Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 0T/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010359
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618010359.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 30. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

I. N., nar. XX.XX.XXXX v T. G., okres M., trvale bytom G. T.
D., ul. F. T. č. XXXX/X, okres G. T. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 23. mája 2018 v čase okolo 17.50 hod. v G. T. D., v objekte predajne X. N., na ul. J. č. X odcudzil
z predajnej plochy tovar, a to 1 ks maslo tradičné a následne prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú
zónu, čím pre poškodenú spoločnosť X. N. W. I., s.d., so sídlom ul. 1. mája XX, W. I., IČO: XXXXX XXX
spôsobil škodu vo výške 1,99 eur a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 17.4.2018 sa
dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,

za čo mu bola Obvodným oddelením Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi v blokovom konaní č. bloku
18033891, právoplatným dňa 17.4.2018 uložená pokuta vo výške 33,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á ch a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. k) Tr. zákona, § 37 m)
Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 180,- eur (stoosemdesiat eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves bola dňa 24. mája 2018 na tunajší súd podaná
obžaloba na obvineného I. N. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý bol právne

kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 25. mája 2018, proti ktorému obvinený podal odpor, preto
samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.

Obžalovaný I. N. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je

nevinný. K skutku uviedol, že dňa 23.5.2018 nešiel do obchodného centra X. N. s úmyslom kradnúť.
Chcel kúpiť maslo a bryndzu na nátierku. Keď bol na predajni, začalo mu byť zle, odsunul si gombík
na košeli, v dolnej časti si košeľu rozopol a začal si masírovať hrudník. Prišli na neho mdloby, strácal
vedomie a bol dezorientovaný. V tej dobe mal košík prevesený cez ruku, kde mal dáždnik a tiež tam mal
položené maslo. Bolo mu nevoľno, preto nemyslel na nič iné, len ako sa dostať na čerstvý vzduch. Zobral

z košíka dáždnik a nevedomky aj maslo a prešiel cez pokladničnú zónu. Za pokladňou ho zastavila
nejaká osoba, aby išiel s ňou. Uvedomil si, že drží maslo, chcel ho zaplatiť, bolo mu zle a konal skratovo.
Zobrala ho dozadu do chodby, kde jej to chcel vysvetliť a hovoril, že maslo zaplatí, čo odmietla a
povedala, aby bol ticho, že mu zalepí ústa, že ho zviaže. Bol v zlom stave, bolo mu strašne zle, nevedel
sa brániť ani reagovať a tá pani potom zavolala políciu. Policajti prišli, prehľadali ho, nič nenašli a potom

urobili výsluch. V tom zlom stave absolvoval procesné úkony a až niekedy okolo 20.00 hod., keď sa
opakovane dožadoval, zobrali ho na polikliniku na urgentný príjem, kde mu bola poskytnutá lekárska
pomoc, vyšetrenie, injekcia, tabletky a chvíľu tam ležal. Následne ho odviezli naspäť na políciu, kde mu
na druhý deň bolo opäť zle, už prišla rýchla zdravotná pomoc na políciu. Dôvod ani úmysel kradnúť
nemal, mal pri sebe peniaze, ale máva takéto stavy ako v ten deň, keď mu príde zle, má závrate do

odpadnutia, stratu orientácie a nevie ich predvídať.

Ďalej uviedol, že do predajne vošiel cez vstup, išiel obvyklým smerom po predajni, hľadal bryndzu a
maslo a takto chodil medzi oddeleniami, aj sa pýtal predavačky na bryndzu. Košík mal prevesený cez
ruku, mal tam dáždnik, maslo a keď hľadal bryndzu, prišlo mu zle a cítil ten kritický stav. Masírovať si

hrudník začal, keď išiel smerom k mliečnym výrobkom, nechcel vzbudzovať nejaký rozruch. O pomoc
neprosil nikoho. Keď ho zastavila pani, maslo mal v ruke s dáždnikom. Či ju prosil o zavolanie RZP, si
nepamätá.

K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že sa lieči už od roku 2012 - 2013, na srdcovo cievne ochorenie.

Dňa 23.5.2018 bol prvýkrát ošetrený I.. D., druhýkrát bola pri ňom RZP dňa 25.5.2018.

