Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407203111
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4407203111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v spore žalobkyne
Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Nitra, so sídlom v Nitre Nám. J. Pavla II. 7, zastúpenej JUDr.
Svoradom Petruškom, advokátom, so sídlom v Nitre, Kupecká 18, proti žalovanému LESY Slovenskej
republiky, š. p., Banská Bystrica, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, zastúpenému
advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov
2, o vydanie a navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, vedenom na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 9C/56/2007, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

10. októbra 2018 sp. zn. 5Co/200/2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2018 sp. zn. 5Co/200/2017 v
časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 23. januára 2017 č. k. 9C/56/2007-1054
o povinnosti žalovaného vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedených na LV č.
XXXX pre katastrálne územie I. pod parc. č. 2239, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 33 909
m2, parc. č. 2240, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 2586 m2, parc. č. 2244, druh pozemku: trvalý
trávny porast o výmere 25 626 m2, parc. č. 2246, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 4470 m2,

parc. č. 2247, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 1532 m2, parc. č. 2250, druh pozemku: ostatné
plochy o výmere 730 m2, parc. č. 2252, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 1327 m2, parc. č.
2254, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 569 m2, parc. č. 2257, druh pozemku: ostatné plochy o
výmere 148 m2 a parc. č. 870, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 9233 m2 a vo výroku o
trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti dovolanie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“)

domáhala podľa zák. č. 161/2005 Z.z. o navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej ako „zákon č.
161/2005 Z.z.“ alebo ako „reštitučný zákon“) podľa § 2 ods. 2 tohto zákona na navrátenie a vydanie
vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území I., zapísaných na Okresnom úrade Nové
Zámky, odbore katastrálnom, v katastri nehnuteľností registra „C“, vedených v PKV č. 78, kat. územie
I. spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. januára 2017 č. k. 9C/56/2007-1054 rozhodol, že žalovaný je
povinný vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. 2205, druh pozemku: lesný
pozemok o výmere 1079 m2, parc. č. 2236, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 201639 m2, parc.
č. 2237, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 364633 m2, parc. č. 2238, druh pozemku: lesnýpozemok o výmere 1006933 m2, parc. č. 2239, druh pozemku: tr. trávny porast o výmere 33909 m2,
parc. č. 2240, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 2586 m2, parc. č. 2241/1, druh pozemku: lesný
pozemok o výmere 196316 m2, parc. č. 2241/2, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 387400 m2,

parc. č. 2242, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 93046 m2, parc. č. 2243, druh pozemku: lesný
pozemok o výmere 3953 m2, parc. č. 2244, druh pozemku: tr. trávny porast o výmere 25626 m2, parc. č.
2245, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 57518 m2, parc. č. 2246, druh pozemku: ostatné plochy
o výmere 4470 m2, parc. č. 2247, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 1532 m2, parc. č. 2248, druh
pozemku: lesný pozemok o výmere 13329 m2, parc. č. 2249, druh pozemku: lesný pozemok o výmere

481 m2, parc. č. 2250, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 730 m2, parc. č. 2251, druh pozemku:
lesný pozemok o výmere 1064 m2, parc. č. 2252, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 1327 m2,
parc.č.2253,druhpozemku:lesnýpozemokovýmere473874m2,parc.č.2254,druhpozemku:ostatné
plochy o výmere 569 m2, parc. č. 2255, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 4374 m2, parc. č.
2257, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 148 m2, parc. č. 870, druh pozemku: tr. trávne porasty o
výmere 9233 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie I., vedené Okresným úradom Nové Zámky,

katastrálnym odborom, ako parcely registra „E“ parc. č. 2234, druh pozemku: lesný pozemok o výmere
2244 m2, parc. č. 2235, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 17922 m2, parc. č. 873, druh pozemku:
lesný pozemok o výmere 4061 m2, parc. č. 874, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 687 m2,
parc. č. 877, druh pozemku: lesný pozemok o výmere 2233 m2, zapísané na LV č. XXX pre kat.
územie I., vedené Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom ako parcely registra „E“, spolu

