Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201909
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219201909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, číslo zápisu: 542097902, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž,
Francúzska republika, konajúceho prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, 811
01 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XXX, XXX XX V., o
zaplatenie 985,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,

č. k. 7Csp/34/2019-76 z 15. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Nepriznáva sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v
celom rozsahu a nepriznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu

obchodná spoločnosť N. F., R.. F.., a žalovaný uzatvorili 13. februára 2015 zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“ alebo
„ZoRSÚ“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver s úverovým
rámcom 5.000,- eur a aktuálnou výškou úverového rámca 600,- eur. Žalovaný sa zaviazal tento
revolvingový spotrebiteľský úver splatiť v mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. V zmluve bola dohodnutá splatnosť každej splátky na
10. deň v mesiaci, výška fixnej úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 46,36 % a splatnosť prvej splátky na

10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového
úveru. Žalovaný si zvolil základný súbor poistenia, za ktorý bol povinný platiť mesačný poplatok vo
výške 3,33 %. Poplatok za správu revolvingového úveru bol určený podľa sadzobníka poplatkov. Zmluva
obsahovala aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN, a to výšku čerpania revolvingového úveru
v sume 600,- eur, výšku mesačnej splátky 58,10 eur, poplatok za správu úveru 2,99 eur, splatenie
revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach, celkovú čiastku, ktorú bol dlžník povinný
zaplatiť v sume 733,08 eur a priemernú hodnotu RPMN 24,28 %. Podľa bodu 1.3, časti 2. zmluvy

Cetelem je oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a potrieb
klienta jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového rámca
dohodnutého v základných podmienkach ZoRSÚ. O tejto zmene klienta písomne informuje. Pokiaľ o
zmenu výšky aktuálneho úverového rámca požiada dlžník, je Cetelem oprávnený vyžiadať si od klientaúdaje, ktoré pokladá v rámci úverového vzťahu za potrebné a prípadne požadovať aj ich doloženie. Ak
dlžník prekročí výšku aktuálneho úverového rámca bez súhlasu Cetelemu, musí rozdiel bezodkladne
vyrovnať, a to aj bez výzvy Cetelemu. Podľa bodu 2.1 a bodu 2.3, časti 2. zmluvy ZoRSÚ je uzatvorená

na dobu neurčitú. V prípade, ak po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka
žiadnypohyb,ZoRSÚzanikábezďalšieho,akCetelemnerozhodneinak.Podľabodu4.1,časti2.zmluvy
Cetelem a klient sa dohodli, že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou
i telefonicky. V prípade, ak sú časti revolvingového úveru úročené rozdielnymi úrokovými sadzbami,
splátka sa použije najprv na úhradu istiny, ktorá je úročená najnižšou úrokovou sadzbou. Cetelem je

oprávnený splatné poplatky zúčtovať na ťarchu úverového účtu dlžníka. Poplatky sú splatné mesačne
v posledný deň kalendárneho mesiaca (vrátane poplatku za poistenie revolvingového úveru), ak nie
je v ZoRSÚ stanovené inak. Podľa bodu 3.1, časti 3. zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý
úver/revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok
klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie
záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru/revolvingového úveru, t. j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, b) odstúpiť od ZoSÚ/ZoRSÚ s okamžitou platnosťou, c) vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ, výpovedná
dobajedvamesiaceazačínaplynúťv1.deňkalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktorom
bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru/revolvingového úveru. Podľa bodu

4., časti 3. zmluvy v prípade, ak má klient problémy so splácaním úveru/revolvingového úveru, môže
požiadať Cetelem o odklad jednej alebo viacerých mesačných splátok alebo časti splátky. Ak Cetelem
dá klientovi súhlas na odklad, je klient povinný zaplatiť poplatok za odklad mesačnej splátky/splátok
vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov. Tento poplatok je splatný ku dňu povolenia
odkladu mesačnej splátky/splátok alebo časti splátky. Podľa bodu 6., časti 3. zmluvy Cetelem doručuje

všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo
iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Cetelem môže poskytnúť alebo sprístupniť
klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny.
Klientska zóna je zabezpečená webová stránka Cetelemu, do ktorej klient získa prístup po zadaní
požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie Klientovi sa považuje doručenie

korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi. Žalovaný čerpal z poskytnutého úveru výberom z
bankomatu27.novembra2015sumu600,-euravtenistýdeňajsumu300,-eur.Žalovanýzaposkytnutý
úver uhradil celkovo 110,- eur, a to 25. februára 2016 sumu 20,- eur, 19. apríla 2016 sumu 30,- eur, 19.
mája 2016 sumu 30,- eur a 15. júna 2016 sumu 30,- eur. Žalobca žiadal od žalovaného výzvou zo 6. júla
2016, doručenou žalovanému 8. júla 2016, zaplatenie sumy 295,- eur a informoval ho, že ak neuhradí

dlžnú sumu bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Vzhľadom na
nesplácanie poskytnutého úveru aj po opakovaných výzvach žalobca vyzval žalovaného oznámením o
vyhlásenímimoriadnejsplatnostirevolvingovéhoúveruč.XXXXXXXXXXXXXXz28.septembra2016na
zaplatenie záväzku pozostávajúceho z istiny vo výške 926,91 eur a úrokov vo výške 58,76 eur v celom
rozsahu. Zároveň týmto oznámením oznámil žalovanému, že 21. septembra 2016 vyhlásil pohľadávku

za splatnú a upozornil ho, že ak neuhradí dlžnú čiastku do 14 dní od doručenia tohto oznámenia, pristúpi
k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Toto oznámenie bolo žalovanému odoslané 29. septembra
2016.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný bol k 21.
septembru 2016, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v omeškaní so splátkami splatnými

