Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010026
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5820010026.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 6. augusta 2020 v senáte zloženom z
predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha
prejednal sťažnosť povinného X.K. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6Nt/3/2020 z
18.6.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

6Nt/3/2020 z 18.6.2020 a podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1 Tr. zák. návrh prokurátora na uloženie
ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 299 ods. 1 Tr. por. a § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil X. M., nar.
XX.X.XXXX v K. H., ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil s poukazom na závery znaleckého posudku a
zistenúduševnúporuchupáchateľačinuinaktrestného,ktoréhotrestnéstíhaniebolozastavené,pretože
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Okresný súd konštatoval, že duševná
porucha povinného je liečbou ovplyvniteľná, pričom bez adekvátnej liečby by sa mohlo protispoločenské
konanie zopakovať a pre efekt liečby sa vyžaduje jej systematickosť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu.
Obhajca namietal nesprávne skutkové posúdenie veci. Uviedol, že povinný X. M. nie je nebezpečný
pre spoločnosť. Opačný záver nemá nič spoločné s objektívnou realitou. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie vychádza len zo záverov znaleckého posudku a je typickým príkladom, keď sa formalistické
právo neúmerne odkloní od princípu materiálnej spravodlivosti a schopnosti súdnej moci reálne
zabezpečovať spravodlivosť pre potreby praktického života. Obsahom sťažnosti je aj vyjadrenie dcéry

povinného, ktorá odmietla označenie svojho otca ako psychicky chorého človeka nebezpečného pre
spoločnosť. Uviedla, že otcova diagnóza nepochybne súvisí s jeho vysokým vekom (90 rokov) a
bolo by kontraproduktívne, aby podstúpil nariadenú psychiatrickú ambulantnú liečbu, ktorá by bola
záťažou pre celú rodinu vzhľadom na to, že otec je onkologický pacient, lieči sa na ťažkú anémiu
a ochorenie srdca. Psychiatrické liečenie by u otca vyvolalo opačný účinok, umocnilo by jeho pocit
krivdy a nespravodlivosti. V ďalšom uviedla, že otec bol celý život poctivý, čestný človek s miernou

povahou a jeho protispoločenské správanie bolo vyvolané pocitom krivdy z neoprávneného prisvojenia
časti pozemku jeho susedmi. Na základe uvedeného obhajca skonštatoval, že dôvod nariadenia liečby,
nebezpečenstvo pre spoločnosť a potreba ju chrániť, je dôvodom simulovaným, neexistujúcim a čisto
formalistickým a preto navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na nariadenie
ochrannej liečby zamietol.Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosť
bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a táto je dôvodná.

Vzhľadom na obsah spisového materiálu a sťažnostné námietky povinného je krajský súd nútený
konštatovať, že okresný súd v danej veci rozhodol nezohľadniac všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie.

V danej veci je nespornou skutočnosťou, že povinný v čase spáchania činu inak trestného trpel vážnou
duševnou poruchou v pravom slova zmysle - vaskulárnou demenciou ľahkého až stredne ťažkého
stupňa, ktorá mala zásadne nepriaznivý dosah na jeho konanie. Zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že z medicínskeho hľadiska môže byť pobyt obvineného na slobode nebezpečný konkrétne v
tom, že pod vplyvom duševnej poruchy sa u neho môže opakovať protispoločenské konanie voči jeho
susedom, s ktorými má pozemkový spor. Prognóza podľa znalca je v tomto zmysle nepriaznivá, preto

navrhol obvinenému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Z obsahu znaleckého
posudku však tiež vyplýva, že podľa znalca, pokiaľ ide o konanie obvineného, pre ktoré bolo začaté
trestné stíhanie, sa u obvineného jednalo o skratové konanie, kedy pri dlhodobo sa stupňujúcej frustrácii
azároveňpostupnesaznižujúcejfrustračnejtolerancii(čojesúčasťoupostupujúcejdemencie)nezvládol
nahromadené negatívne emócie (pocity krivdy) a zvolil (pri nedostatočnom zvážení možných alternatív

ďalšieho postupu) bezprostredné (vo vzťahu k reálnemu stavu nezmyselné) riešenie - spílil 22 kusov
okrasných drevín na „spornom pozemku".