s nasledovnou dokumentáciou: plán starostlivosti o lesy, všeobecnú časť plánu starostlivosti o lesy, opis
porastov, plán hospodárskych opatrení, plochovú tabuľku, prehľadové tabuľky, obrysovú a porastovú
mapu, ťažbovú mapu, evidenčnú časť programu starostlivosti o lesy, prieskum a plán lesnej dopravnej
siete, prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch, plán lesno-technických meliorácií, ekonomický
prieskum vrátane vyčíslenia dosahov osobitného spôsobu hospodárenia a ocenenia lesného majetku,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii
uviedol, že Ostrihomskú kapitulu, ktorá pôvodne podliehala pod jurisdikciu Ostrihomskej arcidiecézy, je
potrebné považovať za útvar rímskokatolíckej cirkvi, status ktorého je upravený normami kanonického
práva. Poznamenal, že v súčasnosti tento pôvodný subjekt už neexistuje, a teda sa jedná o právneho

predchodcu žalobkyne, čím je daná aktívna legitimácia žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa je štátom
registrovanou cirkvou so sídlom v Slovenskej republike podľa § 22 odsek 1 zákona č. 308/1990 Zb.
o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Rímskokatolícka cirkev
bola vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách na
Ostrihomské arcibiskupstvo, alebo iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Čo sa týka

vecnej pasívnej legitimácie žalovaného konštatoval, že žalovaný v súlade s ustanovením § 4 odsek 1
reštitučného zákona, je právnickou osobou, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné
veci vo vlastníctve Slovenskej republiky podľa listov vlastníctva č. XXXX a č. XXX kat. územia I.,
čo bolo jednoznačne preukázané dôkazmi zo strany žalobkyne, a teda žalovaný je pasívne vecne
legitimovanou povinnou osobou podľa § 4 odsek 1 reštitučného zákona. Okrem iného uviedol, že o tejto

skutočnosti niet pochýb aj vzhľadom na to, že na LV č. XXX je poznačený ako správca SPF, ktorý
údaj ale nie je relevantný z dôvodu, že SPF nemôže v súlade so zákonom o správe štátneho majetku
spravovať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu s označením druhu pozemku ako lesné pozemky. Lesné
pozemky vo vlastníctve SR môže zo zákona spravovať len štátny podnik Lesy SR. Preto žalobkyňa
dostatočne preukázala výzvou, ktorú doručila Lesom SR, š. p., že ju doručila povinnej osobe, a táto

výzva bola postačujúca, v rámci ktorej žalobkyňa uviedla dôvod, akým spôsobom prešli nehnuteľnosti
z PKV č. 78 do vlastníctva štátu, a to podľa ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno c/ reštitučného zákona
odňatím bez náhrady v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, čo osvedčuje
samotný zápis v pripojenej pozemnoknižnej vložke a tento dôvod je možné zistiť aj z PKV č. 78,
ktorá bola pripojená k výzve, z ktorej vyplýva, že ako vlastník týchto nehnuteľností bolo Ostrihomské

arcibiskupstvo, pričom poznamenala, že túto výzvu nebolo potrebné zasielať aj SPF, ktorá správcom
týchto nehnuteľností ani nie je. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala reštitučný
titul, súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska prechodu sporného majetku zo žalobkyne na štát, resp.
jeho orgán bol rozhodujúci dátum súpisu majetku podliehajúceho režimu zák. č. 142/1947 Zb. vykonaný
aj v pzkn. vl. č. 78 v konaní vedenom na okresnom súde pod poradovým číslom 48 a 49 z 30. júna 1948

a 25. júla 1948, a to bez ohľadu na nezachované rozhodnutie o odňatí žiadaného majetku žalobkyni,
pretože tento majetok držal a užíval ho odvtedy (nepretržite a bez akýchkoľvek pochybnosti) štát, (resp.
jeho orgány a organizácie) až do účinnosti reštitučného zákona. Súd prvej inštancie záverom uviedol,
že všetky ďalšie námietky zo strany žalovaného nemajú žiadny základ, pretože sú riešené v množstverozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, preto nie je dôvod
sa k nim bližšie vyjadrovať a vôbec tieto námietky nie sú opodstatnené, pretože aktuálne existujú
rozhodnutia, ktoré nekorešpondujú s právnym názorom žalovanej strany. Na základe uvedeného súd

prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozhodnutia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „odvolací súd“)
rozsudkom z 10. októbra 2018 sp. zn. 5Co/200/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobkyni
voči žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd svoje rozhodnutie

