Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa

Judgement was issued by JUDr. Jana Sroková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/292/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204428
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8509204428.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: R. K., nar. X.X.XXXX, E.
XXX, XXX XX Z. H. S., o vymoženie 9,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Nám. gen.
Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 42,23 eur a u k l a d á povinnému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.11.2009 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“), a to na základe exekučného titulu - rozkazu o
uložení sankcie za priestupok č. k. 2007/00363-197 pr., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2007
a vykonateľnosť dňa 17.6.2007.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 30.11.2009 poverenie na vykonanie
exekúcie pod číslom 5710 017138*.

3. V priebehu exekučného konania podal súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko opakovaným šetrením exekútor zistil, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto podaní si súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 65,01 eur.

4. Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase vydania exekučného titulu,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie
exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto
podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj
zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.

10. Keďže prekluzívna lehote na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť
dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t. j. 17.6.2007, a márne uplynula dňa 17.6.2010,
čímsaexekučnýtitulstalneúčinný,súdexekúciuvzmyslevyššiecitovanýchustanovenízákonazastavil.

11.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.10.2013,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

13. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor
majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo.

14. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

16. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného

poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie

alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

18. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

19. Podľa § 25 cit. vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

20. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2
EP v znení účinnom do 31.10.2013 a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP v
znení účinnom do 31.10.2013. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §14,
§ 22, § 25 cit. vyhl.. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor
uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. titulom poštovného vo výške 2 eur3/ DPH z priznanej odmeny a náhrad vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z. z., § 196
EP) zo sumy 35,19 eur t.j. 7,04 eur.

21. Súd nepriznal trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom zastavení exekúcie (exekútorom
označené ako „poštovné - vrátenie poverenia“) - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v
priebehuexekúciereálnevynaložil,nienáhradunákladov,ktorémožnovzniknúažpozastaveníexekúcie
aktorémožnopovažovaťužlenzanákladyspojenésadministratívnymiprácamivsúvislostisexekučnou

činnosťou. Súdnemu exekútorovi tak neboli priznané „budúce výdavky“, a to požadované poštovné za
vrátenie poverenia vo výške 1,25 eur ako aj požadované 20 % DPH. Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. - konkrétne § 25 - „v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonanévsúvislostisexekučnoučinnosťou“.Vyššieuvedenýúkonjenepochybneibaadministratívnym
úkonom v súvislosti s exekučnou činnosťou a náhrada za tento úkon je zahrnutá už vo vyššie priznanej
odmene. K vráteniu poverenia dochádza po zastavení exekúcie a týmto administratívnym úkonom

Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z. z., napriek
tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady
výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú zahrnuté už vo vyššie priznanej odmene.

22. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj výdavky na založenie a archiváciu

spisu po dobu 10 rokov v sume 8,50 eur vrátane DPH, ktoré subsumoval pod hotové výdavky v zmysle
ustanovenia § 22 cit. vyhl. Súd však túto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal,
pretože na výkon administratívnych prác sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené výdavky a náhrad
za administratívne práce je podľa § 25 cit. vyhl. zahrnutá už priamo v odmene súdneho exekútora.
Uvedené výdavky nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu

exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje
k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí. Súd preto túto náhradu nákladov
súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.

23. Vzhľadom na skutočnosť že lehota na plnenie z exekučného titulu márne uplynula dňa 17.6.2010,

čím sa exekučný titul stal neúčinný, úkony súdneho exekútora, ktoré boli urobené po tomto dátume boli
neúčelné a nehospodárne, preto ich náhradu súd nepriznal. Konkrétne sa jednalo o náhradu hotových
výdavkov uvedených vo vyúčtovaní súdneho exekútora pod bodmi 3 až 17, nakoľko tu súdny exekútor
doručoval písomnosti aj napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Súd
priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného za úkony v bode 1 a 2

spolu vo výške 2 eur.

24. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný.
Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade

zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou
je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala
prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na

aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008,
sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia.
Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom
konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby

trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie teda
súd rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods. 1, ods. 2, § 196 a § 197 EP tak, že priznal exekútorovi
trovy vo výške 42,23 eur a zaviazal na ich úhradu povinného.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Proti II. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.