Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010172
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2020:6219010172.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

20. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. V. D. J. Q. S., nar. XX. XX. XXXX P. P. W., trvale bytom
V. U. XXX, t. č. bytom I., D.. I.,

j e v i n n ý , ž e

1/

- presne nezisteného dňa v dobe od 30. 11. 2018 do 29. 12. 2018 v Horných Strhároch vošiel na
neoplotený pozemok rodinného domu č. XX, kde vyšiel rebríkom na povalu, prebúral strop do obytnej
častirodinnéhodomuaspustilsapolanedoizby,odkiaľodcudzilvysávačzn.Sencor,kávovarnezistenej
značky a sklenenú šálku, čím spôsobil H. U. odcudzením vecí škodu vo výške 40,- Eur a poškodením
stropu škodu vo výške 150,- Eur,

2/

- dňa 01. 01. 2019 o 01.42 h v Horných Strhároch v podnapitom stave v kuchyni rodinného domu č.
XXX patriaceho I. W. po predchádzajúcej výzve hliadky Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš v zložení
práp. L. K. a stržm. O. R. na predloženie dokladu totožnosti túto výzvu neuposlúchol, ale sa vyhrážal
práp. L. K., že mu rozbije nos a dá ho dole, pričom ho jedenkrát udrel pravou rukou do tváre, čím mu
spôsobil odreninu nosa a povrchovú odreninu medzi oboma obočiami, dôsledku čoho museli byt' voči
nemu použité donucovacie prostriedky a bol predvedený na OO PZ Veľký Krtíš,

t e d a

1/
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

2/
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

1/
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

2/
- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a o d s u d z u j e s apodľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenej H. U., nar. XX. XX. XXXX bytom

X. XXX, spôsobenú škodu vo výške 190,- Eur.

Podľa§73ods.2,písm.d)Tr.zák.samuukladáochrannéliečenieprotialkoholickéambulantnouformou.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 3T/77/2019-62 zo dňa 26. 11. 2019, právoplatný 20. 01. 2020, ktorým mu bol podľa § 211

ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, za
súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3T/62/2019-60
zo dňa 15. 08. 2019, právoplatný 19. 11. 2019, ktorým mu bol podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12. 07. 2019 podal na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš
obžalobu na obžalovaného T. V. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.

a) Tr. zák. v súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k prečinu porušovania domovej slobody priznal, urobil
vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., súd toto vyhlásenie prijal. K ďalšiemu skutku, ktorý mal spáchať a

to k prečinu útoku na verejného činiteľa uviedol, že sa nezakladá na pravde. Policajta K. nenapadol,
udrela ho jeho žena. Policajt to počuť nechcel, celé to je vykonštruované. Policajta pozná už dlho. Ešte v
minulosti, keď nebol policajtom, mali spolu konflikt a policajt to teraz využil. Je pravda, že všetci boli pod
vplyvom alkoholu. Pokiaľ by bol policajta udrel, mal by vážnejšie zranenie a nielen škrabnutie. Nikdy by
si policajta nedovolil napadnúť. Je možné, že rozhadzoval rukami a bol hlučný. Stratil rovnováhu, zaprel

sa o kočík s malým dieťaťom a policajt ho hneď začal pacifikovať. Odviedli ho do auta a vtedy družka
na policajta skočila odzadu a poškrabala ho na čele.

Poškodený L. K. uviedol, že v ten deň slúžil, došlo hlásenie, že nejaká pani chce urobiť oznámenie,
pretože ju napadla nevesta. Prišli do Horných Strhár, pani im povedala, kde sa to stalo. Spolu s kolegom

išli do domu. Otvoril im majiteľ domu, všetci boli opití, volali ich do vnútra. Potom obžalovaný začal
vykrikovať, že im zlomí nos. Chcel ho legitimovať, občiansky preukaz nemal. Potom začal do neho
obžalovaný strkať. Jeho družka sa mu hodila na chrbát, tú odtlačil, potom zaregistroval pred tvárou ruku
a obžalovaný ho poškrabal. Použil donucovacie prostriedky. Vonku ich napádala družka obžalovaného,
chcela ich hrýzť. Nevšimol s v miestnosti kočík s dieťaťom, bolo tam prítmie. Stalo sa to na začiatku

druhej miestnosti, tá prvá bola len prechodná. Družku obžalovaného o zem neplieskali, nechali ju tam a
povedali, nech si ju strážia, pretože potom zoberú aj ju. Nie je pravda, že by mal konflikt s obžalovaným
v minulosti, nepozná ho ani zo školy, pretože nie je odtiaľto.

Svedok O. R. uviedol, že s kolegom K. mali hliadku, išli preveriť napadnutie do Horných Strhár. Prvý

vošiel do domu poškodený K.. Vyzývali na predloženie občianskych preukazov. Videl, ako sa obžalovaný
na kolegu zahnal. Kočík s malým dieťaťom si nevšimol. Konflikt sa začal v prvej miestnosti, obžalovaný
potom cúval do druhej a tam ho spacifikovali. Ostatní kričali, ale neboli agresívni. Agresívna bola akurát
družka obžalovaného.Svedok I. W. uvádzal, že všetci boli veľmi opití, prišli policajti, pýtali sa na T., ten sa ozval, policajt ho
udrel tak, že T. vletel až do kočíka. Družka obžalovaného skočila na policajta, ten ju odhodil. Nevie, kto
udrel policajta. Videl len to, ako družka obžalovaného na policajta skočila.

