Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204836
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616204836.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanému V. Š., nar. X. X. XXXX, s trvalým
pobytom F. XXX/X G. U., o zaplatenie sumy 1.406,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.133,24 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,12%, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8. 7. 2016 (doplnenou špecifikujúcim podaním doručeným
na tunajší súd 12. 9. 2016) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 1.406,64 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.406,64 eur od 4. 10. 2015 do
zaplatenia. Žalobca a žalovaný uzatvorili 5. 10. 2012 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
pre žalovaného ako majiteľa účtu, zriadil a viedol bežný účet č. SM.. Podľa zmluvy bol žalobca

oprávnený za poskytovanie svojich produktov a služieb účtovať na ťarchu tohto účtu poplatky podľa
aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa 3.8 všeobecných obchodných podmienok žalobcu bol žalovaný
povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných
transakciísplátokúveru,poplatkovvzmyslesadzobníkaaakýchkoľvekfinančnýchzáväzkovvočibanke.
Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny (1.406,64 eur), a tento dlh nevyrovnal, žalobca
zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu 3. 10. 2013. Podľa 3.12

všeobecnýchobchodnýchpodmienokžalobcu,prizúčtovaníúrokov,poplatkov,operáciíprostredníctvom
platobných kariet, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky u“, kúrok, vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účttorý je podľa všeobecných obchodných podmienok a

vývesky úrokových sadzieb stanovený vo výške 28 % ročne (úroková sadzba platná od 1.7.2012.)

2. Žalovaný sa k žalobe (a jej špecifikujúcemu podaniu doručenému 12. 9. 2016) napriek výzve súdu
písomne nijako nevyjadril.3. Dňa 21. 2. 2017 tunajší súd vydal rozsudok, ktorým zmietol žalobu v celom rozsahu, čo odôvodnil
neunesením bremena tvrdenia zo strany žalobcu.

4. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením z 27. 10. 2017 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie so záväzným pokynom, aby vyzval žalobcu na odstránenie
vád žaloby, a to doplnením skutkových okolností uplatneného nároku.

5. Po výzve tunajšieho súdu na doplnenie skutkových tvrdení zo 14. 5. 2018 žalobca 24. 5. 2018 doručil
na tunajší súd (ďalšie) špecifikujúce podanie, v ktorom uviedol, že žalovaný mal na účte (od 1. 2. 2013)
poskytnutý limit povoleného prečerpania vo výške 1.190 eur s úrokom 19,90%ročne, ktoré povolené
prečerpanie sa riadilo všeobecnými obchodnými podmienkami, a ktoré žalovaný mohol čerpať naraz
alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to
nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Žalovaný sa pritom zaviazal splácať sumu čerpaných

prostriedkov spolu s úrokmi priebežne, a to kreditnými obratmi na účte, ako aj kedykoľvek v plnej
výške na požiadanie žalobcu. Úroky sa vypočítavali len zo sumy čerpaných peňažných prostriedkov a
za dobu ich skutočného čerpania. Keďže žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval
povolený limit povoleného prečerpania, žalobca 19. 9. 2013 znížil žalovanému tento limit na 0 eur.
Týmto zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v určenej lehote sa žalovaný

dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte, a dlh žalovaného sa potom
navyšovalprávnymtitulomprekročenia.Žalovanásuma1.406,64eurpredstavujerozdielmedzivšetkými
debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Celková výška debetných transakcií
za obdobie od otvorenia účtu do jeho zatvorenia predstavovala sumu 9.355,82 eur a celková výška
kreditných transakcií na tomto účte v období od otvorenia účtu do jeho zatvorenia predstavovala sumu

7.949,18eur.Poplatkyboliúčtovanénaťarchuúčtunazákladečl.IVods.2zmluvyoúčteavšeobecných
obchodných podmienok žalobcu III čl. A bod 15 a sadzobníka poplatkov žalobcu. Na ťarchu účtu čtované
úroky boli trojakého druhu, jednak išlo o úroky v sadzbe 19,90% ročne (podľa všeobecných obchodných
podmienok čl. T bod 5 a všeobecných obchodných podmienok žalobcu III čl. A bod 23), ktorá sadzba
bola platná počas povoleného prečerpania, jednak išlo o úroky v sadzbe 28% ročne (podľa všeobecných

obchodných podmienok žalobcu III čl. A bod 23 a vývesky úrokových sadzieb), ktorá sadzba bola platná
pre nepovolené prečerpanie, a jednak z úrokov z omeškania v sadzbe 5% ročne z čiastky, ktorou
žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý úrok bol účtovaný počas trvania limitu povoleného
prečerpania až do zníženia limitu na 0 eur, resp. do vyrovnania prečerpania do výšky povoleného
prečerpania (podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu III čl. A bod 23.)