Svedkyňa V. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedený deň z pozorovacej miestnosti, ktorá je
na poschodí, si všimla staršieho nižšieho pána, ktorý sa choval podozrivo, chodil z uličky do uličky, ruku
mal v košíku, obzeral sa či sú tam nejakí ľudia. Z pozorovacej miestnosti vidí buď cez kamery alebo

cez pozorovacie sklo. Následne toho pána videla, ako si dal vec z košíka, nevedela o akú vec ide, pod
košeľu. Volala ku pokladniam, aby ho prípadne nepustili z predajne a ona zišla dole. Ten pán prešiel
bez zaplatenia, vyzvali ho, aby išiel dozadu. Nerobil problémy, išiel slušne. Vzadu ju prosil, aby nevolala
políciu, že bude mať z toho problémy. Keď išli dozadu, on sám vybral spod košele maslo a dal jej ho, že
ho zaplatí a žiadal, aby nevolali políciu. Ona však políciu zavolala a tí ďalej vec realizovali. Na hlavnom

pojednávaní potvrdila, že osobou, o ktorej hovorí, je obžalovaný.

Naotázkyprokurátora,čiregistrovalapočaspohybuobžalovanéhonapredajninejakúnevoľnosťuviedla,
že určite nepôsobil, aby mu bolo nevoľno, nesťažoval na nevoľnosti ani nežiadal volať lekársku pomoc.

Na otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že stála v pozorovacej miestnosti, ktorá je na poschodí predajne.
Je tam aj počítač.

Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 24.5.2018, kde uviedla, že včera t.j.
23.5.2018 v čase okolo 17.50 hod. bola v práci, kde stála vo svojej kancelárii, ktorá sa nachádza nad

predajnou plochou Supermarketu X. N..Po vysvetlení rozporov svedkyňa uviedla, že sa jedná o miestnosť, ktorá je vybavená kamerami
a neprehľadným sklom, z ktorého pozorujú zákazníkov aj svojich zamestnancov, zároveň je to aj

kancelária. Obžalovaného videla priamo.

Naotázkuobhajcu,včomtkveloobžalovanéhosprávanie,ženadobudlapresvedčenie,žechcelkradnúť,
uviedla, že ruku mal v košíku na tovare, obzeral sa dookola, či sú ľudia, urobil kolečko a mala pocit,
že hľadá miesto, kde ho nebude vidieť. Ďalej uviedla, že obžalovaný nešiel pomaly, zrýchlil krok, preto

aj avizovala ku kasám, aby ho nepustili. Vec mal pod košeľou. Zastavila ho pokladníčka za kasou,
keď prešiel bez zaplatenia. Maslo spod košele vytiahol, keď vchádzali do chodby, z predajne už do
pracovných priestorov.

Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 24.5.2018, kde uviedla, že zišla z
kancelárie za pokladničnú zónu, kde ho zastavila a požiadala ho, aby išiel za ňou. Po vysvetlení rozporov

svedkyňa uviedla, že v tom čase už tam bola aj ona, zišla dole a brala ho do pracovných priestorov.

Keď s ním rozprávala, maslo mal stále pod košeľou a vytiahol ho až vtedy, keď vchádzali do zádveria.
To, že maslo vyťahoval spod košele videla, otočil sa ku nej, vytiahol ho spod košele a podal so slovami,
že nemá volať nikoho, že ho zaplatí. V jeho košíku videla dáždnik.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že celá jej výpoveď je účelová. Po predajni chodil obvyklým
spôsobom, svedkyňa nemá odborné znalosti na posúdenie, v akom bol stave. Sama potvrdila, že išiel
rýchlejšie. Na predajni sa pod košeľou masíroval, a keď ho zastavila vybral maslo z košíka a nie spod
košele.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej podľa § 269 Tr. poriadku prečítané listinné dôkazy. Podľa úradného
záznamu polície zo dňa 23.5.2018 bola hliadka vyslaná preveriť oznámenie krádeže drobného tovaru
v OD X. N..

Podľa správy X. N. o udalosti bolo dňa 23.5.2018 o 17.50 hod. podozrenie pre krádež tovaru - 1 ks
maslo 250g, pri cene 1,99 eur. Z pokladničného bloku bolo preukázané, že hodnota jedného kusu masla
tradičného 250 g bola 1,99 eur.

