Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/54/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011001

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118011001.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. októbra 2018 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. E. U., nar. XX. XX. XXXX v S., trvale bytom S.,
V.. S. XX,

2. Z. Q., nar. XX. XX. XXXX N. S., trvale bytom R. XX,
X.. S.,

sú vinní, že

- dňa 25.11.2017 v čase okolo 03.22 hod. obvinení E. U. B. Z. Q. v S.X. na ul. Y. v okolí prevádzky
pizzerie Q. po predchádzajúcej vzájomnej roztržke fyzicky napadli A. S. tak, že tohto udreli zozadu do
hlavy, následkom čoho spadol, následne ho ležiaceho na zemi začali kopať do oblasti hlavy, brucha,
čím takto spôsobili A. S. zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a krvácaním z
nosa, zlomeniny koruniek dvoch horných prostredných rezákov (zuby č. 11 a 21),

viacnásobné pomliaždenie tváre, pomliaždenie hornej pery, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie
zadnej steny hrudníka a zlomeninu spodiny posledného článku ukazováka ľavej ruky, ktoré zranenia si
vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 25. 11. 2017 do 03. 01. 2018,

t e d a

Obžalovaní: E. U. a Z. Q.

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti
prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadli iného,

čím spáchali

Obžalovaní: E. U. a Z. Q.- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaným formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovaní: E. U. a Z. Q.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 364 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j)
Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaných: E. U., H.. X. X. XXXX a Z. Q.G., H..

X. X. XXXX, aby nahradili spoločne a nerozdielne poškodenému A. S.,
H.. X. X. XXXX, trvale bytom Š. XX, S.Š. škodu vo výške 2.554,- EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodeného A. S., H.. X. X. XXXX, trvale bytom Š.
XX, S. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 28.5.2018 obžalobu na E. U. B. Z. Q., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol ustálený skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, a to výsluchom obžalovaných E. U., Z. Q., poškodeného A. S., svedkov H. U., A. N., H.
S., znalca MUDr. Martina Kováča, ako aj čítaním ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný E. U. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že spoločne s Z. Q., jeho

sestrou H. U. a kamarátom A. N. išli ten večer do mesta, konkrétne v bare S., kde okolo 3:20 hod. šiel
Z. Q. do baru O., a za ním odišla jeho sestra neskôr a za hneď za ňou šiel i samotný obžalovaný, kde
jeho sestra videla S. (ktorý bol tak opitý, že nevedel ani chodiť) ako dal facku jeho priateľke, pričom
jeho sestra išla hneď za ním, že čo robí. V tom momente aj jej dal poškodený facku a obžalovaný U.
sa zľakol, tak ho rovnako udrel avšak päsťou (cca 10 - 15 sekúnd po facke jeho sestre). Na čo vyšiel Z.

Q.G. aj A. N. a po pristúpení k obžalovanému a poškodenému sa ho pýtali, že čo sa stalo.
Obžalovaný U. im povedal, že poškodený udrel jeho sestru, a tak poškodeného udrel otvorenou dlaňou
ešte i Z. Q., ktorý šiel potom za svojou priateľkou H. U. (na inom mieste svojej výpovede uvádzal, že ešte
ostal pri poškodenom a tento mu 20 sekúnd nadával). Následne prišli nejakí traja chlapci, obžalovaný ich
nepoznal, a začali poškodeného A. S. biť (na inom mieste vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

vypovedal, že pár sekúnd na to, ako poškodeného udrel Q. ho začali tí chlapci biť), kopať (traja neznámi
prišli na sivom aute cestou ako je Pizza Q. zdola a odišli ako je Pizza Q. doľava). Obžalovaný U. šiel za
priateľkou poškodeného Natáliou Poráčovou, lebo táto plakala, a ju upokojoval, že bude všetko dobré
a potom skríkol na tých troch chlapcov, že nech ho už prestanú biť a následne chcela H. S. zavolať
sanitku s tým, že nevedela ani rozprávať (bola tak opitá, že ani nevedela, kde je), tak podišiel k nej Z. Q.

