovujú minimálne tri sondy, ale vzhľadom na jednoduchosť stavby a
nepriazeň počasia v období vyhotovovania znaleckého posudku mal za to, že postačuje i jedna sonda.
Vyjadril sa i k námietke vznesenej žalovanou stranou voči cene diela, poukázal na to, že bola výsledkom
výberového konania a s cenou súhlasili obe strany. Dielo bolo vykonané v celom rozsahu podľa ponuky
a v materiálovom zložení ako objednávateľ odsúhlasil, čo bolo zistené ohliadkou a práve vykonanou
sondou. Cenu označil za obvyklú s tým, že dielo nemalo vady, ktoré by bránili jeho plnohodnotnému
užívaniu. Konkretizovaná vada uvedená žalovaným a to nedokonalý spoj, bola odstránená a nerovnosti
strešného povrchu nepokladal za vadu. Ak objednávateľ trval na novom prespádovaní strechy, mal to
zadať pred započatím prác a vo výberovom konaní ako podmienku, alebo si dať spracovať projektovú
dokumentáciu ku kompletnej rekonštrukcii strechy, ktorá by riešila celý rozsah rekonštrukcie. K vade
súvisiacej s neštandardne vyhotoveným odtokom - zberom dažďovej vody uviedol, že tieto sú urobené
správne a žiadne vady zo strany žalobcu neboli pri zhotovení diela zistené.

12. Žalovaný znalecký posudok vyhotovený Ing. Ratulovským považoval za neúplný a nekomplexný,
pretože žalobca riadnym zhotovením diela mal odstrániť existujúcu vlhkosť strešnej konštrukcie čo
sa ale nestalo a žalobca žalovaného na to, že táto vada bude trvať, neupozornil. Okrem toho
žalovaný namietal, že vo faktúre si žalobca uplatňuje odmenu sa iné materiály než použil, pretože si
účtuje dve geotextílie 300g/m2 ako položku, ale v liste, ktorým odporúčal zabudovať vrstvu geotextílie
uvádza geotextíliu 200g/m2, ktorým zistením sa znalec vôbec nevyporiadal. Mnohými rozpormi sa
absolútne nezaoberal a odvoláva sa iba na sprievodnú správu, ktorá bola vyhotovená žalobcom, ktorá
obsahuje i dátumy vyhotovenia, ale ani jeden z nich nezodpovedá obdobiu, kedy sa práce na streche
skutočne realizovali, ani kedy sa začali nedostatky rekonštrukcie strechy riešiť. Žalobca mal vyhotoviť i
realizačný projekt, urobiť teplotechnický výpočet parametrov a dodať i revíziu bleskozvodu, ak si účtuje
jeho demontáž a spätnú montáž, k čomu znalec nezaujal žiadne stanovisko V znaleckom posudku
znalec neuviedol, akým spôsobom bola odstraňovaná vlhkosť pôvodne zabudovaných konštrukčných
materiálov v jednotlivých vrstvách, nezmeral vlhkosť, ktorá je najväčším problémom strechy, pretože
v strešnej konštrukcii sa hromadí kondenz vodných pár a vytvára riziko vzniku plesní v pôvodných
stavebných konštrukciách a v interiéroch bytov.

13. Súd prvej inštancie vypočul i znalca Ing. Ratulovského, ktorý doplnil znalecký posudok o prepočet
teplo-technických vlastností stavebných konštrukcií podľa platných noriem v čase vykonania diela, ale
nevedel určiť, či bola použitá geotextília ktorú si žalobca fakturoval. Chlad do stropov prechádza z múrov
a nie zo strechy a ak sa nezateplia obvodové múry, budú mať ďalej obyvatelia bytov plesne v bytoch a v
interiéri. Strecha ale nepreteká i termovízna kamera preukázala sucho a i pri dvoch rôznych prepočtoch,
keď druhý vykonal komplexnejšie. Strecha vyhovuje normám a vyjadril názor, že žalobcovi by sa malo
priznať len to, čo skutočne urobil.

