Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jozef Ryant

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/135/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010444
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6916010444.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci odsúdeného Z. Q. za prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 16. septembra 2020, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/43/2016
zo dňa 11.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 11T/43/2016 zo dňa 11.02.2020 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že podmienečne odsúdený Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, sa osvedčil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
11T/43/2016 zo dňa 20.09.2016. Zároveň podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. vyslovil, že na odsúdeného

sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Proti tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa
11.02.2020 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.07.2020.
Namietal, že okresný súd na verejnom zasadnutí nevykoval relevantné dôkazy, a to rozhodnutia
Obvodového súdu Norimberg sp. zn. 433 Cs 803 Js 20186/17 zo dňa 30.08.2017, právoplatné dňa

14.09.2017 a Obvodového súdu Hof sp. zn. 8 Cs 35 Js 1091/18 zo dňa 24.01.2018, právoplatné dňa
23.03.2018. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že sa jedná o úmyselné trestné činy, ktoré mali byť
spáchané počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a teda mali byť s poukazom na § 7b ods. 2
Tr. zák. zohľadnené pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného, aj s prihliadnutím
na § 438e Tr. zák. Naviac okresný súd nesprávne konštatoval, že v uvedených veciach mu boli uložené
len peňažné tresty vo výške 15,- eur, pretože sa jedná len o dennú pokutu, ktorá potom bola v prípade

prvého rozhodnutia spolu 150,- eur a v prípade druhého rozhodnutia 900,- eur.

S poukazom na uvedené odsúdenia mal okresný súd rozhodnúť o tom, že sa odsúdený neosvedčil a
zaradiť ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Preto navrhol,
aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,
že sťažnosť okresného prokurátora nebola dôvodne podaná.

Odsúdený Z. Q. bol rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/43/2016 zo dňa

20.09.2016 uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odloženýna skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Provident Financial, s.r.o. škodu vo výške 598,88 eur. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.09.2016, odsúdenému preto plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia

od 21.09.2016 do 21.09.2018.

Krajský súd zo spisového materiálu ďalej zistil, že odsúdený bol počas určenej skúšobnej doby v
Slovenskej republike trestne stíhaný, a to:

- vo veci vedenej pod ČVS: ORP-526/1-VYS-RS-2016 za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., v
ktorej mu bolo obvinenie vznesené dňa 06.09.2016. Trestné stíhanie bolo zastavené dňa 16.08.2017 z
dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por.,

- vo veci vedenej pod ČVS: UHCP-80/NJ-S-2016 za zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179
ods. 1, 3 písm. f) Tr. zák., v ktorej mu bolo vznesené obvinenie dňa 09.01.2017. Trestné stíhanie bolo

zastavené v roku 2018 (presný dátum zo spisového materiálu nevyplýva).

Ďalej z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že počas určenej skúšobnej doby bol 2. krát
odsúdený v Nemecku, a to:

- rozhodnutím AG Nürnberg sp. zn. 433 Cs 803 Js 20186/17 zo dňa 30.08.2017, právoplatným dňa
14.09.2017, za trestný čin neoprávneného vstupu na súkromný majetok, za čo mu bol uložený peňažný
trest spolu vo výške 150,- eur,

- rozhodnutím AG Hof sp. zn. 8 Cs 35 Js 1091/18 zo dňa 24.01.2018, právoplatným dňa 23.03.2018, za

trestný čin podvodu s verejnými, sociálnymi alebo rodinnými dávkami, za čo mu bol uložený peňažný
trest spolu vo výške 900,- eur.

Podľa § 50 ods. 4/ Tr. zák. veta prvá ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi

nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák., ak k súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa
odseku 4 <. bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe.

Keďže odsúdenému uplynula určená skúšobná doba dňa 21.09.2018, a okresný súd vo veci rozhodol

napadnutým uznesením dňa 11.02.2020, dá sa dôvodne predpokladať, že mal za to, že na rozhodnutie
osvedčení, resp. neosvedčení mu plynie dvojročná lehota v zmysle § 50 ods. 7 Tr. zák.

S uvedeným postupom sa krajský súd nestotožnil. Proti odsúdenému síce počas skúšobnej doby boli
v Slovenskej republike vedené trestné stíhania za iné trestné činy, z predloženého spisového materiálu

však nie je zrejmé, kedy mali byť trestné činy spáchané a vyplýva z neho len informácia o tom, kedy za ne
bolo odsúdenému vznesené obvinenie. V prípade trestného stíhania vedeného pod ČVS: ORP-526/1-
VYS-RS-2016 mu bolo vznesené obvinenie dňa 06.09.2016, teda sa logicky jednalo o trestné stíhanie
za trestný čin spáchaný pred začatím plynutia skúšobnej doby dňa 21.09.2016. V prípade trestného
stíhania vedeného pod ČVS: UHCP-80/NJ-S-2016 mu bolo obvinenie vznesené dňa 09.01.2017, pričom

akékoľvek ďalšie informácie ohľadom doby spáchania skutku v spise absentujú. To isté platí pre trestné
stíhania vedené voči nemu v Nemecku. Nebolo tak preukázané, že sa jedná o trestné činy spáchané v
skúšobnej dobe v zmysle ustanovenia § 50 ods. 7 Tr. por.

Naviac aj v prípade splnenia tohto zákonného predpokladu bolo potrebné vo veci rozhodnúť v

jednoročnej lehote v zmysle § 50 ods. 6 Tr. zák. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že trestné
stíhanie vedené pod ČVS: ORP-526/1-VYS-RS-2016 bolo zastavené ešte pred uplynutím skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia a trestné stíhanie vedené pod ČVS: UHCP-80/NJ-S-2016 v roku 2018,
a to najneskôr v decembri, keďže zo spisového materiálu presný dátum nevyplýva, teda najneskôr 3mesiace po uplynutí skúšobnej doby. Pokiaľ ide o trestné stíhania odsúdeného v Nemecku, informácie o
nich okresný súd získal len z odpisu registra trestov, pričom je zrejmé, že boli tiež právoplatne skončené
ešte pred uplynutím skúšobnej doby.

Okresný súd tak mal najneskôr 3 mesiace po uplynutí skúšobnej doby (nie je však vylúčené, že
aj skôr), a teda v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím jednoročnej lehoty k dispozícii
všetky relevantné podklady pre rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu by bolo nelogické a jednoznačne v
neprospech odsúdeného, aby mal súd na rozhodnutie až dvojročnú lehotu, keďže v tomto prípade mu

nebránila žiadna prekážka, aby rozhodol, či už pozitívne alebo negatívne, v priebehu jednoročnej lehoty,
ktorá je za takéhoto stavu z časového hľadiska nepochybne primeranou lehotou.

Zhrnúc uvedené má krajský súd za to, že okresný súd vo veci nerozhodol v zákonom stanovenej
jednoročnej lehote, a to bez toho, aby mal na tom odsúdený vinu. U odsúdeného tak už jej uplynutím
nastala zákonná fikcia osvedčenia, o čom nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. Keďže však

okresný súd rozhodol o osvedčení odsúdeného, krajský súd napadnuté rozhodnutie nezrušil, pretože
sa jedná o rozhodnutie v jeho prospech, ktoré deklaruje, aj keď v zásade nadbytočne skutočnosť, ktorá
nastala už zo zákona.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že
sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.