Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206969
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5712206969.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcov - 1/ B. A. C., rod. J. F.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, C. X, Belgicko, štátna príslušnosť Rakúska, 2/ V. J. F., rod. J. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. da B., B. da N., N. de E., XXXX-XXX A., Portugalsko, štátna príslušnosť
Portugalsko, žalobcovia obaja v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák, s.r.o. so
sídlom Námestie Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 861 197 proti žalovanému - Slovenská
republika, v zastúpení - LESY Slovenskej republiky, š.p. so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica
975 66, IČO: 36 038 351, v zastúpení právne -HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Červeňova 14, 811 03

Bratislava, IČO: 35 885 459, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcov 1/, 2/, proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/98/2012-745 zo dňa 15.1.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcom 1/ a
2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd") v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.),
ktorou žalobcovia po pripustení jej zmeny uznesením OS Martin na pojednávaní dňa 18.10.2017 žiadali

určiť, že presne vyšpecifikované nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX u Okresného úradu Turčianske
Teplice odbor katastrálny pre obec a k.ú. N., aktuálne ako parc. registra „C" KN č. 1392 - lesné pozemky
o výmere 1.119.417 m2, č. 1393 - ostatná plocha o výmere 7.178 m2, č. 1394 - lesné pozemky o výmere
7.372 m2, č. 1395 - ostatná plocha o výmere 1.304 m2, č. 1513 - lesné pozemky o výmere 3.121 m2,
č. 1514/1 - zastavaná plocha o výmere 64 m2, č. 1514/2 - lesné pozemky o výmere 2.336 m2, č. 1
177 - lesné pozemky o výmer 1.273.101 m2, ďalej pozemky zapísané na LV č. XX vedenom Okresným
úradom Martin - odbor katastrálny, pre Obec k.ú. E., ako parc. registra CKN: č. 1178 - lesné pozemky

o výmere 14.735 m2, č. 1179 - lesné pozemky o výmere 6.384 m2, č. 1180 - lesné pozemky o výmere
646.000 m2, č. 1181 - lesné pozemky o výmere 12.082 m2, č. 1182 - lesné pozemky o výmere 17.105
m2, č. 1251 - ostatná plocha o výmere 1.044.386 m2, č. 1252 - lesné pozemky o výmer 905.895 m2,
patria do dedičstva po nebohej B. J., rod. F., zomrelej XX.XX.XXXX v E., alternatívne určiť, že každý zo
žalobcov je v 1 podielovým spoluvlastníkom.

2. Predmetom žaloby je spor o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na

území Slovenskej republiky a účastníkmi konania sú: žalobca v 1/ rade - občan so štátnou príslušnosťou
Rakúska a žalobca v rade 2/ so štátnou príslušnosťou Portugalska. Obidva štáty sú členmi Európskej
únie, následne okresný súd postupujúc v intenciách nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Kapitola II - Právomoc, Oddiel 6- výlučná právomoc, článok 22) v znení účinnom v čase podania žaloby konštatoval, že je daná jeho
právomoc v predmetnej veci konať. Pri posudzovaní žaloby o určenie vlastníckeho práva vychádzajúc z
§ 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom postupoval podľa platného

práva na území SR.

3. V úvodnej fáze riešil námietku v ktorej žalovaný vytýkal žalobcom, že spolu so žalobou nepredložili
identifikáciu parciel, ktoré označili vo svojom žalobnom návrhu za predmet sporu. Žalobcovia v následnej
reakcii identifikáciu parciel zo dňa 19.11.2012 (č.l. 279 spisu) doplnili spätnou identifikáciou - súd

odkazuje na č.l. 621-641 spisu, uvedené listinné dôkazy predstavujú grafické znázornenie spätnej
identifikácie jednotlivých parciel, pritom na mapách sú graficky znázornené parcely a ich prekrytie s
bývalými parcelami,- vzhľadom na túto skutočnosť okresný súd nevidel dôvod na spochybnenie spätnej
identifikácie vypracovanej odborníkom znalcom z príslušnej oblasti a uzavrel, že identifikácia parciel
zo dňa 19.11.2012 doplnená spätnou identifikáciou parciel tak ako ich predložili žalobcovia, môžu byť
podkladom na konanie aj o zmenenej žalobe, ktorú zmenu pripustil na pojednávaní uznesením dňa

18.10.2017. Poznamenal, že ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú zloženého
žalobného petitu.

4. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žaloby žalobcovia zdôvodnili tým, že bez
autoritatívneho rozhodnutia súdu nemôže byť prejednané dedičstvo po ich matke A. H. J. F., rod. A. a

starej matke B. J., rod. F. a následne zapísané do katastra nehnuteľnosti ich vlastníctvo k predmetných
nehnuteľnostiam. Opierali sa aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 154/2010, podľa ktorého v
konaní o žalobe ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o
posúdenie či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci, navrhované určenie sa vzťahuje k okamihu
smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tom, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

5. Súd prvej inštancie sa cítil byť viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v
rozhodnutíč.k.10Co/158/2016-577zodňa29.11.2016(pozn.odvolaciehosúdu:uvedenýmrozhodnutím
bol zrušený v poradí prvý meritórny rozsudok okresného súdu vydaný v spore pod č.k. 9 C/98/2012 - 501
zo dňa 14.12.2015 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) o existencii naliehavého

právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe, keď judikačná prax všeobecných súdov už
ustálila, že ak je žalovaný zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľnosti ( ako je tomu v súdenej
veci ) má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, lebo rozhodnutie súdu môže byť aj
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní o žalobe sa riadil aj
pokynom odvolacieho súdu podľa ktorého vecné posúdenie otázky vlastníctva meritórnym rozhodnutím,

vyriešenie či je určovacia žaloba s konkrétnym určovacím petitom (petitmi) dôvodná alebo dôvodná nie
je má opodstatnenie v súdenej veci i v dôsledku toho, že v doteraz prebiehajúcich iných, právoplatne
skončených konaniach síce sa riešili súvisiace, avšak iba predbežné, čiastkové otázky.

6. Okresný súd mal za to, že žalobcovia preukázali v súdenej veci svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú

odvodili z toho, že sú právnymi nástupcami po neb. B. J., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX a neb. H. J. F., rod.
A., zomr. X.X.XXXX, ďalej z tvrdenia, že sú zákonnými dedičmi po H. J. F., rod. A., ktorá podľa závetu
sa stala dedičkou po B. J. F. vrátane pozemkov, ktoré tvoria predmet tohto sporu. Uvedené žalobcovia
preukazovali úmrtným listom a závetom B. J. F., preložené do slovenského jazyka (č.l. 21 až 30 spisu),
úmrtným listom H. J. F., rod. A. (č.l.31 až 39 spisu), svojimi rodnými listami (č.l. 46 až 53 spisu). Ako

vlastník nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania je v katastri nehnuteľnosti na jednotlivých listoch
vlastníctva zapísaná Slovenská republika a ako správca Lesy SR, š.p. Podľa § 73 CSP v spojení s §
50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom ku dňu podania žaloby je tak daná pasívna
vecná legitimácia žalovaného - Slovenskej republiky zastúpenej štátnym podnikom Lesy SR.