odôvodniltým,ževprejednávanejvecisúdprvejinštancieprirozhodovaníouplatnenejžalobežalobkyne
voči žalovanému týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. území I. zapísaných na LV č. XXXX a č. XXX v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý
následne aj správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 1, § 2 ods. 1, §
3 ods. 1 písm. c/, § 4 a § 5 ods. 1, 2 zák. č. 161/2005 Z.z., ako reštitučného predpisu). Vychádzajúc z
uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil. Vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s
posúdením tejto aktívnej vecnej legitimácie ako ju posúdil súd prvej inštancie. Uviedol, že pri posúdení
tohto inštitútu postupoval súd v súlade s ustálenou súdnou praxou (rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo
10/99, sp. zn. 5 Cdo 139/2010 sp. zn. 3 Cdo 119/02). V danej veci je potom nepochybné, že súd prvej
inštancie správne považoval za oprávnenú osobu Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej republike, resp.

jej útvar so samostatnou právnou subjektivitou, ktorým je žalobkyňa. Doplnil, že ak v rozhodnom období,
t. j. od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 prešla nehnuteľná vec do vlastníctva štátu alebo obce spôsobom
zakotveným v ustanovení § 3 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z., ktorá bola evidovaná v pozemkovej knihe
ako vlastníctvo právneho subjektu Rímskokatolíckej cirkvi sídliaceho mimo územia Slovenska, má sa za
to, že išlo o prechod vlastníctva k tejto nehnuteľnosti z vlastníctva právneho subjektu Rímskokatolíckej

cirkvi sídliaceho na území Slovenskej republiky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 200/2010). Za
nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku pasívnej vecnej legitimácie. Poznamenal, že žalovaný
je právnickou osobou, ktorá ku dňu účinnosti reštitučného zákona spravovala a naďalej aj spravuje
predmetné nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, a preto žalovanému s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 1 reštitučného zákona aj svedčí pasívna vecná legitimácia v tomto spore, pretože

lesné pozemky vo vlastníctve štátu môže zo zákona spravovať iba jediný subjekt, ktorým je žalovaný.
Pokiaľ ide o výzvu žalobkyne na vrátenie nehnuteľností zo dňa 1. apríla 2006, ktorú žalovaný prevzal
dňa 6. apríla 2006, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uviedol, že predmetnú výzvu považuje
za dostatočne zrozumiteľnú a určitú, t. j. spĺňajúcu všetky kritériá zák. č. 161/2005 Z.z. (reštitučného
zákona). Výzva totiž obsahuje uvedenie kat. územia, čísla PKV, identifikáciu parciel, ako aj uvedenie

dôvodu, že požadované nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 161/2005 Z.z., odňatím bez náhrady podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej
reformy, čo osvedčuje aj zápis v pripojenej PKV č. 78. Uvedenú výzvu nie je možné oddeliť od príloh,
ktoré boli spolu s ňou žalovanému doručované. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vydal
aj parcely s inou kultúrou ako sú lesné pozemky odvolací súd uviedol, že geodetická dokumentácia č.

43/2016 identifikuje nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané v PKV č. 78 a súčasne sú evidované na LV
č. XXXX a č. XXX. K týmto nehnuteľnostiam nebolo potrebné vyhotovovať geometrický plán, nakoľko
sú identické a priamo identifikovateľné s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami. Doplnil, že výpisom
z LV č. XXXX pre kat. územie I. z 11. októbra 2016 bolo preukázané, že parcely, ktorých vydania sa
žalobkyňa domáha z tohto LV, sú vo výlučnom vlastníctve SR - LESY SR š. p. Výpisom z LV č. XXX pre

to isté kat. územie vyplýva, že uvedené parcely, ktorých vydania sa žalobkyňa domáha, sú vo výlučnom
vlastníctve SPF Bratislava. Ortomapami týkajúcich sa parciel č. 2244 a č. 2239 zapísaných na LV č.
XXXX pre kat. územie I. žalobkyňa preukázala, že ide o kultúru „trvalé trávne porasty“, ktoré vlastní
žalovaný. V prípade parciel č. 2257, 2254, 2240, 2246, 2247 a 2250 zapísaných na tom istom LV tak
ide o kultúru „ostatná plocha“, kde je vlastníkom takisto žalovaný, pričom ide najmä o cesty slúžiace k

