Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 1, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213224649
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:1213224649.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Lívia Gombárová v právnej veci žalobkyne: G. P., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. N., D. X zastúpená splnomocneným zástupcom: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
O., M. XXX/X proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35792752 právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47233516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 490 eur s príslušenstvom
a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur a v časti o určenie, že
zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa 15.7.2013 medzi žalobkyňou a

žalovaným je bezúročná a bez poplatkov z a m i e t a.

II. Súd konanie v zostávajúcich častiach z a s t a v u j e .

III. Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % vo veci
samej ako aj v časti o zastavení konania, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2016 a jej doplnením zo dňa 5.9.2016,

ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 18C250/2016 domáhala o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.490 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 19.6.2014 do zaplatenia
a určenia, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX je neplatná. Opravou a doplnením
podania z 5.9.2016 žalobkyňa upravila a doplnila petit žaloby tak, že sa domáhala o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur, a určenia, že úver číslo XXXXXX-XXXXX je bezúročný
a bez poplatkov, že rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, o určenie,
že zmluvná odmena vo výške 2 578 eur dojednaná v zmluve o úvere číslo XXXXXX-XXXXX je ako

neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000
eur, pričom pri výsluchu dňa 8.11.2017 žalobkyňa cestou splnomocnenej zástupkyne upresnila petit
žalobného návrhu, že sa domáha o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.490 eur a určenia,
že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXX-XXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 15.7.2013 je bezúročná a bez poplatkov.

2. Žalovaná žalobný návrh odôvodňovala tým, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX

uzatvorená dňa 15.7.2013 medzi stranami sporu odporuje ustanoveniam Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva nezabezpečuje
rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, obsahuje početné neprijateľné zmluvné
podmienky, zmluva je vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Tvrdila, že žalovaný jej predložilna podpis formulárovú, vopred pripravenú štandardizovanú typovú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, keď pri uzatváraní zmluvy žalovaný použil nekalé obchodné
praktiky, do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky (t.j. nepravdivo uvedenú výšku poskytnutých

finančných prostriedkov, neprimerane vysokú odplatu, neprimerane vysoké sankcie, neprimerane
početné obmedzenia pohľadávky, rozhodcovskú zmluvu, zmenku) pričom žalovaný vymedzil režim, v
zmysle ktorého sa má zmluva spravovať a to § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a tým obchádzať
zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa tvrdila, že žalobca v čase uzatvárania zmluvy nepožadoval
zdokladovanie finančných prostriedkov formou faktúr alebo iným obvyklým spôsobom v obchodnom

styku a nepožadoval preukázanie účelu využitia poskytnutých finančných prostriedkov. Vo svojej žalobe
poukázala na smernicu rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, čl. 1 odsek 2 Ústavy SR, čl. 7 odsek 2, 5 Ústavy SR, ďalej na ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, §§ 54 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), §52 odsek 1, 2, 3, 4 OZ, §
53 odsek 1 2,3, 5 OZ, §53a odsek 1 OZ, § 54 odsek 4 OZ, §53 b odsek 1 OZ , § 37 OZ, § 1 odsek 2
z.č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a) a b) z.č. 129/2010 Z.z., a na rozhodnutiaKrajského súdu v Prešove

sp. zn. 19 Co/44/2014, Krajského súdu v Trenčíne 13 CoE91/2014 a 18 Co/109/2011, rozhodnutie NS
SR 1 Cdo57/2005 z 1.7.2010 a 5 Cdo 26/11 z 26.4.2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS
402/2013 z 19.6.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co /109/11 z 21.11.2012, sp. zn.
3Co /151/2013 z 25.9.2013, 18 Co 109/2011 z 21.11.2012, Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný jej poskytol ako spotrebiteľovi úver v krátenej výške, pričom

úroky a poplatky sa počítali z nominálnej hodnoty úveru a preto zmluvnú podmienku v čl. 4 bod 4.1
zmluvy o odmene vo výške 2 578 eur považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore s
dobrými mravmi a s ust. § 53 odsek 1 OZ. Tvrdila, že od žalovaného obdržala sumu vo výške 5.000 eur
a ku dňu 19.6.2014 žalovanému spolu zaplatila sumu vo výške 7.489,82 eur. Ďalej tvrdila, že zmluvné
pokuty dojednané so žalobcom v čl. 12 a v čl. 13 označené ako sankcie sú v hrubom nepomere k

hodnote významu zabezpečeného záväzku a v prípade omeškania dlžníka si veriteľ nárokoval na všetky
zmluvné pokuty kumulatívne, ktoré dojednanie je v rozpore s ust. § 53 odsek 4 písm. k) OZ a § 39
OZ. Žalobkyňa poukázala, že rozhodcovská zmluva uzatvorená so žalovaným dňa 15.7.2013 je podľa
ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r ) OZ a smernice rady 93/13 EHS neprijateľnou podmienkou a v
tejto časti je zmluva neplatná, tvrdila, že v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy jej veriteľ nevysvetlil

dôsledky uzatvorenia takejto zmluvy, uvedená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej
podobe, nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť. Tvrdila, že žalovaný
na škodu mnohých spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie a
núti spotrebiteľa k takému konaniu s cieľom dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a
obchádzanie ustanovení ma ochranu spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala na bod 5.2-5.7 zmluvy

