Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617012035
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617012035.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 13. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. X., nar. XX.XX.XXXX M. B. N. M., trvale bytom Spišská Nová Ves,
ul. C. X. V. XXXX/XX, okres Spišská Nová Ves,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

bod 1)
dňa 30. decembra 2016 v čase okolo 19.00 hod. v Spišskej Novej Vsi, na ulici K. Č.. XXXX/X, v
obytnom bloku na 8. poschodí, v byte Š. B., po predchádzajúcom verbálnom konflikte poškodeného
s jeho vtedajšou družkou Š. B., fyzicky napadol W. M. takým spôsobom, že najprv ho udrel zozadu
do oblasti rebier, na čo sa poškodený začal otáčať a snažil sa mu chytiť ruky i nohy, ktorými ho D. X.
opakovane udieral do tela, pričom ho súčasne i tlačil a následne zvalil poškodeného na posteľ, kde na
W. M. skočil a ešte ho aj udieral päsťami do celého tela a aj do hlavy a následne o pár minút neskôr, na

chodbe obytného bloku, na 7. poschodí, opätovne fyzicky napadol W. M. tak, že ho opakovane kopal do
oblasti krížov, keď poškodený ležal na zemi, v dôsledku čoho W. M. utrpel zranenia, a to pomliaždenie
tváre, zlomeninu nosových kostí, zlomeninu 10. rebra vľavo s posunom úlomkov a pneumothoraxom,
pomliaždenie hrudníka a otras mozgu s dobou liečenia a práceneschopnosti do 42 dní, pričom však
došlo i k poraneniu pľúc, ako životne dôležitého orgánu ľudského tela,

bod 2)
dňa 8. augusta 2018 v čase okolo 21.00 hod. po ceste číslo III/3201 v smere jazdy od obce Smižany

na obec Iliašovce, okres Spišská Nová Ves, v stave vylučujúcom spôsobilosť, po predchádzajúcom
požití alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo značky Audi A4, evidenčného čísla SN XXX E., kde za
obcou Smižany na rovnom úseku cesty zišiel vpravo vedľa cesty a zadnou časťou vozidla narazil do
stromu, chvíľu pokračoval v jazde vpravo mimo cesty, potom sa na vozovku vrátil a následne prešiel cez
protismerný jazdný pruh a ostal s vozidlom stáť šikmo cez ľavý okraj cesty, pričom dychovou skúškou
elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020 plus sériového čísla A409538 vykonanou v čase o 21.49 hod.
uvedeného dňa mu bola nameraná hladina 0,89 mg/l alkoholu v dychu a podľa odborného vyjadrenia

znalca z odvetvia súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) mal
v čase skutku koncentráciu alkoholu v krvi 1,912 - 2,010 g/kg (promile),

t e d a
v bode l)
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

v bode 2)vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

v bode 1)
prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona,

v bode 2)
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a za to

s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 4

Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe podľa svojich síl a možností poškodeným Petrovi Vansáčovi, Sociálnej poisťovni,
pobočka Spišská Nová Ves a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Košice spôsobenú škodu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel podľa
§ 61 ods. 2 Tr. zákona v trvaní 2 a pol (dva a pol) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému W. M., N.. XX.XX.XXXX
v Gelnici, bytom D. XXX, okres Gelnica, škodu vo výške 4.415,- € z titulu bolestného, poškodenej

Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, škodu vo výške
350,40 € a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Košice, Senný trh č. 1, Košice,
IČO: 35937874 škodu vo výške 1.911,39 €.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného D.
X. pre skutok v bode 1) obžaloby, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 156
ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 4T 110/2017.

Dňa 16.1.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal ďalšiu obžalobu na obvineného
D. X. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ktorý je popísaný v bode 2) tohto rozsudku, vec bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn.
3T 6/2019.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.1.2019 bolo uznesením rozhodnuté o spojení veci za účelom
vykonania spoločného konania, a preto sa konanie ďalej vedie pod sp. zn. 4T 110/2017.

Ku skutku v bode 1)Obžalovaný D. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Následne vypovedal, že v deň skutku
mu deti napísali SMS, že doma vystrája poškodený. Keďže ho volali, aby prišiel, išiel do bytu, kde býval
W. M. so Š.N. B.. Po tom, čo mu otvorili dvere, vošiel do bytu, poškodený sedel na posteli, kde sedela

aj Š.N. B., poškodený ju chytal za nohu, vtedy on skočil do poškodeného tak, že ho chytil a povedal
mu, aby prestal a nevystrájal. Poškodený mu nadával a následne do neho skočil. On sa bránil tak, že
už obaja sa chytili, spadli na chodbu, tam sa naťahovali. Potom Š. B. povedala, aby prestali, že zavolá
políciu a povedala poškodenému, aby vypadol. Vtedy poškodený do nej skočil tak, že obaja spadli do
druhej izby, Š. B. si rozbila hlavu, následne povedala poškodenému, aby vypadol, a preto on vyšiel aj so

záchodom, ktorý zobral z chodby, dole schodmi až na 7. poschodie. Asi za pol hodinu prišli po náradie
poškodeného do bytu Š. B. bratia poškodeného, potom cez okno už len videl, že poškodený nasadal s
bratmi, vtedy tam bola už aj polícia a odišiel preč. Poškodený v dobe, kedy odchádzal z bytu a potom
ešte so svojimi bratmi, nebol skrvavený, hoci na poliklinike už skrvavený bol. Pripustil, že pri bránení
mohol poškodeného udrieť s lakťom, ale nešlo o žiadne údery, pretože ho mohol udrieť do boku, avšak
nie do chrbta, no nešlo o údery silné. On to neurobil, kde jemu povedal sused Ď., že spolu s E., ktorý

bol u Ď. na návšteve, že poškodeného dokopali, a to vtedy, kým neprišli pre poškodeného jeho bratia.

