Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209321
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817209321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanej: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 290,01 eura s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.11.2018, č. k.
10Csp/212/2017-99, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol
takto, cit.:

,, I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 216,76 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 37,90€ od 10.09.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 66,65€ od
10.10.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 57,84€ od 10.11.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo
sumy 28,62€ od 10.12.2015 do zaplatenia, 5,05% zo sumy 25,75€ od 12.01.2016 do zaplatenia. Do 3

dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanoveniami § 43 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1 a 8
písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1,2,3,5 a 10, § 54 ods. 1 a 2 a § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany
žalobcu, má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzatvorená dňa 12.01.2015 zmluva o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom, na základe čoho

právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté
služby. Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa kzmluve mal preukázané, že žalobca si poplatky v sume 216,76 eura uplatnil dôvodne. Nárok uplatnený
žalobcom v sume 73,25 eura predstavoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bola žalovanej
vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX., ktorý žalobca odvodzoval od skutočnosti, že žalovaná si neplnila

svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z dojednaného zmluvného záväzku a to konkrétne z Dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb. Konštatoval, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

Žalobcaakododávateľzmluvnúpokutusožalovanýmakospotrebiteľomosobitnenevyjednával, pretože
zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku
zmluvnej pokuty. Uviedol, že pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53
Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná

zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu
bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola
dojedná pre porušenie povinností tak, ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre
žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s
uzavretím predmetnej zmluvy v dobe jej uzatvorenia, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti,

jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej
pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň
prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. A preto je neplatné. Žalobca tak nemá
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške a nemá právo ani na uplatňované úroky z

omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Z pôvodne uplatnenej sumy 290,01
euraspríslušenstvom,žalobcadôvodneuplatňovalsumu216,76eura.Úspechžalobcutakpredstavoval

74,74% a neúspech 25,26 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu 49,48 %. V zmysle platnej
právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka
pod hroznou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku, dojednaná zmluvná pokuta má teda
predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná). Právny predchodca žalobcu a žalovaná
si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je
definovaný v bode 3. Dodatku, a ktorý o. i. podľa písm. c/ tohto odseku je: nezaplatenie ceny za

poskytnuté služby účastníka do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na
odstúpenieodzmluvy.Záväzokúčastníkariadneavčasplatiťcenuzaposkytovanieslužiebjedefinovaný
aj v odseku 1 písm. b/ Dodatku. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za poskytované
služby. Porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi dohodnuté zmluvné plnenia. Zároveň žalovaná
uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala a ani nepreukázala. Súd prvej inštancie toto

porušenie povinnosti vôbec nezohľadnil. Žalobca mal ďalej za to, že odôvodnenie rozsudku nereflektuje
požiadavku v zmysle § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, kde súd prvej inštancie naproti tomu
pristúpil k hodnoteniu predmetnej zmluvnej podmienky čisto vo všeobecnej rovine, keď sa nárokom
na zmluvnú pokutu nezaoberal s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zmluvná pokuta okrem
funkcie prevenčnej, plní ďalej funkciu reparačnú (uhradzovaciu) a taktiež predstavuje sankciu pre toho,

kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej
sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil svoju povinnosť. Rovnako nesúhlasil s názorom
súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nie je v danom prípade výsledkom individuálneho dojednania
účastníkov. Spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie
zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k

tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná
suma zmluvnej pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.
Rovnako sa žalobca nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že zmluvná pokuta nezohľadňuje
rozsah porušenia povinnosti. Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 73,25eura, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bola
žalovaná ešte pripojená (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené),
avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnila. Zmluvná

pokuta bola teda v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom čo znamená, že základ zmluvnej pokuty
(vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn.
do doby do prerušenia poskytovania služieb. Podporne poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 19.10.2017, sp. zn. 19Co/142/2016 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 15.08.2017, sp. zn. 4Csp/24/2016 a rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27.10.2017,

7C/256/2016. Nazákladeuvedenéhonavrholrozsudokvnímnapadnutejčastizmeniťajehožalobnému
návrhu vyhovieť v celom rozsahu, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti , ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

9. Z Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo

na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, ako aj

súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené ohľadne
poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby žalovaná v odvolaní nenapadla, nebol preto v
odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

17. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

18. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s.) a žalovaná medzi sebou
uzatvorili dňa 12.01.2015 Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej toho istého dňa
podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli
práva a povinnosti. Na základe Dodatku spoločnosť Slovak Telekom a. s. sa zaviazala poskytovať

žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenúvDodatkuavCenníku.Žalobcaodvodzujesvojuaktívnuvecnúlegitimáciunazákladezmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a
žalobcom.

19. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 73,25 eur titulom zmluvnej pokuty, ktorá bola vyúčtovaná
žalovanej na základe faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou XX. XX. XXXX. Žalobca odvodzoval tento
nárok od skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z vyššie uvedeného
Dodatkukzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb. VzmysleDodatkukzmluveoposkytovaníverejných
služieb je výška zmluvnej pokuty 138 eur, pričom v zátvorke za uvedenou sumou je uvedené: základ

- počiatočná suma, ktorá sa bude znižovať.

20. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej

funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za

predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

21. Odvolací súd vo vzťahu k dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že má
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník.

22. Rovnako je potrebné vyhodnocovať aj ustanovenia upravujúce zmluvnú pokutu. Aj dojednanie o
zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom. Aj odvolací súd má za to,
že dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v ustanoveniach Dodatku k tejto zmluve nebolo
individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je potrebné poukázať aj na §

53ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.23. Zmluvná pokuta je dojednaná v bode 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
12.01.2015. Ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej
prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu

- v bode 3 Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná
individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody
bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v
prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí
prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku,

minimálne ich nemôže vylúčiť. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a
zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec nepreukázal opak v zmysle §
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o
individuálne dojednanú podmienku.

24. Rovnako správne bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že zmluvné dojednanie týkajúce sa

zmluvnej pokuty je neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, a z toho dôvodu je neplatné. Ak by sa aj považovala
dohoda o zmluvnej podmienke za platnú, je zrejmé, že spotrebiteľ by zmluvnú pokutu bol povinný
uhradiť aj vtedy, ak by zrealizoval úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy. Žalobca totiž právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty odvodzuje od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby alebo

od nesplnenia povinnosti zotrvať po určitú dobu vo vzťahu, čo je neakceptovateľné.

25. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za

poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem
služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,
prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú

politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne
po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej
spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a
viazanosti.

26. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú
dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

27. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo

nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že
konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za
porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi
možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej-ktorej poskytnutej

služby.

28. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času v rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzaťjeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných

telekomunikačných operátorov.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu.
Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška dlhu
spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce

zníženie výšky zmluvnej pokuty, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho-ktorého porušenia
povinností a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri
akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu.

30. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníkajeneplatná.Zneplatnejzmluvnejpodmienkynevznikložalobcoviprávonaplnenieažalovanej
povinnosť plniť.

31. Odvolací súd tiež dodáva, že pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej(do

pozor. rozsudok Súdneho dvora EÚ C - 618/10).

32. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so

všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

33. Odvolací súd poukazuje na to, že v obdobných právnych veciach existuje ustálená judikatúra
všeobecných súdov, ktorou vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. týkajúcich sa zmluvných pokút, nárok z ktorých si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

34. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č.21522/93,Zbierkarozsudkovarozhodnutí1997-III;rozsudokB.aďalšíprotiFrancúzskuz19.februára
1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neprijateľnosť
zmluvnej podmienky nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

35. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a súvisiaceho výroku III. o trovách
konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne

súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).