14. Svedok X. N. uviedol, že i keď nie je znalcom, považuje sa v danej problematike za odborníka a trval
na tom, že ohliadkou zistil zjavné vady diela.

15. Prvoinštančný súd hodnotil i písomne predložené odpovede Ing. E. W. na otázky položené
žalovaným (č.l. 399). Uvedená poskytuje poradenstvo realizačným a projektovým spoločnostiam a
pracuje v spoločnosti Sika Slovensko spol. s r.o. a bola na základe výzvy žalobcu na ohliadke strechy
po už zrealizovanej hydroizolácii, ale strešnú skladbu nezisťovala.

16. Zo strany žalovaného bol súdu v konaní predložený znalecký posudok č. 27/2018 vypracovaný
znalcom Ing. Jurajom Szalayom PhD (č.l. 476), ktorý k dôvodu prieniku vody do konštrukcie strechy
potvrdil, že revitalizačné práce strešnej konštrukcie na bytovom dome žalovaného boli vykonané v
nižšej kvalite a v rozpore s platnou tepelno-technickou normou, hodnota tepelného odporu strechy
je o viac ako 100% nižšia než predpisuje norma. Zo vzoriek z troch miest strešnej konštrukcie zistil
priestorovú aj relatívnu vlhkosť. Zistil i závady a poruchy konštrukčného charakteru, pretože neboli

dodržané predpísané spády strešnej roviny. Dodávateľ neodstránil hrubú vrstvu asfaltových pásov, na
nerovnú podkladovú plochu mal naniesť vyrovnávaciu hmotu a až po jej zaschnutí mohol aplikovať
ostatné vrstvy strešnej konštrukcie. Technologické postupy aké zvolil žalobca sú takého charakteru, že
znehodnocujú celé dielo, je ho treba znovu zrealizovať v súlade s platnými predpismi a technickými
normami.

17. Prvoinštančný súd sa v priebehu konania snažil ďalším výsluchom odstrániť rozpory medzi
znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Ratulovským a znaleckým posudkom Ing. Szalaya. Ing.
Ratulovský uviedol, že jemu nebola predložená projektová dokumentácia. Zistené vady nerozporoval,
ale ich pri určení ceny diela nebral do úvahy a jeho úlohou nebolo prehodnocovať teplo-technický stav
strechy a vypočítať tepelný odpor, preto vady v tejto súvislosti na streche nezistil. Do strechy žalovaného
boli zabudované materiály a boli vykonané práce, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil vo výške
žalovanej istiny. Práce sa uskutočnili v roku 2013, preto ich prepočítaval indexom k roku 2019.

18. Znalec Ing. Juraj Szalay PhD uviedol, že on odobral na základe metodiky tri sondy, čím získal skladbu
strešnej konštrukcie v jednotlivých častiach a zistil, že strecha nevyhovuje požiadavkám noriem, zistené
vady sú zadokumentované fotografiami a sú zjavné, strecha nie je vyspádovaná, zostávajú na nej kaluže
vody, táto neodteká, spôsobuje rýchlejšie stárnutie fólie, čo má vplyv na nekvalitu a poruchy strechy a
za nevyhovujúcu označil hrúbku tepelnej izolácie dodanej zhotoviteľom, ktorá nie je v súlade s platnou
technickou normou. Pri zhotovení diela sa objednávateľ spolieha na dodávateľa, ktorý je v danej oblasti
odborníkom. Kaluže na streche ale nevznikajú zanedbaním údržby zo strany vlastníka nehnuteľnosti, ale
nesprávnym vyspádovaním, čo znamená, že rekonštrukcia strechy je vykonaná vadne a pleseň strechy
a stropov v bytovom dome je spôsobená nedostatočnou hrúbkou tepelnej izolácie.