Ďalej uviedol, že so Š. B. v tom čase mal kamarátsky vzťah, toho času je jeho družkou, bývajú v tom
byte, kde sa mal skutok stať. V dobe, kedy prišiel do bytu, tak poškodený kričal, hoci ho ani nevidel,
o pomoc, že ho bije, takže ho ani nemohol biť. Zasiahol vtedy, kedy videl, že poškodený ťahal Š. B.

nohu. V dobe, kedy poškodený sedel na posteli a skočil do neho, obžalovaný ho chytil, a vtedy udrel
poškodeného do chrbta, išlo o tri buchnáty, bolo to iba tak, aby sa ukľudnil. Vtedy poškodeného skákal
do neho ešte viac a začal ho dusiť, toto sa stalo v obývačke, a ako sa postavili na nohy, tak už obaja
spadli na chodbu. On vždy mu hovoril, aby prestal, na chodbe sa naťahovali, bola taká menšia bitka,
poškodený ho udieral tiež, a to aj do ruky, bol opitý a obžalovaný triezvy. Toto všetko videli aj deti P. B. a

V. B., ktorí tam boli. Celý konflikt bol ukončený tým, že Š. B. mu povedala, aby vypadol z domu, a preto
poškodený zobral nový záchod z chodby a zhodil ho na 7. poschodie. Obžalovaný potom išiel so Š. B. a
V. B. po tento záchod, kde záchod bol na medziposchodí a vtedy tam boli aj susedia Ď. a V.. Poškodený
bol v tom čase na schodisku na 7. poschodí a keď išli okolo neho, poškodený ho ešte chcel kopnúť do
brucha, ale on sa uhol a ešte mu povedal, že ho zabije. Na toto však už nijak nereagoval. Poškodený

ešte aj pred bratmi hovoril, že ho zabije, avšak obžalovaný bol v tom čase v kuchyni bytu a viac sa o to
nestaral. Od poškodeného on sám takto dostal asi 2-3 údery, a to do ruky, do nohy, išlo o bežné údery a
toto všetko dostal na chodbe bytu. Nemal žiadne zranenia a nebol na lekárskom ošetrení. K zraneniam
poškodeného uviedol, že nevie, ako sa mu mohli stať.

Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo už v prípravnom konaní počas svojho výsluchu, ako aj počas
konfrontácie s poškodeným neuvádzal, že poškodeného upozorňoval, resp. vyzýval, aby prestal a čo
robí, ako to popisoval na hlavnom pojednávaní, obdobne neuvádzal, že skočil do poškodeného, pretože
Š. B. chytal poškodený za nohu. Ďalej na otázku, kde konkrétne udrel poškodeného, uviedol, že iba tri
razy do chrbta a do hornej časti tela v obývačke. Bolo to v dobe, kedy obaja sedeli na posteli, hoci si to

už ako tvrdil, nepamätá. Tieto údery do chrbta boli päsťou, išlo o slabé údery, ktorým ho zasiahol pod
lopatky. V tom čase poškodený na neho útočil tak, že ho chytil za ruky a do ruky ho bil, na čo spadli na
chodbu. V dobe, kedy poškodenému dal údery, tento na neho útočil, pretože do neho skočil a naťahovali
sa. Poškodený skočil tak, že sa postavil, chcel ho rukami zasiahnuť do tváre, skočil do neho rukami,
chcel ho kopnúť, avšak bol opitý a nevedel stáť na nohách. Následne na to spadli na zem na chodbu.

V tom čase ho obžalovaný chytil, aby nevystrájal, navzájom sa však nedržali a keď spadli, poškodený
sa na neho prevalil. Na zemi bola guma, vtedy ho poškodený aj dusil, keď ležal na ňom. Obžalovaný
nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní a vo výpovedi pri konfrontácii nehovoril, že poškodený ho
na zemi aj dusil. Spod poškodeného sa dostal tak, že sa mu vyšmykol, prevalil sa na zem a na to už
bol koniec. Poškodeného neudrel. Následne Š. B. vyzvala poškodeného, aby odišiel, na chodbe už s

poškodeným nemal žiadnu potýčku.

Obžalovanému bola prečítaná časť zo zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, kde uviedol,
že v dobe, kedy sa bránil, tak sa mohlo stať, že ho udrel rukou do boku. Obžalovaný k tomu uviedol,
že v podstate sa to mohlo stať v sebaobrane (ktorú nevedel popísať), preto ho mohol udrieť lakťom,

hoci nevedel do ktorej. K otázke toho, že v prípravnom konaní na rozdiel od hlavného pojednávania
nehovoril o tom, že ešte na chodbe mal poškodený napadnúť Š. B., ktorá si mala hlavu rozbiť o radiátor,
uviedol, že veľa vecí si tak rýchlo nezapamätal a popisoval narýchlo tú bitku. Teraz (pred súdom) si na
to lepšie rozpamätal.Ďalej uviedol, že od Ď. sa dozvedel, že po vyšetrení na polícii sa mu priznal, že za alkohol sa dal kúpiť, a
že klamal. E. povedal, že ho zbili obidvaja, pretože E. bol u Ď. na návšteve a oni ho dokopali. Nepovedal

mu však, prečo to spravili, povedal iba, že ho dokopali.

