Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316206606.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcej na území Slovenskej republiky
prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova

2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o.,
Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ M. B., nar. X. H. XXXX, bytom J. F. XXXX/
XX, B., 2/ K. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom E. XXX/XX, B., o zaplatenie 18.317,37 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 10. apríla 2018 č. k. 17C/163/2016-93,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti trov

konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
spoločne a nerozdielne 12.140,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
od 23.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III.
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 32,56 %.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 3, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, §
451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „ZoSÚ“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013.

Vecne dôvodil, že žalobkyňa (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.) sa žalobou zo dňa 18.4.2016, v
spojení s podaniami zo dňa 9.6.2016 a 27.2.2017 domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 18.317,37
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 23.10.2015 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá
medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanými dňa 17.9.2013 je absolútne neplatná podľa § 37
Občianskeho zákonníka pre neurčitosť prejavu vôle. Súd prvej inštancie uviedol, že typicky neurčitým

prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa má splatiť 35.898,20 eur (bod 1.1 zmluvy o úvere), avšak
reálne je spotrebiteľ povinný zaplatiť až 38.504,40 eur (120 x 320,87 eur). Do celkových nákladov úveru
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, najmä poistné.
Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia,
je absolútne neplatný. Predmetný nárok žalobkyne bolo preto potrebné hodnotiť ako bezdôvodné
obohatenie. Právna predchodkyňa žalobkyne bezdôvodne plnila v prospech žalovaných dňa 26.9.2013,

keď žalovaným poukázala na účet sumu 18.803 eur. Žalobu považoval za dôvodnú len v časti nevrátenej
istiny po odpočítaní zaplatenej sumy (6.662,31 eur), teda v celkovej výške 12.140,69 eur, preto v tejtočasti žalobe vyhovel a žalobkyni priznal z dôvodu omeškania žalovaných s plnením i úrok z omeškania
(dňom 22.9.2015 sa žalovaní dostali do omeškania). Vo zvyšku žalobu zamietol.
Rozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaodôvodnilprávneust.§255ods.2CSP,vecneúspechom

v konaní žalobkyne v rozsahu 66,28 % a úspechom žalovaných v rozsahu 33,72 %, v dôsledku čoho
žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,56 %.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila

ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamanesprávneprávnevecposúdil.Žalobkyňasadomáhalauplatneného
nároku titulom neuhradených záväzkov žalovanými z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
17.9.2013. Na základe úverovej zmluvy poskytla právna predchodkyňa žalobkyne žalovaným klasický
spotrebiteľský úver vo výške 18.803 eur. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 120 mesačných splátok vo výške 320,87 eur so splatnosťou prvej

splátky 15.10.2013. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili, zaplatili
len sumu 6.662,31 eur, v dôsledku čoho došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o úvere
je absolútne neplatná (pre neurčitosť), pretože celková výška úveru uvedená v zmluve je nesprávna,
keď do celkových nákladov úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere (najmä poistné). Poukázala na § 2 písm. g/, § 19 ods. 2 ZoSÚ. Poistenie úveru
bolo dobrovoľné. Právna predchodkyňa žalobkyne nebola oprávnená započítať poplatok za poistenie
do celkových nákladov úveru. Povinnou podmienkou poskytnutia úveru nebolo uzavretie poistenia.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

dôvodné zrušiť.

5. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na názore o absolútnej neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere z dôvodu nesprávne uvedeného údaju v zmluve o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť.

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako
spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy ako aj definičné znaky
subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právna

predchodkyňa žalobkyne uzatvárala zmluvu ako osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaní vystupovali v postavení fyzických
osôb, ktorí pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne
inej podnikateľskej činnosti.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanými došlo dňa
17.9.2013 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol
žalovaným 1/, 2/ poskytnutý úver vo výške 18.803 eur. Zmluva okrem iných náležitostí obsahovala aj
údaj „o celkovej čiastke k zaplateniu“, kde sa uvádza suma 35.989,20 eur.

8. Požiadavka písomnej formy zmluvy vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných
vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory. Zásadný význam v ochrane
spotrebiteľavzmluvnýchvzťahochmádostatočnémnožstvoinformáciíopodmienkachúveru,nákladoch
a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú (z dôvodovej správy k ZoSÚ).9. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok.

10. Podľa § 2 písm. h/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

11. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje náležitosť, ktorú má zmluva o

spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ obsahovať. ZoSÚ stanovuje osobitné náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy (vo vzťahu dodávateľ a
spotrebiteľ) bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a
vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre
neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú uvedené v §

11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ (predtým písm. a/) zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až
do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru (sankcia pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému
postaveniu).

12. Ak súd prvej inštancie poukazuje na podľa jeho názoru nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, uvedené nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale spôsobuje bezúročnosť
a tzv. bezpoplatkovosť úveru podľa § 9 ods. 2, v spojení s § 11 ods. 1 ZoSÚ (porov. i uznesenie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/106/2016).

13. Námietka žalobkyne v odvolaní o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o
úvere pre nesprávne uvedenie predmetného údaju, bola preto dôvodná.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane závislého výroku o trovách konania) a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobkyne (v časti, ktorá
zostala predmetom konania) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predovšetkým naplnenie jej
všeobecných a osobitných obligatórnych obsahových náležitostí podľa ustanovení ZoSÚ (§ 9 ods. 2),

pričom potrebné je i skúmanie, či dodávateľ (veriteľ) s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 1, § 11 ods. 2 ZoSÚ). Pri vykonaní dokazovania bude
súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu
predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné

argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

16. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.

17. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.