o revolvingovom úvere, podľa ktorého zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah a poukázala
na ust. § 17 odsek 3 z.č. 129/2010 Z.z.. Tvrdila, že v zmluve č. XXXXXX-XXXXX nie je uvedený
údaj o RPMN, konečnej splatnosti úveru, splátka nie je rozdelená na úrok a istinu ako to obligatórne
vyžaduje z. č. 129/32010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaný sa
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu vo výške 2 490 eur, poukázala, že vyššie uvedená zmluva

o revolvingovom neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 odsek 2 písmeno f), i) l), z) z.č. 129/2010 ( t.j.
termín konečnej splatnosti úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny a iných
poplatkov ročnú percentuálnu mieru nákladov). Žalobkyňa uvádzala, že žalovaného písomne vyzývala
na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak žalobca na výzvu nereagoval.

3. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, keď navrhol, aby súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že medzi stranami sporu nebola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva, keď zo znenia čl. 1 odsek 1 zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXX-XXXXX vyplýva, že úver bol poskytnutý pre účely výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka
t.j. žalobkyne a teda neexistuje vecný ani právny dôvod pre použitie zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a ani ust. § 52 a nasl. OZ. Poukázal, že žalobkyňa od začiatku vystupovala
ako podnikateľský subjekt, v rámci zadaných údajov predložila potrebné listiny na schválenie úveru,
ktorými sa preukazovala ako podnikateľský subjekt, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3Cdo81/2011. Žalovaný sa bránil tým, že postup žalobkyne je špekulatívny a účelový, keď žalobkyňa
sa snaží dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu dodatočnými tvrdeniami, pričom v samotnej zmluve

je žalobkyňa označená ako podnikateľ v čl. 1 odsek 1.1 sa uvádza že peňažné prostriedky sa poskytujú
na podnikateľský účel a z ďalších ustanovení zmluvy je zrejmé, že medzi účastníkmi sa založil
obchodnoprávny vzťah (napr. čl. 14 a 17) a poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
C-464/01 vo veci U. L. proti W. Wa AG. Žalovaný sa ďalej bránil, že medzi zmluvnými stranamidošlo k uzatvoreniu právneho vzťahu v zmysle § 497 a nasl. ObZ s poukazom na § 261 odsek 1
ObZ, ktoré upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi. Zmluva o úvere uzatvorená
podľa § 497 a nasl. ObZ je zmluvou odplatnou a v zmysle § 502 odsek 1 ObZ je dlžník povinný

od doby poskytnutia peňažných prostriedkov platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom, pričom špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkov je
zmluvná voľnosť strán. S poukazom na tvrdenia žalobcu žalovaný uviedol, že nežiadal od žalobkyne
v zmysle zmluvy zaplatenie úrokov alebo poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve, zmluvná odmena
v podobe úroku nebola obsiahnutá v zmluve v percentuálnom vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou

nakoľko tá ani nebola zákonnou náležitosťou zmluvy ale vyjadrením pevnej sumy - ako zmluvná
odmena. Bránil sa, že zmluvné strany si dohodli úrok vo forme odplaty vyjadrenej pevnou sumou,
pričom odplata je určitým vyjadrením ceny požičaných peňazí, pri ktorom nie je potrebné pristupovať
k akémukoľvek výpočtu. Tvrdenie žalobkyne, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi považoval
žalovaný za irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v režime obchodného
práva. Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukázal, že rozhodcovská zmluva je samostatným

právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy a poukázal na
bod 2 rozhodcovskej zmluvy a bod 7 rozhodcovskej zmluvy v zmysle ktorých vyplýva poučenie o
možnosti, v žiadnom prípade nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej
zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú
zmluvu ukončiť. Žalovaný sa bránil, že dlžník mal reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným

právnym úkonom po obdržaní peňažných prostriedkov ukončiť. Taktiež sa bránil, že nepravdivým je
aj tvrdenie žalobkyne o možnosti konania pred všeobecným súdom, keď výber rozhodcu sa rieši až
po podaní žaloby a výber robí strana podávajúca žalobu a nie teda jedna zmluvná strana. Ďalej
poukázal, že vystavenie blankozmenky ako spôsobu zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy je
prípustné a výkladom a contrario k § 5a odsek 1 písmeno b) z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

je možné dospieť k záveru o prípustnosti zmenky v podnikateľských právnych vzťahoch. Poukázal, že
v bode 5 a nasl. si zmluvné strany dohodli zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere
prostredníctvom vystavenej blankozmenky a v bode 5.3 zmluvy si dohodli vyplňovacie právo. Bránil
sa že vystavená blankozmenka má všetky zákonné náležitosti, blankozmenka bola vyplnená v súlade
s vyššie uvedeným vyplňovacím právom, ktoré si zmluvné strany dohodli. V súvislosti s uvedeným

žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo81/2011 a § 35 odsek 2 OZ. Ďalej žalovaný
poukázal na podpis listiny t.j. zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktorý znamenal súhlas so všetkými
jej ustanoveniami počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa
chcekonajúcaosobazaviazať.Poukázal,že žiadnyzákonúčinnývčaseuzatvoreniazmluvyneurčovala
ani nepredpokladal, že by poskytnutie peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere malo byť bezodplatné,

resp. že veriteľ nemá nárok na zabezpečenie svojho záväzku v prípade zmluvných sankcií pre prípad
jeho neplatenia.