7. Čo sa týka žalobou uplatneného zloženého petitu, súd ho kvalifikoval za petit eventuálny a nie
alternatívny. Alternatívny petit žaloby je možné uplatniť podľa názoru súdu len pri žalobe na plnenie, tzn.
vtedy, keď sa žalobca domáha zaplatenia určitej peňažnej sumy alebo splnenia nepeňažnej povinnosti.
V zmysle hmotného práva je možné ho uplatniť len tam kde existuje určitý záväzok, ktorý možno splniť
viacerými spôsobmi a kde právo voľby plnenia má dlžník, resp. žalovaný. Pri určovacích žalobách ako je

tomu v súdenej veci, alternatívny petit žaloby neprichádza do úvahy, keďže sa žalobcovia nedomáhajú
plnenia od žalovaného ale určenia, že žalované nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich starej mame
a ak to nebude možné, žiadajú určiť, že sú/ každý v jednej polovici podielovým spoluvlastníkom.8. Žalobcovia v skutkovom vymedzení žaloby argumentovali, že sú zákonnými dedičmi v priamej línii
po nebohej B. J., rod. F., ktorá po jej matkinej strane pochádza z rodu „B.". Od roku 1540 kedy X.
B. obdŕžal od kráľa hrad Blatnicu, bol tento rod spojený ako vlastník s rozsiahlymi pozemkovými a

domovými nehnuteľnosťami, ktoré okrem poľnohospodárskej pôdy a hlavne lesného majetku zahŕňali
domy, hospodárske budovy, záhrady, parky, skleníky, knižnicu, starožitnosti, maľby, obrazy a jedinečné
zariadenia kaštieľa v Mošovciach a hradu v k.ú. C. I.. Celý majetok vedený v pozemnoknižných vložkách
na meno poručiteľky B. J., rod. F., ako obyvateľky Československej republiky bol podľa žalobcov až do
jej smrti dňa XX.XX.XXXX nedotknutý. Dedičkou, nastupujúcou vlastníčkou sa stala jej nevesta A. H. J.

F., rod. A., nórska štátna občianka, matka žalobcov, nakoľko podľa platného práva na území Slovenska
v čase úmrtia pôvodnej vlastníčky, smrťou poručiteľa dedič ihneď (aj bez zápisu do pozemkovej knihy)
vstúpil do jeho práv a povinností, pokiaľ to poručiteľ vyslovene nevylúčil. Uznesením Predsedníctva
Slovenskej národnej rady zo dňa 9.10.1945 pod číslom 11343/1945 bol poľnohospodársky majetok
B. J., rod. F. skonfiškovaný podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR zo dňa
23.8.1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako

aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Upovedomením o konfiškácii zo dňa 12.1.1946 vydaným
povereníctvom pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu pod číslom 21424/1945-I/B mala byť B.
J., rod. F. upovedomená, že jej majetok v k.ú. N. a L. E. sa konfiškuje v zmysle vyššie uvedeného
nariadenia s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy s tým, že zabavený
majetok sa nachádza v k.ú. Obce N. a L. E. pod č. 33,1011,2,584, 585 pkn. vl. (č.l. 112). Žalobcovia mali

za to, že preukázali listinným dôkazom - úmrtným listom, že v čase nadobudnutia účinnosti Nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR, ktoré platilo od 1.3.1945 a v čase vydania rozhodnutia Predsedníctva SNR
dňa 9.10.1945 a vydania upovedomenia povereníctva pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu
dňa 12.1.1946 poručiteľka B. J., rod. F. bola mŕtva, rozhodnutie Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945
a upovedomenie povereníctva pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 12.1.1946 neboli

B. J., rod. F., ani jej právnym nástupcom nikdy doručené. Z dôvodu konfiškácie majetku B. J., rod. F.
nemohlo, ani nikdy nebolo dedičstvo po nej prejednané a matke žalobcov H. J. F., rod. A. nikdy nebolo
zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam po B. J., rod. F. nachádzajúcim sa v k.ú. N. a L. E.. Tieto
tvrdenia žalobcovia preukazovali výpisom z pozemnoknižných vložiek, oznámením správy pracovnej
skupiny pre pozemkovú reformu v Turčianskom sv. Martine zo dňa 4.10.1950 ( č.l. 113), z ktorého

vyplýva, že H. J. F., rod. A. nie je v pozemkovej knihe vedená ako vlastníčka a ani v zbierke listín u
pozostalého oddelenia toho súdu a Okresného súdu v Turčianskych Tepliciach nebolo prejednávané
pozostalostné pokračovanie, teda ani pozostalosť H. J. F., rod. A. nemohla byť odovzdaná.

9. Súd sa zaoberal prejudiciálnym riešením viacerých vecných otázok týkajúcich sa rozhodovania v

merite veci:

a.) za „prvú spornú otázku" považoval, či vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčalo v
časeúmrtiapaniB.J.,rod.F.vjejprospech. Žalovanýpoukazovalnapozemnoknižnúvložkuč.1,k.ú.N.,
kdepodB2jeuvedenápoznámkazáboruapodB4vykonaniesúpisupodľaNariadeniavládyč.146/1939

(č.l. 173), tieto zápisy sú zároveň uskutočnené na PKV č. 2, k.ú. L. E. pod bodmi B2 a B4 záborovými
poznámkami a pod B7 vykonaným súpisom v zmysle nariadenia vlády č. 146/1939 (č.l. 156). Vládne
nariadenie č. 146/1939 je o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve cudzozemských
štátnych občanov, ktoré pod pojmom poľnohospodárske nehnuteľnosti rozumelo aj lesné nehnuteľnosti.
Podľa názoru žalovaného tieto skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalobcov, že by štát nedisponoval s týmto

majetkom aj pred úmrtím pani B. J., rod. F.. Žalovaný vo svojich podaniach zo dňa 9.5.2014, 12.9.2017
poukázal na zákon č. 215/1919 Sb.z. a n. o zabraní veľkého majetku pozemkového (ďalej len „Záborový
zákon"), ktorým bol zavedený pojem „zábor", ktorý ako nový terminus technicus systému pozemkového
práva znamená úkon prevzatia pôdy štátom; ekvivalentom tohto pojmu je vyvlastnenie. V súvislosti s
touto argumentáciou žalovaný poukazoval na citáciu § 1, § 5, § 16 zákona č. 215/1991 Zb., ďalej § 9

zákona č. 329/1920 Zb. o prevzatí a náhrade za zabratý majetok pozemkový (ako „Náhradový zákon").
Na základe uvádzanej právnej úpravy ( a jej označených ustanovení ) žalovaný bol názoru, že vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na jeho právneho predchodcu - Československú
republiku na základe záboru týchto pozemkov, ku ktorému došlo účinnosťou záborového zákona,
teda ešte pred úmrtím B. J., rod. F., právnej predchodkyni žalobcov, z tohto dôvodu nemohli byť

sporné nehnuteľnosti zahrnuté do dedičstva po nej a nemohli sa stať vlastníctvom žalobcov titulom
viacnásobného dedenia.
V tejto riešenej spornej otázke sa okresný súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, že
samotným vydaním záborového zákona nedochádzalo k okamžitému vstupu štátu do majetkových práva povinností vlastníka nehnuteľností, v prípade predmetného majetku sa totiž vyžadoval jeho prídel. V
posudzovanej veci nebolo preukázané, že by predmetný majetok bol predmetom prídelu, z tohto dôvodu
sa Československá republika ( štát ) nestala vlastníkom zabraného majetku. Právna argumentácia

žalobcov podľa názoru okresného súdu bola podporená aj nimi označenou judikatúrou súdov, konkrétne
- závermi rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/12/2010, Nálezom Ústavného súdu SR IV ÚS 294/2012.
Napokon na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia doložili do konania aj uznesenie Ľudového súdu v
Turčianskych Tepliciach zo dňa 25.8.1959 (na č.l. 332) na základe ktorého rozhodnutia bolo vložené
vlastnícke právo Československému štátu k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak nie

v dôsledku Záborového zákona, Náhradového zákona, či poznámky zamýšľaného prevodu. Navyše,
na pozemnoknižnej vložke č. 2 k. ú. L. E. je pod B5 uvedené, že Štátny pozemkový úrad požiadal
o výmaz poznamenaného záboru. Hoc záborové poznámky, aj súpis v zmysle Nariadenia vlády č.
146/1939 preukazujú, že majetok po poručiteľke B. J., rod. F. bol dotknutý štátnym zásahom, nakoľko v
obdobiach, ktoré vyplývajú aj z týchto zápisov v príslušných PKV ( pozemnoknižných vložkách ) nebolo
možnézostranyporučiteľkydisponovaťstýmtomajetkom.Neboloalepreukázané,žebydošlokodňatiu

vlastníckeho práva právnej predchodkyni žalobcov. V súhrne všetkých konštatovaných súvislostí súd
uzavrel, že B. ( B. ) J., rod. F. bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností ku dňu svojej smrti.

