Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616000088
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616000088.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
GallovejaJUDr.VladimíraKuráka,naverejnomzasadnutíkonanom9.januára2018prejednalodvolanie
podané obžalovaným P. Q., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
0T/56/2016-137 zo dňa 4.9.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 0T/56/2016-137 zo 4.9.2017, bol obžalovaný P. Q.
uznaný za vinného, že:

„ako člen Slovenského rybárskeho zväzu dňa 4.10.2016 v čase o 01.45 hod. na vodnej nádrži Liptovská
Mara, v katastrálnom území obce W., v W. zátoke, vo vzdialenosti 200 metrov východne od obce

Hliník, od miesta, kde sa odbočuje z cesty III/018104, v rybolovnom revíri č. 3-5340, na blatistom brehu
vodného diela Liptovská Mara, lovil ryby spôsobom na položenú v dobe individuálnej ochrany rýb na 2
kusy rovnakých udíc značky Speciland Specimen CARP 12´/3,60, zelenej farby s hnedkastou korkovou
rúčkou, s 2 kusmi navijakov značky NECTON Capacity, kde na konci silónu oboch udíc sa nachádzali
jednoháčik s oloveným závažím a živou návnadou - rybka ostriež o veľkosti 7 cm, pričom silóny oboch
udíc v uvedenom čase smerovali do vodnej hladiny vodného diela Liptovská Mara, čím týmto konaním

porušil § 12 písm. b/ zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a ustanovenie § 12 ods. 1 písm. c/, bod 3.
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002
Z. z. o rybárstve, ktorou je denný čas lovu rýb v rybárskych revíroch na kaprových vodách v mesiacoch
máj, jún a október určený od 04.00 hod. do 24.00 hod. a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol
rozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.3T/57/2016zodňa20.6.2016,ktorýnadobudolprávoplatnosť
20.6.2016, odsúdený za prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Trestného zákona na peňažný

trest vo výške 450,- €, náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace, trest zákazu činnosti výkonu práva
poľovníctva na 2 roky a trest prepadnutia veci“,

čím spáchal prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 310
ods. 3, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. n/, l/) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí 2 ks udíc zn.
Speciland Specimen CARP 12 ´/3,60, zelenej farby s hnedkastou korkovou rúčkou a 2 ks navijákov
zn. NECTON Capacity.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 4.9.2017 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení

a po poučení o opravných prostriedkoch prokurátorka sa vzdala práva podať odvolanie voči všetkým
výrokom rozsudku a obžalovaný sa nevyjadril k možnosti podať odvolanie.Dňa 12.9.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného P. Q. podané
prostredníctvom obhajcu, ktorý po konštatovaní základných faktov odvolanie odôvodnil nasledovne:

„Odsudzujúci rozsudok nezohľadňuje všetky skutkové okolnosti a okolnosti ohľadom možností spôsobu
skončenia trestnej veci, prípadne skutočnosti vzťahujúce sa na otázku prípadného druhu a uložený trest.
Odsúdenie a uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle napádaného rozsudku sa javí
ako neprimerane prísne a arbitrárne, nezohľadňujúce a nekorešpondujúce so skutočným skutkovým ani

dôkazným stavom, okolnosťami prípadu a pomermi páchateľa. Obžalovaný od počiatku primerane a
konzistentne opisoval všetky okolnosti a súvislosti s tým, že zvýrazňoval i špecifiká prípadu spočívajúce
v tom, že od počiatku uvádzal, ako bol so svojim šéfom a jeho otcom na požiadanie šéfa na brigáde
a na rybách, k večeru začalo pršať a tak sa išli skryť do karavánu s tým, že udice mali ísť neskôr
vytiahnuť. V dôsledku zlého počasia však zaspal, pričom zaspala aj osoba (otec šéfa),
ktorá mala bdieť, zobudiť ich a v prípade potreby vytiahnuť udice v čase výluky. Obžalovaný i

ostatní zúčastnení rybári mali platný rybársky lístok, zaplatené všetky členské poplatky riadne a včas
a v čase skutku mal splnené všetky potrebné povinnosti súvisiace s lovom rýb riadne v zmysle zákona
a stanov SRZ. Obrana obžalovaného bola kompatibilná s ďalšími dôkazmi, najmä svedeckými
výpoveďami preukazujúcimi nedbanlivosť pri výkone práva rybolovu. Trestné právo a uloženie trestu
má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok, ako ultima ratio, preto postup súdu v označenej

právnej veci sa javí ako neprimerane prísny. Podľa obhajoby sa vzhľadom na osobu obžalovaného a
na jeho teraz riadne vedený život malo postupovať jednoduchším spôsobom s výrazne výchovným,
ale menej represívnym následkom. Obžalovaný sa ku skutku priznal, oľutoval ho, uvedený skutok však
nemá povahu trestného činu, absentuje pri ňom znak úmyselného zavinenia, nanajvýš by mohlo ísť o
priestupok, resp. disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil ako člen Slovenského rybárskeho zväzu.

Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva
alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby
v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na
iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky. V prípade obžalovaného ide o obvinenie z úmyselného trestného činu, čo bolo tvrdené aj

v uznesení o vznesení obvinení. Obžalovanému však nebol relevantne preukázaný žiaden úmysel, že
by skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal úmyselne. Dostatočne jasne v rámci svojich výpovediach
uviedol, ako ku skutku došlo, nešlo o úmyselný lov rýb v čase ochrany (od 00.00 do 04.00 hod.), ku
skutku došlo neúmyselne. Nasvedčujú aj iné dôkazy ako skutočnosť, že lovecké miesto bolo riadne
osvetlené a udice predpísaným spôsobom označené. Z hľadiska subjektívnej stránky zákon vyžaduje,

aby sa trestného činu pytliactva páchateľ dopustil úmyselným konaním. Ide o úmyselný trestný čin (§
15 Tr. zákona), pričom úmysel páchateľa musí zahrňovať tak znaky subjektívnej stránky, ako aj
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty. Podľa §16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z
nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je

a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest
odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.
Posudzovaný skutok - ponechanie udíc vo vode v čase 4 - hodinovej dennej výluky trval cca 1 hodinu
a 30 minút, pričom nedošlo k žiadnej škode ani inému následku.
Závažnosť uvedeného trestného činu pytliactva, ktorý je obvinenému kladený za vinu, je vzhľadom na
vyššie uvedené nepatrná a preto by daný skutok za trestný čin považovaný.

Disciplinárnym previnením pri love rýb podľa stanov SRZ možno chápať konanie, ak člen SRZ
neoprávnene zasiahne do výkonu rybárskeho práva tým, že loví ryby bez povolenia alebo zakázaným
spôsobom, poruší pri love rýb úmyselne alebo vedome rybárske predpisy alebo zásady riadneho výkonurybárskehoprávaaleboustanoveniarybárskehoporiadkuSRZaleboustanoveniamiestnehorybárskeho
poriadku.
Obžalovaný je členom Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý má vlastný poriadok upravujúci

disciplinárne previnenia (pod ktoré možno subsumovať aj tento skutok) a preto posudzovaný skutok mal
byť riešený v rámci zväzovej organizácie ako disciplinárne previnenie, k čomu napokon aj došlo.
V zmysle stanov Slovenského rybárskeho zväzu možno za menej závažné porušenie zväzovej disciplíny
(kam možno subsumovať daný skutok) alebo pre neplnenie členských povinností uložených týmito
stanovami, orgány zväzu sú oprávnené člena, pridruženého člena, alebo funkcionára upozorniť a poučiť

ho o nesprávnosti konania.
Pri opätovnom alebo hrubom porušení zväzovej disciplíny, prípadne členských povinností uložených
týmito stanovami, zväzové orgány sú oprávnené disciplinárne zakročiť proti členovi, pridruženému
členovi alebo funkcionárovi a uložiť mu niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a. verejné pokarhanie na členskej schôdzi,
b. peňažnú pokutu,

c. odňatie alebo nevydanie povolenia na lov rýb na dobu až troch rokov,
d. odvolanie z volenej funkcie,
e. dočasné vylúčenie z členstva alebo pridruženého členstva vo zväze na dobu až
troch rokov,
f. trvalé vylúčenie z členstva vo zväze alebo pridruženého členstva