a zavolal sanitku a policajtov. Po tom, tí chlapci nastúpili do auta a utiekli, a tak prišli policajti a sanitka.
Jeden z tých troch neznámych chlapcov bol vyšší, kučeravý, vek okolo dvadsiatky, oblečenú mal sivú
bundu a tí dvaja boli mladí chlapci okolo dvadsiatky, kratšie vlasy. Všetci traja ho bili. Zároveň uviedol, že
poškodeného začali biť po tom, čo poškodeného udrel Z. Q., a to tak, že poškodeného udrel zozadu na
hlavu ten kučeravý a následne poškodený po údere spadol. Pár sekúnd potom, čo mu dal Z. Q. facku,

tak ho začali biť tí druhí chlapci. Poškodený po facke akurát tak niečo skríkol, začal vulgárne nadávať avzápätí do pár sekúnd dostal úder zozadu. Obžalovaný si nepamätal ani poznávaciu značku toho auta.
Na inom mieste obžalovaný vypovedal, že i on videl ako poškodený udrel svoju priateľku. Nikto z nich
nekomunikoval s S. a S. v ten večer.

Obžalovaný Z. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že spoločne s H. U.,
E. U. a A. N. boli v S., zabávali sa, niečo popili, pričom z S. odišiel okolo 3.00 hod. ráno do baru O..
Následne prišiel za ním A. N., že kde je, lebo ho hľadal, a tak vyšli spoločne vonku z baru, kde sa niečo
dialo, bol krik, ľudia. Prišiel za ním E. U. a povedal mu, čo sa stalo, ako dal S. facku jeho priateľke H. U.
(uvedené je v rozpre výpoveďou obžalovaného U., ktorý uviedol, že Q. prišiel s N. k U. a poškodenému),

a tak prišiel za ním, a dal mu facku tiež, a to v obrane jeho priateľky. Pričom tam boli nejakí chlapci, asi
známi H. S., a tí ho začali kopať, biť, tak následne odišiel za H. U. a E. U.H. mal tým chlapcom povedať,
nech prestanú biť poškodeného, lebo bol pri H., kde ju upokojoval. Táto veľmi plakala, až nevedela ani
rozprávať, bola v šoku, a bola opitá. Chcela zavolať sanitku, ale nevedela rozprávať, a tak
jej zobral telefón až v čase, keď mala vytočenú sanitku a on potom zavolal sanitku a políciu. Na miesto
prišla po skutku i hliadka. Tom že tí chlapci boli známi H. S., si domyslel z toho, že najprv prišli k S.

a spýtali sa jej, čo sa stalo a až tak napadli poškodeného (uvedené je v rozpore s tvrdením U., ktorý
vypovedal, že tí chlapci vystúpili z auta a rovno šli biť poškodeného). Po jeho údere fackou S., tento ho
chcel strčiť, ale odstrčil ho obžalovaný Q., na čo poškodený nespadol na zem, ale oprel sa o múr, a tak
išiel za priateľkou H. U., ktorá bola vzdialená na tri metre. A potom sa otočil a videl ako ho tí traja chlapci
bili. Pričom on nevidel ako padol prvý úder od tých chlapcov, a videl len ako už sedel poškodený pri

múre, kde ho bili tí traja chlapci, ktorých nepoznal. (uvedené bolo v hrubom rozpore s priebehom skutku
po facke, ktorú mal dať poškodenému obžalovaný Q., ako o tom vypovedal obžalovaný U., ktorý na
jednom mieste uviedol, že ho jeden z tých troch chlapcov udrel do zátylku hneď po údere obžalovaného
Q. a na inom mieste uviedol, že si nechal ešte obžalovaný Q. od poškodeného 20 sekúnd nadávať až
tak ho začali biť tí traja neznámi).

Svedok A. N., priateľ obžalovaných vypovedal, že v ten večer v S., si dali každý po asi 6 pol decákov.
Následne šiel s Z. Q. do baru O.. kam neskôr prišiel E. U. (uvedené je v rozpore s tvrdeniami
obžalovaných, že do baru O. obžalovaný U. v rozhodnom čase okolo skutku neprišiel) a následne išli
vonku s Z. Q., kde E. U. povedal, že niekto udrel H. U. a tak išli na miesto, kde E. U. označil A. S., ktorý
mal dať vraj facku H. U.. Neskôr išiel Z. Q. za poškodeným, aby si to vydiskutovali, a následne potom

neskôr prišli nejakí traja neznámi, ktorí vystúpili z auta, z nejakej čiernej či zelenej X. (opäť
rozpor s tvrdením obžalovaného U., ktorý vypovedal, že X. bola sivá). Zhodili poškodeného na zem, a
začali ho udierať päsťami, kopať nohami. Neskôr dobehla S.Č., a tak tí chlapci nastúpili do auta a išli
preč. Neskôr Z. Q. volal záchranku a následne sa to potom riešilo ďalej.
Svedok N. vypovedal, že nevidel, že by niekto z obžalovaných napadol poškodeného.