10. februára 2016, 10. marca 2016, 10. apríla 2016, 10. mája 2016, 10. júla 2016, 10. augusta 2016
a 10. septembra 2016. Žalovanému bola 8. júla 2016 doručená výzva zo 6. júla 2016 na splatenie
dlžnej čiastky úveru. Žalobca bol oprávnený žiadať zaplatenie celého úveru najneskôr po uplynutí troch
mesiacov od splatnosti omeškanej splátky (v danom prípade splatnej 10. apríla 2016) a po doručení
výzvy najmenej 15 dní pred uplatnením práva podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“), t. j. počnúc 23. júlom 2016 najneskôr do 9. augusta 2016, po tomto
dátume s ďalšou omeškanou splátkou splatnou 10. mája v lehote od 10. augusta 2016 do 9. septembra
2016 a následne v súvislosti s omeškanou splátkou splatnou 10. júna 2016 v lehote od 10. septembra
2016 do 9. októbra 2016. Žalobca pristúpil k zosplatneniu spotrebiteľského úveru 21. septembra 2016,
pričom žalovanému oznámil túto skutočnosť listom z 28. septembra 2016, odoslaným 29. septembra

2016, teda v lehote vyplývajúcej z § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Právo požadovať zaplatenie poskytnutého spotrebiteľského úveru naraz teda bolo uplatnené vo vzťahu
k omeškanej splátke splatnej 10. júna 2016.2.3Vychádzajúczuvedenéhosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žezostranyžalobcudošlokplatnému
zosplatneniu spotrebiteľského úveru 21. septembrom 2016, o čom žalovaného informoval listom z 28.
septembra 2016. Premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť

odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, a pre ktorú k zosplatneniu došlo
(zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda od 11. júna 2016 a uplynula 10. júna 2019. Keďže
žalobca podal žalobu až 12. septembra 2019, súd konštatoval, že v danom prípade žalobca v konaní
uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka, a ktoré v súdnom
konaní nemožno priznať, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, §
53 ods. 9, § 100 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovení § 54a, § 879v Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 5.
decembra 2018 a ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

2.5 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovení § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP
a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný bol procesne plne úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy
konania nevznikli, a ani mu zo spisu nevyplývajú, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu sumy 510,67 eur s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ohľadom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci konštatoval, že sa
nemôže stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého premlčanie celého zvyšku dlhu nie

je viazané na okamih využitia práva veriteľa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih
splatnosti tej splátky, pre ktorú toto právo využíva. Podotkol, že premlčacia doba na zaplatenie dlhu
(splatného v splátkach), v ktorom vystupuje v pozícii dlžníka spotrebiteľ, by podľa názoru súdu prvej
inštancie mala začať plynúť skôr ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu, t. j. odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Ďalej prezentoval názor, že z Občianskeho zákonníka, najmä z

ôsmej hlavy prvej časti určujúcej dĺžku premlčacej doby nikde nevyplýva, že veriteľ, ktorého dlžník je
spotrebiteľom,bymalbyťakokoľvekukrátenýosvojeprávonauplatneniesvojichpohľadávokvzákonom
priznanej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Mal za to, že z ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej
výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, teda toto zákonné ustanovenie predstavuje právo

veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej
by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t. j. premlčacia doba by plynula každej
splátke samostatne. Tvrdil, že do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (t. j. do 21. septembra 2016)
sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (december 2015 až september 2016) a až ku
21. septembru 2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po 10. októbri 2016. Na základe

uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd prvej inštancie mu mal správne priznať uplatnený
nárok minimálne v rozsahu sumy 510,67 eur s príslušenstvom, predstavujúcu splátky istiny splatné po
mimoriadnom zosplatnení úveru. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a
vrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňsiuplatniltrovyodvolacieho
konaniapozostávajúcezosúdnehopoplatkuzaodvolanievovýške30,50euratrovprávnehozastúpenia

v odvolacom konaní vo výške 54,58 eur.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.

5.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho

súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesnýchpodmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok
vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove

(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,

jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. V danom prípade žalobca v odvolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa
právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, na zistený
skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu
vyvodil správne právne závery.

10. Podľa § 100 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ).
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565 ), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 týmniejedotknuté.Zmeniťobsahpremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvy,
nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu
dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

11. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť
oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočneneodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti
veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v ustanovenej lehote.

12. Súčasne však odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha zaplatenia
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže jeho právny predchodca ako dodávateľ uzatvoril
so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému
spotrebiteľský úver. Preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal nielen otázkou možného premlčania
nároku žalobcu, ale aj otázkou začiatku plynutia premlčacej doby.

13. Čo sa týka začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní s ôsmimi splatnými splátkami, avšak
premlčacia doba začala plynúť od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda od splatnosti
ktorej uplynuli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tri mesiace, z čoho nepochybne vyplýva, že
takouto splátkou je splátka splatná 10. júna 2016.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba
uplynula, a teda aj vymáhateľnosť práva žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy zanikla 10. júna 2019, v
dôsledku čoho bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci
výrok o trovách konania.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 262 odsek 2 a § 255 ods.1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto
odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).