19. V záverečných rečiach žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, nemal žiadnu vedomosť o tom,
že by zmluvu o dielo podpísala iná osoba ako osoba k tomu oprávnená a trval na tom, že dielo zhotovil
bez vád. Opačný názor prezentoval žalovaný, ktorý poukazoval práve na znalecký posudok vyhotovený
znalcom Ing. Jurajom Szalayom PhD, ktorý korešponduje i s vyjadrením Ing. N., prezidenta SADARS a
nekvalitné vykonanie prác nemôže založiť u žalovaného majetkový prospech.

20. Prvoinštančný súd z hľadiska právneho posúdenia poukázal na ust. § 536 ods. 1 Obchod. zák.,
zhodnotil náležitosti vyžadované zákonom pre vznik zmluvy o dielo tak podľa § 16 a § 272 Obchod. zák.,
ale tiež podľa § 40 ods. 1 Obč. zák.

21. K podpísaniu zmluvy o dielo zástupcom Spoločenstva poukázal na § 7 ods. 1, § 7c ods. 1,2 zák.č.
182/1993 Z.z. , bezdôvodné obohatenie posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 457, § 458 ods. 1 Obč. zák. a
zmluvnú pokutu uplatňovanú žalobcom podľa § 544 ods. 1 Obč. zák.

22. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že Zmluvu o dielo, od ktorej žalobca
odvíja svoj nárok na plnenie nepodpísala predsedníčka Spoločenstva E. J. ako k tomu oprávnená
osoba, ale jej menom svedkyňa T. H., k čomu nebolo v konaní preukázané udelenie plnomocenstva
na vykonanie takéhoto úkonu, preto takúto zmluvu vyhodnotil ako neplatnú pre nedostatok podpisu a
odkázal i na uznesenie odvolacieho súdu č.k. 31 Cob/96/2014-165, ktorý sa k tomuto posúdeniu už
zaujal rovnaké stanovisko.

23. Ak súd určil zmluvu za neplatnú, zaoberal sa nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatného právneho úkonu, ako upravuje ust. § 451 ods. 2 Obč. zák..

24. Napriek už vyslovenému právnemu názoru o neplatnosti Zmluvy o dielo č. 003/13 žalobca trval
na tom, že zmluva o dielo je zmluvou platnou a vznikol mu okrem žalovaného plnenia ako ceny za
vykonané dielo i nárok na zmluvnú pokutu. Pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo zákon písomnú formu
nevyžaduje, postačuje i forma ústna, čo ale neplatí, ak strany prejavili vôľu zmluvu uzatvoriť v písomnej
forme, ako tomu je v tomto prípade a tak pre absenciu podpisu zmluvy k tomu oprávnenou osobou je
zmluva neplatná.

25. Prvoinštančný súd neprijal ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pri uzatváraní zmluvy konal so
svedkyňou H. a preto je potrebné uvedený právny úkon posudzovať podľa § 16 Obchod. zák. Uvedené
ustanovenie by bolo možné použiť, ak by zmluvu uzatvárala svedkyňa H. a žalobca by nemal vedomosť o

tom, že nie je k takémuto úkonu oprávnená. Konanie ale preukázalo, že uvedená svedkyňa uzatvorenie
iba sprostredkovávala a zo samotného záhlavia zmluvy musí byť žalobcovi zrejmé, kto bol oprávnený
zmluvu podpísať. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo môže vzniknúť žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a to v súlade s § 458 ods. 1 Obč. zák. založenom na poskytnutí peňažnej
náhrady, ak ide o výkony. Peňažná náhrada ale neznamená, že táto zodpovedá takej istej výške
plnenia, ktoré by bol povinný žalovaný uhradiť žalobcovi v prípade platne uzatvorenej zmluvy. Výška
bezdôvodného obohatenia sa stanovuje z ceny obvyklej, pričom je rešpektovaný objektívny charakter
bezdôvodného obohatenia.

