Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203283
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718203283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Poštová banka, a.s. so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Z.
nám. XX/XXXX, o zaplatenie sumy 2.975,27 eur s prísl.,, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 10Csp/16/2018-77 zo dňa 29. novembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách
konania.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.975,27 eur, vyčíslené úroky v sume 2.012,83
eur a úroky z omeškania v sume 404,65 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ďalej úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo
výške 39,65 eur, všetko v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu

v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod stratou výhody splátok
v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania rozsahu 74 %, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497, § 499, § 502 odsek 1, § 506 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 52 ods. 2, § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 9 ods. 1, 2, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd I. inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 21.6.2018
žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2975,27 eur, dlžných úrokov z istinydo 31.5.2018 v sume 2882,90 eur, zmluvných úrokov vo výške 25,12 % ročne zo sumy 2975,27 eur od
1.6.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2975,27 eur od 1.6.2018 do
zaplatenia a bankových poplatkov 39,65 eur. Nárok odôvodnil tým, že zmluvné strany uzatvorili Zmluvu

o úvere, avšak zo strany žalovaného došlo k nesplácaniu splátok zo zmluvy.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní, a to tak, že úver nesplácal, pretože mu to finančné
pomery nedovoľovali, keďže nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky, úver si bral v čase, keď bol
zamestnaný a zarábal mesačne okolo 520,- až 530,- eur v čistom, vtedy úver aj splácal, pričom uhradil

asi 8 alebo 10 splátok. Je si vedomý, že má dlh, avšak naviac môže splácať po 25,- eur mesačne, lebo
žijú ako rodina s 3 maloletými deťmi z materského príspevku, ktorý poberá manželka, keďže žalovaného
prepustili zo zamestnania a teraz nepoberá ani dávky v nezamestnanosti, nehlási sa ani na aktivačné
práce. Ak by sa znova zamestnal, chcel by splácať po 40,- až 50,- eur mesačne. Ak by mu pri splácaní
pomohla časť splátky uhrádzať matka, u ktorej v byte teraz bývajú, vedel by možno mesačne platiť 50,-
eur, alebo aj viac splátok naraz.

5. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, u ktorého súd mal riadne vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil, žiadal
pojednávať v jeho neprítomnosti. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

6.SúdI.inštanciepovykonanomdokazovanízistilskutkovýstav,podľaktoréhomedziPoštovoubankou,
a.s. a žalovaným bola uzatvorená dňa 20.6.2014 Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v mesačných
splátkach po 73- eur v počte 96 splátok pri úrokovej sadzbe 25,12 % ročne, pri priemernej RPMN na

trhu 17,94 %, RPMN Poštovej banky 28,23 % s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 20.6.2022.
Žalovaný riadne splátky neuhrádzal, preto veriteľ, Poštová banka a.s., pristúpil k zosplatneniu úveru ku
dňu 21.9.2015. V predmetnom konaní žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na dlžnú istinu vo výške
2.975,27 eur, dlžných úrokov z istiny do 31.5.2018 v sume 2.882,90 eur, zmluvných úrokov vo výške
25,12 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia a bankových poplatkov 39,65 eur.

7. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany súd I. inštancie dospel
k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu uplatnenej istiny, vyčíslených zmluvných úrokov
do zosplatnenia úveru, úrokov z omeškania a bankových poplatkov. V prevyšujúcej časti ohľadne

uplatnených úrokov do 31.5.2018 vo výške 870,07 eur /v časti prevyšujúcej sumu 2012,83 eur/ a
zmluvných úrokov vo výške 25,12 % ročne zo sumy 2975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

8. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom Poštová banka a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva

o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach po 73,- eur. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas,
žalobcovi uhradil z úveru celkom sumu 580,76 eur, preto banka - žalobca vyhlásil úver k 21.9.2015 za
splatný.

9. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu ako:
- istina 2.975,27 eur,
- dlžné úroky z istiny do 31.5.2018 vo výške 2.882,90 eur,
- z toho zmluvné úroky do zosplatnenia úveru v sume 2.012,83 eur,
- úroky z omeškania do zosplatnenia úveru v sume 404,65 eur,

- zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia,
- zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 01.06.2018 do zaplatenia a
- bankové poplatky 39,65 eur.

10. Súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu 2.975,27 eur špecifikovanú žalobcom podľa predloženého

aktuálneho stavu úveru ku dňu 21.9.2015 /dňu zosplatnenia úveru/ so započítaním úhrad žalovaného
na istinu, zmluvné úroky, úroky z omeškania a bankové poplatky, s prihliadnutím na uhradené splátky
žalovaným /v sume 580,76 eur/ započítané v zmysle bodu 6.4 Obchodných podmienok pre úver - dobrá
pôžička a vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti úveru, a to v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. sprihliadnutím na § 52 ods. 1 a 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej priznal zmluvné úroky do
zosplatnenia úveru v sume 2.012,83 eur, úroky z omeškania do zosplatnenia úveru v sume 404,65
eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia a

bankové poplatky v sume 39,65 eur podľa sadzobníka bankových poplatkov od 1.2.2014. Výška úroku
z omeškania zodpovedá zákonnej úprave k 1.6.2018.

11. Súd žalobcovi nepriznal vyčíslené dlžné úroky z istiny do 31.05.2018 a ďalej zmluvný úrok vo výške
25,12 % ročne zo sumy 2.975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia, zmluvné úroky súd priznal žalobcovi

len do dňa 21.9.2015, t. j. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. nepriznal zmluvné úroky
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je názoru, že u žalobcu neexistuje nárok na riadne
(zmluvnedohodnuté)úrokypovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru.Súdjenázoru,ževdanomprípade
vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zanikla zmluva o spotrebiteľskom úvere, týmto
okamihom sa zastavila zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť dohodnuté úroky a spotrebiteľ
je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine iba tie úroky, ktoré boli splatné k predčasnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Súd poukazuje na ustálený právny názor, že tieto úroky predstavujú odplatu
alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté
finančnéprostriedkynebolivrátenéveriteľovi,másvojelimityvtomzmysle,žetátozásadaplatíaždotzv.
splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by
došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a

to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: Krajského súdu
Prešov sp. zn. 1Co 29/2014 z 19.03.2014 sp. zn. 6Co 190/2014 z 30.06.2015, Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo143/1998,
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto postup je v súlade aj s § 497

Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby
splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky
vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru prichádzajú do úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút

oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny
úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania. Úrok preto predstavuje cenu peňazí,
v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu

v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie

požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvnáúprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
robí absolútne neplatnou. Vzhľadom na to súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa

žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru. t. j. v časti vyčíslených úrokov a ďalej úrokov
25,12 % ročne zo sumy 2975,27 eur od 1.6.2018 do zaplatenia.

12.Vzmysle§232ods.4C.s.p.súdrozhodoltak,žeuložilpovinnosťzaplatiťžalovanúsumuvsplátkach.
Žalovaný poukázal na svoje nepriaznivé pomery, žiadal, aby mohol uhradiť dlžnú sumu v splátkach po

25 eur, súd preto určil vzhľadom na povahu prejednávanej veci na výšku žalovaného nároku a osobné
pomery žalovaného, ako aj vzhľadom na pomery žalobcu. Pri rozhodovaní o výške splátok vychádzal
teda z výšky priznaného plnenia z toho, že žalobca je ekonomicky silnou finančnou inštitúciou, do ktorej
práv výrazne nezasiahne to, že súd určil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach, ďalej zohľadnil
platobnú schopnosť žalovaného subjektu, ktorý je v horšej sociálnej a majetkovej situácii, keď žalovaný
nepracuje, nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky, dávky poberá jeho manželka, a to materský

príspevok 285,- eur, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletými deťmi vo veku 6 rokov a
5 rokov a najmladšie dieťa má 6 mesiacov, nemajú vlastný byt, z materského príspevku hradia stravu,
plienkyaostatnévýdavky,pretosohľadomnaichpríjmovémožnostiapomeryžalovaného,súdmuuložil
mesačné splátky v primeranej výške tak, aby neboli ohrozené základné životné potreby žalovaného a
na neho spolužijúcich osôb, a to pod stratou výhody splátok pri neplatení čo i jednej splátky riadne a

včas uložil splácať žalovanú sumu v primeraných splátkach po 40,- eur mesačne.

13. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), tak žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

14. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania podal včas
odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil ust.§ 365 odsek 1 písm. f) a písm. h) C.s.p. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo
aby zmenil rozhodnutie súdu I. inštancie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného
zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalobcu tvrdenie súdu, že žalobcovi

nepatrí zmluvný úrok po zosplatnení odporuje zákonu a protiprávne zvýhodňuje protiprávne konanie
spotrebiteľa.

15. Uviedol, že vo veciach problematiky uplatňovania zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou
otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd

Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto
nastupuje záväzok úplne nový. Žalobca má za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko
zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty
práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých
zmluvných podmienok. Práve z tohto dôvodu a logickosti výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky

sa žalobca opiera aj o judikatúru tohto súdu. Pre daný súdny prípad je tak potrebný rozbor inštitútu
vyhlásenia predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov.

16. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Alternatíva plnenia dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže
možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v najkratšom možnom čase.
„Stratou výhody splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením
niektorej splátky, a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej časti

pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nenastáva
tedasplatnosťcelejpohľadávkyomeškanímdlžníkasosplatenímniektorejzosplátok,alejepodmienená
dispozitívnymúkonomveriteľavoformežiadostioplneniecelku,naktorújeveriteľvdôsledkuomeškania
dlžníka oprávnený.“ Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami,
pričom v právnej praxi sa často používa pojem „strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície

predčasného splatenia úveru, jeho synonymického označenia vyplýva len jeden právny záver, a to,
že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody
splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku.17. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol s poukazom na § 35 odsek 2 Občianskeho zákonníka, že
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku
povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v

stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka
v ostatných jeho právach a povinnosti. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu
splatenia úveru. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaný zostáva dlžný a teda je správny ten
záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno hovoriť
o zániku akcesorického zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je

pritom markantný rozdiel. Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať ale
pritom nemusí aj splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda až
splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom
dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný
do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej Zmluve o úvere rozhodol o

zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil
o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za
poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí
tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.

18. Navyše, súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto
nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa
nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom
protiprávnehokonaniadlžníka,súdkonalvrozporesuvedenouprávnouzásadou.Vzhľadomnacitované

ustanovenia zákona má za to, že súd postupoval v rozsahu nad rámec zákona, nakoľko vyvodzoval
vlastné závery opierajúc sa len o všeobecne nezáväzné rozhodnutie iného súdu, pričom jeho správnosť
či zákonnosť v tomto prípade nebola skúmaná. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 3/98 v dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich
postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j.

mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí.

19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

22. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza

nasledovné:

23.Podľaustanovenia§52odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.24. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto

podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím

predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

25. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že
uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

26. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na
dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.

nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri
úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§
657, či § 658).

27. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie
úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

28. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)
od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v

ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení

aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

30. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu

uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

31. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadnedovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

32. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľaodseku2,právnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Akniektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

33. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov
sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr.
zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom

(náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia
tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

34. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu

(jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369
Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k

tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškaniaanieužúrokovzúveru.Správnetútosituáciurozanalyzovalsúdprvejinštancievodôvodnení
svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne
uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania.

35. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri
C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)

36. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,

odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Pritom
bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to
je uvedené vyššie.

37. Čo sa týka otázky úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky, túto

opakovane riešil Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006,
sp. zn. 31Cdo/2036/2009 a sp. zn. 35Odo/101/2002. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že
„Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná pre rozpor so zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením

príslušenstva pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky
sa stanú súčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú
súčasťou istiny, že v prípade spotrebiteľských vzťahov je nutné vyhodnotiť platnosť resp. neplatnosť
takejtodohodyvprospechspotrebiteľa,apretoanitakátoprípadnádohodabynemohlabyťvyhodnotená
inak, ako neplatný právny úkon. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z

omeškania z dohodnutých úrokov.

38. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať zasvojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).