Poškodený W. M. - bývalý druh Š. B. uviedol, že v tom čase v byte vykonával opravy kľučiek a stratil
šrubky, a preto ich hľadal. Na základe toho došlo k hádke medzi ním a Š. B., následne zadriemal na
posteli. Keďže počul z chodby nejaký zvuk, začal vstávať, vtedy vyletel na neho obžalovaný s tým, že

ho udrel zozadu, na to sa poškodený otáčal, začal sa brániť, chytal mu ruky a nohy, avšak obžalovaný
ho udieral, vtláčal ho na posteľ, preto aj spadol tvárou na posteľ dopredu, na čo obžalovaný skočil na
neho a začal ho biť zozadu do chrbta, do hlavy, poškodený sa bránil tak, že sa otáčal, kde dostal údery
do hlavy, aj medzi oči, ďalej si už nepamätal nič. Pamätal si už len, že prišli na poschodie nižšie jeho
bratia, kde ho prebrali na zemi, nevedel stáť ani na nohách, takže ho brat držal za ruky, spolu takto vyšli
hore na poschodie pre jeho veci.

Od rána so Š. B., s ktorou žil ako druh a družka, vypili napoly fľašu Fernetu. Obžalovaný ho bil zozadu
do chrbta aj do hlavy, tomu sa snažil brániť tak, že sa otáčal, dostal aj úder medzi oči. Obžalovaného
neudrel, jeho konaniu sa iba bránil. Nepamätal si nijaké okolnosti v súvislosti s toaletou, ktorú mal hodiť
na schodisko. V ten deň nemal s nikým iným konflikt. Nepamätal si ani hovor so svojou mamou, ktorú

požiadal o pomoc. S bratmi potom odišiel do nemocnice, boleli ho rebrá, nemohol dýchať, nevládal
stáť na nohách. Potvrdil, že utrpel tie zranenia, ktoré sú popísané vo výroku rozsudku s tým, že do
15.2.2017 bol práceneschopný, bol hospitalizovaný a následne bol v domácom liečení. V tom čase ako
živnostník nemohol vykonávať prácu, a to prakticky stavebné úpravy, nemohol vykonávať ani bežné
činnosti doma. Nepamätal, či v ten deň videl V. Ď. a F. E.. Podľa neho ho zbil obžalovaný zo žiarlivosti,

pretože chodieval za Š. B.. Údery boli dosť silné, udieral ho do chrbta, tváre, všade kde prišlo. Keď sa
prebral, mal zaschnutú krv v nose, aj v ústach. Konaniu obžalovaného sa bránil, ako vládal, odbíjal mu
ruky a nohy, ale nemohol sa všetkému ubrániť, najmä keď ho zvalil na posteľ, skočil na neho a celou
váhou bol na ňom, takže sa mu už neubránil. Ďalej uviedol, že ho nenapadol V. Ď., ani F. E.. V dobe,
kedy tam prišiel obžalovaný, medzi ním a poškodenou žiadna hádka už nebola. Poškodený potvrdil, že

po údere do hlavy pravdepodobne nastal otras mozgu, pretože po údere si už na nič nepamätal.

Družka obžalovaného Š. B. uviedla, že spoločne s vtedajším druhom W. M. prerábali byt, vypila z fľaše
dva štamperlíky pálenky a poškodený štyri. Potom odišla do Kauflandu a keď sa vrátila videla, že bola
dopitá fľaša. Poškodený začal mať na ňu narážky, že či bola s X., vulgárne sa voči nej vyjadroval.

Povedala mu, aby sa ukľudnil, vtedy prišiel syn P., že či má napísať X., aby prišiel, odpovedala, že
nie, potom počula ako poškodený telefonoval z obývačky s tým, že aby mu pomohli, že jeho ona bije.
Poškodenému preto zobrala z ruky telefón s tým, že klame, on jej dal facku, vtedy už vedela, že príde
X. a otvorila dvere na vchode, dvere na byte nechala pootvorené. Keď bola v obývačke s poškodeným,
prišiel obžalovaný, ktorý sa ho pýtal, či mu zas niet rady, poškodený mu začal nadávať, natiahol sa po

nej za telefónom, ktorý mu zobrala, vtedy obžalovaný mu dal asi štyri buchnáty po chrbte hore medzi
lopatky. Následne prestal, ona povedala, že ide volať políciu. W. M. potom vyprevádzala z bytu, vtedy
ju štuchol do vedľajšej izby, takže spadla na zem, udrela si hlavu o radiátor a kričala o pomoc. Vtedy ho
nemohli od nej odtrhnúť, ale nakoniec za M. zavrela dvere a počuli rachot. Na chodbe mali nerozbalené
WC Geberit, keď otvorila dvere zbadala, že tam nebol a tento musel W. M. hodiť dole schodmi na siedme

poschodie. Následne išli dole, bol tam Ď. a V., Ď. hneď jeho manželka poslala dnu, lebo bol opitý a
povedala mu, nech sa nestará. Geberit nakoniec vyniesol hore obžalovaný so synom V.. Poškodený
ostal sedieť na schode na siedmom poschodí pri byte suseda V.. Potom prišli bratia poškodeného asi
za 20 minút, ktorým otvorila dvere a umožnila zobrať veci poškodeného z bytu, jeho mladší brat Q.
poškodeného držal, pretože poškodený sa obžalovanému vyhrážal, že ho zabije, chcel vojsť do bytu.

Následne prišli policajti s tým, že môže podať trestné oznámenie na poškodeného.