4. Uznesením z 26.5.2017 pod sp. zn. 17 Csp/27/2017-169 (na základe nesprávne založeného podania
z 4.11.2016) súd pripustil zmenu petitu žaloby o určenie podľa ktorého zmluva o úvere číslo XXXXXXX-

XXXXXX je neplatná pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a pre rozpor s dobrými mravmi,
úver č. XXXXXX-XXXXX je bezúročný a bez poplatkov, rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná, zmluvná odmena vo výške 744 dojednaná v zmluve o úvere č. XXXXXX-
XXXXX je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur. V časti o zaplatenie 1 649,97 eur a v časti o

zaplatenie úroku z omeškania bo výške 5% zo sumy 2.490 eur od 19.6.2014 do zaplatenia súd konanie
zastavil a žalovanému v časti zastavenia konania priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Uvedenéuznesenienapadlaodvolanímžalobkyňavovšetkýchvýrokochanavrhlasúduuvedené
uznesenie zrušiť vo výroku o zastavení konania ako a aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania
z dôvodu, že súd uznesením z 26.5.2017 pod sp. zn. 17Csp/27/2017-169 rozhodol na základe mylne

založeného podania žalobkyne patriaceho do súdneho spisu pod sp. zn. 17C 208/2016.

5. Uznesením z 13.11.2017 pod sp. zn. 17Csp/27/20017-198 následne súd pripustil zmenu petitu
žaloby, podľa ktorého žalovaný je povinný vydať žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu
vo výške 2 490 eur a určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená dňa

15.7.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 16.11.2017.6. Uznesením z 28.6.2018 pod sp. zn. 9Co406/2017-207 Krajský súd v Nitre uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia konania v časti o zaplatenie 1 649,07 eur
a vo výroku o náhrade trov konania v časti zastavenia konania zrušil.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to Zmluvou o revolvingovom
úvere, splátkovým kalendárom, Rozhodcovskou zmluvou, stanoviskom k žiadosti o predčasné splatenie
úveru, návrhom na mimosúdnu dohodu a emailovou komunikáciou, výkazom o úhrade, stanoviskom
veriteľa k zmluve , vyjadrením, opravou a doplnením podania, vyjadrením žalovaného, námietkou

proti postúpeniu a nesúhlasom s postúpením veci, Uznesením z 29.12.2016, vyjadrením z 3.4.2017
s prílohami výpisom zo živnostenského registra, Uznesením z 26.5.2017, odvolaním, zápisnicou o
výsluchu,uznesenímz 13.11.2017,rozhodnutímKrajskéhosúdu9Co/406/2017,výpisomzobchodného
registra, výpisom z účtu žalobkyne, výsluchom svedka N. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Zo žiadosti o poskytnutie preklenovacieho úveru z 12.7.2013 podpísanej žiadateľom - t.j. žalobkyňou

a viazaným finančným agentom N. mal súd preukázané, že žiadosť bola vyplnená v bode I. žiadosti
v časti meno priezvisko, kontaktná adresa, rodné číslo, rodinný stav - kde sa nachádzali údaje o
žiadateľovi FO (identifikačné údaje osoby žiadateľa o poskytnutie, ktoré vyplňovali iba podnikatelia
- FO), bod IV. žiadosti - kontaktné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu
(vyplňovali podnikatelia - FO aj PO) kde boli v konkrétnej žiadosti vyplnené údaje kontaktná osoba,

mobil, bankové spojenie- číslo účtu, v bode V. žiadosti identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie
úveru - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia - FO aj PO) sa nachádzali vyplnené údaje -
obchodné meno, IČO, predmet podnikania, miesto podnikania, kontaktná adresa firmy, v bode VI.
žiadosti boli uvedené údaje o požadovanom úvere vyplnené - poskytnutá čiastka k výplate 5.000 eur,
splatnosť úveru 18 mesiacov, výška mesačnej splátky 421 eur, nominálna hodnota úveru 7.578 eur,

požadovaný dátum splatnosti splátky v mesiaci 15 a účel čerpania úveru podnikateľská činnosť, ako
prílohy k žiadosti boli uvedené - kópie osobných dokladov, živnostenský list, daňové priznanie za rok
2011 a 2012. Žalobkyňa nerozporovala, že uvedenú žiadosť podpísala.