Jeho výpoveď súd vyhodnotil ako hrubo nedôveryhodnú v snahe pomôcť obžalovaným U. a Q., svedok
vypovedal, že vyšli vonku spolu obžalovanými a išli k poškodenému, s ktorým si šli veci vydiskutovať a
že nevidel, že by poškodeného udrel niektorý z obžalovaných, pričom samotní obžalovaní priznali, že
poškodeného udreli či už päsťou, alebo fackou, pričom vždy mal byť v blízkosti i samotný svedok N..

Sestra obžalovaného H. U. vypovedala, že s bratom šli z S. do baru O. a tam videla
ako S. bije nejaké dievča, tak sa jej išla zastať, na čo jej dal poškodený facku. Na to prišiel jej brat E.
a udrel poškodeného, následne prišiel Z. Q., ktorému brat povedal, že čo sa stalo. Potom prišli nejakí
cudzí chlapci a začali biť pána S., začali ho kopať. H. S. chcela mu zavolať sanitku, ale

nevedela ani rozprávať, tak Z. Q. zavolal sanitku aj počkal tam s nimi. Prišla sanitka, vzala ho. Rovnako
svedkyňa vypovedala, že nevidela ako zaútočili neznámi chlapci na poškodeného.
Svedkyňa vypovedala takmer rovnako ako jej brat E. U., avšak na jednom mieste uvádzala, že nevidela
ako začali poškodeného biť traja chlapci čo prišli, no na inom mieste už popisovala časovú následnosť,
kedy začali biť poškodeného a že ho začali päsťami udierať a ten spadol na zem. Z. Q. tam stál pri nich

a ona s ním, avšak sa nezapájali do toho. Zároveň vypovedala, že videla útok tých troch chlapcov od
začiatku a okrem nej to videli i N., H. aj pán Q..

Uvedenú výpoveď súd vyhodnotil z rovnakých dôvodov ako výpoveď svedka N. ako nedôveryhodnú,
pričom navyše súd uvádza, že jej výpoveď bola nelogická i v sebe samej s mnohým rozpormi v

skutkových tvrdeniach (viď vyššie), svedkyňa si protirečila nielen v tom, či videla, alebo nevidela začiatok
bitky zo strany troch neznámych chlapcov, ale jej výpoveď bola v rozpore s výpoveďami obžalovaného
Q. i svedka N. (ktorý podľa nej mal vidieť všetko, lebo bol pri rozhodných udalostiach skutku, pričom on
uviedol, že nevidel žiadne napadnutie poškodeného zo strany obžalovaných a iné).Svedok poškodený A. S. vypovedal v konaní pred súdom, že v ten večer šiel ešte vtedy s bývalou
priateľkou H. S. z baru S. smerom ku Q. Pizze dole uličkou a pamätá si na to, že ho niekto buchol a

on spadol na zem a potom si len pamätal, že do neho niekto kopal, a to do hlavy a hornej časti tela.
Spomenul si ešte na to ako sa chcel postaviť a chcel ísť s bývalou priateľkou, ktorá plakala vedľa neho a
útočníci ho ešte kopali a tak si už len pamätal ako prišla sanitka. Rovnako si pamätal, že tí čo ho napadli
boli obžalovaní, ale nepamätal si na dôvody. Bili ho päsťami a kopmi. Bol stredne opitý, a nemal problém
s artikuláciou, ani s chôdzou. Poškodený mal v ten večer konflikt s priateľkou, ale nie

fyzický, hádali sa. Rovnako v ten večer nemal konflikt s H. U. a ani ju neudrel. Po príchode polície sa
ho policajt pýtal na mieste, či vie určiť útočníkov a on ich určil, pričom útočníci stáli v dave ľudí trošku
ďalej, a tak poškodený šiel s policajtmi. Po útoku mal zlomený prst, ľavý ukazovák, mal
vybité dva zuby, polámaný nos, odreniny.