6. Žalovaný sa k špecifikujúcemu podaniu doručenému 24. 5. 2018 napriek výzve súdu písomne nijako
nevyjadril.

7. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal na pojednávaní všetky dôkazy navrhnuté žalobcom

(žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

8. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 5. 10. 2012 vyplynulo, že žalobca sa zaviazal zriadiť a viesť
pre žalovaného osobný bežný účet č. XXXXXXXXXX, a že žalobca bol oprávnený za poskytovanie

produktov, resp. služieb účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov na ťarchu účtu žalovaného.
Uvedená zmluva neobsahovala dojednanie o povinnosti platiť úroky ani dojednanie ohľadne možnosti
povoleného prečerpania.

9. Zo (žalobcom predložených) výpisov z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX (na č.l. 122 až 138 spisu)

za obdobie od 5. 10. 2012 (otvorenia účtu) do 19.5.2017 (zatvorenia účtu) súd zistil, že žalovaný sa
prvýkrát dostal do debetu 4. 2. 2013, ktorý debet postupne narastal až do 3. 10. 2013, kedy došlo k
zatvoreniu účtu. V období od 4. 2. 2013 (vznik debetu na účte) do 3. 10. 2013 (zatvorenia účtu) došlo
na tomto účte k debetným operáciám žalovaného (bezhotovostné platby žalovaného v prospech iných
účtov, bezhotovostné platby žalovaného v rôznych predajných zariadeniach, resp. výbery žalovaného z

bankomatu) v úhrnnej výške 1.233,38 eur, a ku kreditným operáciám žalovaného (platby v prospech účtu
žalovaného a jeho vklady na účet) v úhrnnej výške 100,14 eur. Z týchto výpisov z účtu tiež vyplynulo, že
zvyšok (celkového) debetu (v období trvania účtu) bol (okrem debetných operácií žalovaného) tvorený
aj rôznymi poplatkami a úrokmi z debetných súm, ktoré žalobca účtoval na ťarchu účtu žalovaného.Vo výpisoch boli uvedené len „úroky“, výraz „úroky z omeškania“ nebol v týchto výpisoch použitý. Vo
výpisoch z účtu za obdobie od 1. 2. 2013 do 19. 9. 2013 (na č.l. 123 až 134 spisu) sa objavujú aj údaje
o čerpaní povoleného prečerpania.

10. Zo (žalobcom predloženého) sadzobníka poplatkov žalobcu vyplynula výška jednotlivých poplatkov
účtovaných žalobcom na ťarchu účtu žalovaného (vzhľadom na ďalej uvedené právne posúdenie by
bolo nehospodárne rozpisovať konkrétnu výšku jednotlivých poplatkov.)

11. Zo (žalobcom predložených) vývesiek úrokových sadzieb produktov žalobcu vyplynula výška úroku
pri „nepovolenom prečerpaní“ v sadzbe 28 % ročne a výška úroku pri povolenom prečerpaní na účte
vo výške 19,90% ročne.

12. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval
nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

13. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať

peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad
rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

14. Podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,

§ 2 , § 9
ods. 6,7 a 8 ,
§ 11 , § 15
ods. 1 a , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 .