b.) Ďalšou „spornou otázkou" ktorou sa súd zaoberal bolo, či došlo na základe rozhodnutia
Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945 č. 11343 z roku 1945 vydanému voči pani B. J., rod. F. ( ďalej ako

„ rozhodnutie č. 1 „ ) ku konfiškácii predmetných nehnuteľností, t.j. k prevodu vlastníckeho práva k nim
na štát, príp. či došlo ku konfiškácii predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia Konfiškačnej
komisie v Turčianskom sv. Martine zo dňa 5.4.1948 č. 223/222/48 vydanému voči pani H. J. F. rod. A.
( ďalej ako „ rozhodnutie č. 2 „ ).
Z listinných dôkazov produkovaných žalobcami zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 12.1.1946 pod číslom 21425/1945-I/B vydalo upovedomenie o
tom, že Predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí dňa 9.10.1945 pod č. 11343 rozhodlo o konfiškácii
poľnohospodárskeho majetku J. B., rod. F. v katastrálnom území N. a L. E., pod č. 33, 1011, 2, 584,
585 pkn. vl. podľa odseku 1/b § 1 Nariadenia SNR zo dňa 23. 8. 1945 č. 104/1945 Sb. n. SNR s
okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy. Žalobcovia predložili aj listiny -

návrhy Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave adresované Okresnému
súdu v Turčianskom Svätom Martine, ktorými povereníctvo žiadalo v pozemkovej knihe kat. územia N.
vo vložke 1 a 2, kat. úz. L. E. vo vložke 2, vl. 585, 584, na nehnuteľnosti zapísané pre B. J., rod.
F., konfiškované vyššie uvedeným rozhodnutím Predsedníctva SNR, vykonať vyznačenie konfiškácie
v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely

pozemkovej reformy (č. l. 336, 338). Zároveň doložili žalobcovia aj listiny z ktorých vyplynulo, že Ľudový
súd v Turčianskych Tepliciach uznesením zo dňa 25.8.1959 povolil v pozemkovej knihe kat. úz. N. vo
vl. č. 1, 2 zápis vlastníckeho práva pre Československý štát, vložil výmaz poznámky konfiškácie podľa
Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR (č. l. 332 až 334).
Z obsahu ďalších listín ( na č l. 12, 327), súd zistil, že Konfiškačná komisia v Turčianskom Svätom

Martine dňa 6.4.1948 č. 223/222/48 rozhodla, že H. J. F.., rod. A., nar. XX.X.XXXX ako neznámu
obyvateľku treba považovať za Maďarku podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR
v znení článku I Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR a Nariadenia č. 89/1947 Sb. n. SNR. Následkom
toho poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR patriaci vlastníckym
právom H. J. F., rod. A. je skonfiškovaný ku dňu 1.3.1945 bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území,

či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.
Okresný súd poukazuje na výsledok súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 9C/18/2002 ( postúpené mu z dôvodu vhodnosti z OS Martin na základe rozhodnutia NS
SR) o určenie neúčinnosti správnych aktov a rozhodnutí na ktoré sa odvolávajú totožní žalobcovia v
aktuálnom spore, konkrétne ide o rozhodnutie Predsedníctva SNR o konfiškácii majetku B. J., rod. F.

vydané dňa 9.10.1945 pod číslom 21425/1945-I/B ( rozhodnutie č. l), o konfiškačné rozhodnutie vydané
Konfiškačnou komisiou v Turčianskom Svätom Martine dňa 5.4.1948 číslo 223/222/48 ( rozhodnutie č.2)
na ťarchu H. J. F., rod. A. ako Maďarke podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb. n.SNR,
obidve tieto rozhodnutia ( č.1 a č. 2) sú súčasťou skutkovej argumentácie žalobcov aj v aktuálne súdenej
veci. Identickí žalobcovia v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/18/2002 sa domáhali aj určenia, že štát

vlastnícke právo k pozostalosti po nebohej B. J. F. nikdy platne nenadobudol na základe konfiškačných
rozhodnutí. Ich žalobu súd zamietol pred nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a v druhostupňovom rozhodnutí Krajského súdu Bratislava pod sp. zn. 5Co/100/2005, na strane
5 posledný odsek (odkaz okresného súdu na č.l. 270 spisu 9C/18/2002) bolo vyslovene konštatované:„Platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR bola vyriešená otázka jednak zložitosti správnych aktov,
jednak otázka, kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať
správne akty. Nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie

ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby
nikdy vydané neboli, tzv. pakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo
rámca správneho súdnictva. Preskúmať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa
jedná o akty nulitné, t.j. o tak závažné vady, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných
platí prezumpcia ich správnosti".

Okresný súd poukazuje na ďalšie konanie vedené u Okresného súdu Lučenec sp. zn. 7C/100/2003
s totožnými žalobcami, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 28.6.2006 ( na
strane 4 odsek 2 ) opätovne prijal názor, že rozhodnutie konfiškačnej komisie vydané voči osobe,
ktorá v čase jeho vydania už bola nebohá alebo voči osobe, ktorá platne dedičstvo nenadobudla,
prípadne, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo riadne procesne osobe ktorej sa konfiškačné
rozhodnutie týka doručené,- nemajú za následok ničotnosť, nulitu konfiškačného rozhodnutia, i keď

ide o nezákonný akt. Následne, bolo opätovne skonštatované, že len tzv. nulitné rozhodnutia, ktoré
boli vydané takými správnymi orgánmi na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne
vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá, ako keby nikdy neboli vydané ( tzv. pakty ) je všeobecný
súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Obsah ďalšieho pripojeného spisu
5C/7/2001 preukazuje, že totožní žalobcovia sa domáhali podanou žalobou o určenie, že dedičské právo

k majetku konfiškovaného v rozpore s právnymi predpismi v čase vydania konfiškačného rozhodnutia
na ťarchu B. J. F. a H. J. F., rod. A. Konfiškačnou komisiou v Lučenci je zachované a existujúce pre
žalobcov. Aj táto ich určovacia žaloba bola zamietnutá s vecným záverom, že žalobcovia mali zákonnú
možnosť uplatniť si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v konaní pred správnym orgánom, čo aj využili,
avšak úspešní neboli. Odstrániť, resp. zmierniť následky niektorých majetkových krívd ku ktorým došlo

voči vlastníkom poľnohospodárskeho lesného majetku v období rokov 1948 - 1989 je možné v medziach
úpravy zákona č. 229/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov. Avšak pokiaľ žalobcovia nespĺňajú zákonné
podmienky postavenia oprávnenej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb. v znení zmien a
doplnkov, tento nedostatok nie je možné napraviť rozsudkom súdu v občiansko-súdnom konaní. Podľa
obsahu pripojených spisov žalobcovia mali možnosť v prípade tvrdenej krivdy dovolať sa za splnenia

podmienok nápravy, uchádzať sa o svoje právo v rámci reštitučného konania. Pre fyzické osoby bolo
reštitučnékonanieotvorenéaždvakrát,toznamená,žežalobcoviavprípadesplneniapredpokladovmali
objektívnu možnosť preukázať svoje tvrdenia pred príslušnými orgánmi v zmysle reštitučných predpisov.
Ako však bolo zistené z pripojených spisov, konanie bolo zamietnuté z dôvodu zániku vlastníckeho
práva pre preklúziu.