26. K zisteniu výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo vykonané znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ktorý v znaleckom posudku č. 116/2017 zodpovedal
otázky položené mu súdom a stanovil i výšku majetkového prospechu vo výške žalovanej istiny, ktorú
upravil z pôvodnej fakturovanej sumy preindexovaním pre rok 2019 a v znaleckom posudku uviedol, že
dielo nevykazovalo žiadne podstatné ani nepodstatné vady.

27. Uvedený znalec ale na pojednávaní nemal k posudku Ing. Szalaya žiadne výhrady, napriek tomu,
že tento znalecký posudok konštatoval vady v takom rozsahu, že ktoré znehodnotili celé vykonané dielo
a preto ho je potrebné urobiť nanovo.

28. Na základe uvedeného výšku bezdôvodného obohatenia ako ju určil Ing. Ratulovský súd
nepovažoval za správnu vzhľadom na odborný posudok vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Szalayom
PhD, ktorý v posudku vzal do úvahy, že dažďové vpúste neboli použité tie, ktoré boli fakturované a
odporúčané firmou Sika, čo znamená, že výška bezdôvodného obohatenia určená Ing. Ratulovským nie
je správna a jeho závery a znalecké hodnotenie je v rozpore so znaleckým posudkom vyhotoveným Ing.
Jurajom Szalayom PhD. Nekvalitne vykonanie diela, ako bolo v konaní preukázané žalobcom založilo
na strane žalovaného škodu a žalovaný tak bude musieť vynaložiť ďalšie náklady na opravu strechy.

29. V závere prvoinštančný súd zdôraznil, že je to strana žalobcu, ktorá má v prvom rade povinnosť
tvrdenia, k čomu je žalobca podľa § 132 C.s.p. povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru
môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej
pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje len ochrana slabšej strany (napr. spotrebiteľ).
V sporovom konaní má žalobca tak povinnosť tvrdenia, ako i dôkaznú povinnosť. Následky spojené s
ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti
nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť
povinnosť tvrdenia. Medzi uvedenými povinnosťami je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného
bremena sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a
z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Bolo povinnosťou žalobcu nielen
tvrdiť, ale aj preukázať, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a v akej konkrétnej
výške. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a ani v akej
výške, teda dôkazné bremeno neuniesol, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262, § 255 C.s.p., ktoré
doplnil dopĺňacím rozsudkom o trovy vzniknuté štátu.

31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré založil na ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v
celom rozsahu v znení dopĺňacieho rozsudku vyhovel.
31.1. S názorom prvoinštančného súdu o neplatnosti zmluvy o dielo nesúhlasí, pretože takéto
vyhodnotenie skutkového stavu narúša právnu istotu zmluvných vzťahov a mohlo by byť nebezpečným
precedensom, ak si strana svoje zmluvné a zákonné povinnosti z uzatvoreného kontraktu splní a súd
jej nárok na zaplatenie neprizná, pričom žalovaný počas trvania zmluvy jej neplatnosť nenamietal,
ubezpečoval žalobcu, že si svoje povinnosti zaplatiť splní. Výpovede svedkýň H. a JUDr. C. preukázali
pravdivosť žalobcových tvrdení, popísali spôsob dohody o zmluvných podmienkach, k čomu došlo
za účasti svedkyne H. ako aj JUDr. C. a menovite J., pričom uviedli, že do „reklamovania vád"
samé nemali vedomosť o tom, že by niekto namietal nedostatok právomoci konať za žalovaného a
až v súdnom konaní sa žalovaný začal brániť tým, že zmluvu o dielo nepodpísala k tomu oprávnená
osoba, iba ju opečiatkovala. Odvolateľ ale nemal dôvod mať pochybnosti o tom, že zmluva nie je riadne