Ďalej uviedla, že po tom, čo dostal štyri buchnáty, poškodený oblapil za ruky a nohy obžalovaného,
navzájomsadržaliaktomalvoľnúrukusaudierali,poškodenýudrelobžalovanéhodoramena,navzájom
sa bili a to jeden druhého. Poškodeného z bytu dostali tak, že ho vytlačili za vchodové dvere. Pokiaľ ide

o suseda Ď. uviedla, že keď išli so žalovaným pre Geberit, vyšiel sused Ď. s manželkou, ktorý skríkol
čo sa tam robí, ale potom zavrel dvere, keďže jeho manželka mu povedala, aby sa do toho nestaral.
Uviedla, že obžalovaný vtedy v podstate nebil ani nekopal do poškodeného akurát ona mu v dobe kedy
sedel na schodoch vynadala. V tom čase už ani poškodený neútočil na obžalovaného. Uviedla, že v tendeň mala rozbitú hlavu od úderu o radiátor, nebola na lekárskom ošetrení a ani nebola práceneschopná,
zranenie ju neobmedzovalo v živote. Ďalej uviedla, že tak poškodený ako aj žalovaný spadli na zem v
dobe, kedy už ju poškodený odsotil, čím spadla hlavou o radiátor. K prečítanej výpovedi, kde tvrdila,

že poškodený mal spadnúť na obžalovaného uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie. Na otázku, prečo
neuvádzala v prípravnom konaní, že ju poškodený fyzicky napadol uviedla, že už je veľa záznamov
ohľadne bitky s ním, a preto nechcela pridávať a riešiť ďalšiu bitku. Išlo o bitky, kde ju fyzicky v minulosti
napádal. Ďalej uviedla, že jej poškodený dal facku keď mu zobrala z ruky telefón, nevedela sa vyjadriť
k tomu, prečo už v prípravnom konaní nevypovedala, že ju poškodený chytal za nohu na posteli.

Ďalej vypovedala, že F. E. sa jej priznal, že on s V. Ď. poškodeného skopali, pričom jej hovoril, že on
zlomil poškodenému nos.

Svedok V. B. - syn Š. B. uviedol, že si pamätá, že jeho mama pila v byte s poškodeným, s ktorým v tom
čase žili, potom sa hádali. Uviedol, že nie si je istý, či následne jej dal poškodený facku, avšak niekto

zavolal D. X., ktorý prišiel k nim. Po jeho príchode obžalovaný chytil poškodeného s tým, aby vypadol
preč, poškodený chcel kopnúť obžalovaného a následne vyhodil z bytu záchod von. V čase kedy dal
poškodený facku jeho mame, rozbila si hlavu o zem.

Keď ležal W. M. na posteli, X. ho chytil, ťahal ho von z postele, poškodený sa držal a nechcel ísť, avšak

obžalovanému sa to podarilo, dostal ho na chodbu bytovky a potom von z bytu. Svedok sám do toho
nezasahoval. Keď zavreli dvere počuli buchot, poškodený spustil záchod dole schodmi, záchod bol na
chodbe bytovky, potom išiel po ten záchod, ktorý bol na 6 a 7. poschodí. Poškodený chcel obžalovaného
kopnúť, ale ten sa tomu vyhol. Tvrdil, že sám nevidel, že by v byte W. M. udrel obžalovaného alebo
obžalovaný poškodeného. Na poškodenom nevidel žiadne zranenia, zranenia nemali obaja.

Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že po tom, čo sa poškodený nechcel
pustiť z postele, naraz obaja do seba skočili a bili sa päsťami, potom vyšli na chodbu, kde konflikt prestal,
keďže mama povedala, že zavolá políciu, uviedol, že si to už nepamätá, a možno to bolo vtedy, keď sa
obaja mykali. Zároveň uviedol, že v dobe kedy išiel s obžalovaným pre záchod, vyšiel na chodbu sused

V. Ď., ktorého manželka následne stiahla do bytu, aby sa do incidentu nestaral.

Svedok V. Ď. uviedol, že ako sused v bytovke mal doma oslavu, na ktorej nebol prítomný F. E.. Počul,
že niečo buchlo o ich dvere, býva na siedmom poschodí a vtedy videl, že D. X. vyniesol záchod, W. M.
sa so D. X. naťahovali, ale si nepamätal, či sa bili, kopali alebo udierali. Do toho nezasiahol a zavrel

dvere, nevedel uviesť, či potom prišli policajti. Na chodbe sa zdržal asi dve až tri minúty. Nepamätal si,
či tam bol V. B..

Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že keď otvoril dvere, videl ako sa tam
obžalovaný s poškodeným bili a videl ako X. asi dva až trikrát kopol M. do oblasti krížov, uviedol, že to

vtedy hovoril na žiadosť W. M., ktorý ho pýtal, aby vypovedal, že to videl, avšak v skutočnosti to nevidel.
Toto ho pýtal W. M. asi dva až tri dni po udalosti a to vo vchode bytovky. Poprel však to, že by on s F. E.
dokopali alebo zbili poškodeného na chodbe s tým, že nevie, prečo takto na neho obžalovaný hovorí.

Svedok F. E. uviedol, že v dobe skutku u V. Ď. vôbec nebol, a nestretol ani W. M. a ani D. X.. On sa

rozprával so D. X., že čo sa stalo, ale nie je pravda, že by mu mal hovoriť, že práve on poškodeného
dokopal alebo zbil, pretože s ním ani nikdy nemal žiadny fyzický kontakt. Nevedel sa vyjadriť prečo to
na neho D. X. tvrdí. Taktiež nezbil ani nedokopal poškodeného spoločne s V. Ď..