10. Súd výsledok už v minulosti právoplatne skončených konaní rozoberal v bezprostrednej väzbe
prejudiciálneho posúdenia správnosti rozhodnutia č. 1, rozhodnutia č. 2 zdôrazňujúc, že už v minulosti
sa venovali súdy posúdeniu uvádzaných rozhodnutí v rámci iných súdnych konaní ( rozoberané v
predchádzajúcich častiach odôvodnenia) a všetky došli k záveru, že obe tieto rozhodnutia netrpia takými

vadami, aby mohli byť hodnotené ako nulitné a je preto nutné na ne prihliadať ako na rozhodnutia
správne. Rozhodnutie č. 1 ako aj rozhodnutie č. 2 boli vydané na základe Nariadenia SNR č. 104/1945
Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktorého účinky, t.j. konfiškácia nehnuteľností, nastupujú ex
lege účinnosťou Nariadenia dňom 1.3.1945, bez potreby vydávania ďalších rozhodnutí. Podľa názoru

okresného súdu ak by aj v čase úmrtia predmetné nehnuteľnosti patrili pani B. J., rod. F., je nepochybné,
že v dôsledku vydania predmetného Nariadenia došlo k zákonnému prevodu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam na Československý štát, pričom ich konfiškáciu spomínané rozhodnutie
č. 1 a rozhodnutie č. 2 len deklarovalo a ich prípadné formálne nedostatky nemôžu mať za následok
zachovanie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov. Účinky predmetného Nariadenia

nastupovali originálnym spôsobom jeho účinnosťou a nie okamihom doručovania rozhodnutí tak ako to
prezentovali žalobcovia. V súdenej veci napokon okresný súd vyhodnotil za preukázané, že vlastnícke
právo k predmetu sporu nadobudol právny predchodca žalovaného - Československý štát konfiškáciou
podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.

11. Podľa rozhodnutí č.1 a č. 2 došlo ku konfiškácií majetku z dôvodu, že sa považovali právni
predchodcovia žalobcov, ich stará mama, mama - B. J. F. a H. J. F., rod. A. podľa cit. ust § 1 ods. 1 písm
b) za osoby maďarskej národnosti, ktoré nemali československú štátnu príslušnosť. Z úmrtného listu, aj
zo závetu B. J. F. je preukázané, že bola osobou maďarskej národnosti a nemala československú štátnupríslušnosť. V prípade matky žalobcov H. J. F., rod. A. nebolo preukázané, že nie je osobou maďarskej
národnosti, v úmrtnom liste predloženom žalobcami je len skonštatované, že sa narodila v Nórsku a
zomrela v Portugalsku a tvrdenie o tom, že bola nórskej národnosti žalobcovia súdu nepreukázali.

Aj ich čestné prehlásenia (odkaz súdu na č.l. 138, 139 spisu) vyhodnotil okresný súd za rozporné,
nakoľko žalobkyňa 1/ v nich uviedla, že od 1.1.1946 sa spolu s matkou a bratom nezdržiavala na území
Československa a žalobca 2/ uviedol , že to bolo od jeho narodenia, čo je od 18.8.1946, iné dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení žalobcovia súdu nenavrhli.

12. Okresný súd zdôrazňuje, že konfiškácia podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb. nastávala ex lege a
súčasne ex tunc, čo je dané aj znením § 1 ods. 1 Nariadenia ( „.....s okamžitou platnosťou a bez
náhrady".......sa konfiškuje) s účinnosťou od 1.3.1945. Ak však boli podmienky konfiškácie splnené,
nastala konfiškácia ipso iure, bez ohľadu na existenciu rozhodnutí vyslovujúcich, že ku splneniu týchto
podmienok došlo. Konfiškácia vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníka a súčasne
nové originálne nadobudnutie vlastníctva novým vlastníkom, v danom prípade štátom. Z princípov

spojených s povahou konfiškácie plynie, že jej právne účinky nastávajú okamžikom právnej záväznosti,
teda dňom účinnosti Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. ( § 27).

13. V spore uniesol dôkazné bremeno žalovaný, množstvom priamych a nepriamych dôkazov preukázal,
že sporné nehnuteľnosti boli skonfiškované v zmysle Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. Súd dodáva,

že v prípade podania návrhu žalobcami o určenie vlastníckeho práva takmer 70 rokov po uskutočnení
verejnoprávnych postupov konfiškácie, pričom žalovaný- resp. jeho právny predchodca sa od roku 1945
považovalzavlastníkatýchtonehnuteľnostínazákladekonfiškácievzmysleNariadeniač.104/1945Sb.,
- právna istota osôb, aj nevyhnutná autorita štátu vyžadujú, aby rozhodnutie správneho orgánu, resp.
doposiaľ účinný právny predpis, ktorý je súčasťou Slovenského právneho poriadku, na základe ktorého

určitá osoba (aj štát) nadobudla alebo bola zbavená vlastníctva veci, bolo nespochybniteľnou právnou
skutočnosťou, majúcou účinky do budúcnosti. Ak je určovacím návrhom napádaná (spochybňovaná)
konfiškácia majetku (jej proces, účinky, zákonnosť), dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto konfiškáciu
spochybňuje, aby preukázal, že ku konfiškácii nedošlo. Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou,
ktorej treba priznať účinky.

14. Súd poukázal aj tú skutočnosť, že žalobcom nebol reštitučný nárok priznaný v dôsledku nesplnenia
zákonných podmienok, vrátane nepreukázania podmienky statusu oprávnenej osoby podľa ust. § 4 ods.
1 zákona č. 229/1991 Zb. a zániku práva na navrátenie vlastníckeho práva pre preklúziu. V konečnom
dôsledku úspech žalobcov v tomto riešenom sporovom konaní by viedlo k značnému narušeniu princípu

právnej istoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa nehnuteľností.

15. V súhrne všetkých uvádzaných súvislostí a úvah okresný súd žalobu žalobcov v celom rozsahu
zamietol, mal za to, že žalobcovia nepreukázali zachovanie vlastníckeho práva svojimi právnymi
predchodcami, nepreukázali nulitu rozhodnutia č.1 a rozhodnutia č.2. ani v tomto a ani v obdobných

súdnych konaniach a pokiaľ žalobcami tvrdená skutočnosť nebola preukázaná bez akýchkoľvek
pochybností, neuniesli ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") okresný súd priznal žalovanému
v spore plne úspešnému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ neúspešným. Dodal, že o

výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. Proti rozsudku sa odvolali v zákonnej lehote žalobcovia. Domáhajú sa zmeny rozsudku, v rámci nej
žiadajú žalobe vyhovieť a určiť nehnuteľnosti / pozemky: parcela registra C-KN č. 1392 - lesné pozemky
ovýmere1.119.417m2,C-KNč.1393-ostatnáplochaovýmere7.178m2,parcelaregistraC-KNč.1394

- lesné pozemky o výmere 7.372 m2, C-KN č. 1395 - ostatná plocha o výmere 1.304 m2, parcela registra
C-KN č. 1513 - lesné pozemky o výmere 3.121 m2, C-KN č. 1514/1 - zastavaná plocha o výmere 64 m2,
C-KN č. 1514/2 - lesné pozemky o výmere 2.336 m2, všetky zapísané na LV č. XX na Správe katastra
Turčianske Teplice pre obec a kat. územie N., ďalej parcela registra C-KN č. 1177 - lesné pozemky o
výmere 1.273.101 m2, C-KN č. 1178 - lesné pozemky o výmere 14.735 m2, parcela registra C-KN č.

