Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 21, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoCsp/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201230
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5619201230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: Z. W.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX I. V., v spore o zaplatenie 5.292,32 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22Csp/18/2019 zo dňa 12.
11. 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu

zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, v ktorej súd konanie zastavil, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k
n u t ý .

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie 100,- eur sa zastavuje.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26. 04. 2019 sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a.s., domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.292,32 eur, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21. 03. 2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania. Okresný súd uznesením sp. zn. 22Csp/18/2019 zo dňa 06. 06. 2019 vyhovel návrhu na zmenu
žalobcu, a to tak, že namiesto doterajšieho žalobcu VÚB, a.s. vstúpila do konania spoločnosť Intrum
Slovakia s.r.o. Na základe „Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro“ došlo medzi Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. a žalovaným dňa 15. 08. 2013 k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému

schválený úverový rámec v sume 2.400,- eur so štandardnou mesačnou splátkou v sume 80,- eur. Z
predloženého výpisu z bankomatky Quatro zo dňa 08. 03. 2019 vyplývajú pohyby na uvedenej karte
od 03. 09. 2013 do 28. 02. 2019. Okresný súd mal za to, že z formálneho hľadiska splnila žaloba
žalobcu všetky zákonné požiadavky, pretože definovala sporové strany, žalovanú sumu (5.292,32 eur
s príslušenstvom), ako aj skutkové okolnosti prípadu (dlh vznikol súvislosti s používaním kreditnej karty
na základe presne definovanej zmluvy s určením dátumu, ku ktorému bol zostatok vypočítaný). V
zmysle týchto záverov súd následne žalobu prejednal z vecného hľadiska. Keďže žaloba obsahovala len

všeobecné skutočnosti znamenajúce odkaz na pripojené dôkazy, súd aplikoval postup v zmysle § 132
ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Žaloba neobsahovala elementárne skutočnosti pre posúdenie žalovanej finančnej čiastky a jej
skúmanie výlučne na základe predložených listinných dôkazov (bez prezentovania skutkových tvrdení)nebolo v zmysle úpravy Civilného sporového poriadku možné. Súd žalobcu márne vyzval na doplnenie
skutkových tvrdení a následne vo veci nariadil termín pojednávania na 12. 11. 2019, na ktorom sa
žalobca nezúčastnil a tým stratil príležitosť oboznámiť sa s predbežným právnym názorom súdu na

posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť úspech v spore. Na základe
posúdenia obsahu žaloby dospel súd k presvedčeniu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani
dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v podanom žalobnom návrhu. Bolo
na ňom, aby súdu uviedol dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na predložené listiny, ktoré by
umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Súd nemal povinnosť hľadať v jednotlivých

predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže samotná žaloba
nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie v spojitosti s prejavom žalovaného,
ktorý si bol „vedomý dlhu“, považoval súd za nevyhnutné venovať pozornosť charakteru prejavu vôle
dlžníka, pretože ten bol jednou z podmienok pre postup podľa § 282 a nasl. CSP. Pokiaľ žaloba
neobsahovala dostatok informácii na posúdenie výšky dlhu (ako sa to uvádza vyššie), potom podľa

názoru súdu táto nemohla byť dostatočne zrozumiteľná ani pre spotrebiteľa. Z uvedeného súd vyvodil
nedostatok vážnosti vôle spotrebiteľa, a preto nemohol vydať rozsudok na základe uznania, ktoré nebolo
učinené s dostatkom vedomosti o žalovanom nároku. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu čiastočne
späť, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaný

síce čiastočne zavinil zastavenie konania, keď zaplatil časť dlhu po začatí konania, avšak v podstatnej
miere bol vo výsledku neúspešný žalobca. Žalovanému žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. a III. rozsudku. Zároveň navrhuje, aby odvolací súd na

základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 192,32 eur, úrok z omeškania vo výške 5.00 % p.a. zo
sumy 5292,32 eur od 08.03.2019 do 27.06.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 5
192,32 eur od 28.06.2019 do zaplatenia všetko v pravidelných mesačných splátkach, najmenej však vo
výške 100 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok, a priznal žalobcovi náhradu trov konania a

trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Súd I. inštancie rozhodol v tomto spore v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Súd I. inštancie žalobu zamietol z dôvodu „neunesenia
dôkazného bremena žalobcom“, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a
žalobcov návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku.

3. Žalovaný okresnému súdu oznámil, že si je vedomý dlhu, ale dlh žiada splatiť v splátkach maximálne
vo výške 20 eur mesačne.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ponechal napadnutý
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:

10. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy, pokiaľ zákon
neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v plnej
kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná, je

povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP).

11.Odvolacísúddávadopozornosti,žezákladnoupodmienkouprezačatiecivilnéhosporovéhokonania
je existencia žaloby. Ďalším znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti
spovinnosťoustránpredložiťazabezpečiťdôkazynapodporusvojichtvrdení(dôkaznébremeno).Podľa

§ 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré
navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených
záujmov jednej zo strán, a to spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne pracovnoprávne spory. Proces dokazovania je teda

v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na
procesné strany.

12. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).

Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými

stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017)

13. V zmysle § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä
skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a

hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti,
o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana
povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť.

14. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si nesplnil
povinnosť tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré prezentoval v
žalobe. Žalobca mal povinnosť uviesť dostatočný rozsah argumentov v nadväznosti na ním predložené

listiny, ktoré by umožňovali riadne preskúmať uplatnenú žalovanú sumu. Odvolací súd sa tiež
stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý vyslovil, že ako súd nemal povinnosť hľadať v jednotlivých
predložených listinách potrebné skutočnosti na posúdenie uplatňovanej sumy a keďže samotná žaloba
nedostatočným spôsobom vysvetlila žalovaný nárok, bol súd nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuťako nedôvodnú. Na okraj odvolací súd uvádza, že pre uvedené nedostatky žaloby okresný súd žalobcu
márne vyzval na doplnenie skutkových tvrdení a následne vo veci nariadil termín pojednávania na 12.
11. 2019, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný a na ktorom sa žalobca nezúčastnil a tým stratil

príležitosťoboznámiťsaspredbežnýmprávnymnázoromsúdunaposudzovanúvecapoužiťtakvhodné
procesné nástroje s cieľom dosiahnuť úspech v spore.

15. Čo sa týka návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie v spojitosti s prejavom žalovaného,
ktorý si bol vedomý dlhu, odvolací súd uvádza, že ak žaloba neobsahovala dostatočné informácie o

výške dlhu, potom nebolo možné, aby bola dostatočne zrozumiteľná pre samotného spotrebiteľa. Preto
odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že v danom prípade išlo o nedostatok vážnosti prejavu
vôle spotrebiteľa (uznanie dlhu), čo neodôvodňovalo postup v zmysle § 282 CSP.

16. Odvolateľ napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, avšak
výlučne v súvislosti s odvolaním namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne,

ako vecne správny, potvrdil odvolací súd od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania.

17. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)