podpísaná, pričom i z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že jej J. dala pokyn na podpísanie zmluvy, čím
nastupuje zákonná fikcia zastúpenia v zmysle § 16 Obchod. zák. a dôkazné bremeno sa preto prenáša
na žalovaného, ktorý ho neuniesol. Okrem toho svedkyne H. i JUDr. C. uviedli, že strecha je v poriadku,
plní si svoju funkciu, prejavili spokojnosť s prácou žalobcu a uznali nárok na odmenu. Pri posudzovaní
dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo je potrebné ale poukázať i na celý priebeh uzatvárania tejto zmluvy,
vykonanie diela a jeho odovzdanie. Na strane žalobcu v predzmluvných rokovaniach vystupovala vždy
JUDr. C. a H., žalobca teda konal so všetkými tromi osobami, a nemal mať z čoho vedomosť, že sa
jednania zúčastňujú neoprávnené osoby. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sú mená JUDr. K. C. a T. H.
uvedené v zmluvy o dielo ako osoby oprávnené na konanie i vo veciach prevzatia diela, z akého dôvodu
boli prítomné pri rokovaniach so žalovaným, a to aj s E. J. a v prípade, ak by aj žalovaná strana uniesla
dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej uzatvorenia neoprávnenou osobou,
túto skutočnosť E. J. nenamietala do podania žaloby.
31.2. Odvolateľ trval na tom, že dielo riadne, včas a bez vád vykonal, odovzdal i s príslušnými
certifikátmi, o čom svedčí vyjadrenie spoločnosti SIKA SLOVAKIA a záver z protokolu SASDARS, pričom
bleskozvod a komín neboli predmetom diela. Žalobca si povinnosť vykonať dielo riadne splnil a súd mu
nemôže odoprieť ochranu, keď žiadnym spôsobom nezapríčinil, že zmluva je neplatná z dôvodu, na
ktorý prihliadol prvoinštančný súd. Žalobca mal za to, že podpis patrí p. J., ktorá túto skutočnosť ani
nenamietala.
31.3. Nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol v zmysle čl. X ods. 3 Zmluvy o dielo, keďže Zmluvu považuje
za platne uzatvorený právny úkon.
31.4. V prípade, ak by mal súd za to, že medzi stranami sporu nebola zmluva uzatvorená, tak sa
žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný žalobcovi toto obohatenie vydať, ako i
všetky úžitky. Výška bezdôvodného obohatenia je preukázaná sumou uvedenou na faktúre, ktorá je
súčasťou súdneho spisu, ako odplata obvyklá, ku ktorej výške bezdôvodného obohatenia sa vyjadril i
súdom ustanovený znalec, ktorým vyčíslená hodnota dokonca presahuje žalobou uplatnený nárok.
31.5. K odvolaciemu argumentu založenom na dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. uviedol, že je
potrebné vziať do úvahy právny názor, ktorý je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/20/2012 z 25.04.2013 a hoci podľa judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, preto
sa naňho špecifická odpoveď vyžaduje (Georiadis c. Grécko z 25.09.1997, Hikgins c. Francúzsko z
19.09.1998). Tiež poukázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení sp.zn. III ÚS/209/2004
z 23.06.2004 z ktorých je nepochybné, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie riadne neodôvodnil.