1179 - lesné pozemky o výmere 6.384 m2, C-KN č. 1182 - lesné pozemky o výmere 17.105 m2, C-KN
č. 1251 - - ostatná plocha o výmere 1.044.386 m2, parcela registra C-KN č. 1252 - lesné pozemky o
výmere 905.895 m2, všetky zapísané na LV č. XX u Správy katastra Martin, obec a kat. územie E., dodedičstva po B. ( B. ) J., rod. F., ktorá zomrela XX.XX.XXXX v E., prípadne určiť, že každý z nich je v
1 podielovým spoluvlastníkom.

18. Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

19. Prvotne uviedli, že okresný súd sa zaoberal otázkou, či došlo na základe rozhodnutia Predsedníctva
SNR zo dňa 9.10.1945 č. 11343 vydanému voči B. J., rod. F. (ďalej len „Rozhodnutie 1") ku konfiškácii

nehnuteľností tvoriace predmet sporu, t. j. či došlo k prevodu vlastníckeho práva k nim na žalovaného,
prípadne či došlo na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Turčianskom sv. Martine zo dňa
5.4.1948 č. 223/222/48 vydanému voči H. J. F., rod. A. (ďalej len „Rozhodnutie 2") ku konfiškácii
predmetných nehnuteľností. S poukazom na súdne konania vedené Okresným súdom Lučenec pod sp.
zn. 7C/100/2003, Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/18/2002 a Okresným súdom Lučenec
pod sp. zn. 7C/100/2003 považoval súd za vyriešenú nulitu Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2, avšak podľa

názoru odvolateľov v žiadnom z vyššie uvedených konaní sa súdy nezaoberali nulitou Rozhodnutia
1, Rozhodnutia 2, žaloby nevyhodnocovali po stránke hmotného práva ale zamietli pre nedostatok
naliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,ztohtodôvoduakékoľveknázorysúdovohľadne
nulity Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2 nemožno považovať pre účely tohto sporu za relevantné a správne
ale práve naopak sú arbitrárne.

20. Žalobcovia argumentujú, že Rozhodnutie 1 bolo vydané dňa 9.10.1945, teda už po smrti B. J. F.,
zomrela totiž dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutie 1 bolo tak vydané voči osobe, ktorá nemala spôsobilosť
mať práva a povinnosti, to znamená, že rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá má za následok nulitu
správneho aktu.

21. Žalobcovia citujú zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2016 sp. zn. 1 SZa/11/2016
znenie: „Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré adresoval voči osobe v právnom slova zmysle
neexistujúcej, t. j. ktorá nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, toto rozhodnutie trpí vadou. Takáto
vada - absolútny omyl v osobe adresáta podľa právnej teórie a praxe všeobecných súdov spôsobuje

nulitu správneho aktu." Citujú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo 21/2000 v znení: „Ak
bolo konfiškačné rozhodnutie adresované právnemu predchodcovi oprávnenej osoby, ktorý v tom čase
už nežil a nie právnemu nástupcovi - dedičovi, treba z tejto skutočnosti oprávnene vyvodiť, že na
konfiškačný výmer treba pozerať, ako keby nebol nikdy vydaný."

22. Je nutné podľa odvolateľov vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu konštatovať, že
rozhodnutiesprávnehoorgánuvydanévočiosobe,ktorájenebohá,toznamená,ženedisponujeprávnou
subjektivitou, je nulitné a predstavuje tzv. paakt. Na takéto rozhodnutie správneho orgánu nie je možné
aplikovať inštitút prezumpcie správnosti, pričom všeobecný súd je oprávnený preskúmavať aj vyhodnotiť
právne následky nulitných správnych aktov, tzv. paakty, pričom k takejto ich námietke okresný súd sa v

napadnutom rozhodnutí nevyjadril a nezaujal k nej žiadne stanovisko.

23. Vytýkajú okresnému súdu, že nesprávne vyhodnotil Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2 v súvislosti
s nariadením SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( ďalej len „ Konfiškačné

nariadenie „ ). Konštatácia okresného súdu, že Konfiškačné nariadenie nastupuje ex lege, účinnosťou
Konfiškačného nariadenia, t. j. bez potreby ďalších rozhodnutí nie je podľa názoru žalobcov správne.
Konfiškačné nariadenie predstavuje podklad na vydanie rozhodnutia o konfiškácii a iba samo o sebe
nespôsobuje prechod vlastníckeho práva. Je nutné, aby o konfiškácii bolo aj zákonne rozhodnuté.
Predmetnú skutočnosť odvodzujú odvolatelia z tej skutočnosti, že Konfiškačné nariadenie obsahuje

rovnakú konštrukciu konfiškácie, dekrét prezidenta republiky č. 12 a č. 108/1945 Zb., v dôsledku čoho
treba pri posudzovaní momentu prechodu vlastníctva na štát vychádzať z rovnakých záverov, ako sú
uvedenévpredloženýchčlánkochMilanaKindlaaProf.ViktoraKnappapublikovanýchvčasopisePrávní
rozhledy. V tejto súvislosti odkazujú aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/110/2000, podľa
ktorého „aj na konfiškačné konanie sa vzťahovali ustanovenia správneho poriadku (Vládneho nariadenia

č. 8/1928 Zb.).24. Ďalej poukazujú na názor Najvyššieho správneho súdu ČR, podľa ktorého „samotným záborom
nehnuteľnosti podľa zákona č. 215/1919 nenastáva ich právny prevod ( nadobúdací titul ) v prospech
štátu."

25. Žalobcovia dodávajú, že podľa práva platného a účinného v čase úmrtia B. J. F. vstúpil momentom
smrti poručiteľa dedič okamžite do práv a povinností nebohého, pokiaľ to poručiteľ výslovne nevylúčil.
Inak povedané, smrťou B. J. F. dňa XX.XX.XXXX prešlo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
na závetnú dedičku A. H. J. F., rod. A., teda na ich matku. Túto skutočnosť súd v napadnutom rozsudku

žiadnym spôsobom nezohľadnil a ani k nej nezaujal žiadne právne stanovisko.

26. V čase vydania Rozhodnutia 1 a platnosti Konfiškačného nariadenia sporné nehnuteľnosti boli vo
výlučnom vlastníctve A. H. J. F., rod. A., to znamená, že Rozhodnutie 1 vydané voči inej osobe sa voči
jej osobe nemôže vzťahovať.

27. V prípade Rozhodnutia 2, konfiškačné nariadenie sa nemôže voči osobe A. H. J. F., rod. A. vzťahovať
aj z dôvodu, že bez pochybností preukázali, že ich matka nebola osobou maďarskej národnosti, ale bola
národnosti nórskej. Podotýkajú, že žalovaný nepoprel ani nespochybnil žiadnym spôsobom dôkazy a
skutkové tvrdenia ohľadom nórskej národnosti A. H. J. F., rod. A.. Odvolatelia s odkazom na citáciu § 1
ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Konfiškačného nariadenia považujú za zjavné, že predmetom konfiškácie

môže byť iba majetok osôb špecifikovaných v uvádzanom ustanovení. A. H. J. F., rod. A. medzi tieto
osoby nepatrí, preto Rozhodnutie 2 voči nej nemohlo byť vydané a Konfiškačné nariadenie sa na ňu
nemôže vzťahovať. Konfiškačné nariadenie jednoznačne ustanovuje podstatnú náležitosť konfiškácie,
t. j. národnostný subjekt a nie štátnu príslušnosť. A. H. J. F., rod. A. bola narodená nórskym rodičom,
narodením nadobudla aj nórsku národnosť, táto je nemenná počas celého trvania akejkoľvek osoby,

preto nemožno považovať A. H. J. F., rod. A. za osobu maďarskej alebo nemeckej národnosti, a to ani
v medziach § 1 ods. 5 Konfiškačného nariadenia.