V konaní vypovedala i bývala priateľka poškodeného H. S., ktorá vypovedala, že s poškodeným spolu

chodili 2 roky a rozišli sa asi po mesiaci od predmetnej udalosti. V ten večer mala stužkovú, a keď sa
skončil program, tak išli s A. S. do klubu S., kde sa zabávali. Následne sa pohádala s poškodeným a
išli vonku, kde si už na ďalšie okolnosti nevedela spomenúť a pamätala si, že bol poškodený v kaluži
krvi a tak mu zavolala sanitku na 112-ku, kde priateľa zobrali ho na pohotovosť a ona šla s policajtmi.
Svedkyňa v ten večer vypila asi 10 pol deci a bola stredne opitá, nevedela uviesť kto napadol

poškodeného. Jej priateľ pil viac, ona komunikovať vedela. Bola si istá, že v ten večer ju jej priateľ
neudrel. Až na priamu otázku sudcu odpovedala, že v minulosti ju priateľ 2 krát udrel a to tak, že jej
dal facku v čase, keď požíval alkohol, ale v ten večer ju isto neudrel, inak by si to pamätala. Keď prišli
policajti sa ich pýtali, že čo sa stalo.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že vo výpovedi svedkyne S. na hlavnom pojednávaní sa objavili rozpory vo
vzťahu k výpovedi z prípravného konania ohľadne osôb, ktoré mali napadnúť poškodeného v predmetný
večer, bola za splnenia zákonných podmienok prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa
21.2.2018, kde vypovedala, že v ten večer vyšla spolu s poškodeným pred bar S. sa porozprávať, keď
k nim pristúpili obžalovaní Q. a U., kde sa začala potýčka medzi nimi navzájom, na čo pristúpila k nim

nejaká žena, ktorá sa ich snažila oddeliť, na čo ju poškodený odstrčil preč, kde následne obžalovaní
ho zhodili na zem, kde do neho kopali, kde svedkyňa si sadla na zem a po chvíli prišiel za ňou U., že
všetko bude v poriadku, ako sa chcel poškodený zo zeme postaviť, tak do neho ešte obžalovaní kopli.
Po príchode hliadky, poškodený útočníkov identifikoval. Po prečítaní výpovede svedkyne v prípravnom
konaní táto uviedla, že uvedená výpoveď je pravdivá, že si na predmetné udalosti spomenula

po jej prečítaní a že si na tieto okolnosti s odstupom času nepomínala.

V konaní vypovedal znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Martin Kováč, ktorý vypracoval
znalecký posudok č. XXX/XXXX, ktorý uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie vyšetrením
poškodeného a po odbornej konzultácii zistil, že menovaný utrpel viacnásobné pomliaždenie tváre,

zlomeninu nosových kostí s posunom úlomkov a krvácanie z nosa, zlomeniny koruniek dvoch
horných prostredných rezákov zuby č. 11 a 21, pomliaždenie hornej pery, podvrtnutie krčnej chrbtice,
pomliaždenie zadnej plochy hrudníka, zlomeninu spodiny posledného článku ukazováka ľavej ruky.
Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré
pôsobili na uvedené oblasti strednou až veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou

pravdepodobnosťouprijednomúderezozadudooblastihlavypoškodenéhozatvorenoudlaňou-päsťou,
spôsobenou druhou osobou s následným pádom poškodeného na zem, kde mohlo
dôjsť ku viacerým kopnutiam nohou druhej osoby, prípadne dvoch osôb do oblasti hlavy, hrudníka
a ľavej hornej končatiny poškodeného so vznikom tých poranení, pričom súčasne muselo dôjsť k
prudkému ohnutiu hlavy oproti krku so vznikom podvrtnutia krčnej chrbtice. V prípade viacnásobného

pomliaždenia tváre, pomliaždenia zadnej plochy hrudníka, ide o poranenia stredne ťažké, ktoré si
nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu, iba prikladanie studených obkladov, prípadné užívanie liekov
a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla
dochádza za 12 - 14 dní. V prípade zlomeniny nosových kostí s posunom úlomkov
a krvácaním z nosa ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú otorinolaryngologickú

liečbu spojenú s napravením posunutých úlomkov, užívanie liekov na tlmenie bolesti a nosových
kvapiek na odstránenie opuchu sliznice nosa, kde po siedmych dňoch dochádza k vytvoreniu pevného
väzivového spojenia, ktoré sa následne mení na kosť, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza
za14-18dní.Vprípadezlomeninykoruniekdvochhornýchprostrednýchrezákovideoporanenieľahké,ktoré si vyžaduje špecifickú stomatologickú liečbu spojenú s náhradou odlomených koruniek bez potreby
práceneschopnosti. V prípade pomliaždenia hornej pery a podvrtnutia krčnej chrbtice išlo o poranenie
ľahké, ktoré si nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu, iba prikladanie studených obkladov, prípadné

užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu
spravidla dochádza za 5 a 6 dní. V prípade zlomeniny spodiny posledného článku ukazováka ľavej
ruky ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením
sadrovej dlahy a neskôr sadry, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie
vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 38 až 40 dní. Poškodený nebol

v čase po úraze v bezvedomí, nebol pripútaný na lôžku, nezvracal, nebol hospitalizovaný v nemocnici,
nemal úporné dlhotrvajúce bolesti a horúčky a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní
základných životných potrieb, bol obmedzovaný sťaženým dýchaním cez nos, sťažením rozprávaním a
konzumovaním potravy, nemožnosťou úplnej manipulácie ľavou rukou a bolesťami v mieste poranení
počas liečby v dĺžke 38 - 40 dní. V danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze pri
140 bodoch sumu 2.554,- EUR.

V zdravotnej dokumentácii poškodeného nebola popisovaná žiadna skutočnosť o ovplyvnení
poškodeného alkoholom. Práve naopak, je tam uvedené, že na okolnosti si pamätal, bol pri vedomí s
maximálnym počtom bodov 15 na stanovenie stavu vedomia, orientačne bol neurologicky v norme, bez
závrate.

Vo všeobecnosti platí, že ľahký stupeň ovplyvnenia etanolom, t. j. okolo 1 promile a do jedného promile
nemusí byť zistiteľný počas vyšetrenia. Stavy pripomínajúce opitosť, a to najmä ťažký stupeň o dvoch
promile býva uvedený v lekárskej správe z dôvodu možnosti ovplyvnenia stavu vedomia alkoholom
alebo poranením hlavy s otrasom mozgu. Z uvedeného vyplýva, že ak poškodený javí známky požitia
alkoholických nápojov, či už z jeho správaní, pohyboch alebo dychu, býva tento stav zaznamenaný v

lekárskej správe. V prípade evidentného ovplyvnenia alkoholom alebo pri zmenách vedomia dochádza
k odberu krvi na objektívne stanovenie koncentrácie etanolu v krvi z dôvodu rozlíšenia
ťažkostí poškodeného spôsobených etanolom alebo v dôsledku poranenia hlavy. Stupeň opitosti do 2
promile je stredný stupeň opitosti.

V prípade takejto zlomeniny (ukazovák ľavej ruky) dochádza k zhojeniu tejto zlomeniny približne za
mesiac, pričom následne je potrebná ešte rehabilitácia, ktorá môže trvať do uvedených 38 až 40 dní.
Táto zlomenina ukazováka ľavej ruky vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou pri kopnutí.

Za takto vykonaného dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu jednotlivých dôkazov v ich

samostatnostiivzájomnejsúvislosti,pričomsúduvádza,žeuveriťjednejverziilenpreto,ženeverídruhej
je neprípustné a platí i naopak.

Súd sa už vyššie zaoberal dôveryhodnosťou výpovedí svedkov N. a U.. Pokiaľ ide o dôveryhodnosť
výpovede obžalovaných U. B. Q., súd poukazuje na aspoň základné a zásadné rozpory, ktoré popísal vo

vyššie uvedenom texte. K uvedenému uvádza, že výpovede obžalovaných a svedkov U. B. N. vyhodnotil
ako tendenčné, nekritické v snahe vyviniť obžalovaných z trestnoprávnej zodpovednosti vytvorením
verzie priebehu skutku, v ktorom hlavnými útočníkmi boli tri neznáme osoby, avšak v zásade každý
z nich (viď vyššie) ich „účasť“ popísal iným spôsobom, a to navyše takým, ktorý bol v rozpore s ich
vlastnými výpoveďami.

Svedok poškodený na rozdiel od uvedených osôb vypovedal nielen konzistentne so
svojou výpoveďou z prípravného konania, ale jeho tvrdenia boli v súlade s výpoveďou svedkyne S. ako
aj s výsledkami znaleckého skúmania znalca MUDr. Kováča, ktorý uviedol, že všetky zranenia, ktoré
poškodený utrpel mohli byť spôsobené ako ich popísal poškodený S., resp. svedkyňa S..