prístupu na lesné pozemky a pôvodné lesné pozemky, ktoré zarástli trávnym porastom. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej ako „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP. Uviedol, že
odvolací súd z hľadiska posúdenia otázky záväznosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností svojím

rozhodnutímakonštatovanímvbode18.svojhorozhodnutianegovalzáväznosťtýchtoúdajov,keďnane
neprihliadalavyužilpritomvlastnúúvahubeztoho,abyaplikovalzákonompredpísanýpostup.Dovolateľ
tak nastolil právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa nebola dovolacím súdom ešte vyriešená a to „či môže
súd autonómne rozhodnúť o druhu pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností a na základevoľnej úvahy určiť druh pozemku inak ako je vedený v katastri nehnuteľností“. Ďalej dôvodil, že odvolací
súd sa nedostatočne vysporiadal s posúdením splnenia všetkých zákonných podmienok, keď
dostatočne nevyriešil otázku dôvodu odňatia nehnuteľností. Poukázal, na to, že žiadnou listinou nebol

preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát alebo obec v zmysle reštitučného zákona, čím tak má
dovolateľ za to, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke
„splnenia všetkých zákonných požiadaviek na navrátenie vlastníctva“, pričom poukázal na rozhodnutie
dovolacieho súdu sp. zn. 4 Cdo 247/2009. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu
vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietne a vo výroku II. žalovanému prizná nárok na náhradu trov

konania, alebo zruší rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol,
aby dovolací súd odložil vykonateľnosť a právoplatnosť napadnutého rozsudku.
5. K dovolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že právnu otázku, ktorú dovolateľ formuloval v bode a)
súd prvej inštancie a odvolací súd nerozhodovali o zmene druhu pozemku, ale či je možné žalované
nehnuteľnosti vydať oprávnenej osobe. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v bode b) uviedla,
že predmetná otázka už bola vyriešená dovolacím súdom ako aj Ústavným súdom SR. Poznamenala,

že pozemnoknižná vložka je verejnou listinou a v prípade, že dovolateľ tvrdí niečo iné ako je vo verejnej
listine uvedené, je povinný svoje tvrdenie preukázať, k čomu zo strany dovolateľa nedošlo.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom
nevydal samostatné rozhodnutie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným
podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné.

8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.1. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené

podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
11. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet,
b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená
podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie,
Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344).

11.1. V Civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené
nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427
je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v
ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
12. Dovolateľ v danom prípade vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1

písm. a/ a písm. b/ CSP.
13. Pokiaľ dovolateľ opieral prípustnosť svojho dovolania o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, k
uvedenému dovolací súd poznamenáva, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.
1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa
riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi

názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako
odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v §
421 ods. 1 písm. a/ CSP.
14. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/
CSP, uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, že danú

právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia
súdna autorita túto otázku vyriešil.
15. Podľa § 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom

rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách
alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax
vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca

aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. V zmysle judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi
zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v

Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v
Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon
aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších
súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. Z uvedeného je zrejmé, že
pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu možno zahrnúť len rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, teda nie rozhodnutia Najvyššieho súdu a krajských súdov Českej republiky
(por. sp. zn. 6 Cdo 13/2017).
17. So zreteľom na riadne nastolenie právnych otázok spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP a
v situácii, že dovolanie dovolateľa je v danom prípade procesne prípustné, dovolací súd teda v zmysle
uvedeného pristúpil k právnemu posúdeniu vyššie nastolených právnych otázok dovolateľa.

18. Vo vzťahu k dovolacej otázke „či môže súd autonómne rozhodnúť o druhu pozemku zapísaného
v katastri nehnuteľností a na základe voľnej úvahy určiť druh pozemku inak ako je vedený v katastri
nehnuteľností“ dovolateľ uviedol, že sa jedná o otázku, ktorá vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a teda,
že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia tejto otázky, ktorá ešte nebola v rozhodujúcej
praxi dovolacieho súdu vyriešená. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza nasledovné:

