Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010201
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 15. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : M. G. , nar. XX.XX.XXXX v U.,
trvale bytom U., ulica XX. I. č. XX/XX,
okres Prievidza, t.č. vo výkone väzby

v Ústave na výkon väzby O.,

j e v i n n ý , ž e

začiatkomoktóbra2019o15.20hodinepredbytomčísloXXnaH.ulicičísloXXvU.,ktorýmávprenájme
poškodená Q. T., podišiel k Q. T., ktorá v tom čase pred bytom fajčila a pod vplyvom alkoholu pýtal
od nej cigaretu, keď mu odpovedala, že mu žiadnu nedá, vytiahol z pravého zadného vrecka nohavíc

kuchynský nôž s čepeľou dlhou asi 20 centimetrov a pravou rukou jej ho priložil ku krku a povedal
jej, že ak mu nedá cigaretu, tak ju zabije, na čo sa Q. T. zľakla a povedala mu, aby schoval
nôž, lebo zavolá policajtov, na čo jej odtiahol nôž od krku a povedal jej, že ak zavolá policajtov,
tak ju zabije, na čo odišiel, kedy jej ešte povedal, že môže zavolať policajtov, že on tu všetkých
vyzabíja, čím poškodenej nespôsobil žiadne zranenia,

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v
znení Zákona číslo 214/2019 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods.2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm. d) Trestného zákona ukladá sa mu ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodená Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.,
U. č. XXX, prechodne bytom U., H. č. XX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. G., vypočul poškodenú
Q. T., svedkyňu I. W., znalca MUDr. D. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti
a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný M. G. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej

činnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou sa pozná od tej doby, čo sa
tam nasťahovala, má s ňou kamarátsky vzťah, často jej pomáhal, napríklad, keď voči nej útočil jej druh.
Uviedol, že je pravdou, že je alkoholik, niekedy pil aj niekoľko dní v ťahu, avšak aj keď má vypité, pamätá
si všetko. Uviedol, že sa poškodenej určite nevyhrážal, určite na ňu žiadny nôž nevyťahoval, ani si od
nej žiadnu cigaretu nepýtal.

Poškodená Q. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že presný dátum dňa, kedy
mala incident s obžalovaným si už nepamätá, bolo to však začiatkom októbra 2019 v čase okolo 15.20
hodine po tom, čo sa z práce vrátila domov. Poškodená tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom
pojednávaní presne popísala, čo sa medzi ňou a obžalovaným odohralo. Uviedla, že po tom, čo po

príchode domov si uvarila kávu, tak ju išla piť pred byt, ako to mala vo zvyku, pila kávu a zapálila si
cigaretu, tak obžalovaný vyšiel zo svojho bytu, pristúpil k nej, pričom videla, že je silno pod vplyvom
alkohol a pýtal si od nej cigaretu. Obžalovanému povedala, že mu cigaretu nedá, pretože už cigarety
nemá, musí si ich ísť kúpiť a že potom mu cigaretu dá. Na to obžalovaný reagoval tak, spoza chrbta
pravou rukou vytiahol nožík s čepeľou o dĺžke asi 20 centimetrov, priložil jej ho ku krku s tým, že ak mu

cigaretu nedá, tak ju zabije. Zľakla sa a povedala mu, že zavolá policajtov, na čo obžalovaný nôž stiahol,
avšak opätovne sa jej vyhrážal, že ak policajtov zavolá, tak ju zabije. Následne po tom, čo odchádzal
preč vravel, že zabije všetkých a odišiel do svojho bytu. Poškodená uviedla, že z obžalovaného mala
strach a preto ani nevolala Políciu. Na záver poškodená uviedla, že predtým s obžalovaným nemala
žiadne konflikty, navzájom si pomáhali, pretože mali byty vedľa seba. Uviedla, že raz jej obžalovaný

pomohol, keď mala problémy so svojím druhom, ktorý ju napádal.