32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 06.06.2019 (č.l. 621) a odvolanie označil
za nedôvodné. Žalovaný zastáva názor, že zmluva o dielo vyhodnotená prvoinštančným súdom ako
neplatná je správne, s ktorým sa žalovaný stotožňuje, pretože podľa kogentnej a špeciálnej úpravy
koná v mene Spoločenstva jeho predseda a žalobca vedel ešte pred predložením zmluvy o dielo
kto bude jeho klientom, akú právnu formu klient má a pri zachovaní odbornej starostlivosti bol povinný
zistiť, kto musí ako predseda Spoločenstva zmluvu podpísať. Žalobca nielenže nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pri samotnom uzatvorení Zmluvy o dielo, ale ani pri jeho realizácii, čo vyplynulo z
vykonaného dokazovania, preto odvolanie je nedôvodné a rovnako je tomu tak i v časti uplatňovaného
nároku na zmluvnú pokutu. Odvolateľ argumentuje tým, že výšku bezdôvodného obohatenia preukázal
faktúrou, ktorú vystavil a ktorá je súčasťou spisu s tým, že si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatňuje dokonca v nižšej výške ako je obvyklá cena za vykonané práce, s ktorým názorom sa žalovaný
nestotožňuje, pretože znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Ratulovským nie je relevantným
dôkazom. Znalec potvrdil, že nezohľadnil pri stanovení ceny prác vady, ktoré dielo malo a ktoré
bolo preukázané znaleckým posudkom Ing. Szalaya, ku ktorému okrem toho znalec Ing. Ratulovský
nevzniesol žiadne výhrady. Práve konaním žalobcu a to jeho neodborným vykonaním diela vznikol
žalovanému nárok na náhradu škody, preto nie je možné konštatovať, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Na strane žalovaného došlo práve k vzniku nároku na náhradu škody,
ktorá vyplýva z konania žalobcu založeného na neodbornom vykonaní prác. Ak odvolateľ namieta,
že súd žiadnym spôsobom nepopísal existujúce vady diela, ktoré mali za následok nepriznanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný tvrdí, že prvoinštančný súd vyčerpávajúco vo svojich
odsekoch 8. - 26. a sumárne v odseku 40. odôvodnenia všetky skutkové zistenia vyhodnotil a tieto
jednoznačne vylučujú nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

33. K vyjadreniu žalovaného bola súdu prvej inštancie doručená odvolacia replika odvolateľa (č.l. 631)
v ktorej poukázal na to, že sa pridŕža všetkých svojich vyjadrení uvedených v odvolaní ako i prednesov
vykonaných pred prvoinštančným súdom.

34. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 05.08.2019 (č.l. 640).
Jej obsahom sú skutočnosti, ktoré sú už uvedené i vo vyjadrení k odvolaniu a žalovaný považuje
rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne.

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

36. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a
ktoré označil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/,f/,h/ C.s.p.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní
neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované
podmienky (§ 366 C.s.p.) Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi
uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými
odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa
zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.

39. Podstatou odvolania žalobcu je jeho argumentácia založená na nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia, ktorá zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

40. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania rozhodnutie posudzoval v prvom rade
z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tento odvolací
argument nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené
realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé,
zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním
prekvapivého rozhodnutia ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

41. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je riadne a dôsledne
odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky, i
keď sa s nimi odvolateľ nestotožňuje, a tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu spojeného s
porušením práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Podľa už konštantnej judikatúry,
ako uviedol i sám odvolateľ v odvolaní, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými
stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). K námietke
žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie a jeho arbitrárnosti odvolací súd
dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre
ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka.

42. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS
252/04) a rovnako ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd má za to, že
tento odvolací dôvod nie je daný.

43. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny
a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové
zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

44. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. K uvedenému vo
všeobecnosti platí, že ak žalobca v podanom odvolaní namieta skutkové závery prvoinštančného súdu,
jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany
súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu
bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací
súd nezistil taký postup prvoinštančného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného
hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami
v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na
dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

45. Podľa § 149 C.s.p.

Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 C.s.p.

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 151 C.s.p.

