Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 10, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414210842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4414210842.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Bratislava, Pribinova
25, proti povinnému: F. B., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX, D. N. B.. N. XXXX/XX, XXX XX D. R., o
vymoženie 306,00 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v exekúcii p o k r a č u j e s dedičom na strane povinného F. B.Á., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX,

D. N. B.. N. XXXX/XX, XXX XX D. R. tak, že do exekučného konania na miesto povinného vstupuje
dedič: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/X, XXX XX D. R..

II. Súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
17.03.2014 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaný vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom
zo dňa 15.03.2014 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 306,00 Eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., spis. zn.: SR 04906/13 zo dňa 13.08.2013,
ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.09.2013 a vykonateľnosť dňa 05.09.2013 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok).

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č.409500155 uzatvorená medzi
účastníkmi dňa 28.01.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ
zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 500 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 Eur, teda celkovo zaplatiť 984 Eur v dvanástich
mesačných splátkach.

3. V deň uzavretia zmluvy o úvere, tj. dňa 28.01.2011 uzatvorili účastníci Rozhodcovskú zmluvu, podľa
ktorej (čl. II predmet zmluvy) 1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku , rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútornýchpredpisovStálehorozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvnýchstrán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

4. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava žiadal podaním

doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Exekučný súd pri výkone svojej činnosti zistil, že povinný zomrel dňa 12.01.2017. Dedičstvo po
poručiteľovi (pôvodnom povinnom) nadobudla jediná dedička: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/X,
XXX XX D. R.. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č.k.
8D/63/2017-15 zo dňa 31.05.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2017.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

10. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,

že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

11. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Súd mal za overené z hore citovaného uznesenia, že dedičstvo po poručiteľovi (pôvodnom
povinnom) nadobudol v celosti jediný dedič: M. U., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXXX/X, XXX XX D. R.Á.. V
predmetnej exekúcii došlo k prechodu práv a povinností na dediča, ktoré smrťou povinného nezanikajú,

ale okamihom jeho smrti prechádzajú na dediča postupom vyššie rozpísaným a veritelia môžu od dediča
žiadať uspokojenie svojich pohľadávok a to len do výšky nadobudnutého dedičstva.

15. V danom prípade došlo k prechodu práv povinného na dediča, ktorý nie je účastníkom exekúcie a
preto súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom strany v súlade s § 63 ods. 2 CSP.

16. Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku (účinný do 31.3.2017) (ďalej aj „ExP“), ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

17. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v znení
účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:a. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

19. Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

20. V predmetnej exekúcii primárnym právnym vzťahom je vzťah medzi účastníkmi, ktorý vznikol na
základe zmluvy o úvere. Citovaná zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom

na poskytovanie finančných prostriedkov. Na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských
zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná o
spotrebiteľský vzťah. Oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje úvery a naopak
povinný nie je podnikateľským subjektom, je označený menom priezviskom, bydliskom , dátumom
narodenia, ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní zmluvy

o úvere preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti na rozdiel od oprávneného.

21. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)
v ustanovení § 52. Podľa § 52ods. 1 O.Z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

22. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere bola
bez akýchkoľvek pochybností aj rozhodcovská zmluva vopred pripravená teda formulárová zmluva a
povinný jej obsah ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ).

23. V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie
a) zo spotrebiteľskej zmluvy,
b)zoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy(uzatvárasavoviacerýchprípadochaje obvyklé,žespotrebiteľ

obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
c) na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
d) pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
e) na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie.

24. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere, zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru
a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku.

25. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný

titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.

26. Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosťštátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné
zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08

ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Z
účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov

materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK
vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje

osobitnýprieskumnýinštitút-prieskumnúprávomocexekučnéhosúduresp.súdurozhodujúcehovoveci
výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je
potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe
podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol
- nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45

ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo
b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§
45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho

skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský
rozsudoknebol,tedatak,akobytomoholurobiťsúd,kebysámrozhodovalotýchtootázkach.Môžepreto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či
v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či neide o

plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá
správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho
hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše

označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu
súd exekúciu zastaví resp. návrh na vykonanie exekúcie zamietne, o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská

doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé

podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

27. V predmetnej exekúcii (ako to bolo už vyššie uvedené) ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne
spotrebiteľský úver, a v danom prípade (vzhľadom na povahu účastníkov exekúcie, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy úverovej ako aj rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári a

na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V
predmetnej exekúcii bolo ďalej zistené, že povinný (dlžník) si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o úvere, oprávnený s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v rozhodcovskej
zmluve uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní.28. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju

použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6
ods. 1 smernice 93/13 - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali.

29. Cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často
krát takáto rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože
v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených

záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v
súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon
verejnej moci. Súd zastáva názor, že hoci bola rozhodcovská zmluva v danom prípade uzavretá
na samostatnom formulári, predstavuje jednu z neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská

zmluva bola uzavretá ako štandardizovaná zmluva na predtlačenom formulári, ktorého obsah povinný
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, spoločne s uzavretím zmluvy o úvere.

30.Vsubjektívnenearbitrabilnej(spotrebiteľskej)právnejvecizvlášťvznikajúpochybnostioobjektívnosti

rozhodovacieho procesu. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ - povinný mal vôbec
možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný
a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Spotrebiteľ (ako
je už vyššie uvedené) rozhodcovskú zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj

najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd
čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s
podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve. Ostatné podmienky

rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie
rozhodcovskéhokonaniasoslabšoustranouzmluvnéhovzťahu.Opoučeníspotrebiteľaorozdielemedzi
štátnymarozhodcovskýmsúdnymprocesomnietanizmienky.Rozhodcovskázmluva neboladojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodnutie
rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa.

Rozhodcovská zmluva nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní
uskutočnil výber a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania,
resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Najvyšší súd vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku. Vo veci

3Cdo 146/2011 NS SR judikoval, že „ pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, sozreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (ďalšie rozhodnutia NS 6Cdo 143/2011,
2Cdo 245/2010).

31. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a to z dôvodu,
že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným
právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktoréhobyoprávnenémuvočipovinnémuvznikolnárok,ktoréhobysaoprávnenýmoholvrámciexekúcie
domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný

orgánom bez právomoci na jeho vydanie a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,

proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.