28. Argument, že A. H. J. F., rod. A. nebola maďarskej národnosti je tzv. negatívna skutočnosť, ktorá
sa v rámci dokazovania pred súdom v zmysle ustálenej súdnej praxe, aj judikatúry Najvyššieho súdu

SR nepreukazuje (odkazujú odvolatelia na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2012 sp. zn. 6
MCdo/17/2010),pričomžalovanývpriebehuceléhokonaniažiadnymspôsobomnepreukázal,žebybola
A. H. J. F., rod. A. národnosti umožňujúcej byť subjektom konfiškácie (odkazujú žalobcovia zároveň na
listinný dôkaz - list Okresního národního výboru Turčiansky sv. Martin zo dňa 16.3.1948). V predmetnom
dôkaze tvoriacu súčasť súdneho spisu alebo pripojených súdnych konaní je explicitne uvedené, že A.

H. J. F., rod. A. „nebyla tudíž nikdy osobou nemecké nebo maďarské národnosti". Ide o listinný dôkaz
jednoznačný, nespochybniteľný a preukazujúci, že A. H. J. F., rod. A. nemohla byť subjektom, na ktorý
by sa vzťahovalo Rozhodnutie 1 alebo Konfiškačné nariadenie.

29. Sú názoru, že správny akt - Rozhodnutie 2 bol vydaný v príkrom rozpore so zákonnými

ustanoveniami, nemôže požívať právnu ochranu a nemôže sa na neho vzťahovať ani prezumpcia
správnosti. Napokon, súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal s otázkou právomoci správneho orgánu na
vydanie Rozhodnutia 2 za stavu, keď tie isté nehnuteľnosti boli skonfiškované v inom konaní voči B. J.
F. a toto rozhodnutie nebolo v čase vydania Rozhodnutia 2 zrušené.

30.KonfiškačnénariadeniesanevzťahovalonaA.H.J.F.,rod.A.avpriamejsúvislostistýmkonfiškačná
komisia v Turčianskom sv. Martine ani len nedisponovala právomocou na vydanie Rozhodnutia 2 voči
tejtoosobe,čospôsobujenulitusprávnehoaktu-Rozhodnutia2atrebaho považovaťza paakt.Vrovine
právnej odkazujú na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na právny názor vyslovený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.4.2012 konštatujúci, že nedostatok právomoci je

takým závažným nedostatkom konania, ktorý vedie k zrušeniu takéhoto rozhodnutia a vysloveniu, že
ide o nulitné rozhodnutie (paakt). Nulita aktu sama o sebe je dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez
ohľadu na to, či žaloba túto skutočnosť namietala, alebo žiadala o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov.
Nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne (funkčne) nepríslušným správnym orgánom, z
ktorého nevznikajú žiadne právne následky.

31. Odvolatelia zdôrazňujú, že ohľadne nehnuteľností tvoriace predmet konania prebiehajú súdne spory
už viac ako 20 rokov, pričom vzhľadom na predošlé štátne zariadenie na území SR - totalitný režim
popierajúci základné ľudské práva ... - si nemohli viac ako 40 rokov uplatňovať svoje vlastnícke právo knim, ich práva sú už viac ako 70 rokov poškodzované, porušované nezákonnými zásahmi štátu, preto
časové obdobie odo dňa konfiškácie sporných nehnuteľností je irelevantné.

32. Žalobcovia tvrdia, že dostatočným spôsobom preukázali nulitu Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2
a žalovaný nebol schopný bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť dôvody preukazujúce nulitu týchto
rozhodnutí.

33. Napokon vytýkajú aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, súd sa totiž nevysporiadal v ňom so

všetkými nimi namietanými otázkami, čím porušil ich právo na spravodlivý proces.

34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku z dôvodu vecnej správnosti
a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom.

35. Za absolútne nedôvodnú hodnotí argumentáciu v ktorej žalobcovia vytýkajú ( aj namietajú )

okresnému súdu, že prihliadal pri posudzovaní nulity Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2 na závery
vyslovenéužvsúdnychkonaniachvedenýchpred OkresnýmsúdomBratislavaIpodsp.zn.9C/18/2002,
pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 7C/100/2003 a pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn.
5C/7/2001.

36. Právne závery o prezumpcii správnosti vyslovené v súdnom konaní vedenom pred Okresným
súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/18/2002 sa priamo týkali nielenže obdobných, ale dokonca
totožných rozhodnutí ako je tomu v aktuálne súdenom prípade, a to Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia
2. Žalovaný opakovane poukazuje na znenie záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku
č. k. 15Co/109/2006-181 zo dňa 28.6.2006, ktorým bolo potvrdené zamietnutie žaloby žalobcov

Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 7C/100/2003: „Tá skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej
komisie bolo vydané voči osobe, ktorá v čase jeho vydania bola už nebohá alebo voči osobe, ktorá platne
dedičstvo nenadobudla, prípadne ani tá skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo riadne
procesne osobe, ktorej sa konfiškačné rozhodnutie týka doručené, nemajú za následok ničotnosť, nulitu
konfiškačného rozhodnutia, i keď ide o nezákonný akt. Žalovaný poznamenáva, že citovaný právny

názor, ktorý prijal Krajský súd v Banskej Bystrici, potvrdil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
pod sp. zn. 2Cdo/24/2007 zo dňa 29.4.2008. Tvrdenia žalobcov, že právne závery vyslovené súdmi v
rámci vyššie uvádzaných súdnych konaní sú nepoužiteľné na posudzovaný prípad z dôvodu, že boli v
nich žaloby zamietnuté z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nemajú oporu v žiadnom
právnom predpise ani v ustálenej súdnej praxi. Hoc žaloby v spomínaných predchádzajúcich súdnych

konaniach boli zamietnuté pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súdy ale vyslovili v dôvodoch
svojich rozhodnutí právny názor k otázkam správnosti/platnosti Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2, čo nie je
žiadnym právnym predpisom zakázané, naopak to len umocňuje správnosť a kvalitu týchto rozhodnutí,
preto argumentácia žalobcov, v zmysle ktorej použitie akýchkoľvek záverov vyslovených vo vyššie
uvedených súdnych konaniach je nutné považovať za nesprávne, treba hodnotiť podľa žalovaného za

arbitrárne, aj účelové. Navyše je aj absurdné, že žalobcovia namietajú zohľadnenie právnych záverov
prijatých v uvádzaných súdnych konaniach, keď súdne spisy do tohto konania boli pripojené práve z
ich/ žalobcov podnetu ( podanie zo dňa 3.11.2014).

37. Okresný súd na stranách 14, 15 a 16 rozhodnutia v nadväznosti na súdne konania vedené pred

OS Bratislava I pod sp. zn. 9C/18/2002, pred OS Lučenec pod sp. zn. 7C/100/2003 a pred OS Lučenec
pod sp. zn. 5C/7/2001, náležite, riadne a podrobne zdôvodnil, prečo je nevyhnutné pri Rozhodnutí 1
a Rozhodnutí 2 vychádzať z prezumpcie ich správnosti, že tie netrpia takými právnymi vadami, aby
mohli byť označené ako nulitné právne akty. Uzavrel v súlade s ustáleným právnym názorom najvyšších
súdnych autorít, že výlučne súd v rámci správneho súdnictva by mohol určiť, že rozhodnutie správneho

orgánu je v rozpore so zákonom a následne ho zrušiť, pričom súd v rámci civilného sporového konania
nie je oprávnený preskúmať správnosť, resp. zákonnosť právnych aktov.