Z lustrácie v registri priestupkov vyplynulo že obžalovaný I. N. sa dňa 17.4.2018 dopustil priestupku proti

majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola v blokovom konaní uložená
pokuta vo výške 33,-eur. Z bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ev. č. XXXXXXXX vyplynulo, že
páchateľovi priestupku I. N. bola uložená pokuta 33,-eur pre skutok spáchaný dňa 17.4.2018 v G. T.
D., OD Y. drobnou krádežou tovaru. Podľa úradného záznamu polície k uvedenému priestupku zo dňa
17.4.2018 preverovali oznámenie o krádeži tovaru v OD Y. osobou I. N., ktorý mal odcudziť 2 ks hrášok

Bonduelle v hodnote 1,78 eur tak, že na predajnej ploche si dal tovar do dáždnika a následne prešiel
cez pokladničnú zónu bez zaplatenia. Tovar bol vrátený bez poškodenia späť do predaja. Menovaný bol
poučený o tom, že ak sa dopustí krádeže v nasledujúcich 12 mesiacoch, dopustí sa trestného činu.

Obžalovaný sa vyjadril, že vtedy mu bolo tiež nevoľno a súvisí to s jeho stavom.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ raz súdne trestaný v konaní Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/58/2014.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/58/2014 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 18.

septembra 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/45/2016 zo dňa 7.
septembra 2016 bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, 2
písm. a), d) Tr. zákona a pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
a),b) Tr. zákona, za čomu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a uloženými povinnosťami v trvaní 30 (tridsať)

mesiacov, teda do 8.3.2019.

Podľa listín predložených obžalovaným dňa 23.5.2018 I.. H. D. ohľadne vyjadrenia, či osoba
obžalovaného môže byť umiestnená v cele policajného zaistenia uviedol, že áno pri prístupe k liekomna hypertenziu, monitoringu tlaku krvi. Podľa úradného záznamu polície zo dňa 24.5.2018 v čase o
9.20 hod. bola na žiadosť obžalovaného privolaná RZP, lebo uviedol, že mu je zle, má vysoký tlak. RZP
po vyšetrení uviedla, že má brať lieky na tlak, ktoré mu podali a môžu mu byť predpísané obvodným

lekárom, na čo obžalovaný uviedol, že si neželá kontaktovať svojho lekára. Súčasne bol vypracovaný
RZP záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby.

Obžalovaný sa vyjadril, že tieto správy preukazujú, že v tom čase bol jeho stav vážny a ovplyvňoval jeho
konanie, jeho stav, výpadok koordinácie jeho činnosti, náchylnosti k odpadnutiu. Jeho stav vyvolával

tlaky, pocity na odpadnutie, stav do bezvedomia.

Podľa vyjadrenia I.. U. M. sa obžalovaný lieči na neurologickej ambulancii od augusta 2017, liečba je
dlhodobá, požíva lieky na neuropatickú bolesť, ktorých vedľajší účinok je zníženie koncentrovanosti,
závraty, ospalosť, poruchy vedomia, zmätenosti až mentálne poškodenie. Ohľadne toho, či mohlo ísť u
neho o podobné stavy uviedol áno, nevie presne špecifikovať dátum.

V rámci súdneho konania bola pribratá do konania znalkyňa I.. R. R., z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, ktorá podala znalecký posudok ohľadom posúdenia príčetnosti obžalovaného I. N.
v dobe, keď mal byť spáchaný skutok. Podľa záverov znaleckého posudku č. 100/2018 obžalovaný v
čase skutku ani v čase súdnoznaleckého vyšetrenia netrpel žiadnou relevantnou duševnou poruchou.

V čase skutku nebola prítomná ani krátkodobá porucha s narušeným vedomím a vnímaním. Jedná sa
u neho o akcentovanú až anomálne štruktúrovanú osobnosť s rysmi emočne instabilnými, impulzívnymi
a histriónskymi. Obžalovaný v čase skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje
konanie ovládať. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované. V plnom rozsahu
chápe zmysle trestného konania. Obžalovaný sa v dobe skutku správal primerane, chápal situáciu a

správal sa racionálne. Netrpí panickou poruchou a ani inou závažnou anxióznou poruchou. Aj keby
telesný stav obžalovaného bol spojený s úzkostným prežívaním, prítomný strach anxieta nevedie k
zmene rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Ohľadne otázky, či sa dá vylúčiť, že v
čase skutku sa u obžalovaného neprejavili vedľajšie účinky liekov a pod ich vplyvom nedošlo k poruche
vedomia znalkyňa uviedla, že klinický obraz v čase skutku nesvedčil pre žiadnu poruchu vedomia

a vnímania u obžalovaného. Jednoznačne nebol prítomný stav patologicky zmeneného vedomia a
vnímania aj napriek užívaniu predtým uvedených liekov. K tomu, či vedľajšie účinky dlhodobo užívaných
liekov mohli u obžalovaného pôsobiť zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností znalkyňa
uviedla, že u obžalovaného nezistila prítomnosť poruchy vedomia a vnímania v čase skutku, jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované. K položeným otázkam, aké sú vedľajšie

účinky liekov, ktoré obžalovaný užíva a či pri dlhodobej liečbe je viac pravdepodobné, že sa môžu
prejaviť vedľajšie účinky týchto liekov znalkyňa uviedla, že ide o otázky nad rámec odvetia psychiatrie.

Ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že duševnú poruchu u obžalovaného v čase vyšetrenia ani v
čase skutku nezistila. Z psychiatrického hľadiska taktiež nezistila forenzne významnú poruchu vedomia

a otázku tzv. príčetnosti znalecky riešila po naštudovaní spisu, zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia
obžalovaného. Znalecký posudok je pomerne rozsiahly a boli zodpovedané všetky otázky, na ktoré bola
kompetentná.Poruchuvedomiavčaseskutkujednoznačnevylúčila.Akovyplývazospisuobžalovanýsa
správal racionálne, účelne, chcel sa dohodnúť, nejavil známky, ktoré by boli aj laikom jasné, že sa správa
čudne, aby tam bolo podozrenie z poruchy vedomia kvalitatívnej, nepôsobil zmätene ani pre pracovníkov

obchodu,aniprepríslušníkovpolície.Nakoľkomalakdispozíciiajpolicajnýspisa samotnýobžalovanýk
veci vypovedal, že si pamätá, nie je u neho prítomný výpadok spomienok ani len čiastočného charakteru,
čo takisto vylučuje prítomnosť poruchy vedomia v čase skutku.

Na otázku obžalovaného, prečo je podľa znalkyne nelogické, aby išiel nakupovať inde ako býva, uviedla,

že pri vyšetrení duševného stavu sa ten skúma nielen v čase skutku, ale aj súdnolekárskeho vyšetrenia.
V súvislosti s predmetom sa dotazuje na bežné veci ako človek funguje, ako koná. Obžalovaný uviedol,
že v ten deň sa ráno cítil zle, preto ju zaujímalo, prečo išiel do vzdialenejšieho obchodu v rámci skúmania
motivácie a správania sa vyšetrovanej osoby.

Na otázku obžalovaného, že v jeho prípade keď má vážne postihnutú miechu stavcami neuviedla, že
mohol mať krátkodobý stav nepríčetnosti, ktorý je spôsobený šokom, tým, že je to nervový systém, ktorý
to ovplyvňuje uviedla, že ako psychiater sa vyjadruje k otázke príčetnosti osoby. Poruchu vedomia u
obžalovaného vylúčila. Nepopiera, že obžalovaný má zdravotné problémy degeneratívne na chrbtici, aletento stav neviedol u neho ani ku krátkodobej poruche vnímania a vedomia. Túto otázku neposudzuje
ako laik, ale z medicínskeho hľadiska a porucha vedomia u neho nebola preukázaná. Takýto stav u
obžalovaného vylúčila na základe výpovedi obžalovaného nielen v rámci súdnoznaleckého posudku,

ale aj v rámci spisu, výpovede svedkov, mala k dispozícii celý vyšetrovací spis. Obžalovaný vypovedal
deň po skutku 24. mája, pamätal si na okolnosti skutku, čo vylučuje z medicínskeho hľadiska, aby mal
taký výpadok ako udáva. Obžalovaný jej ukázal atrofické svalstvo na pravej ruke, uvádzal že je pravák
a ďalšie okolnosti, ktoré sú obsiahnuté v znaleckom posudku v časti terajšie ťažkosti, jej otázkou ako
psychiatra bolo posúdiť, či v čase skutku bola forenzne významným spôsobom znížená až vymiznutá

rozpoznávacia, alebo ovládacia schopnosť, čo nezistila.