Svedkyňa I. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná od detstva. Uviedla, že pri
tom, čo sa medzi obžalovaným a poškodenou odohralo nebola prítomná. Uviedla, že aj jej sa obžalovaný
pod vplyvom alkoholu pred partiou vyhrážal, že jej skrutkovačom pichne do hlavy (pričom mal tento

skrutkovač v rukách), avšak po tom, čo ho napomenula, tak obžalovaný s tým prestal, obžalovaný
bol po prehýrenej noci, vie, že by jej obžalovaný neublížil. Uviedla, že je pravdou, že sa jej sťažovala
poškodená, ktorá je jej kamarátkou, že na ňu obžalovaný vytiahol nôž. Poškodená jej uviedla, že sa
zľakla, ale že jej obžalovaný nič neurobil. Keď jej to poškodená hovorila, tak sa striasla a skoro sa
rozplakala, upokojovala ju, že by jej obžalovaný nič také neurobil. Na záver svedkyňa uviedla, že keď

sa niečo poškodenej stane, tak to musia vedieť všetci v okolí a podľa svedkyne, poškodená má sklon k
preháňaniu. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že sa snaží bagatelizovať konanie obžalovaného, snažila
sa svojou výpoveďou pomôcť obžalovanému.

Znalec MUDr. D. A. - znalec z odboru psychiatria vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval

na písomne podanom znaleckom posudku. Znalec uviedol, z čoho vychádzal pri vypracovaní
znaleckého posudku. Znalec uviedol, že obžalovaný v čase spáchania skutku, ako aj v čase vyšetrenia
netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Uviedol, že obžalovaný trpel a trpí trvalými
duševnými poruchami a to zmiešanou poruchou osobnosti a syndrómom závislosti na alkohole, pričom
v čase stíhanej trestnej činnosti sa u obžalovaného jednalo o simplexnú opitosť, ktorú si

obžalovaný privodil sám z nedbalosti. K osobe obžalovaného znalec uviedol, že jeho emotivita je
plochá, erocentrická, neempatická, afektivita počas vyšetrenia stabilná, avšak pri oslabení racionálnych
kontrol alkoholom je predpokladateľne labilná, dráždivá, problematicky racionálne kontrolovaná. V
konaní obžalovaného sa prezentuje nedostatočná interiorizácia mravných a spoločenských noriem,
egocentrické zameranie, deficit vyšších etických a sociálnych citov, konanie sleduje uspokojovanie

egocentrických konzumných potrieb. V čase skutku len výlučne vplyvom simplexnej opitosti boli uobžalovaného ľahko, nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšené jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti, pretože obžalovaný na podnety poškodenej reagoval bezprostredne a upustil od konania.
Uviedol, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania, je závislý na alkohole, je vo 4. vývojovom

štádiu, avšak z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nebezpečný nie je, pretože
netrpí psychotickou poruchou, avšak obžalovaný si opitosť môže privodiť kedykoľvek a to sám a
dobrovoľne, z nedbanlivosti. Uviedol, že obžalovaný sa dokáže zdržať požívania alkoholu,
preto mu odporučil uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou, pričom
obžalovaný zotrval na svojej výpovedi, t.j. že s poškodenou nemal žiaden konflikt a poškodená
zotrvala na svojej výpovedi, že obžalovaný od nej pýtal cigaretu, že sa jej vyhrážal a že jej ku krku priložil
nôž.

Súd po zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný poprel spáchanie trestnej

činnosti, podľa názoru súdu, obžalovaný je z konania usvedčený výpoveďou poškodenej Q. T., ktorá
tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní podrobne popísala priebeh udalosti a to
aj pri vykonanej konfrontácii na hlavnom pojednávaní. Poškodená tak, ako v prípravnom konaní, tak
i na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že protiprávneho konania voči jej osobe sa dopustil
obžalovaný, ktorý ju nožom nútil mu dať cigaretu, pričom sa jej vyhrážal zabitím, čo bolo potvrdené aj

nepriamo výpoveďou svedkyne I. W.. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný v
presne nezistený deň začiatkom októbra 2019 v čase o 15.20 hodine pred bytom číslo XX na H.
ulici číslo XX v U., ktorý má v prenájme poškodená Q. T., podišiel k poškodenej Q. T.,
ktorá v tom čase pred bytom fajčila a pila kávu, obžalovaný pod vplyvom alkoholu a pýtal od poškodenej
cigaretu. Keď mu poškodená odmietla cigaretu dať, tak jej priložil ku krku nôž, opätovne od nej pýtal

cigaretu a vyhrážal sa jej, že ak mu cigaretu nedá, že ju zabije a po tom, čo mu poškodená povedala,
že zavolá Políciu, obžalovaný upustil od konania a odišiel domov, pričom poškodenej nespôsobil žiadnu
ujmu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že hrozba bezprostredným násilím v tejto veci bola vyjadrená
výslovne, ale aj keby bola hrozba urobená konkludentne, v súlade s ustálenou súdnou praxou postačuje
aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď,

ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa tak, ako to bolo v tomto prípade, pričom nôž použitý pri
tomto skutku možno jednoznačne považovať za zbraň v zmysle ustanovenia § 122 ods.3 Trestného
zákona. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrnne, súd v zmysle
§ 2 ods.12 Trestného poriadku dospel k záveru, že obžalovaný naplnil tak, ako po
stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej zákonné znaky lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. c)

Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 214/2019 Z.z., pretože proti poškodenej
použil násilie v úmysle zmocniť sa veci poškodenej (cigarety), pričom čin spáchal so zbraňou, t.j. nožom,
teda závažnejším spôsobom konania.

Pokiaľ obhajoba žiadala vzhľadom na výpoveď svedkyne I. W. nariadiť znalecké dokazovanie a

to vyšetrenie duševného stavu poškodenej, či táto mala zachované rozpoznávacie zložky, či vie
reprodukovaťto,čoprežila,činemásklonkfabulácii,taksúdtentonávrhzamietolzdôvodu,žesvedkyňa
neuviedla žiaden prípad, že by ju poškodená Q. T. alebo niekoho iného klamala, pod zveličovaním,
resp. preháňaním rozumela to, že keď sedeli v noci v altánku a mali pustenú hlučnú hudbu, poškodená
otvorila okno a kričala, aby stíšili hudbu, lebo chce spať. Súdu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by

viedli k tomu, že poškodená nevie reprodukovať to, čo prežila, resp. že by
mala sklon ku klamstvám a súd výpoveď vzhľadom aj na vykonanú konfrontáciu bral ako dôveryhodnú.
Naopak, výpoveď svedkyne I. W. je nedôveryhodná, pretože vo svojej výpovedi bagatelizovala konanie
obžalovaného, dokonca sa nepamätala ani na to, že na obžalovaného podávala trestné oznámenie.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia občanov a
na ochrane slobody rozhodovania jednotlivca a ochrane súkromného majetku, pričom motívom
obžalovaného bola snaha zabezpečiť si cigaretu. Súd u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil,
priťažujúcou okolnosťou je to, že v minulosti už bol viackrát odsúdený, avšak pre inú trestnú činnosť a
to zanedbanie povinnej výživy, avšak súd na túto priťažujúcu okolnosť pri ukladaní trestu neprihliadol.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, štyrikrát
bol súdne trestaný, pričom dve odsúdenia má zahladené, v roku 2012 a 2013 bol obžalovaný dvakrát
odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, pričom dvakrát bol vovýkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený dňa 19. decembra 2014, pričom v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa osvedčil. Obžalovaný bol dňa
25. apríla 2018 postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok proti občianskému spolunažívaniu,

keďurážalasprávalsahrubovočisvojejmatke,začomubolauloženápokutavovýške20eur.Následne
bol dňa 06. mája 2018 postihnutý pokutou vo výške 100 eur, nakoľko mal pod vplyvom alkoholu pri
sebe plynovú zbraň. Zo správy z výkonu väzby vyplýva pozitívne hodnotenie obžalovaného.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu

obžalovaného,jehodoterajšíspôsobživota,okolnostiprípadu,uložilsúdobžalovanémunepodmienečný
trest odňatia slobody v samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov.
Hociuobžalovanéhoprichádzalodoúvahyzvýšeniedolnejhranicezákonomstanovenejtrestnejsadzby,
t.j. za použitia § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, súd neprihliadol na
priťažujúcu okolnosť z dôvodu, že sa jednalo o menej závažnú trestnú činnosť a to neplnenie vyživovacej
povinnosti. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že v prípade použitia ustanovenia § 38 ods.4

Trestného zákona by bola základná sadzba 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov, čo by podľa názoru súdu,
vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo neprimerané prísne, preto súd neprihliadol na predchádzajúce
odsúdenia.Zdôvodu,žeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochbolvovýkonetrestuodňatiaslobody,
súd ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na
vyjadrenie znalca MUDr. D. A., súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s uloženým
ochranným protialkoholickým liečením ambulantnou formou bude dostatočne vplývať na prevýchovu
obžalovaného a uložený trest splní aj svoj prevýchovný účel.

Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, avšak škodu nedokladovala, preto súd poškodenú v
zmysle § 288 ods.1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.