Závažnosť skutku obvineného vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia je nepatrná a má za to, že
skutok by bol nanajvýš priestupkom, resp. by mal byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku prokurátor alebo policajt postúpi vec
inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný
čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť

prejednaný v disciplinárnom konaní.
OČTK mohli postupovať v zmysle uvedeného ustanovenia a vec postúpiť príslušnej zväzovej organizácii
na disciplinárne prejednanie. Taktiež poukazujeme na základnú zásadu trestného konania „ne bis in
idem“.
Obžalovaný bol napokon za skutok tvoriaci predmet obžaloby aj disciplinárne prejednaný príslušnou

organizáciou rybárskeho zväzu a bola mu uložená peňažná sankcia.
Dôvodom pre vznesenie obvinenia voči P.G. podľa zdôvodnenia ma byť predovšetkým skutočnosť, že
porušil § 12 písm. b/ zákona č. 139/2002 Z.z. a ustanovenia § 12 písm. c/ bod. 3 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 185/2006.
V napádanom rozsudku, ani v obžalobe a uznesení o vznesení obvinenia sa však popis skutku

subsumovateľného pod uvedené ustanovenia nenachádza, je tu iba paušálny odkaz na ne. Taktiež je
potrebné uviesť, že ustanovenia § 12 sa člení na niekoľko odsekov a nemožno zistiť, ktorého odseku
sa ustanovenie týka.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovanému bol uložený popri podmienečnom treste odňatia slobody aj trest prepadnutia veci presne
špecifikovaných vo výroku rozsudku. Vzhľadom na to, že intenzita skutku nemá povahu trestného činu
a mohlo by ísť o disciplinárne previnenie, považujeme uvedený trest za neadekvátny a neprimeraný.
Vyššie opísané skutočnosti a pomery by sa následne mohli a mali premietnuť do spôsobu skončenia
trestného konania a konečného rozhodnutia.

Obžalovaný žije riadnym a usporiadaným životom v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, v
mieste bydliska požíva dobrú povesť, nemá sklony dopúšťať sa protiprávneho konania, jeho doterajší
život možno hodnotiť ako bezúhonný. V rámci pracovného pomeru je hodnotený kladne.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti navrhujeme odvolaciemu súdu napádaný rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie, ev. rozhodnúť primerane a adekvátne

zistenému skutkovému stavu, okolnostiam prípadu, pomerom obvineného a dobe trestného konania
zohľadňujúc už disciplinárne konanie vedené voči obžalovanému“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odôvodneniu odvolania obžalovaným P.G..Po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) a naviac na výslovnú žiadosť
obžalovaného P. Q. odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného P. Q..

Na verejnom zasadnutí konanom pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že naďalej zotrváva na
stanovisku, že obžalovaný považuje uložený trest za neprimerane prísny, a preto navrhuje, aby odvolací
súd zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že

obžalovanému uloží primeraný peňažný trest a primeraný náhradný trest.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa §
316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný P. Q. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale

odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by
mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na
priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na ktorom obžalovaný P. Q. podľa

§ 257 ods. 1 písm. c), ods. 4 Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), b), f), g), h) Tr. por.
Súd prvého stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného P. Q., že
nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu. Na tomto mieste krajský súd poznamenáva, že argumenty obžalovaného uvedené v
písomných dôvodoch odvolania neboli spôsobilé zvrátiť druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje s právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku v súvislosti s výrokom o treste, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa rozviedol svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste, ktoré si odvolací

súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne aj vo svojom rozhodnutí poukazuje.

Z dôvodov odvolania obžalovaného je nesporné, že obžalovaný primárne namieta neprimeranosť trestu,
ktorý bol uložený rozsudkom súdu prvého stupňa.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňujedvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v
čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest

má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,
ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k

záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným
prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj
so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z
toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie

spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,
ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti

trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods. 4 Tr.
zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu vrátane správneho zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. m), l) Tr. zák.

a správne je aj odôvodnenie súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že obžalovaný pred spáchaním
prejednávaného skutku bol právoplatne odsúdený za inú trestnú činnosť, túto skutočnosť nemožno
považovať za priťažujúcu okolnosť ako recidívu, keďže táto okolnosť je znakom kvalifikovanej skutkovej
podstaty prejednávaného trestného činu, a preto v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. nemôže byť zohľadnená
dvakrát v neprospech obžalovaného. Súd prvého stupňa potom správne aplikoval ustanovenie § 38 ods.

3 Tr. zák. pri ukladaní výmery trestu.
Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu a trest prepadnutia veci považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý a tento zákonný
stav neboli odvolacie argumenty obžalovaného spôsobilé zvrátiť v rámci odvolacieho konania.Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného P.G. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.