19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie a konštatoval, že geodetická
dokumentácia č. 43/2016 identifikuje nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané v PKV č. 78 a súčasne sú
evidované na LV č. XXXX a č. XXX. K týmto nehnuteľnostiam nebolo potrebné vyhotovovať geometrický
plán, nakoľko sú identické a priamo identifikovateľné s pôvodnými pozemnoknižnými parcelami. Doplnil,
že výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie I. z 11. októbra 2016 bolo preukázané, že parcely, ktorých

vydania sa žalobkyňa domáha z tohto LV, sú vo výlučnom vlastníctve SR - LESY SR š. p. Výpisom z
LV č. XXX pre to isté katastrálne územie vyplýva, že uvedené parcely, ktorých vydania sa žalobkyňa
domáha, sú vo výlučnom vlastníctve SPF Bratislava. Ortomapami týkajúcich sa parciel č. 2244 a č.
2239 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie I. žalobkyňa preukázala, že ide o kultúru „trvalé trávne
porasty“, ktoré vlastní žalovaný. V prípade parciel č. 2257, 2254, 2240, 2246, 2247 a 2250 zapísaných

na tom istom LV tak ide o kultúru „ostatná plocha“, kde je vlastníkom takisto žalovaný, pričom ide najmä o
cesty slúžiace k prístupu na lesné pozemky a pôvodné lesné pozemky, ktoré zarástli trávnym porastom.
20. Dovolateľ uviedol, že odvolací súd napriek údajom uvedeným v katastri nehnuteľností, ktoré
preukazujú, že parc. č. 2244 a parc. č. 2239 zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I. sú druhom pozemkutrvalé trávne porasty a parc. č. 2257, 2254, 2240, 2246, 2247 a 2250 sú druhom pozemku ostatné plochy,
odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že sa jedná o parcely vhodné
na vydanie z dôvodu ich zalesnenia a zarastenia.

21. Vzhľadom na uvedené dovolací súd aj s použitím analógie vyplývajúcej z článku 4 CSP poukazuje
na novšie rozhodnutie dovolacieho súdu zo 14. júna 2018 sp. zn. 7 Cdo 169/2016, v ktorom konštatoval
a uzavrel, že spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 161/2005
Z.z. nie je iná než poľnohospodárska pôda, ktorej legálnu definíciu vo forme taxatívneho výpočtu
obsahuje ustanovenie § 2 písm. b/, zák. č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej

pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež uzavrel, že spôsobilým
predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení
vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k
niektorým nehnuteľnostiam sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám (bez pozemkov).
22. Uvedeným záverom dovolacieho súdu tak bol vymedzený a ohraničený okruh nehnuteľných vecí,

ktoré v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. môžu byť spôsobilým predmetom navrátenia
vlastníctva. Tzn., že pri vymedzení, či je nehnuteľnosť spôsobilá na vydanie a či je predmetom zákona
č. 161/2005 Z.z. sa musí vždy postupovať striktne podľa § 2 ods. 1 tohto zákona.
23. V zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z.z. sa vlastnícke právo vracia k nehnuteľným
veciam, ktoré tvoria lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné súvisiace stavby.

24. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej ako „katastrálny zákon“), údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných

a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra.
25. Dovolací súd uvádza, že z výpisu katastra nehnuteľností vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú
na LV č. XXXX pre kat. územie I. zapísané ako zastavané trvalé trávne porasty (parc. č. 2244 a parc.

č. 2239) alebo ako ostatné plochy (parc. č. 2257, 2254, 2240, 2246, 2247 a 2250). S prihliadnutím na
rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 7 Cdo 169/2016 a na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č.
161/2005 Z.z. a § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, dovolací súd dospel analogicky k záveru, že uvedený
záver odvolacieho súdu, že predmetné nehnuteľnosti (parc. č. 2244, 2239, 2257, 2254, 2240, 2246,
2247 a 2250) sú spôsobilé byť predmetom vydania podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., spočíva

na nesprávnom právnom posúdení.
26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že právny záver vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 7
Cdo 169/2016 je naďalej aktuálny a dovolací súd naň berie zreteľ aj v preskúmavanom prípade.
Síce rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená, avšak podľa právneho názoru dovolacieho súdu, sa odvolací súd ním

zvoleným riešením otázky spôsobilosti predmetu na vydanie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, ktoré predstavuje vyššie uvádzané rozhodnutie. Uvedený právny názor odvolacieho
súdu predstavuje nielen odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplývajúci z § 421
ods. 1 písm. a/ CSP, ale zároveň tiež dôvod opodstatňujúci záver, že dovolaním napadnuté rozhodnutie,
ako opodstatnene namieta dovolateľ, spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP).