Na verejnom zasadnutí znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol, že duševná porucha
má dominantnú príčinu protispoločenského správania povinného, ale podkladom jeho konania bol

pozemkový spor s jeho susedmi, v ktorom má pocit krivdy. Protispoločenské konanie sa môže zopakovať
aj u osoby, ktorá netrpí duševnou chorobou, ale nejedná sa o medicínsku záležitosť.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že ustanovenie § 73 ods. 1 Tr. zák. ukladá súdu povinnosť
(obligatórne) uložiť ochranné liečenie páchateľovi činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie

je trestne zodpovedný a ktorého pobyt na slobode je nebezpečný. Uvedené podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Na uloženie ochranného liečenia teda nepostačuje samo spáchanie trestného
činu nepríčetným páchateľom, pokiaľ nie je súčasne splnená aj podmienka, že pobyt páchateľa na
slobode je nebezpečný. Nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode sa pritom posudzuje podľa stavu
existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení. Podľa ustálenej judikatúry nebezpečnosť

pobytu páchateľa činu inak trestného na slobode nemožno vždy vyvodzovať iba z konania, ktoré v
danom prípade inak vykazuje znaky trestného činu. Pre záver o pravdepodobnosti možného opakovania
konania inak trestného sa musí zisťovať aj stupeň duševnej poruchy páchateľa, prípadne jeho doterajšie
recidivistické prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť pri ponechaní takéhoto
páchateľa na slobode.

Výkon ochrannej psychiatrickej ambulantnej liečby je závažným zásahom do osobnej slobody
jednotlivca. Preto treba dôsledne skúmať splnenie podmienok na jej uloženie. Podľa krajského súdu
preventívne opatrenie uvedeného druhu je namieste len tam, kde vzhľadom na charakter duševnej
poruchy páchateľa a jej prejavov v jeho doterajšom živote je veľmi pravdepodobné, že bez liečenia pod

vplyvom duševnej poruchy znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené Trestným zákonom.

Tak ako už bolo uvedené vyššie, je nespornou skutočnosťou, že povinný pod vplyvom duševnej
poruchy spáchal čin inak trestný. V danej veci však okresný súd rozhodol len s poukazom na závery
znaleckého posudku. Napriek skutočnosti, že na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie aj ohľadne

osoby povinného, uvedené skutočnosti pri svojom rozhodnutí nezohľadnil.

Zo správy Obce Oravská Jasenica vyplýva, že povinný nemá voči obci žiadne podlžnosti, jeho správanie
na verejnosti je dobré, do verejného života v obci sa zapája a pred komisiou ochrany verejného poriadku
riešený nebol. Povinný nemá záznam v registri trestov a ani v registri priestupkov. Zo znaleckého

posudku vyplýva negatívna anamnéza nadmerného používania alkoholu alebo iných psychoaktívnych
látok, ako aj to, že povinný, ktorý má 90 rokov, dlhodobo trpí na viaceré chronické telesné ochorenia
vyššieho veku: ischemická choroba srdca, chronická fibrilácia srdcových predsiení, pľúcna hypertenzia,
pečeňové poškodenie, vredová choroba tráviaceho traktu, nezhubné zväčšenie prostaty, chudokrvnosť,v roku 2017 bol operovaný pre zhubný nádor kože. Neurologické vyšetrenie v marci 2019 u neho zistilo
stredne ťažkú vaskulárnu demenciu a tzv. extrapyramídový syndróm vaskulárnej etiológie (pohybové
poruchy na podklade sklerózy mozgových ciev). Psychiatricky vyšetrovaný alebo liečený doteraz nebol.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že u povinného išlo o doposiaľ jediné protispoločenské
konanie. Vzhľadom na vek povinného, jeho vážny zdravotný stav a doterajší spôsob života nemožno
podľa krajského súdu len s poukazom na ojedinelé, podľa znalca skratové konanie, automaticky dospieť
k záveru o pravdepodobnosti opakovania podobného činu. Tomuto záveru naviac svedčí i skutočnosť,

že od spáchania skutku uplynul takmer rok a povinný sa nedopustil obdobného konania namiereného
voči susedom, prípadne iného konania ohrozujúceho záujem chránený Trestným zákonom.

Majúc na zreteli princíp proporcionality zásahu do práva na osobnú slobodu a práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 39 Listiny základných práv a slobôd krajský súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.