Svedkyňa B. V., manželka obžalovaného, uviedla, že sa pobila so svokrou, prišli policajti, strhla sa mela,
pýtali sa na jej manžela. Mela sa strhla preto, že policajtovi nevykal, ale mu tykal. Policajt sa na neho
hodil. Jej manžel bol tlačený na kočiar, ona potom dala policajtovi facku, policajti ju odhodili, vonku sa
policajtovi zahryzla do nohy. Hádzal ju policajt o zem tak, že jej ostali jazvy. Poodstrihávala si nechty,

chcela ich dať na DNA, policajti to však odmietli. Jej manžel sa policajta vôbec nedotkol. Chcela sa
priznať, manžel nechcel, pretože má kamarátov na polícii, tí mu povedali, že je to celé dohodnuté, aby
to nechal tak, že dostane podmienku. Preto aj v prípravnom konaní vypovedala inak, pretože všetko
bolo dohodnuté.

Svedok T. W. uviedol, že otváral policajtom dvere. Tí volali na T., aby išiel s nimi, on s nimi nechcel ísť,

policajt ho zatlačil do izby na kočiar, kde on mal malú dcéru. T. policajta nenapadol, policajt ho vytláčal.
Vyzývali ho, aby dal občiansky preukaz, potom videl, ako ho B. V. policajta napadla. Obžalovaný sa
vôbec nebránil.

Svedkyňa T. W. uviedla, že T. V. prišiel k nim osláviť Silvestra, jeho manželke prišlo zle, chcel zavolať

sanitku, pretože sa pohádala s jeho matkou. Policajti prišli, zatlačili ho na kočiar s ich dieťaťom. Policajta
nenapadol T. V., ale jeho manželka tak, že skočila na neho odzadu. Policajti ho brali, boli agresívni,
trieskali mu hlavu do dverí, rozbili s ním aj okno. Celé sa to začalo tým, že policajtovi tykal, ten ho
upozornil, aby mu netykal.

Svedok G. W., starosta obce, uviedol, že v inkriminovaný deň ho volala matka obžalovaného s tým,
že ju zbili. Prišla sanitka aj polícia. Priamo zásah nevidel, videl len keď obžalovaného vyvádzali. Jeho
manželka vyvádzala ako zmyslov zbavená, snažila sa policajtov hrýzť. Bitku nevidel.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov tak, ako je uvedené v zápisniciach o

hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v
ich súhrne. Vzhľadom k vyhláseniu obžalovaného má preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu
porušovania domovej slobody. Súd preto v tejto časti (skutok 1) dokazovanie o vine nevykonával. Z

vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný napadol
službukonajúceho policajta K..

Z lekárskej správy má súd jednoznačne preukázané, že poškodený policajt L. K. utrpel škrabanec
na čele. Nejde síce o závažné zranenie, ale došlo k nemu počas výkonu služby. V každom prípade

však súd potreboval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, ako došlo ku zraneniu poškodeného. Z
výpovede poškodeného, jeho kolegu R., obžalovaného i ostatných svedkov vyplýva, že k zraneniu
poškodeného došlo pri zásahu v obci Horné Strháre. Otázne bolo, či zranenie spôsobil poškodenému
obžalovaný T. V., alebo niekto iný. Obžalovaný T. V. je priamo usvedčovaný výpoveďou poškodeného
L. K. a aj výpoveďou druhého policajta O. R.. Ten si už priamo na pojednávaní nespomínal na všetky

podrobnosti, ale jednoznačne uviedol, že videl pohyb ako sa obžalovaný na kolegu zahnal. V prípravnom
konaní vypovedal úplne jednoznačne a bez najmenších pochybností označil obžalovaného ako toho,
kto napadol jeho kolegu. V tejto súvislosti súd poukazuje na odstup času od skutku a viacerým
zásahom v rámci služby. Poškodený K. bol sám napadnutý, preto je zrejmé, že si napriek odstupu
času detaily vybavuje ľahšie. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorí vypovedajú viac či menej v prospech

obžalovaného, tu súd poukazuje na skutočnosť, že ide o jeho manželku a jeho dobrých známych. Súd
taktiež poukazuje na skutočnosť, že všetci svedkovia boli pod značným vplyvom alkoholu, čo aj priznali.
Svedok I. W. v podstate nevypovedal o tom, kto poškodeného napadol. V prípravnom konaní vypovedal,
že si nič nevšimol. Na pojednávaní uviedol, že to mohla byť žena obžalovaného. Rovnako aj ostatní
svedkovia, aj samotná manželka obžalovaného uviedli, že to ona poškrabala policajta na čele. Súd však