27. Vo vzťahu k otázke „či v danom prípade došlo k splneniu všetkých zákonných požiadaviek na
navrátenie vlastníctva“ s tým, že táto otázka už bola vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou
dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 247/2009) dovolací súd uvádza
nasledovné:
28. Pokiaľ ide o výzvu žalobkyne na vrátenie nehnuteľností z 1. apríla 2006, ktorú žalovaný prevzal

dňa 6. apríla 2006, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie predmetnú výzvu považoval za
dostatočne zrozumiteľnú a určitú, t. j. spĺňajúcu všetky kritériá zák. č. 161/2005 Z.z. (reštitučného
zákona). Výzva totiž obsahuje uvedenie kat. územia, čísla PKV, identifikáciu parciel, ako aj uvedenie
dôvodu, že požadované nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu z dôvodu uvedenom v § 3 ods. 1 písm.
c/ zák. č. 161/2005 Z.z., odňatím bez náhrady podľa zákona č. 142/1947 Zb., o revízii prvej pozemkovej

reformy, čo osvedčuje aj zápis v pripojenej PKV č. 78.
29. Dovolateľ uviedol, že s uvedeným záverom odvolacieho súdu nie je možné súhlasiť, pretože žiadnou
listinou nebol preukázaný dôvod prechodu vlastníctva na štát alebo obec v zmysle reštitučného zákona.Poznamenal, že žalobkyňa sa v danom prípade obmedzila len na pomenovanie dôvodu, t. j. odňatím
bez náhrady.
30. Rozhodnutie odvolacieho súdu, na ktoré dovolateľ poukázal uvádza, že k zániku práva by došlo

aj v prípade, ak by nebola dodržaná písomná forma výzvy alebo ak by z výzvy nebolo zrejmé, ku
ktorýmnehnuteľnostiammábyťprinavrátenévlastníctvoaleboakbynebolpreukázaný dôvod prechodu
vlastníctva na štát alebo na obec v zmysle § 3 zákona č. 161/2005 Z.z.
31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a/ odňatia bez náhrady postupom

podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku,
nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených
nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov, b/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.
185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej
starostlivosti, c/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde), d/ darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom
v tiesni, e/ kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, f/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý
bola vyvlastnená, g/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h/ prevzatia bez právneho dôvodu, i/

prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č.
53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára
1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27.
februára 1961, t. j. zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o

úpravepomerovaobhospodarovaníspoločneužívanýchlesovbývalýchurbarialistov,komposesorátova
podobných útvarov. Pokiaľ dovolateľ namieta odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
247/2009, tak toto rozhodnutie zásadne nerieši otázku nepreukázania dôvodu prechodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam na štát alebo obec v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z., iba na margo uvádza
náležitosti výzvy v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona. Vo svojej podstate išlo ale o zrušenie

rozsudku krajského súdu pre nepreskúmateľnosť.
V danej veci však odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie posúdili, že výzva bola kvalifikovaná
a že prechod vlastníctva na štát prešiel k nehnuteľnostiam v rozhodnom období v zmysle § 3 ods. 1
písm. c/ reštitučného zákona podľa zákona č. 142/1947 Zb., ktorý je vykonaný aj v PKV č. 78 v konaní
vedenom na okresnom súde pod poradovými číslami 48 a 49 z 30. júna 1948 a 25. júla 1948 a to

aj napriek nezachovania alebo nepredloženia rozhodnutia o odňatí takéhoto majetku žalobkyni.
Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k odklonu (pokiaľ sa týka parciel označených ako lesné
pozemky) od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 247/2009. V tejto časti bolo dovolanie
dovolateľa nedôvodné a dovolací súd ho s poukazom na ustanovenie § 448 CSP zamietol.
32. Nakoľko sa však odvolací súd v otázke „či môže súd autonómne rozhodnúť o druhu pozemku

zapísaného v katastri nehnuteľností a na základe voľnej úvahy určiť druh pozemku inak ako je vedený
v katastri nehnuteľností“ odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd v
zmysle § 449 a § 450 CSP čiastočne zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 10. októbra 2018 sp. zn.
5Co/200/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
33. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá

CSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.