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že súd prvej inštancie sa už v poradí prvom rozhodnutí
o veci k otázke platnosti Zmluvy o dielo skutkovo i právne vyjadril, s ktorým názorom sa stotožnil i
odvolací súd v uznesení, ktorým síce rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, avšak k tomuto argumentu odvolateľa zaujal odvolací súd stanovisko, podľa
ktorého zmluva o dielo nie je platným právnym úkonom, ktorý by zaväzoval strany sporu. Žalovaný je
právnickou osobou zriadenou podľa zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
vykonáva správu bytov a nebytových priestorov a vzťahuje sa na neho právna úprava uvedená v ust. §
18 ods. 2 písm. d/ Obč. zák. Zo znenia Zmluvy o dielo vyplýva označenie osoby, ktorá je oprávnená za
neho konať a teda aj podpisovať zmluvy. Pre rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nie je podstatné,
že na túto skutočnosť začal žalovaný poukazovať až v súdnom konaní. Dokazovanie preukázalo, že
Zmluva o dielo nebola podpísaná k tomu oprávnenou osobou, ktorá ani neudelila plnomocenstvo inému
pre vykonanie tohto úkonu, čo založilo jej neplatnosť. Okrem toho H. a JUDr. C. boli v texte Zmluvy
jasne označené ako osoby poverené na výkon technického dozoru a k prevzatiu diela, čo ale nemožno
vyhodnotiť ako udelenie plnomocenstva k podpísaniu Zmluvy. Predmetné povinnosti uvedených osôb
sa týkajú výlučne samotnej realizácie diela, ku ktorému mal žalobca pristúpiť po podpísaní Zmluvy. Z
textu samotnej Zmluvy muselo byť žalobcovi zrejmé, aké úlohy kto plní, preto nie je ničím odôvodnené
tvrdenie žalobcu, ktorý zamieňa osobu označenú ako „zástupca objednávateľa" s osobami, ktoré mali
vykonávať technický dozor a boli oprávnené i dielo prevziať, že konal so všetkými 3 osobami a tieto boli
prítomné aj pri vzájomných rokovaniach.

47. Napriek súdom vyslovenému predbežnému právnemu názoru a právnej kvalifikácie k platnosti
Zmluvy o dielo, s ktorou sa stotožnil v predchádzajúcom uznesení i odvolací súd, odvolateľ naďalej
trval na priznaní plnenia zo Zmluvy o dielo, hoci mohol reagovať a produkovať návrhy na preukázanie
bezdôvodného obohatenia. Odvolateľ však takto nepostupoval a ako vyplýva i z odvolania, ktoré je
predmetom tohto odvolacieho konania, zotrváva na tvrdení, že Zmluva o dielo je platná a odkazuje na ust.
§ 16 Obchod. zák.. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že spoločenstvo je síce zákonom definované
ako právnická osoba s rozsiahlymi oprávneniami a to nielen v rámci nakladania s financiami a majetkom,
ale nie je postavená na roveň ostatným obchodným spoločnostiam. Spoločenstvo je právnickou osobou
sui generis, na ktorú sa vzťahuje úprava uvedená v ust. § 182/1993 Z.z. a nie právna úprava Obchodného
zákonníka.

48. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

49. Ako je vyššie konštatované, Zmluva o dielo nie je platným právnym úkonom, preto si nemôže z nej
žalobca uplatňovať ani nárok na zmluvnú pokutu pre jej neplatné dojednanie pre nedostatok písomnej
formy, ako vysvetlil v odseku 41. rozhodnutia prvoinštančný súd, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

50. Hmotnoprávny predpis upravuje i situáciu plnenia z neplatného právneho úkonu.

51. Podľa § 451 Obč. zák.

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Obč. zák.

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.

Podľa § 458 Obč. zák.
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil.

52. V prípade neplatnej zmluvy o dielo spočíva obohatenie objednávateľa, ktorým je v tomto konaní
žalovaný, v zhotovení diela žalobcom ako zhotoviteľom. Predmetom diela bolo vykonanie diela podľa
cenovej ponuky zo dňa 05.02.2013 a malo ísť o opravu strechy na bytovom dome. Reálne vrátenie
plnenia spočívajúceho v oprave strechy nie je možné požadovať od žalovaného objednávateľa, ktorý
tak môže byť povinný len k vráteniu bezdôvodného obohatenia v peňažnej forme. Žalobca počas
konania pred prvoinštančným súdom pripustil možnosť plnenia i titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
požadoval vo výške fakturovanej ceny diela ako ceny obvyklej s tým, že túto výšku určil i znalec Ing.
Ratulovský vo svojom znaleckom posudku.

