Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619202310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúci na území
SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému:
T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. XXX, XXX XX I. V., o zaplatenie sumy 742,44 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/71/2019-89 zo dňa

12.12.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/71/2019-89 zo dňa 12.12.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdspoukazomnaust.§101,§103Občianskehozákonníkažalobu
zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 15.08.2019 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 742,44 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške

27,48 % ročne zo sumy 626,91 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 742,44 Eur od 17.08.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca
žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) v postavení veriteľa uzatvoril so žalovaným v
postavení dlžníka dňa 02.05.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok
veriteľaposkytnúťdlžníkovi(žalovanému)úvervovýške338,00Eur,ktorýsažalovanýzaviazaluhrádzať
v pravidelných 10 mesačných splátkach po 39,90 Eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 24,20 % ročne,

RPMN 27,07 % ročne a odplate 24,20 %. Tým istým dňom zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému úverový rámec vo výške 5.000,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v mesačnej
splátke minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300, vždy v 10. deň v
mesiaci, pri dojednanej úrokovej sadzbe 28,68 % ročne, RPMN 46,36 % a odplate 34,66 %. Splatnosť
prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. Vzhľadom na charakter a obsah označených zmlúv

súd tieto posúdil ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho pri prejednávaní sporu aplikoval
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa
25.06.2019 mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 600,00 Eur dňa 05.10.2015. Ako vyplývaz účtu žalovaného, tento neuhradil ani jednu splátku. Nakoľko žalovaný revolvingový úver nesplácal
riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, listom zo dňa 25.08.2016, veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej zmluvy s tým, že ku dňu 16.08.2016 sa stal jeho

záväzok splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 742,44 Eur, ktorý
uvedenú sumu neuhradil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 16.08.2016, a to pre nezaplatenie splátky, ktorá musela byť v
omeškaní aspoň tri mesiace, keďže z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané, že tento
úver nesplácal od jeho poskytnutia v októbri 2015. V zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú žalobca predčasne zosplatnil úver poskytnutý
žalovanému. Žalobca svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere uplatnil žalobou doručenou súdu až dňa 15.08.2019, teda po márnom uplynutí
trojročnej premlčacej doby. Je výlučným oprávnením veriteľa určiť pre nezaplatenie ktorej splátky dôjde
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ však tak urobí, musí postupovať podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver, čo však v danom prípade žalobca
nepreukázal. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný
úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže tento si trovy konania neuplatnil, ani mu zo spisu

žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevyplývajú.

5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Odvolateľ nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu o premlčaní nároku uplatnenému v tomto

spore žalobou voči žalovanému. Z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu
v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť.
Naust.§565Občianskehozákonníkanadväzujeust.§53ods.9Občianskehozákonníka,spožiadavkou
na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Prvoinštančný súd nemohol mať

za preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie
práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky, nakoľko žalobca súdu nepredkladal výzvy, ktorými
by upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru splatného v
mesačných splátkach. Keďže z dôkazov vykonaných v konaní nemohol konajúci súd dospieť k záveru
o zročnosti celého dlhu k 10.11.2015, je potrebné v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka

vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Žaloba
bola na Okresný súd Liptovský Mikuláš doručená dňa 14.08.2019, t.j. v zmysle ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne
v rozsahu splatných mesačných splátok od 10.09.2016.

7. Žalovaný na odvolanie žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 27.01.2020, procesne nereagoval.

8. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP výzvou zo dňa 02.07.2020 vyzval sporové strany, aby
sa vyjadrili k možnej aplikácii ustanovenia § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktoré pri
doterajšom posúdení veci nebolo použité.

9. Žalobca v reakcii na výzvu súdu uviedol, že vyjadruje súhlas s aplikáciou ustanovenia §
54a Občianskeho zákonníka. Žalovaný na uvedenú výzvu súdu nereagoval.

10. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodola svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku sa
odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného
súdu.Zároveňkrajskýsúdpoukazujenazodpovednosťžalobcu zaobsahovévymedzeniesvojho

odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu opravného prostriedku vyplýva, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to pokiaľ

ide o otázku začatia plynutia objektívnej premlčacej doby žalobou uplatneného nároku.

15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v

súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04).

16. Právny záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu uplatneného žalobou, považuje odvolací
súd za vecne správny a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

18. Hneď úvodom svojej argumentácie krajský súd poukazuje na ustanovenie § 54a Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Žalovaný
tak v konaní nebol povinný vzniesť hmotnoprávnu námietku premlčania, ale súd v danom prípade
na premlčanie v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom prihliada ex offo tým spôsobom, že premlčanému
nároku žalobcu nemožno vyhovieť.

19. Pre prípady, keď sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným/splatným celý dlh, (tak
ako v tomto spore), stanovuje Občiansky zákonník osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby. Z ust. § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka (citovaného v napadnutom rozhodnutí) vyplýva,
že zročnosť celého (zostávajúceho) dlhu nastáva v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok úveru.

Začiatok plynutia premlčacej doby je teda viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie dlhu
vyvolala. Z uvedeného je zrejmé, že premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto
zosplatneného dlhu začína plynúť skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Tak ako správne konštatoval súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v danom prípade zročnosť zosplatneného úveru nastala v
dôsledku nevykonania úhrady v poradí prvej splátky, ktorú žalovaný neuhradil, t.j. splátky splatnej dňa

10.11.2015.

20. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (najmä
v jeho bodoch 7. až 15.), v posudzovanom prípade právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru, pričom v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa jedná

o splátku, ktorá bola splatná dňa 10.11.2015. Premlčacia doba práva pôvodného žalobcu na zaplatenie
celéhozosplatnenéhodlhuzačalatakplynúťododňasplatnostiuvedenejsplátky(11.11.2015)avzmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 10.11.2018. Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil nárokna zaplatenie žalovanej sumy na súde až dňa 15.08.2019, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby,
okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol.

21. Neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu, ktorý v rámci svojho opravného prostriedku negoval
svoje vlastné skutkové tvrdenia, preukázané listinnými dôkazmi v prvoinštančnom konaní, o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.08.2016, pre nesplnenie podmienok v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Z obsahu listiny právneho predchodcu žalobcu, označenej ako „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42742110201100", adresovanej

a doručenej žalovanému, vyplýva, že právny predchodca žalobcu opakovane vyzýval žalovaného na
úhradusplátok.Spoukazomnacelkovúsumu,ktorújevzmysleOznámeniažalovanýpovinnýprávnemu
predchodcovi žalobcu uhradiť, je pritom zrejmé, že sa jedná o celú úverovú istinu, vrátane prvej splátky,
splatnej dňa 10.11.2015, ako aj skutočnosť, že k výzvam na plnenie žalovaného zo
strany právneho predchodcu žalobcu (pôvodného veriteľa) došlo za podmienok v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

23. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení, s následným akceptovaním stavu, keď žalovanému v konaní pred
prvoinštančným súdom preukázateľne žiadne trovy, majúce sa nahradiť, nevznikli.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu.
25. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní

preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako
trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu,
ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej
právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,

predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu
a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2
CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel
absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u
žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený

výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).