tejto obrane neuveril. Predovšetkým neuveril z dôvodu, že o tejto výpovedi sa v prípravnom konaní
nezmienila ani samotná manželka obžalovaného, ani I. W. a zázračne si na túto skutočnosť spomenuli
až s odstupom času. Syn I. W. T., ani jeho družka, v prípravnom konaní nevypovedali. Z výpovedí
svedkov a najmä výpovede svedka G. W. má súd preukázané, že manželka obžalovaného sa správalanepatrične, napádala policajtov, no tí ju napriek tomu nezadržali a ani nebolo voči nej vznesené žiadne
obvinenie. Pokiaľ by teda manželka obžalovaného bola policajtov napadla, mohli ju taktiež zobrať spolu
s manželom na policajnú stanicu, zvlášť, keď dodatočne prišla ešte jedna hliadka polície. Nebol by dôvod

ponechať ju v Horných Strhároch. Policajti však tak nepostupovali. Aj napriek jej nepatričnému správaniu
nepovažovali za nutné predvádzať ju a vznášať voči nej obvinenie. Z toho súd vyvodil jednoznačný
záver, že policajta K. napadol práve obžalovaný T. V.. Rovnako nepovažoval za pravdivé tvrdenie, že
všetko je dohodnuté a skončí to podmienkou. Tak mu vraj povedali kamaráti na polícii. Obžalovaný
nemenoval žiadnych kamarátov, ktorí mu to mali povedať a súd o existencii takejto dohody má viac ako

značné pochybnosti. Obžalovaný ako viackrát súdne trestaný vedel, že pri spáchaní viacerých trestných
činov mu hrozí prísnejší trest ako v prípade ak si trestné činy „podelia“ a on bude čeliť stíhaniu len
za jeden trestný čin. Preto sa snažil takýmto spôsobom odlákať pozornosť na inú osobu, doposiaľ
bezúhonnú, ktorej postih by bol menší ako v jeho prípade. Na základe uvedeného považuje súd obranu
obžalovaného za tendenčnú so snahou vyviniť sa zo spáchaného trestného činu. Hoci svedkov, ktorí
svedčili viac-menej v prospech obžalovaného bolo početne viac ako svedeckých výpovedí proti T. V.,

súd nemohol hodnotiť výpovede len podľa matematických pravidiel. Musel zhodnotiť všetky výpovede
s rôznou váhou. Na jednej strane výpovede dvoch triezvych policajtov pri výkone služby, bez pomeru k
osobe a na druhej strane výpoveď osôb, príbuzných a známych obžalovaného, pod značným vplyvom
alkoholu. Svedecké výpovede manželky, I. W., T. W. a W. ml. považuje súd za tendenčné so snahou
pomôcť príbuznému a známemu. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že poškodený L.

K. utrpel ľahké zranenie, ku ktorému došlo pri výkone služby policajta, bol preto v postavení verejného
činiteľa a spôsobil mu ho obžalovaný. Obžalovaný sa tak dopustil prečinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť

generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd predovšetkým poukazuje na
význam generálnej prevencie pri trestnom čine útoku na verejného činiteľa. Prihliadol aj na možné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený negatívne. Doposiaľ
bol osemkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 26. 11.
2019. Spáchal sedem priestupkov rôznorodého charakteru, naposledy sa dopustil priestupku krádežou

tovaru. Súd preto priznal obžalovanému dve priťažujúce okolnosti a to, že v minulosti bol už odsúdený
(§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). U obžalovaného prichádza
do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože trestné činy spáchal skôr, ako bol vydaný trestný rozkaz
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T 77/2019. Súd preto postupoval podľa zásad ukladania úhrnného
trestuaukladaltrestpodľatrestunajprísnejšietrestného.Trestnásadzbazaprečinporušovaniadomovej

slobody a prečin útoku na verejného činiteľa v konkrétnom prípade je rovnaká od 1 do 5 rokov. Pri
prevahe priťažujúcich okolností prichádza do úvahy zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3, t.z.
o 16 mesiacov (5 -1 = 4 roky = 48 mesiacov/3 = 16 mesiacov). Súd mohol uložiť trest v rozmedzí 2
roky 4 mesiace až 5 rokov. Súd využil možnosť zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby a nepoužil
ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. Hoci ukladal súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák., nepovažoval použitie

ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. spolu s ust. § 42 Tr. zák za neprimerane prísne voči obžalovanému
ako páchateľovi. Nie je tak splnený predpoklad uplatnenia § 38 ods. 7 Tr. zák. Súd mu preto uložil
trest v dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a uložil mu trest vo výmere 2 roky a 6 mesiacov,
čo pri spáchaní 3 prečinov (prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák., prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ohrozovania

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák.) považuje súd za trest primeraný. Zároveň dospel k
záveru, vzhľadom k jeho predchádzajúcim odsúdeniam, že podmienečné tresty nemali na obžalovaného
žiaden výchovný charakter. Ako vyplýva aj z hodnotenia obce a z evidencie spáchaných priestupkov,
obžalovaný sa nijakým spôsobom sa z doposiaľ uložených trestov nepoučil a naďalej nevedie riadny
život. Súd preto uložil trest nepodmienečný so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a zrušil aj
výrok o trest trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T 77/2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).