Na otázku obžalovaného, keď sa jeho centrálny nervový systém prejavil vonkajšími zmenami na základe
čoho vylučuje, že nemohol spôsobiť aj vnútorné zmeny, uviedla, že na strane 23 znaleckého posudku
definovala všetky poruchy vedomia tak, ako ich pozná odborná literatúra. Kvantitatívna porucha u
obžalovaného nebola zistená, neodpadol. Čo sa týka kvalitatívnych porúch vedomia vtedy sa pacient

správa zmätene, čudne, aj laikovi je zjavné, že je tzv. mimo, nespráva sa účelne, racionálne. Po odznení
tohto stavu majú pacienti následne amnéziu, resp. si pamätajú iba útržkovito. K tomu, že obžalovaný
uviedol, že bol v život ohrozujúcom stave, zo spisu vyplynulo, že sa vtedy podrobil klasickému vyšetreniu
pred umiestnením do cely policajného zaistenia. Ak by išlo o život ohrozujúci stav, vylučovalo by to
umiestnenie v cele, bol by hospitalizovaný v nemocnici, pod dohľadom polície. Následne dňa 25. mája

bola privolaná RZP s tým, že mal zvýšený krvný tlak, nemal pri sebe lieky, ktoré bežne užíva.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne a znaleckému posudku uviedol, že v celom rozsahu odmieta znalecký
posudok, postup znalkyne považuje od samého začiatku za neštandardný, potvrdila obchádzanie
lekárov, neposlala riadnu úradnú pozvánku k úkonu, čím stratil možnosť podať námietku zaujatosti.

Keď ho obhajca N.. Y. upovedomil o tom, že má navštíviť MUDr. R. ohlásil sa u nej a odovzdal jej
spis. Znalecký posudok je nepravdivý, sú v ňom uvedené veci, ktoré nikdy nepovedal a vynechané
jeho výpovede. Znalkyňa sa nevysporiadala so stavom, ktorý sa mu stal, všetko je len v hypotetických
rovinách a úvahách odvolávajúc sa na nejakú literatúru, ale jeho konkrétne vyjadrenia sú prekrútené,
resp. neuvedené. Znalkyňa nedôvodne spochybňovala jeho odvolanie voči trestnému rozkazu, čo je

jeho právo, voľba jeho nákupu a vynechanie toho, že sa išiel prejsť a po ceste si urobiť nákup je
účelovo skreslená. Absurdné je tvrdenie znalkyne o nejakom obvyklom vyšetrení pred umiestnením do
cely, pretože takýto stav, ktorý ho postihol výpadkom orientácie, z časti bol už uvedený aj vo výpovedi
pracovníčky X., kde hovorila, že sa pohyboval zmätočne. O vyšetrenie žiadal aj políciu, čo mu bolo
odopierané.Nadruhýdeňbološetrený,bolimupodanélieky, čojepodľaznalkyne normálnystav.Nešiel

sa prejsť, lebo mu nič nebolo, ale od samého začiatku mu bolo zle. Pod nátlakom vypovedal na polícii k
skutku, ktorý sa nedopatrením stal z výpadku jeho zdravotného stavu. Pokiaľ v minulosti na ňou podaný
znalecký posudok nereagoval, tak preto, lebo to bral tak ako to znalkyňa napísala, lebo vedel, že nie je
alkoholik a ďalšie veci ho nezaujímali. Týmto ale bola ovplyvnená, pretože sa dívala na neho, ako na
kriminálnika. Mal zdravotné problémy, ktoré postihli jeho centrálny nervový systém, spôsobili krátkodobý

výpadok pamäti, orientáciu, ktoré aj nadiktoval znalkyni, k čomu povedala, že to nie je tak, lebo má
literatúru. Literatúra však neurčuje ku každému jednotlivému pacientovi stav aký je, ale hovorí v globále.
Úlohou znalkyne bolo posúdiť tento stav, čo jednoducho obišla. On spolupracoval v záujme toho, aby sa
objektívne posúdil stav, na vypracovala neobjektívny posudok. V X. nekradol, s maslom nikde neodišiel,
bol v predajni a keď sa spamätal čo drží v ruke, chcel ho zaplatiť, čo je úplne normálny jav.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že obžalovaný I. N. v dobe popísanej v skutkovej vete sa nachádzal v predajni

X. N. v G. T. D.. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že obžalovaný prešiel cez pokladničnú zónu bez
zaplatenia tovaru, a to jedného kusu masla, ktorého hodnota vyplynula z pokladničného, a to 1,99 eur.

Obžalovaný spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu obžalobou poprel s tým, že nemal úmysel
maslo ukradnúť. Na svoju obranu uviedol, že na predajni mal maslo položené v košíku. Začalo mu byť

ale zle, rozopol gombík na košeli, masíroval si hrudník, strácal vedomie, bol dezorientovaný, bolo mu
nevoľno, do odpadnutia, preto nemyslel na nič iné, len ako sa dostať na čerstvý vzduch. Z košíka zobral
dáždnik a nevedomky aj maslo a prešiel cez pokladničnú zónu. Za pokladňou ho zastavila nejaká osoba.
Uvedomil si, že v ruke drží maslo, chcel jej vysvetliť, prosil ju a hovoril jej, že to zaplatí, čo odmietla. Bolomu strašne zle, nevedel sa brániť ani reagovať a tá pani zavolala políciu. V dôsledku zlého zdravotného
stavu bol ošetrovaný aj v rámci zadržania na polícii.