Svedkovia Q. M. a T. M. zhodne potvrdili, že do bytovky išli s T. M. po brata po tom, čo im telefonovala

mama. Brata našli ležať pred výťahom o poschodie nižšie ako býval, zvýjal sa, ležal buď na bruchu alebo
sa krčil, hovoril, že ho bolia rebrá a bol bosý. Potom išli k Š. B. po jeho veci, následne už prišla polícia,
vtedy sa aj pred políciou brat sťažoval, že ho bolí hlava, v oblasti nosa a úst mal zaschnutú krv. Hneď
nato išli s ním na pohotovosť.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia MUDr. Dalibor Pivovarči, ktorý v prípravnom konaní podal znalecký posudok na zranenia
poškodeného. Znalec potvrdil, že poškodený utrpel tie zranenia, ktoré sú popísané aj vo výroku tohto
rozsudku, pričom najzávažnejším z týchto zranení bola zlomenina desiateho rebra vľavo, s posunomúlomkov, potrebná doba liečenia a práceneschopnosti bola 40 dní. Zranenie rebier mu bránilo vo fyzickej
činnosti,kedypracovalakoživnostníkvstavebníctveabolpráceneschopnýod31.12.2016do15.2.2017.
Aj v prípade, ak by nepracoval, toto zranenie by si vyžadovalo liečenie 2-3 týždne. Liečenie si vyžadovalo

nevykonávanie žiadnej činnosti, záťaže, a aj v danom prípade bola hospitalizácia poškodeného s
následnou ambulantnou liečbou, ktorá si vyžaduje kľudový režim. Poranenia poškodeného boli v oblasti
hlavy, tváre, čela a nosa, ktoré mohli vzniknúť buď jedným úderom päsťou smerom na čelo a nos alebo
opakovaným mechanizmom, tupou silou, ktorá pôsobila aj na driekovú oblasť poškodeného v zadnej
časti a bočnej časti ľavého hrudníka, išlo o opakovaný mechanizmus buď päsťou alebo kopnutím. Tento

mechanizmus, ktorý bol zistený nezodpovedal výpovediam svedkyne Š. B. a V. B.. Znalec ďalej uviedol,
že nepredpokladá, že by zranenie - pneumotorax vznikol pádom poškodeného zo schodov, nakoľko v
danom prípade by sa osoba chránila pred takým pádom rukami pred sebou, pričom takéto zranenia na
rukách neboli zistené, ktoré by v danom prípade nastali. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že trikrát udrel päsťou
na oblasť lopatky poškodeného, uvedené zranenie - zlomenina rebra mohla byť aj takto spôsobená,
avšak muselo by sa jednať o silný úder. Takýto mechanizmus by mohol byť spôsobený i pásovým

poranením chrbta, čo bolo u poškodeného zistené. Pri páde na rovnú plochu v byte za predpokladu,
že by poškodený spadol na obžalovaného, by mu takéto zranenia spôsobené neboli. Pokiaľ poškodený
tvrdil, že bol opakovane udieraný zozadu do chrbta aj medzi oči, s tým, že si ďalej nepamätá, čo sa stalo,
zodpovedá to zraneniam, ktoré utrpel, strate pamäti a otrasu mozgu, ktorý bol zistený. Zlomenina rebra
bola lokalizovaná v bočnej časti hrudníka, konkrétne na úrovni zadného okraja pazuchy v dolnej tretine

hrudníka pod úrovňou dolného okraja lopatky, takže ak by došlo k pádu na hranu schodu, poškodený
by sa nekryl rukou, avšak by nemal iné zranenia, ktoré boli zistené počas vyšetrenia. Sila pôsobiaca na
rebro bola väčšej intenzity a v danom prípade išlo o rozdielny mechanizmus ako pri zraneniach hlavy.
Aj v prípade pneumotoraxu osoba je spôsobilá bezprostredne po úraze prejsť určitú vzdialenosť bez
ohľadu na to, či je v stave opitosti, čo ešte tlmí bolestivosť.

Na hlavnom pojednávaní boli so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítané výpovede svedkov:

SvedkyňaV.M.uviedla,ževinkriminovanýdeňjejvolalsynW.M.,ktorýjuprosil,abymupomohla,potom
už len počula hlasy, ktorým nerozumela. Následne zatelefonovala synovi Q. M., aby išiel pre brata W..

Svedok Ing. V. V. potvrdil, že práve on volal na políciu, pretože počul hluk z bytu Š. B. a potom hluk sa
preniesol na chodbu. Keď otvoril dvere videl, že na chodbe sa syn Š. B. naťahoval o záchodovú misu
s W. M., ktorý bol opitý, potom už prišli ďalšie osoby pre W. M.. Pravdepodobne vtedy bol na chodbe
aj D. X., avšak nevidel nejakú bitku.

Svedok mal. P. B. uviedol, že v uvedený deň mal W. M. vypité a skákal do mamy tak, že jej nadával a
udrel ju. Následne na to napísal D. X., aby prišiel k nim domov, pretože W. bije mamku. Po príchode
X., tento išiel za M. a videl, ako X. zbil W., udrel ho do chrbta a raz do hlavy do zadnej časti. On
potom odišiel s mladším 7 ročným bratom do ich izby a potom už len videl, keď mama zakričala, že

ležala pri radiátore. Nevidel, že by bol W. M. udrel D. X., potvrdil tiež to, že obžalovaný do chrbta udrel
poškodenému viackrát. Potom už len videl, že jeho brat V. a obžalovaný doniesli z chodby záchodovú
misu, ktorú zobral poškodený.

SvedokJUDr.V.X.-policajtOOPZSpišskáNováVesuviedol,žebolvyslanýpočasobchádzkovejslužby

do bytu Š. B., kde namieste pred bytom sa nachádzali traja muži, jedna z osôb mala byť napadnutá. Brat
napadnutého muža povedal, že nemajú volať RZP, že pôjde do nemocnice sám s bratom. Napadnutá
osoba uviedla, že pociťuje silnú bolesť v oblasti hrudníka, iné zranenia, ktoré by boli viditeľné nevidel.
Osoba bola pod vplyvom alkoholu.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- zo zápisnice o trestnom oznámení vyplynulo, že táto bola oficiálne spísaná na OO PZ Spišská Nová
Ves s poškodeným dňa 2.1.2017, kde oznámil, že došlo k predmetnej udalosti,
- predbežná lekárska správa preukazuje, že W. M. bol v NsP Spišská Nová Ves prvotne ošetrený dňa
30.12.2016, kde mu bolo diagnostikované zlomenie 10 rebra vľavo s poranením pľúc, zlomenina nosa

a otras mozgu, ďalšie lekárske správy (č.l. 20-31) dokumentujú priebeh liečby poškodeného, ktorý bol
hospitalizovaný od 30.12.2016 od 23,16 hod. do 3.1.2017, následne pokračoval hospitalizácii až do
4.1.2017, pričom liečba bola ukončená dňa 15.2.2017,- podľa správy Mestskej polície občianka mesta (bez uvedenia mena) oznámila v dobe od 20,35 hod.,
že na ulici K. X ich sused robí na schodištiach a v byte bordel, pričom bolo zistené, že už v tom čase
sa na mieste činu nachádzala hliadka OO PZ.