38. Žalovaný poznamenal, že Rozhodnutie 2 by bolo nulitným právnym aktom za predpokladu, že by
bolo vydané takým správnym orgánom, ktorý na vydanie toho - ktorého správneho aktu nebol absolútne

vybavený právomocou, to znamená iným orgánom, akým bola konfiškačná komisia v Turčianskom
sv. Martine, ktorá podľa Konfiškačného nariadenia disponovala právomocou vydávať konfiškačné
rozhodnutie. V dôvodoch rozsudku sa okresný súd náležite a dostatočne vysporiadal s tvrdeniami a
dôkazmi žalobcov v namietanej otázke nulity Rozhodnutia l a 2, táto bola prejudiciálne posudzovaná iv iných súdnych konaniach, v rámci ktorých iné súdy rôznych stupňov dospeli k totožnému právnemu
záveru ako okresný súd v aktuálne posudzovanom prípade, že Rozhodnutia 1 a 2 netrpia takými
právnymi vadami, aby mohli byť označené ako nulitné právne akty, preto sa na ne uplatňuje prezumpcia

ich správnosti.

39. Žalobcovia uviedli v odvolaní, že Konfiškačné nariadenie samo o sebe nespôsobuje prechod
vlastníckeho práva na štát. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
5Cdo/110/2000 (ďalej len „rozsudok 2") a rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR pod sp. zn.: Rc

3468/35 (ďalej len „rozsudok 3"), uvedené rozsudky podľa názoru žalovaného ale žiadnym spôsobom
nepotvrdzujú argumentáciu žalobcov podľa ktorej konfiškácia sporných nehnuteľností nenastúpila ex
lege účinnosťou Konfiškačného nariadenia, t. j. 1.3.1945. Okrem uvedeného žalovanému nie je zrejmé,
z akého dôvodu žalobcovia argumentujú rozhodnutím, ktoré sa vôbec netýka okamihu prechodu
vlastníckeho práva na štát podľa Konfiškačného nariadenia, ale týka sa zákona č. 215/2019. Námietka
žalobcov voči posudzovaniu účinkov prechodu vlastníckeho práva na štát je podľa názoru žalovaného

absolútne nedôvodná, súd prvej inštancie konfiškáciu sporných nehnuteľností správne v súdenej veci
právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

40. Uplatnenie negatívnej dôkaznej teórie nie je absolútne v zmysle ustáleného názoru právnej vedy. V
niektorých prípadoch od účastníka možno spravodlivo požadovať, aby preukázal negatívnu skutočnosť.

Jetotakvtedy,keďmožnoneexistenciuurčitejskutočnostipreukázaťinak,napr.existenciouskutočnosti,
ktorá ju vylučuje. Od neho/žalovaného nemožno spravodlivo požadovať preukázanie skutočnosti, že A.
H. J. F., rod. A. bola maďarskej národnosti, obzvlášť, ak Rozhodnutiu 2 ako správnemu aktu svedčí
prezumpcia správnosti. Naopak, bolo v tomto konaní dôkazné bremeno na žalobcoch, že A. H. J.
F., rod. A. nebola nemeckej alebo maďarskej národnosti v zmysle Konfiškačného nariadenia. Aj keby

túto skutočnosť žalobcovia preukázali, je pre vyriešenie aktuálneho sporu irelevantná, nakoľko súdu
prejednávajúcemu túto vec nepatrí právomoc posudzovať správnosť Rozhodnutia 2. Žalobcovia v
spore nepreukázali, že A. H. J. F., rod. A. bola nórskej národnosti a účelovo prezentujú v odvolaní
negatívnu dôkaznú teóriu s cieľom preniesť neunesenie svojho vlastného dôkazného bremena na neho/
žalovaného.

41. Žalobcovia v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného sa v plnom rozsahu
pridržiavali svojich doterajších argumentov a tvrdení, vyhodnotili žalovaným prezentované názory v
písomnom vyjadrení k odvolaniu za absolútne nedôvodné.

42. Podľa ich názoru súd nemôže pri posudzovaní nulity správnych aktov dogmaticky vychádzať iba z
právnych záverov iných súdov a je nutné, aby tieto správne akty posúdil samostatne. Z tohto dôvodu
nie je možné považovať názory súdov o prezumpcii správnosti Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2 prijaté
v rámci iných konaní vo vzťahu k Rozhodnutiu 1 a Rozhodnutiu 2 podstatnému pre aktuálny spor za
relevantné a správne. Neposúdenie nových dôkazov a argumentácie vo vzťahu k sporným správnym

aktom má práve za následok arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť, porušenie ich práva na spravodlivý súdny
proces a priamo nesprávne právne posúdenie celej veci. Je nutné Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2
posúdiť aj s ohľadom na novú judikatúru a súdnu prax, citujú zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1SZa/11/2016 zo dňa 31.5.2016, ďalej z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/21/2000
(v znení zhodnom ako v odvolaní).

43. Podľa názoru žalobcov/odvolateľov správny orgán - konfiškačná komisia v Turčianskom sv. Martine
nedisponovala právomocou vydať predmetné Rozhodnutie 2 voči subjektu, ktorý nesplnil zákonné
požiadavky na to, ako byť subjektom konfiškácie, nedostatok právomoci vydať toto rozhodnutie priamo
spôsobuje nulitu správneho aktu. V dotknutej otázke citujú z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Sžo/31/2011 zo dňa 18.4.2012 totožné závery ako v odvolaní.

44. V priebehu celého konania argumentovali tým, že A. H. J. F., rod. A. bola nórskej národnosti,
racionálneodvodzujútútoskutočnosťztoho,žebolanarodenánórskymrodičomanarodenímnadobudla
aj nórsku národnosť. Táto je nemenná počas celého trvania života akejkoľvek osoby, preto nemožno

považovať A. H. J. F., rod. A. za osobu maďarskej alebo nemeckej národnosti. Síce nedisponujú
dobovými dokumentmi ani inými písomnosťami preukazujúcimi nórsku národnosť A. H. J. F., rod. A.,
žalovaný ale pre spochybnenie jej národnosti nepredložil žiadne dôkazy, následne je nutné negatívnu
dôkaznú teóriu v prípade posúdenia národnosti A. H. J. F., rod. A. použiť a považovať ju za osobu nórskejnárodnosti. Napokon, jej nórsku národnosť preukázali takými dôkazmi, potrebu ktorých naznačuje
žalovaným uvádzaný rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/3108/2010.

45. Žalobcovia dodávajú, že uplatnili v žalobe oprávnený nárok, uniesli v spore dôkazné bremeno a v
zhode s odvolacím petitom žiadajú zmeniť rozsudok okresného súdu.

46. Žalovaný v duplike k replike žalobcov, sa domáha potvrdenia rozsudku pre vecnú správnosť a
žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom. Osobitne zdôrazňuje, že právne závery

ohľadom prezumpcie správnosti Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2 vyslovené v rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 15Co/109/2006-181 zo dňa 28.6.2006, ktorým bolo potvrdené zamietnutie žaloby
žalobcov v konaní pred OS Lučenec pod sp. zn. 7C/100/2003 a na ktoré on/ žalovaný poukazoval aj vo
vyjadrení k odvolaniu, - boli potvrdené i Najvyšším súdom SR v rozsudku pod sp. zn. 2Cdo/24/2007 zo
dňa 29.4.2008 v ňom bolo konštatované, že „Preskúmavať možno správne akty zásadne len so zreteľom
k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t. j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia

ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich správnosti. Skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej
komisie bolo vydané osobe, ktorá bola v čase jeho vydania už nebohá, nemá za následok ničotnosť a
nulitu konfiškačného rozhodnutia. Okresný súd ako všeobecný súd teda nie je oprávnený preskúmavať
navrhovateľmi tvrdené skutočnosti". Vzhľadom na to, že uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sa
týkal posúdenia nulity Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia 2, ktoré sú predmetom tohto sporu, práve uvedený

právny názor Najvyššieho súdu SR v súlade s princípom právnej istoty jasne a zrozumiteľne nastolil
smer, akým má byť v tomto spore a napokon aj bola, posudzovaná nulita Rozhodnutia 1 a Rozhodnutia
2, t. j. že Rozhodnutiu 1 a Rozhodnutiu 2 svedčí prezumpcia správnosti.

