Rozsudok Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10Pc/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200699
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520200699.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci

navrhovateľky: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, W., zastúpenej advokátom JUDr. Natáliou
Stahovcovou, Karpatská 6, Bratislava, za účasti opatrovníka navrhovateľky P. X. nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. F. XXX, proti odporcovi: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, určenie výživného na plnoletú,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- Eur počnúc 05.08.2020, ktorú
bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky navrhovateľky Y. U., nar. XX.XX.XXXX.

II. Navrhovateľke súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.02.2020 podala navrhovateľka v zastúpení advokátom na tunajší súd návrh, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti odporcovi platiť na ňu výživné v sume 250 Eur mesačne, ktoré bude platiť
vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Návrh odôvodnila tým., že je osobou plne invalidnou, s vážnymi
zdravotnými problémami (autizmus a hluchota) odkázanou na starostlivosť zo strany matky, s výraznými
finančnými potrebami na zakupovanie zdravotných pomôcok a liekov. Nakoľko odporca ako jej otec na
ňu neprispieva, žiadala návrhu vyhovieť. Uviedla, že poberá plný invalidný dôchodok v sume 349,- Eur.
Nakoľko odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti má obavy z hmotnej núdze, keďže jej matka

má príjem 430,- Eur ako ošetrovné.

2. Vzhľadom na vyššie uvedený nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky bolo potrebné jej pre
toto konanie ustanoviť procesného opatrovníka, ktorý zabezpečí účinnú ochranu a uplatnenie jeho
procesných práv. Preto súd ustanovil navrhovateľke opatrovníka P. X. nar. XX.XX.XXXX, ktorý je jej
priamym príbuzným (bratom), a teda je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami navrhovateľky
v zmysle ust. § 69 CSP a § 71 ods. 1,2 CSP.

3. Súd vec prejednal podľa §180 CSP v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, ktorý sa
na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil.

4. Odporca s určením výživného súhlasil, uviedol, že pozná zdravotné diagnózy svojej dcéry-
navrhovateľky avšak s poukazom na svoj príjem, môže na jej výživu prispievať sumou 200,- Eur
mesačne. Uviedol, že od decembra 2019 do júla nemal prácu a preto nemohol prispievať pravidelne

na výživu navrhovateľky.

5.Procesnýopatrovníkuviedol,žesúhlasísurčenímvýživnéhovsume200,-Eur,stým,žemávedomosť
o tom, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok a jej zdravotné problémy sú spojené s finančnýminákladmi. Uviedol, že matka navrhovateľky ako opatrovateľka sa o ňu osobne stará a jej opatrovateľský
príspevok nestačí na pokrytie všetkých nákladov či na bývanie, zdravotné pomôcky pre navrhovateľku.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka je ťažko zdravotne postihnutá
s diagnózou autizmus a s poruchou sluchu (hluchota) a nemôže samostatne konať pred súdom, je v
psychiatrickej starostlivosti a ide u nej o ochorenie celoživotné, pri ktorom nemožno očakávať zlepšenie.
Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 349,- Eur, s poukazom na svoj zdravotný stav nie

je schopná sama sa živiť. Rodičia navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, o navrhovateľku sa
osobne stará jej matka a poberá ako opatrovateľka ošetrovné mesačne v sume 430,- Eur. Odporca bol
posledných 8 mesiacov nezamestnaný, v súčasnosti ako živnostník, elektrikár pracuje od júla 2020, kde
zarobil 500,- Eur. Je bezdomovcom.

7. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

8. Podľa ust. § 218 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

9. Podľa ust. § 62 ods. l, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné
postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstve. Súhrnne teda možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné

samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v
prípade ťažkej invalidity dieťaťa ako je u navrhovateľky.

14. Súd pri svojom rozhodovaní posúdil finančnú situáciu navrhovateľky, odporcu, ktorý zo svojho príjmu
je schopný a ochotný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- Eur a dospel k záveru, že

základné životné potreby navrhovateľky sú pokrývané z invalidného dôchodku, ktorého je poberateľkou
v sume 349,- Eur a preto sumu 200,- Eur považoval za primeranú potrebám navrhovateľky ale i
schopnostiam a možnostiam odporcu.

15. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len

na návrh. Keďže navrhovateľka žiadala priznať náhradu trov konania, nakoľko mala právneho zástupcu,
o náhrade trov konania súd rozhodol tak ako je vo výrokovej časti II. uvedené. Navrhovateľka bola v
konaní úspešná, súd jej návrhu o určenie výživného vyhovel a ustálil výživné v sume 200,- Eur odo
dňa rozhodnutia súdu. Nakoľko navrhovateľka pre svoje zdravotné diagnózy nie je schopná posúdiť a
prebrať finančné prostriedky ako výživné od odporcu, preto súd na preberanie výživného určil matku

navrhovateľky, ktorá sa o ňu osobne stará. Odporca bol v čase podania návrhu nezamestnaný, jeho
finančnásituáciasazlepšilaažvjúli2020,kedysiakoživnostníknašielzákazkuavykonávaelektrikárske
práce.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.