9. Dňa 15.7.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-

XXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej v zmysle bodu 1.1 zmluvy
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 7.578,- euro, na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti.
Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 18 mesačných splátkach vo výške 421 eur splatných podľa splátkového
kalendára, pričom splátkový kalendár uvedený v prílohe č. 1 bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V
čl. 4 zmluvy bola uvedená zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru vo výške

2 578 eur a ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. V zmysle čl. 5 zmluvy záväzky dlžníka z
uvedenej zmluvy boli zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou s dlžníkom a v zmysle
bodu 5.2 dlžník podpisom na zmluve potvrdil, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi
vlastnú blankozmenku v ktorej texte neboli uvedené údaje a to suma zmenky a údaje splatnosti zmenky,
pričom zmenka bola vystavená na rad veriteľa. V bode 5.3 zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa dlžník

dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy, veriteľ je oprávnený
vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak, ako bolo dohodnuté v ods. 5.4 tohto článku a domáhať
sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok. V zmysle čl. 5.4 zmluvy zmluvné
strany sa dohodli na nasledovnom vyplnení údajov na zmenke: veriteľ bol oprávnený blankozmenku
vyplniť v prípade, ak sa dlžník oneskoril s platením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy, veriteľ ako údaj

sumy zmenky bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahŕňajúcu ale neprekračujúcu všetky pohľadávky
veriteľa z tejto zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 zmluvy,
ktoré mali byť splatné ku dňu splatnosti zmenky, ako dátum splatnosti zmenky, ľubovoľný dátum po
dni splatnosti akejkoľvek pohľadávky veriteľa alebo jej časti alebo jej príslušenstva alebo zmluvných
pokút na základe tejto zmluvy. V zmysle bodu 6.1 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy

- Splátkový kalendár, blankozmenka, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. V čl. 7.1 zmluvy sa dlžník
zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. Splátka
úveru sa pre účely zmluvy považovala za uhradenú dňom pripísania príslušnej čiastky na bankový účet
veriteľa. Čl. 9.1 zmluvy upravoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy
ku dňu poskytnutia úveru a to pohľadávky dlžníka podľa čl. 1.1 zmluvy oproti pohľadávke veriteľa podľa

čl. 4.1. zmluvy. Rozdiel mal byť ku dňu poskytnutiu úveru uhradený veriteľom na bankový účet dlžníka.
Čl. 12 zmluvy upravoval sankcie v prípade omeškania dlžníka a pre prípad omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti bol veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej
pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru. V čl. 14 bod 14.1 a 14.2 sa dlžník zaviazal veriteľovipo celú dobu trvania zmluvy udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie, schválenia
nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka
a rovnako i uzatvorením, plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou zmluvy a nevykonať nič, čím by ohrozil

platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby resp. fyzickej osoby -podnikateľa, či vyvolal
spochybnenie či zánik platnosti oprávnení a povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo
k tomu, aby držal užíval a disponoval svojim majetkom.

10. V zmysle splátkového kalendára z 15.7.2013 bola žalobkyňa povinná uhradiť 18 splátok po 421 eur

vždy do 19. v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 19.8.2013 a posledná splátka bola splatná
dňa 19.1.2015.

11. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 15.7.2013 medzi stranami
sporu mal súd preukázané, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 3 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, keď v čl. 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia

a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nebol povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto
skutočnosti informovaný. V zmysle čl. 7 rozhodcovskej zmluvy bol dlžník oprávnený odstúpiť od zmluvy
do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia zmluvy bez uvedenia dôvodu.

12. Z predložených výpisov z účtu predložených žalobkyňou mal súd preukázané, že žalovaný poskytol
úver na účet žalobkyne dňa 17.7.2013 vo výške 5 000 eur a žalobkyňa vykonala 10 úhrad vo výške 421
eur a poslednú dňa 19.6.2014 vo výške 3 279,82 t.j., spolu vykonala úhrady vo výške 7 489,82 eur.

13. Zo stanoviska veriteľa z 22.6.2016 mal súd preukázané, že žalobkyňa využila možnosť predčasného

splatenia t.j. dňa 3.6.2014 spoločnosť prijala písomnú žiadosť o predčasné splatenie a dňa 19.6.2014
bola uhradená čiastka 3 279,82 eur na účet veriteľa, čím došlo k splateniu úveru a ukončeniu zmluvného
vzťahu.

14. Z predloženej mimosúdnej dohody doručovanej žalovanému dňa 6.5.2016 mal súd preukázané, že

žalobkyňa pred podaním žaloby vyzývala žalovaného na vrátenie preplatku vo výške 3.331,82 eur.

15. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nové Zámky mal súd preukázanú
podnikateľskú činnosť žalobkyne s miestom podnikania A. do 26.3.2017 a následne A. s
predmetom podnikania - kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo

iným prevádzkovateľom živností, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, činnosť
podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, poskytovanie služieb osobného charakteru.

