Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614010298.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2017 prejednal
odvolanie podané obžalovanou U. F., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 1T/70/2014-325 zo dňa 6.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej U. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1T/70/2014-325 zo 6.4.2017, bola obžalovaná U.
F. uznaná za vinnú, že:

„ako zamestnankyňa spoločnosti SHP, a.s., so sídlom Turčianske Teplice, Červenej armády 1191, IČO:
31585370 s hmotnou zodpovednosťou za zverený tovar a finančné prostriedky v predajni uvedenej

spoločnosti MOO v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1349/37, v ktorej pracovala ako predavačka, v období
od 1.12.2012 do 31.10.2013 si z tržieb predajne neoprávnene postupne zobrala celkovo finančné
prostriedky vo výške najmenej 5.827,25 eur, pričom sa túto svoju činnosť snažila zakryť spôsobom, že
v registračnej pokladni predajne postupne v uvedenom období vykonávala storno platieb od zákazníkov
s tým, že tovar bol zákazníkmi vrátený do predajne, aj keď v skutočnosti tomu tak nebolo a hotovosť z
pokladne za takto fiktívne vrátený tovar si ponechala pre svoju potrebu, čím spôsobila spoločnosti SHP,

a.s., so sídlom Turčianske Teplice, škodu vo výške najmenej 5.827,25 eur“,

čím spáchala pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Za to bola
odsúdená podľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por.

súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti SHP, a.s., Červenej armády 1191,
Turčianske Teplice, IČO: 31585370, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa,
vložka č. 158/L, škodu vo výške 5.827,25 Eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.4.2017 (v súdnom spise na č.l. 313 je uvedený
dátum konania hlavného pojednávania 6.4.2016, ktorú skutočnosť považuje odvolací súd za zrejmú

nesprávnosť - poznámka krajského súdu) vyplýva, že obžalovaná U. F. sa nezúčastnila vyhlásenia
rozsudku súdom prvého stupňa, pričom po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o opravnom
prostriedku prokurátorka uviedla, že sa vzdáva odvolania, splnomocnená zástupkyňa poškodenej
spoločnosti uviedla, že sa vzdáva odvolania a obhajca uviedol, že sa dnes k opravnému prostriedku a
k rozhodnutiu nevyjadruje.Dňa 26.6.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovanej U. F. podané prostredníctvom
obhajcu, v ktorom po konštatovaní základných objektívnych faktov predkladá nasledovné odvolacie
argumenty:

„Obžalovaná podáva odvolanie z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola
obžalovaná, t. j. že v období od 1.12.2012 do 31.10.2013 si prisvojila finančné prostriedky jej
zamestnávateľa vo výške 5.827,25 eur. Obžalovanej je kladené za vinu, že ako predavačka si z tržieb
predajne neoprávnene vyberala peniaze a snažila sa to zakryť stornami platieb od zákazníkov s tým, že

tovar bol zákazníkmi vrátený do predajne, aj keď tento skutočne vrátený nebol. Pokiaľ je obžalovanej
kladené za vinu, že jej len fiktívne, nie fakticky narastal stav zásob v predajni, tak nestačí vychádzať len z
účtovnýchaevidenčnýchdokladov,alebolopotrebnéfyzickypreveriť,akýjeskutočnýnieevidenčnýstav
zásob v predajni, teda zistiť, aký je skutočný fyzický stav zásob, či tento zodpovedá účtovným operáciám
a pokiaľ nie, aký by mal byť za predpokladu, ak by storná tovaru neboli len fiktívne. Uvedená okolnosť
však v trestnom konaní náležite overená nebola. Svedkyňa F. U., ktorá vykonávala v predajni inventúry,

totiž na otázku obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 21.1.2016, ako sa zisťoval stav alebo porovnanie
medzi fyzickým stavom zásob, ktorý tam skutočne bol, s tým, aký tam mal byť, odpovedala, že toto
nie je možné zistiť, lebo neaplikovali skladové hospodárstvo, to znamená, že ho neviedli, lebo nemajú
program na skladové hospodárstvo. Na základe výpovede svedkyne potom nie je možné jednoznačne
určiť, či v prípade obžalovanej išlo o skutočný schodok, a nie len o tzv. účtovné manko, hoci fakticky stav

zásob v predajni zodpovedal množstvu tovaru dodaného do predajne po odrátaní tovaru, za ktorý bola
obžalovanou odvedená tržba, teda jeho protihodnota. Vzhľadom k tomu, že nebola náležite objasnená
podstatná okolnosť, ktorá má preukazovať vinu obžalovanej U. F., nar. XX.X.XXXX, táto žiada, aby
Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/70/2014 a obžalovanú
v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora a splnomocnenej zástupkyne poškodenej
strany k písomným dôvodom odvolania obžalovanej U. F..

Po splnení zákonom stanovených podmienok odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti

obžalovanej U. F. (§ 293 ods. 5 Tr. por.). Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom
prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obhajca
obžalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovanú oslobodiť v celom rozsahu.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por. zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového

súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaná U. F. odvolanie založila na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa vrátane záverečnej reči jej obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 6.4.2017, tak ako
je protokolované na č.l. 319 súdneho spisu. S jej námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvéhostupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
ostalo na odvolacom súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne, a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľka sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania

žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovanej smerujú primárne do oblasti skutkových
zistení. Z jej strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných
súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V
podstate sa obžalovaná takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre ňu priaznivú a od skutkových

zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových
(procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre

jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia

nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľka primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si

neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie odvolania, ktoré bolo vyhotovené osobou,
u ktorej sa predpokladá právna erudovanosť (advokát), neobsahuje špecifikáciu žiadnej vady (§ 321
ods. 1 Tr. por.), existenciou ktorej podmienil zákonodarca zrušenie napadnutého rozsudku.

Priabsenciiodvolacích námietokobžalovanejprotivýrokuodruhuavýmeretrestu,ktorýbolobžalovanej
uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého trestu obžalovanej
z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa
správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu

odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu obžalovanej U. F.. Z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu
o druhu a výmere trestu obžalovanej U. F..

Obžalovaná U. F. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovila tým, že
sa necíti byť vinná zo skutku, ktorým ju uznal za vinnú súd prvého stupňa. Jej argumentáciu smerujúcu

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať
za dôvodné jej odvolanie proti výroku o treste, ktoré podala v písomnom odvolaní z 23.6.2017. Výhrady
k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani samotné písomné odôvodnenie
odvolania obžalovanej U. F. z 23.6.2017.

Odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o uplatnenom nároku na
náhraduškodypoškodenoustranouazistil,žeajtentovýrokzodpovedástavuveciazákonu.Priabsencii
odvolacích argumentov smerujúcich proti výroku o náhrade spôsobenej škody odvolací súd nemal
dôvod konštatovať arbitrárnosť tohto výroku aj napriek tomu, že odôvodnenie písomného vyhotovenia
odvolaním napadnutého rozsudku len opakuje samotnú výrokovú časť, ktorou bola obžalovaná U. F.

zaviazaná k povinnosti nahradiť poškodenej strane v rámci adhézneho konania riadne a včas uplatnený
nárok na náhradu škody.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovanou
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovanej U. F. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.