- z prepisu hovoru - úradného záznamu (č.l. 186) ktorý bol uskutočnený dňa 30.12.2016 na tiesňovú
linku 158 vyplynulo, že volajúci V. V. ohlásil bitku susedov na schodisku na 8.poschodí.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

V konaní na podklade výpovedí obžalovaného, poškodeného, svedkov Š. B., V. B.Á. a v podstate aj
ďalších svedkov, vrátane susedov Š. B., listinných dôkazov, ktoré preukazujú vykonanie telefonického
oznamu polícii V. V. s tým, že dochádza k bitke u susedov, správou mestskej polície z knihy záznamov
bolo v konaní nepochybne dokázané, že medzi D. X. a poškodeným W. M. došlo k fyzickému konfliktu
v byte Š. B., s ktorou v tom čase žil poškodený a následne aj na schodišti pred uvedeným bytom ako

aj na chodbe o poschodie nižšie na siedmom poschodí.

Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný na jednej strane vrátane svedkov Š. B. P. V. B., prípadne
maloletého P. B. popisovali okolnosti skutku inak ako na druhej strane poškodený W. M..

Pokiaľ teda obžalovaný v podstate tvrdil to, že sám sa bránil útoku W. M. a v rámci toho mu dal
iba tri buchnáty do zadnej časti chrbta, ktoré neboli silné a nespôsobili mu žiadne zranenia, pričom
následne spoločne spadli na zem do chodby bytu tak, že on ležal na zemi a poškodený na ňom, ďalej
už neprebehol žiadny konflikt ani na chodbe bytu alebo bytovky na medziposchodí, jeho tvrdenia boli
prakticky aj zhodné s tým, čo udávala Š.N. B., ktorá hovorila o štyroch úderoch na chrbát poškodeného.

Na rozdiel od nich a na rozdiel od svojej výpovede z prípravného konania svedok V. B. tvrdil, že nevidel
žiadne údery, po prečítaní výpovede z prípravného konania nevylúčil, že sa navzájom bili päsťami, čo
sa však nezhodovalo s tvrdením obžalovaného, ktorý to popisoval iba ako naťahovanie sa a nie o údery
päsťou. Obžalovaný tiež pripustil, že poškodeného udrel 3krát do boku, hoci išlo o slabé údery, a počas
naťahovania sa mohol poškodeného udrieť lakťom.

Obžalovaný bol usvedčený poškodeným W. M., ktorý vypovedal zhodne tak, že práve obžalovaný ho
začal biť v dobe, kedy sedel na posteli, kde ho udrel zozadu do chrbta a keď sa začal brániť rukami,
kedy obžalovanému chytal jeho ruky a nohy a začal sa otáčať k obžalovanému, tento ho zvalil na posteľ,
následne ho bil zozadu do chrbta, do hlavy, kde po údere medzi oči stratil pamäť a na priebeh ďalších

udalostí si už nepamätal. Poškodený uviedol, že sám sa útoku obžalovaného bránil.

Hoci obžalovaný, Š. B. ako aj V. B. popreli aj to, že by na schodišti bytovky došlo k fyzickému napadnutiu
poškodeného, resp. bitke, opak bol pravdou. Z výpovede svedka V. Ď. totiž vyplynulo, že aj na schodišti
videl ako sa W. M. naťahoval s obžalovaným, pričom v prípravnom konaní dokonca tvrdil, že videl ako

obžalovaný kopol W. M.. Svedok Ing. V. V. potvrdil, že s poškodeným sa o záchodovú misu naťahoval
syn Š. B., čo v podstate vylučuje, že by na chodbe bytovky nedošlo k ďalším žiadnym konfliktom.

Z uvedeného bolo zrejmé, že tak obžalovaný, ako aj svedkovia, ktorí vypovedali v jeho prospech sa
snažili minimalizovať počet a spôsob vedenia úderov, ktorými poškodeného zasiahol, svoje výpovede

prispôsobovali obrane obžalovaného, kde jeho konanie bagatelizovali. Snažili sa dosiahnuť, aby
poškodený vyzeral ako útočník, hoci napriek tvrdeniu obžalovaného, že konal v sebaobrane, uvedené
nevyplynulo ani z jeho samotnej výpovede. Bol to totiž práve obžalovaný, ktorý prvý zaútočil na
poškodeného, ktorého bil a poškodený celkom logicky a reflexívne sa snažil jeho útok odvrátiť. Nemožno
opomenúť výpoveď maloletého P. B., ktorý síce nesledoval celý incident, ale videl ako obžalovaný

viackrát udrel do chrbta a do hlavy poškodeného, hoci poškodený ho neudieral. Už z týchto okolností
bolo zrejmé, že v žiadnom prípade nešlo o nutnú obranu ako to predpokladá ustanovenie § 25 Tr. zákona
vzhľadom na nesplnenie tam uvedených zákonných podmienok. Bolo pritom zrejmé, že obžalovaný
nemal žiadne poranenia, čo vylúčilo, žeby poškodený ho napríklad intenzívne udieral, bil a pod., čo však
netvrdil ani sám obžalovaný. Nemožno opomenúť, že podľa obžalovaného mal byť začiatok konfliktu