16. Z výpovede svedka N., ktorý v postavení viazaného finančného agenta so žalobkyňou spisoval
žiadosť o poskytnutie preklenovacieho úveru mal súd preukázané, že v spoločnosti žalovaného svedok

pôsobil od roku 2010 do 2.9.2015 ako finančný agent a následne ako manažér obchodnej siete.
Uzatváral zmluvy ako aj žiadosti o poskytnutie úveru a jednoznačne vypovedal, že bol rozdiel medzi
tým, ak sa úver poskytol fyzickej osobe ako spotrebiteľovi a fyzickej osobe ako podnikateľovi, teda
živnostníkovi, ktorý spočíval v rozdielnosti tlačív, v dokladoch, ktoré musel žiadateľ predložiť, ako aj
sume poskytnutého úveru. Vypovedal, že čo sa týka úveru pre fyzické osoby nepodnikateľov, bolo

potrebné, aby žiadatelia predložili občiansky preukaz, ak boli zamestnaný výplatnú pásku za posledné
3 mesiace, výpis z účtu, pracovnú zmluvu, pričom úver mohol byť poskytnutý len do výšky tritisíc eur.
Čo sa týka tohto úveru bolo k nemu potrebné podpísať viac tlačív cca. 5-6. Ďalej vypovedal, že čo sa
týka úveru pre fyzickú osobu - živnostníka, resp. podnikateľský úver, tu sa vypĺňal dotazník t.j. žiadosť,
ktorý sa následne zasielal na centrálu, spoločnosť Profi Credit Slovakia s.r.o., zhodnotila žiadosť

o poskytnutie úveru, vypracovala zmluvu a následne ju elektronicky emailom zasielala finančnému
agentovi ktorý ju dal následne klientovi podpísať. K uvedenej žiadosti ( podnikateľský úver) bol potrebný
občiansky preukaz žiadateľa, karta k firemnému účtu - číslo účtu, daňové priznanie za posledné 2
roky, teda ročné zúčtovanie dane a v prípade ak išlo o začínajúceho podnikateľa, ktorý nemal podané
ešte daňové priznanie, spoločnosť akceptovala potvrdenie o obratoch za tri mesiace. Výšku úveru,

ktorý takto mohol byť poskytovaný podnikateľom si nepamätal, vypovedal, že centrála posudzovala
každú žiadosť individuálne. Pri tlačivách týkajúcich sa poskytnutia úveru pre podnikateľa - živnostníka
vypovedal, že išlo o osobitné tlačivo, kde bolo potrebné vyznačiť, či ide o fyzickú osobu SZČO, resp.
o spoločnosť s ručením obmedzeným. Po predložení žiadosť o poskytnutie úveru na čl. 100 súdnehospisu svedkovi k nahliadnutiu sa vyjadril, že uvedenú žiadosť spisoval a úver mal byť poskytnutý za
podnikateľským účelom. Vypovedal, že každom prípade bolo potrebné v žiadosti vyplniť kolónku - účel
čerpania úveru, vypovedal , že vždy sa klienta pýtal na účel úveru, v prípade ak táto kolónka nebola

vyplnená, žalovaný t.j. veriteľ vrátil agentovi tlačivo na doplnenie údajov.
Svedok vypovedal, že v prípade ak išlo o úver pre živnostníka, bol živnostník povinný podpísať aj
zmenku, ktorá sa nachádzala v tlačive, nebola v nej uvedená suma.
Svedok potvrdzoval, že v čase uzatvorenia zmluvy, resp. spísania žiadosti spoločnosť t.j. žalovaný
skúmala bonitu klienta, ktorý v prípade, ak mal žiadateľ dlh vyšší nad určitú sumu, úver neposkytla.

Svedok opakovane potvrdzoval, že bol povinný zisťovať na aký účel klient úver žiadal, avšak
nevyšetroval na aký konkrétny účel klient úver použije ( či na kúpu tovaru alebo dovolenku) a preto
vypovedal, že neviem na 100 %, či úver bol poskytnutý na podnikateľskú činnosť.
Ďalej vypovedal, že za obdobie 5 rokov, keď pôsobil ako viazaný finančný agent, každý rok dochádzalo
k zmenám príloh potrebných pre žiadosť o poskytnutie úveru, či už išlo o vydokladovanie príjmu, zvlášť
u živnostníkov sa sprísňovali pravidlá. Na otázku či dochádzalo niekedy k zámernému skresľovaniu

údajov za účelom získania úveru zo strany svedka vypovedal, že klienti uviedli účel úveru na nákup
tovaru, na chod firmy, na marketingové účely a toto bolo doplňované do uvedených žiadostí a opätovne
potvrdzoval, že konkrétny účel úveru neskúmal.

17.Splnomocnenázástupkyňažalobkynezotrvalanapodanomžalobnomnávrhuspoukazomnazmenu

petitu žaloby.

18. Právny zástupca žalovaného vzniesol vo vzťahu k nároku na bezdôvodné obohatenie námietku
premlčania nároku tak v objektívnej ako aj v subjektívnej lehote a čo sa týka určovacej žaloby tvrdil,
že bolo jednoznačne preukázané, že uver bol poskytnutý za účelom podnikateľskej činnosti, keď

žalobkyňa mala vedomosť o podmienkach uzatvorenia úveru a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal
na rozdiely v prípadoch úveru pre spotrebiteľov a podnikateľských úverov, keď uviedol, že v prípade
spotrebiteľských úverov veriteľ žiada od dlžníka predloženie dokladov zo Sociálnej poisťovne, doklady
o príjme spotrebiteľa a pri podnikateľskom úvere sú potrebné listiny ako živnostenský list, výpis z
bankového účtu o príjme, daňové priznanie, pričom v konkrétnom prípade žalobkyňa predložila výpis

zo živnostenského registra a žiadala o podnikateľský úver. Čo sa týka samotných tlačív vyjadril sa, že
rozdiel existuje aj v samotných tlačivách, keď prípade spotrebiteľského úveru sa žiadosť ako aj samotná
zmluva nachádza na jednom tlačive a v prípade úveru za účelom podnikania sa žiadosť vypisuje na
samostatné tlačivo.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§261odsek1Z.č.513/1991Z.z.Obchodnýzákonníktátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 10.6.2013 do 30.4.2014 ( ďalej len
„z.č 129/2010 Z.z.“ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 9 odsek 7, 8 z.č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.

Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

Podľa § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013 (ďalej
len „ OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 452 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 odsek 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 137 písmeno c) OZ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z

osobitného predpisu.
Podľa § 145 odsek 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Z článku 4 odsek 1 Smernice rady 93/13 z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie

súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou a
následnými zmenami a doplneniami žaloby domáhala podľa poslednej úpravy petitu žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2 490 eur a určenie, že zmluva o úvere č. 174309-23132 uzatvorená
dňa 15.7.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov ( po čiastočnom späťvzatí
žaloby po výsluchu konanom dňa 8.11.2017 a to v časti úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného

obohatenia a v časti určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. 174309-23132 je neplatná), v ktorej
časti súd konanie v zmysle § 145 odsek 2 CSP zastavil.

21. Pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku bolo v prvom rade potrebné vysporiadať
sa s otázkou, či zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z 15.7.2013, ktorú uzavreli

strany sporu je alebo nie je zmluvou spotrebiteľskou a s otázkou či na predmetný právny vzťah
aplikovať kogentné ustanovenia zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa. V konaní nebolo sporné
a žalobkyňa ani nepopierala, že podpísala žiadosť o poskytnutie preklenovacieho úveru dňa 12.7.2013
a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 15.7.2013.
Taktiež v konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 17.7.2013 poukázal na účet žalobkyne vedený v Prima

banke Slovensko a.s. a to na jej osobný účet sumu vo výške 5 000 eur a taktiež, že žalobkyňa vykonala
úhrady celkovo vo výške 7.489,82 eur, keď posledná úhrada bola vykonaná dňa 19.6.2014, čím došlo
k ukončeniu zmluvy o úvere, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisov z účtu a zo stanoviska
veriteľa z 22.6.2016.22. Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že podpísala predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu,
ktorej obsah pripravil žalovaný v neprospech spotrebiteľa, ktorej obsah nemohla ovplyvniť. Tvrdila,

že žalovaný nepožadoval zdokladovanie účelu využitia finančných prostriedkov formou faktúr alebo
iným obvyklým spôsobom nepožadoval preukázanie účelového využitia poskytnutých prostriedkov pod
sankciou neplatnosti zmluvy a tvrdila že bola vo finančnej tiesni a poskytnuté prostriedky použila na
výdavky,ktorévtomčasepotrebovalazabezpečiť,sčímbolžalovanýuzrozumenýpredajpočaspodpisu
zmluvy keď uviedla, že nepožadoval zdokladovať účel použitia prostriedkov z čoho je možné dôvodiť že

na účel ich použitia nekládol žiadny dôraz. Žalovaný tvrdil, že bola uzatvorená zmluva obchodnoprávna.

23. K vyriešeniu spornosti, či ide o spotrebiteľskú zmluvu resp. zmluvu v zmysle 497 ObZ a nasl.
bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to predovšetkým
žiadosťou o poskytnutie preklenovacieho úveru z 12.7.2013 podpísanej žiadateľom - t.j. žalobkyňou a
výsluchom svedka viazaného finančného agenta N. keď súd mal preukázané, že žiadosť bola vyplnená

v bode I., kde sa nachádzali údaje o žiadateľovi FO ( identifikačné údaje osoby žiadateľa o poskytnutie,
ktoré vyplňovali iba podnikatelia - FO), v bode IV. žiadosti, kde sa nachádzali kontaktné údaje žiadateľa
o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu ( vyplňovali podnikatelia - FO aj PO) v bode V. žiadosti
identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru - podnikateľského subjektu (vyplňovali podnikatelia
- FO aj PO), v bode VI. žiadosti boli uvedené údaje o požadovanom úvere , kde sa nachádzal aj

údaj o účele čerpania úveru - podnikateľská činnosť a ako prílohy k žiadosti boli uvedené - kópie
osobných dokladov, živnostenský list, daňové priznanie za rok 2011 a 2012. Súd mal preukázané, že
uvedená žiadosť o poskytnutie úveru bola koncipovaná jednoznačne ako žiadosť určená pre žiadateľa
podnikateľský subjekt - fyzické aj právnické osoby na samostatnom tlačive.

24. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX uzatvorenej dňa 15.7.2013 medzi stranami
sporu mal súd preukázané, že uvedená zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej v zmysle bodu 1.1 zmluvy bol žalobkyni ako živnostníčke poskytnutý úver
vo výške 7 578,- euro, na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti a dlžník sa zaviazal splatiť úver v
18 mesačných splátkach vo výške 421 eur splatných podľa splátkového kalendára, pričom splátkový

kalendár uvedený v prílohe č. 1 bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V čl. 4 zmluvy bola uvedená
zmluvnáodmena,ktorápredstavovalaúrokyzaposkytnutieúveruvovýške2578euraktorábolasplatná
ku dňu poskytnutia úveru. V zmysle čl. 5 zmluvy záväzky dlžníka z uvedenej zmluvy boli zabezpečené
dohodou o zrážkach zo mzdy a v zmysle bodu 5.2 zmluvy vlastnou blankozmenkou popísanou
vyššie. V zmysle bodu 6.1 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli prílohy - Splátkový kalendár,

blankozmenka, Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka. Čl. 9.1 zmluvy upravoval dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy ku dňu poskytnutia úveru a čl. 12 zmluvy upravoval
sankcie v prípade omeškania dlžníka a pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako
15 dní po termíne splatnosti. V čl. 14 bod 14.1 a 14.2 sa dlžník zaviazal veriteľovi po celú dobu trvania
zmluvy udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie, schválenia nevyhnutne vyžadované v

súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom dlžníka a rovnako i uzatvorením,
plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou zmluvy a nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť
svojej existencie ako právnickej osoby resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či
zánik platnosti oprávnení a povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal
užíval a disponoval svojim majetkom.

25. K spornosti účelu poskytnutého úveru bol vypočutý svedok - viazaný finančný agent N. ktorý
spisoval žiadosť o poskytnutie preklenovacieho úveru, ktorý vypovedal, že v spoločnosti žalovaného
pôsobilodroku2010do2.9.2015akofinančnýagentanásledneakomanažérobchodnejsiete,uzatváral
zmluvy ako aj žiadosti o poskytnutie úveru a potvrdzoval, že, medzi poskytnutím úveru fyzickej osobe

ako spotrebiteľovi a fyzickej osobe ako podnikateľovi, teda živnostníkovi, bol v rozdiel v predložených
tlačivách, v dokladoch, ktoré musel žiadateľ predložiť, ako aj sume poskytnutého úveru. Potvrdzoval, že
čo sa týka úveru pre fyzické osoby nepodnikateľov, bolo potrebné, aby žiadatelia predložili občiansky
preukaz, ak boli zamestnaný výplatnú pásku za posledné 3 mesiace, výpis z účtu, pracovnú zmluvu,
pričom úver mohol byť poskytnutý len do výšky tritisíc eur. Ďalej vypovedal, že čo sa týka úveru

pre fyzickú osobu - živnostníka, resp. podnikateľský úver, tu sa vypĺňal dotazník t.j. žiadosť, ktorý sa
následne zasielal na centrálu, spoločnosť Profi Credit Slovakia s.r.o. - žalovaný , zhodnotil žiadosť o
poskytnutie úveru, vypracoval zmluvu a následne ju elektronicky emailom zasielal finančnému agentovi,
ktorýjudal následneklientovipodpísať.Kuvedenejžiadosti(podnikateľskýúver)bolpotrebnýobčianskypreukaz žiadateľa, karta k firemnému účtu - číslo účtu, daňové priznanie za posledné 2 roky, teda ročné
zúčtovanie dane a v prípade ak išlo o začínajúceho podnikateľa, ktorý nemal podané ešte daňové
priznanie, spoločnosť akceptovala potvrdenie o obratoch za tri mesiace. Výšku úveru, ktorý takto mohol

byť poskytnutý podnikateľom si nepamätal. Potvrdzoval, že pri tlačivách týkajúcich sa poskytnutia úveru
pre podnikateľa - živnostníka išlo o osobitné tlačivo, kde bolo potrebné vyznačiť, či ide o fyzickú osobu
SZČO, resp. o spoločnosť s ručením obmedzeným. Po predložení žiadosti o poskytnutie úveru na čl.
100 súdneho spisu potvrdil, že uvedenú žiadosť spisoval a úver mal byť poskytnutý za podnikateľským
účelom. Vypovedal, že v každom prípade bolo potrebné v žiadosti vyplniť kolónku - účel čerpania úveru,

vypovedal , že vždy sa klienta pýtal na účel úveru, v prípade ak táto kolónka nebola vyplnená, žalovaný
t.j. veriteľ vrátil agentovi tlačivo na doplnenie údajov. Vypovedal, že bonitu klienta posudzoval veriteľ
t.j. žalovaný na základe predloženej žiadosti a opakovane potvrdzoval, že bol povinný zisťovať na aký
účel klient úver žiadal, avšak nevyšetroval na aký konkrétny účel klient úver použije.