Jedným z rozhodujúcich dôkazov o vine obžalovaných pri ustaľovaní skutkového stavu bola výpoveď
svedkyne S. - bývalej priateľky poškodeného, ktorej snaha na hlavnom pojednávaní „pomôcť“
obžalovaným tým, že vypovedala, že si nepamätá na okolnosti útoku útočníkov na jej bývalého
priateľa, napriek tomu, že si presne pamätala na udalosti, ktoré predchádzali skutku, respektíve

nasledovali po skutku, paradoxne len utvrdila súd v záveroch, že skutok prebehol tak ako vypovedal
samotný poškodený, respektíve svedkyňa S. v prípravnom konaní. Svedkyňa pri odstraňovaní rozporov
jednoznačne vyhlásila, že po prečítaní jej výpovede v prípravnom konaní, si na okolnosti spomenula a
udiali sa ako ich popísala (viď vyššie).Rovnako ma súd za to, že v konaní bolo preukázané, že všetky zúčastnené osoby mali v čase skutku
vypité, avšak nie natoľko, aby nevedeli popísať udalosti aspoň v podstatných okolnostiach. Z lekárskych

správ poškodeného okamžite po skutku nevyplýva, že by bol v stave, ktorý by si „vyžadoval“ popis
v lekárskej správe o tom, že je pod vplyvom alkoholu, čo tieto úvahy nepriamo potvrdzuje. Rovnako
je zrejmé, že obžalovaní a poškodený navzájom komunikovali, čo vylučuje, že by bol poškodený v
takom stupni opitosti, že by nevedel stáť na nohách, či sa rozprávať, nehovoriac o tom, že krátko po
skutku mal označiť obžalovaných za útočníkov pred samotnými policajtmi. Rovnako uvedené úvahy

podporujú zápisy o dychových skúškach na č. l. 102, kde obžalovaným bolo nameraných 0,83 mg/L
etanolu vo vydychovanom vzduchu, resp. 068 mg/L etanolu vo vydychovanom vzduchu,
čo predstavuje stredný stupeň opitosti.

Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k ustáleniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Po právnej stránke bolo preto potrebné posúdiť tento skutok ako prečin ublíženie na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spáchaným formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a dopustili sa fyzicky na mieste

verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadli iného.

Súd mal za to, že obžalovaní konali v priamom úmysle.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste, a to najmä prečítaním pripojených

listinných dôkazov.

K osobe obžalovaného E. U. súd zistil, že je slobodný, doposiaľ nebol súdne trestaný. Doposiaľ bol 1
krát priestupkovo riešený napomenutím Mestskou políciou S..

K osobe obžalovaného Z. Q. súd zistil, že je slobodný, doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak bol 7 krát
priestupkovo riešený, z toho 3 x napomenutím Mestskou políciou S..

Obžalovaným E. U. B. Z. Q. bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v §
41 ods. 1 Tr. zák., a to vo vzťahu k prečinu výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, kde zákon

ukladá uloženie trestu do troch rokov, pričom bral v úvahu, že ustanovenie upravujúce trestnosť prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. určovalo spodnú hranicu trestnej sadzby
minimálne 6 mesiacov. Z uvedeného dôvodu sa obe ustanovenia premietli do výrokov časti rozsudku v
časti upravujúcej ukladanie trestu, keďže trest bol ukladaný vo vzťahu k obom ustanoveniam, jedným
upravujúcim spodnú hranicu trestnej sadzby a druhým upravujúcim hornú hranicu trestnej sadzby.

Súd obžalovaným priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j)
Trestného zákona (že viedli pred spáchaním skutku riadny život) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm. h/ Trestného zákona (že spáchali viac trestných činov), a tak pomer poľahčujúci a priťažujúcich
okolností bol súdom ustálený v pomere 1:1. Pričom následne súd neupravoval výšku trestnej sadzby

v zmysle § 38 ods. 3, 4 Tr. zákona, a tak prichádzala možnosť uloženia trestu odňatia slobody od 6
mesiacov do 3 rokov.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovaným zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život

a súčasne iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, a
to v trvaní 14 mesiacov, pričom vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ obžalovaní neboli súdne trestaní,
výkon tohto trestu nie je nevyhnutný, a preto im výkon tohto trestu za podmienok v § 49 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 2 /dvoch/ rokov.

V konaní si riadne a včas uplatnil náhradu škody i poškodený A. S. vo výške 5.000,-
EUR , ktorá predstavovala následky ublíženia na zdraví ,ako aj ušlý zisk za čas, ktorý bol na
práceneschopný. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zo znaleckého posudku MUDr. Kováča vyplynulo, že v
danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť po úraze pri 140 bodoch sumu 2554,-EUR, súd zaviazal obžalovaných na jej náhradu, pričom so zvyškom nároku odkázal poškodeného na
civilné konanie.

Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je
treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.