Túto obranu obžalovaného považoval súd za účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčila svedkyňa Ivana Y. - pracovníčka predajne, ktorá zbadala
obžalovaného, ako sa pohyboval po predajni a choval sa pre ňu podozrivo. Následne videla ako dal
nejakú vec z košíka pod košeľu. Zavolala ku pokladniam, aby ho nepustili z predajne, zišla dole.

Obžalovaný prešiel bez zaplatenia, preto bol vyzvaný, aby išiel dozadu. On sám vybral spod košele
maslo a dal jej ho, že ho zaplatí. Nepôsobil, že mu je nevoľno, nesťažoval sa na žiadnu bolesť,
ani nežiadal volať záchranku. Svedkyňa takto priamo usvedčila obžalovaného zo spáchania skutku
a zároveň vyvrátila jeho obranu o tom, že na predajni si masíroval hrudník a tiež, že čo už bol za
pokladňami, maslo držal v ruke. Taktiež potvrdila, že obžalovaný nejavil známky nevoľnosti, zlého
zdravotného stavu, čomu nasvedčuje aj okolnosť, že ak malo byť obžalovanému tak zle ako tvrdil,

dožadoval by sa zavolania zdravotnej záchrannej služby, resp. už svedkyňa sama by vyhodnotila, že
je potrebná zdravotnícka pomoc. Práve naopak, obžalovaný sa doprosoval toho, aby nevolala políciu,
nakoľko si bol vedomý, že to bude v jeho prípade vzhľadom na už spáchaný priestupok proti majetku
trestný čin, čo aj svedkyni uviedol, že bude mať z toho problém.

V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi svedkyne je nutné uviesť, že sa nejednalo o podstatné
rozpory v jej výpovediach, ale vyplynuli z podrobnejšieho výsluchu svedkyne na hlavnom pojednávaní,
pričom tieto rozpory svedkyňa vysvetlila presvedčivo a bez pochybností o tom, aby vypovedala
nepravdivo.

Súd zároveň nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala svedkyňa dôvod obžalovaného krivo obviniť a jej
výpoveď by takto mala byť účelová, ako to tvrdil obžalovaný.

Tomu, že obžalovaný nebol v žiadnom život ohrozujúcom stave tak ako aj vypovedala svedkyňa Y.
nasvedčovalo aj následné vyšetrenie ohľadne obligatórneho posúdenia, či zadržaná osoba môže byť

umiestnená v cele policajného zaistenia, čo bolo vyhodnotené kladne s konštatovaním hypertenzie u
obžalovaného, ako aj jeho následne vyšetrenie počas zadržania, kedy ostal zadržaný, nebola nutnosť
napríklad jeho hospitalizácie.

Prednesená obhajoba obžalovaným, že v dobe skutku mal byť u neho stav nepríčetnosti, bola zároveň

vyvrátená znaleckým posudkom znalkyne I.. R. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.
Podľa záverov znaleckého skúmania obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou relevantnou duševnou
poruchou, nebola u neho prítomná ani krátkodobá porucha s narušeným vedomím a vnímaním.
Obžalovaný v čase skutku mohol plne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie
ovládať. Aj keby telesný stav obžalovaného bol spojený s úzkostným prežívaním, prítomný strach

neviedol k zmene rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku. Napriek užívaniu liekov nebol
prítomný stav patologicky zmeneného vedomia a vnímania.

Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný písomne aj na hlavnom pojednávaní namietal
zaujatosť znalkyne I.. R.. K námietkam prednesenými obžalovaným, že nebol písomne predvolaný

znalkyňa uviedla, že obžalovaného predvolala cestou jeho právneho zástupcu N.. Y., ktorý uviedol, že s
tým nie je problém. Obžalovaný sa na stanovený termín dostavil, dokonca predtým doniesol zdravotnú
dokumentáciuabolajosobneupovedomenýotermínevyšetrenia.Anipriosobnomkontaktenenamietal,
že nebol písomne predvolaný. Keď osobne doniesol zdravotnú dokumentáciu, nezastrašovala ho,
ale upovedomila o legislatíve, podľa ktorej zdravotná dokumentácia nie je majetkom pacienta, ale je

majetkom zdravotníctva a má byť u všeobecného lekára pre dospelých, ktorému v prípade kontroly
a nepreukázania zdravotnej dokumentácie u seba hrozí pokuta lekárovi, nie pacientovi, o sume 500,-
eur, ktorú uviedol obžalovaný, nemá vedomosť. Kontaktovala všetkých jeho lekárov I.. K., I.. M. a I..
H. výpis jeho zdravotnej dokumentácie je súčasťou prílohy znaleckého posudku. Tiež mala k dispozícii
jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu psychiatričky I.. Y.. Ohľadne jej otázky, prečo sa odvolal voči

trestnému rozkazu, išlo o otázku logickú, obžalovaný má možnosť povedať sám o motivácii, čo ho k
tomu viedlo a z jej strany nebol vyvíjaný žiaden nátlak ani zastrašovanie. Ohľadne jej otázky, prečo išiel
nakupovať do nákupného centra X. N., jej bolo nelogické, nakoľko uvádzal, že mu v deň skutku bolo
už od rána zle, aby išiel nakupovať do obchodu, ktorý je vzdialenejší od jeho bydliska, ak má obchodybližšie. K námietkam voči znaleckému posudku uviedla, že zodpovedala na všetky otázky v rámci jej
kompetencií, nakoľko je znalec v odvetví psychiatria. Nie je zaujatá ani vo veci, ani voči osobe pána N.. K
ďalšej námietke, že nepísala to, čo uviedol, ale čo sama chcela uviedla, že v znaleckom posudku - v časti

k trestného činu a terajšie ťažkosti sa vyjadroval obžalovaný, najprv spontánne. Tak ako rozprával, tak
je to tam zapísané. To čo sa ho pýtala, vyznačila kurzívou. Nie je tam nič zmenené ani zmanipulované.
Ohľadne obžalovaného v minulosti podala znalecký posudok, na posúdenie závislosti obžalovaného od
alkoholu.Tentoznaleckýposudoknebolnamietaný.Taktiežkeďbolapribratáakoznalkyňavtejtotrestnej
veci, mal obžalovaný možnosť namietať jej osobu, čo neurobil. Obžalovaný pri vyšetrení spolupracoval

ochotne, nebol negativistický. Jej úlohou bolo ozrejmiť otázku duševného stavu, o čom podala znalecký
posudok tak, ako sa podáva pre súd a zodpovedala na všetky otázky tak, ako jej prináležali, a na ktoré
sa cítila byť oprávnená z hľadiska psychiatrie odpovedať.

Hodnotiac obsah námietky a vyjadrenia znalkyne súd dospel k záveru, že zo strany obžalovaného sa
jednalo o účelovo vznesenú námietku zaujatosti. Je totiž zrejmé, že obžalovaný začal napádať znalecký

posudok a osobu znalkyne až potom, čo bol oboznámený so znaleckým posudkom, so závermi ktorého
sa on nestotožnil, keďže nepotvrdzovali jeho obranu. Až následne začal poukazovať na jej zaujatosť
okrem iného aj skrz okolnosti, že už ho znalecky riešila v jeho predchádzajúcej trestnej veci, pričom ale
sám uviedol, že vtedy, keďže mu závery znaleckého posudku vyhovovali, tak nenamietal ani znalecký
posudok ani znalkyňu. Taktiež tak neurobil po doručení uznesenia súdu o pribratí znalkyne do konania,

ktorým bol výslovne poučený o možnosti podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
Ohľadne ďalších prednesených námietok znalkyňa podrobne a logicky odôvodnila, či už svoj postup
súdnoznaleckom vyšetrení, vypracovaní znaleckého posudku, pričom z obsahu znaleckého posudku je
zrejmé, že dôsledne sa oboznámila so všetkými podstatnými skutočnostiam nevyhnutnými na podanie
znaleckého posudku, o ktorého správnosti, nezaujatosti takto nevznikli žiadne pochybnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní takto odmietol návrh obžalovaného na podanie nového znaleckého
posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, nakoľko ako súd uviedol vyššie,
nemal pochybnosti o objektívnosti už podaného znaleckého posudku a dôvodom na opätovné pribratie
znalca nemôže byť okolnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so závermi už podaného znaleckého