26. Na základe výpovede svedka, ktorý potvrdil skutočnosti tvrdené žalovaným o tom, že úver bol

poskytnutý za účelom podnikateľskej činnosti, tak ako to vyplýva z predložených listín a vo svojej
výpovedi spontánne vypovedal o rozdiele v prípade poskytnutia úveru pre fyzickú osobu nepodnikateľa
a fyzickú osobu podnikateľa, o rozdielnosti tlačív a dokladov potrebných k žiadosti o úver, rozdielnosti
v tlačivách ako aj maximálnej výške úveru poskytnutého fyzickej osobe nepodnikateľovi mal súd
preukázané, že daný právny vzťah zo zmluvy o úvere nemožno podriadiť pod ustanovenia zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ani pod ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Na základe preukázaných skutočností súd uvedenú zmluvu posudzoval v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka s poukazom na § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, pričom na základe
vstupných údajov identifikujúcich žiadateľa ako podnikateľa v žiadosti o úver a listín pripojených

k žiadosti na schválenie úveru ako aj s poukazom na výšku poskytnutého úveru a rozdielnosť
tlačív potrebných k uzatvoreniu zmluvy o úvere mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou bol
založený obchodnoprávny vzťah spravujúci sa režimom obchodného práva, keď špecifickým znakom
obchodnoprávnych záväzkov je zmluvná voľnosť strán umožňujúca stranám zvoliť si v akom rozsahu
umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy, pričom v zmysle

§ 502 odsek 1 ObZ vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov. V zmluve o revolvingovom úvere sa nachádza v čl. 4.1 zmluvný údaj o
zmluvnej odmene vo výške 2.578 eur. Zmluvná odmena v podobe úroku v zmluve nie je uvedená v
percentuálnom vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou ale vyjadrením pevnej sumy. V zmysle § 497 ObZ
zmluva o úvere je odplatným právnym úkonom a zmluvné strany si dohodli úrok vo forme odplaty

vyjadrenej pevnou sumou, ktorá odplata vyjadrená pevnou sumou je v zmluve dostatočne jasná a
predstavujeurčitovyjadrenúcenupožičanýchpeňazí,ktorúsúdnepovažujevrozporesdobrýmimravmi,
keď súd poznamenáva, že žalovaný je nebankovou spoločnosťou, pričom z úradnej činnosti súdu je
známe, že nebankové spoločnosti sa stávajú zmluvnými partnermi žiadateľov, ktorí nie sú úspešní so
žiadosťou o úver v bankách. Vstupné parametre bonity sú tu pre žiadateľov o úver oveľa miernejšie ako

u bánk, čím sa však pre veriteľa zvyšuje riziko návratnosti poskytnutých prostriedkov. Za toto riziko sa
naopak dlžník musí podriadiť vyššiemu spoplatneniu daných služieb a to aj napriek tomu, že cena nimi
poskytovaných plnení a služieb je vyššia ako u bánk a taktiež žiadny zákon účinný v čase uzatvorenia
zmluvyneurčujeaaninepredpokladá,žebyposkytnutiepeňažnýchprostriedkovzozmluvyoúveremalo
byť bezodplatné, resp. že veriteľ nemá nárok na zabezpečenie svojho záväzku v prípade zmluvných

sankcií pre prípad jeho neplnenia. Tvrdenia žalobkyne s odstupom času o tom, že zmluvu uzatvorila
ako spotrebiteľský subjekt aj s poukazom na jej vyjadrenie sa v žalobe, keď uviedla, že „žalovaný
nepožadoval zdokladovanie účelu použitia prostriedkov je možné dôvodiť že, na účel ich požitia nekládol
dôraz“,nepreukazujúskutočnosťotom,žebyžalovanýtakýmtokonanímobchádzalustanoveniazákona
o spotrebiteľských úveroch. Súd tvrdenia žalobkyne považoval za účelové a v spore nepreukázané

a preto ďalšie tvrdenia žalobkyne, na ktoré poukazovala v žalobe o neprijateľných zmluvných
podmienkach v uvedenej zmluve považoval súd vzhľadom na preukázaný obchodný záväzkový vzťah
za irelevantné a žalobu v časti o určenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov zamietol.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd zamietol aj žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 2.490 eur. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne
však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia nastrane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

29.Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v §
454OZ)bolotreba,abyžalobkyňa preukázala,žemedziňouažalovanýmprávnyvzťahzbezdôvodného

obohatenia vznikol, t.j., aby preukázala, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie
získal, že žalobkyni (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre
vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy podľa
špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu
hmotného práva. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že na základe vyššie uvedenej

zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú zmluvu súd podradil pod ustanovenie § 497 ObZ a nasl. na
základe vykonaného dokazovania, keď zmluvné strany si v uvedenej zmluve v čl. 4 zmluvy dohodli
zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 2 578 eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia
úveru, keď v konaní bolo nesporné že žalovaný poskytol žalobcovi úver dňa 17.7.2013 žalobkyňa súdu
nepreukázala, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o žalovanú sumu a preto nárok žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za nedôvodný.

30.Vzhľadom na poslednú úpravu petitu žaloby súd nepovažoval za relevantné a hospodárne v konaní
skúmať tak platnosť rozhodcovskej doložky, sankcií spojených s úverom a taktiež ustanovení zmluvy
o blankozmenke.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262
odsek 1 C.s.p. , pretože žalovaný bol spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a určovacej žaloby
v plnom rozsahu úspešný. Taktiež priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v zmysle § 262
odsek 1 CSP s poukazom na § 256 odsek 1 CSP v časti zastavenia konania, keď zastavenie konania

v časti úroku z omeškania a určovacieho výroku o platnosti revolvingovej zmluvy zavinila žalobkyňa
zmenou petitu žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).