to, že Š. B. chytil poškodený za nohu po príchode obžalovaného do bytu (čomu súd ani neuveril), čo
v kontexte následných udalostí, ktoré sa odohrali, súd nemohol považovať ani za vážne mienené. Z
dokazovaniapritomvyplynulo,ženazavolanieP.B.,prišieldobytuobžalovaný,ktorémuboloodpočiatku
zrejmé, že tam ide za účelom „zjednať poriadok“ s poškodeným, a preto ho ihneď po príchode začalbiť, a to bez toho, že by k samotnej bitke mu dal podnet poškodený. Tak to pokračovalo počas celého
incidentu, keďže cieľom obžalovaného bolo dosiahnuť, aby poškodený bol vyhodený z bytu, čo sa aj
stalo. Následne na medziposchodí prebehol konflikt s poškodeným, ktorý odhodil zabalenú toaletu dole

schodmi.

Obrana obžalovaného v konaní nemohla obstáť s prihliadnutím aj na objektívny znalecký posudok
MUDr. Dalibora Piovarčiho, ktorý potvrdil, že zranenia poškodeného vznikli opakovanou tupou silou,
čoho dôkazom boli poranenia na rôznych miestach v oblasti hlavy, tváre, čela, nosa, driekovej oblasti, v

zadnej a bočnej časti ľavého hrudníka. Takýto mechanizmus vzniku zranení poškodeného nezodpovedal
mechanizmu podľa svedkov Š. B. a V. B., výpovedi obžalovaného však zodpovedalo jeho tvrdenie o
opakovanom údere päsťou na oblasť lopatky, čím mu mohol spôsobiť zlomeninu rebra. Na rozdiel však
od tvrdenia obžalovaného, muselo ísť o silný úder, ktorý takéto zranenie spôsobil, a preto aj súd mal za
to, že obžalovaný udieral poškodeného silnými údermi, a to aj pokiaľ išlo o údery na iné časti tela alebo
hlavy poškodeného. Po jednom z takýchto úderov medzi oči poškodený utrpel otras mozgu so stratou

pamäti.Súdsiosvojilznaleckýposudokakovecnesprávny,ktorýpritompodporilvýpoveďpoškodeného,
pričom bol v súlade s výpoveďou V. Ď. z prípravného konania, že na chodbe obžalovaný dva až trikrát
kopol poškodeného do krížov.

Svedok V. Ď. vyvrátil obranu obžalovaného, že obžalovaný už ďalej nebil poškodeného aj na chodbe

bloku, pričom to, že pred súdom tvrdil, že si na to nepamätá, ešte neznamenalo, že by vylúčil akýkoľvek
konflikt prebiehajúci na chodbe, resp. schodisku bytovky, ktorý však potvrdil aj svedok Ing. V. V..

Obranu obžalovaného, že poškodeného na chodbe bytovky mali zbiť, resp. dokopať F. E. P. V. Ď. bola
vyvrátená práve týmito osobami, ktoré to v plnom rozsahu popreli. Svedok V. Ď. sa vyjadril, že ani nevie,

prečo to na neho obžalovaný tvrdí, F. E. zase uviedol, že ani nevie, prečo by tak mal konať, keďže s
poškodeným nikdy žiaden konflikt nemal. Súd túto obranu obžalovaného považoval za účelovú, keďže
svedkovia ani nemali motív alebo dôvod, prečo by poškodeného zbiť.

Obdobne za nereálnu súd vyhodnotil obranu, ktorou obžalovaný poukazoval na to, že poškodený pri

odchode z bytu neutrpel zranenia, nekrvácal, bol v spoločnosti bratov, čím v podstate tvrdil, že zranenia
mu boli spôsobené inak a na inom mieste. V konaní bolo totiž preukázané, že z výpovedí svedkov
JUDr. V. X., Q. M. P. T. M., že poškodený ležal na zemi a sťažoval sa na bolesť rebier, resp. v oblasti
hrudníka(čomuzodpovedázlomeninarebra).Naošetreniespolicajtminešiel,keďžehotamdoviezlijeho
bratia, čo nemožno považovať za okolnosť, ktorá by vylučovala, že by zranenia poškodeného nevznikli

pri prejednávanom skutku. Poškodený bol prvotne ošetrený lekárom v deň skutku s hospitalizáciou
od 23.16 hod., čiže bezprostredne po skutku. Polícia bola na mieste činu už v dobe o 20.35 hod., čo
potvrdil záznam mestskej polície, z čoho je zrejmé, že od zákroku polície až po ošetrenie poškodeného
neubehla dlhá doba. Už pri prvotnom vyšetrení poškodenému boli zistené zranenia - zlomenina 10.
rebra, poranenie pľúc a zlomenina nosa s otrasom mozgu, ktoré sa viažu k prejednávanému skutku.

Dĺžka nutného liečenia a práceneschopnosti poškodeného bola preukázaná z lekárskych správ a
znaleckéhoposudku,kdepodľaznalcasitietozraneniavyžiadaliliečenie40 dní.Najmäporanenierebier
s pneumotoraxom ako najzávažnejšie zranenie bránilo poškodenému vo výkone jeho pracovnej činnosti
v oblasti stavebníctva. Súd preto konštatoval, že poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života

počas celej doby jeho liečenia a práceneschopnosti, t. j. od 31.12.2016 do 15.2.2017.

Keďže vina obžalovaného bola jednoznačne a nepochybne dokázaná, súd ho uznal za vinného zo
spáchania skutku popísaného v bode 1) výroku tohto rozsudku.