posudku. Taktiež súd odmietol návrh na vypočutie pokladníčky, ktorá mala obžalovaného zastaviť, a to
na okolnosti správania sa obžalovaného, pre nepotrebnosť, nakoľko na túto okolnosť bola podrobne
vypočutá svedkyňa Ivana Y., ktorá videla obžalovaného už na predajni a následne s ním bola ďalej
v kontakte a riešila skutok. Taktiež súd odmietol návrh na pribratie znalcov z odboru neurológie a
kardiológie o účinkoch liekov na jeho zdravotný stav pre nepotrebnosť, nakoľko právne relevantnou

skutočnosťou, ktorá mohla vyviniť obžalovaného z trestnej zodpovednosti bola otázka jeho príčetnosti
v čase spáchania skutku, ktorú môže posúdiť iba znalec psychiater, k čomu v konaní došlo a tiež na
pribratie znalca z odboru psychológie k jeho osobe, či sú pravdivé jeho tvrdenia voči tvrdeniam svedkyne
Y., nakoľko vierohodnosť učinených výpovedí hodnotí súd, úlohou znalca psychológa je zistiť schopnosť
osoby vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti. G. pre nepotrebnosť odmietol aj

návrh obžalovaného vyžiadanie kamerového záznamu z predajne COOP, návrh na oboznámenie listiny
s nákresom plochy s kamerovým systémom na predajni a vypočutie svedkov, ktorých nevie označiť
(mali sa nachádzať na predajni) a vyžiadania správ z obchodných reťazcov H., W., U. na okolnosť, aké
majú skúsenosti s obžalovaným, resp. či sa niekedy dopustil u nich protiprávneho konania, ktorou by
sa neprispelo k skutkovému objasneniu veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania
skutku bola jednoznačne a nepochybne preukázaná a preto ho uznal za vinného, nakoľko obžalovaný
bol usvedčený výpoveďou svedkyne V. Y. ako priamym dôkazom, ktorý bol v konaní podporený ďalšími
vykonanými nepriamymi dôkazmi, s ktorými navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili zároveň

obranu obžalovaného.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona, pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný
čin v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý. Uvedeného prečinu sa dopustil dňa 23. mája 2018 v

predajni X. N. G. T. D., kde odcudzil 1 ks maslo, s ktorým prešiel bez zaplatenia cez pokladničnú zónu.
Tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 17.4.2018 sa dopustil priestupku proti majetku podľa §
50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., čo preukazuje oboznámený blok na pokutu nezaplatenú na mieste
č. XXXXXXXX a úradný záznam polície k uvedenému priestupku.Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje

ochranu vlastníctva vecí pred neoprávnenými zásahmi.

K samotnému hlavnému pojednávaniu dňa 30.4.2019 súd ešte dodáva, že dodržanie lehoty päť
pracovných dní nie je zákonnou povinnosťou pri odročení hlavného pojednávania (okrem § 284 ods.
2 Tr. por.), ale vo vzťahu k prvému hlavnému pojednávaniu, kde k dodržaniu uvedenej lehoty došlo.

Taktiež ohľadne jeho nemožnosti zabezpečiť si obhajcu, súd dáva do pozornosti ustanovenie § 36 ods.
4 Tr. poriadku, podľa ktorého za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený, pričom vôľu zvoliť si
obhajcu avizoval obžalovaný súdu už v podaní 8.1.2019 v súvislosti s čím, už vtedy žiadal o odročenie
hlavného pojednávania.

Ohľadne rozhodnutia o treste u obžalovaného I. N. súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu

vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona, pričom trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na
spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. k) Tr. zákona teda, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Zároveň súd

zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona spočívajúcej v tom, že už bol za trestný čin
odsúdený (konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/58/2014).

Súd obžalovanému uložil za splnenia podmienok podľa § 56 ods. 1,2 Tr. zákona peňažný trest vo výške
180,-eur,tedapridolnejhranici.Napriektomu,žesaobžalovanýdopustiltrestnejčinnostivdobeplynutia

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci, súd pri rozhodovaní o druhu a výmere
trestu dospel k záveru, že pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného je tento druh trestu dostatočný,
nakoľko je potrebné zohľadniť aj to, že sa dopustil iného druhu trestnej činnosti než pre akú bol odsúdený
a zároveň samotný charakter trestnej činnosti, kde sa jedná o menej závažnú trestnú činnosť, ktorou
nedošlo k spôsobeniu škodlivého následku. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného
mesiaca.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní

prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť
výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdaťalebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.