53. K tomuto návrhu odvolací súd poukazuje na názor, ktorý bol judikovaný vo viacerých rozhodnutiach
NS ČR, podľa ktorého rozsah bezdôvodného obohatenia nie je pri úprave veci (za ktorú je možné
považovať i opravu strechy), vymedzený nákladmi, ktoré na opravu či úpravu vynaložil zhotoviteľ, ale
čiastka, o ktorú sa vec zhodnotila, čo neznamená, že tou je cena, ktorú za zhotovenie diela zhotoviteľ
fakturoval žalovanému (NS ČR sp. zn. 29 Cdo 697/1989, 29 Cdo 200/2000, R 12/1989 Cpj 39/1988, 28
Cdo 2973/2013). Majetkovým vyjadrením prospechu nie je peňažná čiastka zhotoviteľom vynaložená
na zhotovenie diela, ale náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu objednávateľa
diela. Pri tomto posudzovaní je potrebné vychádzať z najnižších nákladov, ktoré by v danom čase a
mieste musel objednávateľ za rovnaké plnenie vynaložiť. Pri tomto posudzovaní ale nemožno ponechať
bez povšimnutia vadnosť žalobcom poskytnutého plnenia, ktoré označil a zhodnotil znalec Ing. Szalay
vo svojom odbornom posudku č. 27/2018 (č.l. 476) predloženom prvoinštančnému súdu žalovanou
stranou sporu. Uvedený posudok spĺňa znaky súkromného znaleckého posudku, ako je vyžadované
ust. § 209 C.s.p., ktorý obsahuje v § 209 ods. 2 C.s.p. vyžadovanú doložku a tak je posudzovaný ako
posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom.

54. Podľa tohto posudku strešná konštrukcia po revitalizácii nezodpovedá normou predpísaným
hodnotám tepelného odporu a je o viac ako 100% nižšia ako určuje norma, neboli dodržané spády
strešnej roviny a hrúbka tepelnej izolácie nezodpovedá ani minimálnej výške. K tomuto posudku sa
na pojednávaní konanom dňa 30.01.2019 vyjadril i súdom ustanovený znalec Ing. Ratulovský, ktorý
odborné námietky voči nemu nevzniesol, dokonca uviedol, že vady zistené Ing. Szalayom nerozporuje,
ale vo svojom znaleckom posudku pri určení ceny obvyklej ich nezohľadňoval (č.l. 541), vychádzal z
noriem, ktoré platili v čase opravy strechy a pri určovaní ceny obvyklej mu táto vyšla vyššia, než si
fakturoval žalobca.

55. Skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, konkrétne odborný posudok Ing. Szalaya
vyvrátil tvrdenia uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Ratulovským, ktorý rozdielnosť
pripustil z dôvodu ním nezisťovaného dodržania teplotechnickej normy, ktoré zisťovanie nemal uložené
súdom. K uvedenému ale odvolací súd poukazuje na časť II. 5. znaleckého posudku, v ktorom sa znalec

Ing. Ratulovský vyjadroval k požiadavkám STN a EN na tepelnú izoláciu (č.l. 210-211) a zistil v styku
strechy a stien vysoký tepelný most.

56. Na uvedené rozdiely už žalobca ďalšími návrhy na vykonanie dokazovania nereagoval, vykonanie
ďalších dôkazov vykonať nenavrhol, hoci bez ďalšieho nemožno ako výšku bezdôvodného obohatenia
označiť cenu, ktorú si za zhotovené dielo žalobca fakturoval - viď odsek 53. tohto odôvodnenia. Práve
znalcom Ing. Szalayom konštatované vady majú vplyv na výšku majetkového prospechu, za ktorý sa ale
nemôže považovať majetková strata žalobcu vzniknutá na úkor žalovaného, ale majetkový prospech,
ktorý mal získať žalovaný. K tomuto zisťovaniu však žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, a
tak z dôvodu nepreukázania bezdôvodného obohatenia a jeho výšky súd prvej inštancie žalobu zamietol.

57. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

58. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím
prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako i odôvodnením rozhodnutia a ako vecne
správny ho potvrdil.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní žalovanej strane priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.