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20.Predmetnázmluvajezmluvouobežnomúčtepodľa§708OBZasúčasnezmluvouospotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme prekročenia podľa § 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzavrel žalobca ako veriteľ podľa § 2 písm. b)zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti,ažalovanýakospotrebiteľpodľa§2písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
ktorý pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ani

povolania, a pretože žalobcom (v žalobe a jej prvom špecifikujúcom doplnení doručenom na tunajší
súd 12. 9. 2016) opísané „nepovolené prečerpanie“ vo výške žalovanej istiny napĺňa charakteristiku
spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Napriek tvrdeniam žalobcu v jeho druhom špecifikujúcom podaní doručenom na tunajší súd 24.
5. 2018 o tom, že dlžná istina je tvorená nielen právnym titulom „nepovoleného prečerpania“, ale

aj právnym titulom povoleného prečerpania, treba povedať, že zmluva neobsahovala dojednanie o
možnosti povoleného prečerpania, a preto ani neprichádza do úvahy aplikácia § 710 OBZ v spojení s
§ 497 OBZ. V tejto súvislosti nie je dôležité, že vo výpisoch z účtu sa hovorí o povolenom prečerpaní,
pokiaľ samotná zmluva neobsahuje ustanovenia o dojednaní povoleného prečerpania. Na zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia sa podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzťahujú ustanovenia § 1 ,

§ 2 , § 9 ods.
6,7 a 8 , §
11 , § 18 , § 20 , § 21 a § 23 , 25 až 27 zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Súd nemohol priznať žalobcovi uplatnený nárok na poplatky a (zmluvné) úroky, pretože tieto neboli

individuálne dojednané v predmetnej zmluve. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje dojednanie v
zmluvevbodeIV.2.totiž nepredstavujezmluvnédojednanie(aj)ovýškepoplatkov.Sadzobníkpoplatkov
je svojou povahou interným dokumentom žalobcu, ktorý nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody
zmluvných strán. Dodávateľ môže tento dokument v priebehu trvania meniť, vrátane výšky poplatkov
v ňom uvedených. Navyše iba odkaz v uvedenom článku zmluvy na sadzobník poplatkov žalobcu (aj

za situácie, že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi
s danou zmluvou) nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania, a to o to viac, že oprávnenie banky
účtovať si poplatky na ťarchu účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy pripravenej
vopred žalobcom ako dodávateľom, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť a musel ju prijať
ako celok. Žalobca teda nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovaného

platiť žalobcovi poplatky v určitej výške, ktoré poplatky mu však v takej výške boli účtované na ťarchu
bežného účtu. Takisto žalobca nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného
platiť (zmluvné) úroky zo sumy nepovoleného prečerpania (ani úroky zo sumy povoleného prečerpania,
ktoré mu však nepatria aj preto, že povolené prečerpanie nebolo dojednané.) Úrok ako odmena
veriteľovi za poskytnutie úveru (vo všeobecnosti) síce prislúcha, avšak žalobca nepreukázal, že si

povinnosť na jeho úhradu (vrátane jeho výšky) so žalovaným v zmluve aj individuálne dojednal. Samotná
zmienka o tak podstatnej náležitosti ako je platenie úrokov z nepovoleného prečerpania je len obsahom
všeobecných obchodných podmienok. Požiadavka individuálneho dojednania poplatkov a úrokov v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva z ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere (účinného aj v čase
uzatvorenia tejto zmluvy) podľa ktorých uvedenie údaja o výške poplatkov a úrokov sa považuje za

obligatórnu obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch), ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského
úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnaký právny záver vyplýva aj
z viacerých rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu napr. z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.:
6Co/95/2018 z 27. 6. 2018 alebo rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.: 10Co/236/2017 z 14. 12.

2017 a ďalších.

22. Navyše vo vzťahu k požadovanému úroku zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne,
súd považuje výšku tohto úroku v zmysle ustálenej judikatúry za v rozpore s dobrými mravmi, pretože
táto úroková sadzba podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu na finančnom trhu, ktorá bola platná

v čase uzavretia tejto zmluvy, a predstavovala približne 10% ročne. Dojednanie o tomto úroku je tak
absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.23. Vzhľadom na vyššie uvedené tak žalobca nemá nárok na žiadne (zmluvné) úroky (či už za dobu do
zatvorenia účtu alebo za dobu po zatvorení účtu, resp. či už zo súm nepovoleného prečerpania alebo zo
súm povoleného prečerpania) a rovnako nemá žalobca nárok na žiadne poplatky, a preto súd vo vzťahu

k tejto časti uplatneného nároku žalobu zamietol.

24. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy,
ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý úrok bol účtovaný počas trvania limitu
povoleného prečerpania až do zníženia limitu na 0 eur, resp. do vyrovnania prečerpania do výšky

povoleného prečerpania, ktoré úroky z omeškania majú byť zahrnuté v sumách „úrokov“ účtovaných na
ťarchu účtu žalovaného spolu so (zmluvnými) úrokmi, tak predovšetkým treba povedať, že výška týchto
úrokov z omeškania nebola žalobcom špecifikovaná, napriek tomu, že jej suma je určiteľná, keďže boli
požadované za dobu do uzatvorenia účtu. Žalobca bol výzvou zo 17. 5. 2018 (na ktorú ho zaviazal
odvolacísúd)užrazvyzvaný,abyvurčenejlehoteodstránilvadužalobyspočívajúcuvneúplnomopísaní
rozhodujúcich skutočností, a to doplnením skutkových okolností týkajúcich sa jednotlivých čiastkových

nárok, z ktorých uplatnený nárok pozostáva, napriek tomu v druhom špecifikujúcom podaní doručenom
na tunajší súd 24. 5. 2018, ktorým reagoval na túto výzvu súdu, vo vzťahu k uvedeným úrokom z
omeškania si túto povinnosť nesplnil. Nie je úlohou súdu, opakovane vyzývať žalobcu až do štádia
úplného unesenie bremena tvrdenia. V prípade ak nevyhovel raz uskutočnenej výzve bolo na mieste v
tejto časti žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia. Ak by bol aj tento záver súdu nesprávny,

bolo by nutné vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania zamietnuť žalobu z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, pretože keďže podľa žalobcu ide o úroky z omeškania zo sumy, ktorou mal
žalovaný prekročiť limit povoleného prečerpania, a ktorý úrok z omeškania bol účtovaný počas trvania
limitu povoleného prečerpania, pričom zo zmluvy nevyplýva dojednanie povoleného prečerpania, nebol
takisto preukázaný ani nárok na tieto úroky z omeškania. Navyše z výpisov z účtu vyplýva účtovanie

úrokov, a nie aj účtovanie úrokov z omeškania. Argumentácia žalobcu, že pod úrokmi mal na mysli úroky
a aj úroky z omeškania sa súdu javí ako veľmi pochybná.

25. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má podľa § 1 ods. 2, v spojení s § 2 písm.
d) a písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nárok len na vrátenie poskytnutej (a nevrátenej) istiny

úveru, teda na vrátenie sumy 1.133,24 eur ako sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi všetkými debetnými
operáciami žalovaného vo výške 1.233,38 eur a všetkými kreditnými operáciami žalovaného vo výške
100,14 eur uskutočnenými v období od 4. 2. 2013 (kedy sa žalovaný prvýkrát dostal na účte do debetu -
nepovoleného prečerpania, a kedy tak došlo zo strany žalobcu prvýkrát k poskytnutiu úveru žalovanému
vo forme prekročenia, pretože dovtedy všetky debetné operácie žalovaného boli financované z jeho

predchádzajúcich kreditných operácií) do 3. 10. 2013 (zatvorenia účtu), a teda nie za obdobie od vzniku
účtu (5. 10. 2012) do zatvorenia účtu (3.10.2013) ako vyčísľoval svoje debetné a kreditné transakcie
žalobca.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,12%, s tým, že o konkrétnej výške nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím. Žalobca si totiž v
žalobe uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.406,64 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal nárok
iba na sumu 1.133,24 eur. Vzhľadom na uvedené možno povedať, že žalobca bol úspešný v rozsahu

80,56% (1.133,24 eur / 1.406,64 eur), a tým žalovaný v rozsahu 19,44% (100% - 80,56%.) Po odpočítaní
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu ako relatívne úspešnejšej strany sporu, súd náhradu trov
konaniavzmysle§255ods.2CSPpomernerozdelil,apriznalžalobcoviakoúspešnejšejstranenáhradu
trov konania proti žalovanému v rozsahu 61,12% (80,56% - 19,44%), s tým, že o konkrétnej výške
nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie na Krajský súd v Žiline v lehote 15 dní od jeho
doručenia podaním odoslaným na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.