K bodu 2)
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný a na hlavnom pojednávaní odpovedal na
všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) slovom „áno“. Po vyjadrení procesných strán, v
ktorom navrhli vyhlásenie o vine prijať, súd rozhodol uznesením tak, že prijal vyhlásenie obžalovaného,
a následne vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

V súvislosti s výrokom o treste súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:
- z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný spáchal dopravné priestupky v počte osem od roku
2010 do 1.5.2017 ako vodič motorového vozidla, v minulosti však nemal požitý alkohol,- z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že okrem týchto dopravných priestupkov neboli
zaznamenané iné priestupky na iných úsekoch,
- z charakteristiky vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, je otcom štyroch detí, jeho správanie nebolo

prejednávané komisiou verejného poriadku,
- z odpisu z registra trestov boli zaznamenané dve predchádzajúce odsúdenia.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok o vyšetrení duševného stavu
obvineného znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ladislava Lauka,

ktorý u obvineného nezistil duševnú chorobu alebo poruchu, v dobe spáchania skutku mal nepodstatne
zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť iba pod vplyvom alkoholu, keďže sa nachádzal v stredne
ťažkom stupni opitosti. Zistil však závislosť obvineného na alkohole v II. štádiu podľa Jellineka, obvinený
dokáže síce abstinovať, ale je značné riziko, že po tomto období sa vráti k pitiu. Preto mu odporučil uložiť
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, s ktorou obvinený nesúhlasil s odôvodnením,
že sa necíti byť závislým na alkohole.

Keďže zo znaleckého posudku nevyplynulo, žeby obžalovaný konal v patologickej opitosti, súd mohol
konštatovať, že obžalovaný bol v dobe spáchania skutku príčetný.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného súd nevzhliadol žiadne pochybnosti a

obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku v bode 2) výroku tohto rozsudku.

Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný v bode 1) naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženie
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a
spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví. Uvedený trestný čin spáchal tým, že fyzicky napadol poškodeného

opakovanýmiúdermipohlaveatelevrátanekopania,čímmuspôsobilzraneniavrátaneporaneniepľúcs
pneumotoraxom ako životne dôležitého orgánu ľudského tela. Za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods.
3 písm. e) Tr. zákona je nutné považovať vážnu poruchu zdravia poškodeného, ktorou je poškodenie
dôležitého orgánu, v danom prípade pľúc poškodeného.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože fyzickým napadnutím
poškodeného chcel porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu života a zdravia
ľudí pred fyzickými útokmi, vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví ako následku trestnej činnosti
išlo o konanie vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona, keďže vedel, že takýmto
bitím poškodeného mu môže privodiť na zdraví závažný následok, ale bez primeraných dôvodov sa

spoliehal, že takýto následok nespôsobí.

Obžalovaný naplnil v bode 2) skutkovú podstatu prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú

škodu na majetku. Tohto trestného činu sa dopustil tým, že po požití alkoholu viedol osobné motorové
vozidlo po ceste v smere od obce Smižany, kde na rovnom úseku cesty za touto obcou narazil do stromu,
následne pokračoval v jazde na vozovke, prešiel cez protismerný jazdný pruh, kde ostal s vozidlom
stáť, pričom v dobe riadenia motorového vozidla sa nachádzal v stave opitosti s koncentráciou alkoholu
v krvi 1,912-2,010 g/kg (promile). Obžalovaný aj v tomto prípade konal v priamom úmysle podľa § 15

písm. a) Tr. zákona, pretože porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu života a
zdravia ľudí alebo majetku pred spôsobením škody na tomto majetku vykonávaním činnosti pod vplyvom
návykovej látky, a to alkoholu.

ObžalovanýD.X.jezamestnanýakomurár,bývasosvojoudružkouajeotcomštyrochdetí,ztohodvoch

maloletých, s ktorými nežije. V minulosti bol postihnutý iba za priestupky na úseku cestnej premávky, z
odpisu registra trestov vyplynulo, že bol v roku 2011 a 2014 dvakrát odsúdený pre inú trestnú činnosť,
ako je toho času stíhaný, na tieto odsúdenia sa vzťahuje fikcia, že sa na obžalovaného hľadí, ako by
nebol odsúdený.

Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale ani

priťažujúcu okolnosť.

Obžalovanému súd uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za najprísnejší zo
zbiehajúcichsatrestnýchčinov.Súdzistilpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Tr.zákona,žespáchal
viac trestných činov, poľahčujúcu okolnosť nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností mu súd v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona vymeral trest zvýšený na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri rozhodovaní o druhu trestu mal súd za to, že účel trestu je možné dosiahnuť vzhľadom na osobu
obžalovaného iba uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním, ktorý mu preto uložil. Za primeraný pritom považoval

trest 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov.

Keďže obžalovanému uložil probačný dohľad, súčasne mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívaniaalkoholickýchnápojovaleboinýchnávykovýchlátok,čosúviselososkutkomvbode2).Taktiež
mu uložil povinnosť podľa svojich síl a možností uhradiť počas tejto doby poškodeným uplatnenú škodu

(skutok v bode 1).

Na posilnenie účelu trestu mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v
trvaní 30 mesiacov, keďže skutok v bode 2) bol spáchaný v súvislosti s vedením osobného motorového
vozidla.

Súčasne obžalovanému uložil protialkoholické ambulantné liečenie podľa návrhu znalca, keďže
obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného zaplatiť škodu poškodenému W. M. vo výške

4.415,- € z titulu bolestného na podklade bodového hodnotenia znalca za 250 bodov, 1 bod = 17,66
€ (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR s účinnosťou od 31.5.2016) a z titulu regresnej náhrady
poškodenejpoisťovni,t.j.nákladovnaposkytnutúzdravotnústarostlivosťpoškodenému,keďžeonároku
a výške uplatnenej škody poškodených nemal pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.