47. Námietka žalobcov, podľa ktorej konfiškačná komisia v Turčianskom sv. Martine nedisponovala

právomocou na vydanie Rozhodnutia 2 voči A. H. J. F., rod. A. a preto je nulitným právnym aktom, nie
je podložená žiadnymi dôkazmi a tento záver žalobcov nemá oporu ani v žiadnom právnom predpise,
pretože v zmysle § 1 ods. 7 Konfiškačného nariadenia konfiškačná komisia v Turčianskom sv. Martine
disponovala právomocou vydať Rozhodnutie 2. Žalobcovia ako v replike opätovne uvádzajú už skôr
tvrdenéaničímnepodloženéskutočnostisktorýmisasúdprvejinštancievodôvodnenírozsudkunáležite

a dostatočne vysporiadal a uzavrel, že tieto netrpia takými právnymi vadami, aby mohli byť označené
ako nulitné právne akty a preto sa na ne uplatňuje prezumpcia ich správnosti.

48. Žalovaný v ďalšej časti vyjadrenia cituje znenie ustanovenia § 205 Civilného sporového poriadku, v
zmysle ktorého „ listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú

osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Z tohto ustanovenia podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že
dôkazné bremeno, že A. H. J. F., rod. A. nebola nemeckej alebo maďarskej národnosti, zaťažuje výlučne
žalobcov, ktorí spochybňujú pravdivosť Rozhodnutia 2 ako verejnej listiny tvrdením, že menovaná bola
nórskej národnosti. Napokon, pre vyriešenie sporu otázka údajnej nórskej národnosti A. H. J. F., rod. A.

je irelevantná, keďže v tomto sporovom konaní nemá právomoc súd posudzovať správnosť Rozhodnutia
2. Napokon súd prvej inštancie správne a dostatočne vyhodnotil skutkové tvrdenia a dôkazy ohľadom
údajnej neexistencie maďarskej národnosti A. H. J. F., rod. A..

49. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"), po
zistení, že odvolanie podali na to oprávnené strany sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. l CSP.

50. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa č.l. 46 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ( III.ÚS 209/04 ). Podľa názoru Ústavného súdu SR,
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces ( viď aj rozhodnutie ÚS IV.ÚS 115/03).

51. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia postačujúco vyargumentoval skutkové okolnosti o ktoré
opreli žalobcovia svoju žalobu o určenie vlastníckeho práva k presne vyšpecifikovaným pozemkom,
aktuálne zapísané na liste vlastníctva ako parcele registra CKN v katastri nehnuteľnosti na žalovaného.
Označil v rozhodnutí dôkazy ktoré vykonal a z nich aj relevantne zistil skutkový stav veci. Zodpovedal v
odôvodnení rozhodnutia rozhodujúce otázky ( skutkové, právne ), ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby,

označil súvisiace právne predpisy podľa ktorých pri právnom posúdení veci sa riadil a zohľadnil aj
rozhodnutia súdov ( na tie aj odkázal, z nich citoval ) ktoré v bezprostrednej väzbe súviseli s uzavretím
sporu aj v aktuálnej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu nielen po stránke formálnej ale aj po stránke obsahovej garantuje právo účastníkom na spravodlivé
súdne konanie a zodpovedá kritériám prijatým Ústavným súdom SR v otázke odôvodnenia rozhodnutí
všeobecných súdov.

52. Nie je sporné, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, že sú
aktívne vecne legitimovaní v spore a žalovaný je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcovia sú
vnúčatá poručiteľky - pani B./ B. J. a deťmi pani A. H. J. F., rod A., závetnej dedičky ( podľa závetu
poručiteľky zo dňa 20.3.1944 ) a predmet sporu - v petite žaloby vymedzené konkrétne pozemky parc.

reg. C aktuálne zapísané na jednotlivých listoch vlastníctva na žalovaného v katastri nehnuteľnosti
sú identické s pozemkami, ktoré v pozemnoknižnom stave - ako parc. pkn v pozemnoknižných
vložkách boli zapísané na poručiteľku B./ B. J. ku dňu jej smrti. Napokon nesporným ostal aj okresným
súdom konštatovaný záver plynúci z vykonaného dokazovania, že hoc podľa vyznačenej poznámky
v pozemkovej knihe predmet vlastníctva poručiteľky bol dotknutý zásahom štátu - na základe tzv.

Záborového zákona, avšak z tohto titulu vlastníctvo neprešlo na štát, keďže predmet záboru nebol
pridelený žiadnemu inému subjektu, následne tak proces „ záboru" nebol ani právne dovŕšený.

53. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že : „ Uznesením Predsedníctva SNR zo dňa 9.10.1945
č.11343 bol poľnohospodársky majetok B. J., rod. F. skonfiškovaný podľa ust. § 1 ods.1 písm.b)

nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR zo dňa 23. augusta 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa
„ ( súd uvádza ako - Rozhodnutie č. l). Povereník Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu Bratislava, dňa 12.1.1946 pod č. 21425/1945- I/B „ Upovedomením „ - vo veci ( predmet ) J. B., r.
F., kat. úz. N. a L.. E. - konfiškácia majetku „ - upovedomilo: Okresný národný výbor v Turč. Sv. Martine,

Národný výbor v Mošovciach, Turč. Blatnici, Daňový úrad v Turč. Sv. Martine, Katastrálny meračský úrad
v Turč. Sv. Martine, Pracovnú skupinu pre pozemkovú reformu v Turč. Sv. Martine, PPPR odb. III/B v
Bratislave, PPPR odb. IV/B v Bratislave, PPPR odb. V/B v Bratislave, Ústredné riaditeľstvo št. lesov v
Bratislave, Správu majetkov pre poz. Reformu v Bratislave o tom, - že „ Predsedníctvo Slovenskej
národnejradynasvojomzasadnutídňa9.10.1945sauznieslonanávrhPovereníctvapôdohospodárstva

a pozemkovej reformy predložený po dohode s Povereníctvom vnútra, že sa konfiškuje podľa ods.
l/b § 1 nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 č. 104/1945 Sb. n. SNR
s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok J.
B. rod. F.. Zabavený majetok sa nachádza v katastrálnom území obce N. a Turč. E. v pkn. vl. č.
33,1011,2,584,585.

54. Žalobcovia spochybňujú konfiškáciu majetku ( jej proces, účinky, zákonnosť ) svojej právnej
predchodkyne - B. J., rod. F. a podanou žalobou - v jej prvom petite žiadajú určiť konkrétne vymedzené
pozemky ( aktuálne parc. reg. C) do dedičstva po nej, tvrdiac že ku dňu smrti ich stará matka bola
ich vlastníčkou keďže vo vzťahu k nej nariadenie, uznesenie, upovedomenie - o konfiškácii majetku sú

právne neúčinné, totižto smerujú voči osobe, ktorá už v dobe ich vydania nežila.

55. Nariadenie SNR. č. 104/1945 Sb. SNR zo dňa 23.8.1945 bolo jedným z právnych predpisov z
roku 1945, ktorými sa po vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb
považovaných za zradcov, nepriateľov slovenského národa a upravovalo problematiku straty vlastníctva

konfiškáciou majetku. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že konfiškácia podľa
Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nastala ex lege a súčasne ex tunc, čo je dané znením jeho ustanovenia
- § 1 ods.1. Ak boli podmienky konfiškácie splnené, nastala konfiškácia ipso iure. Konfiškácia vyvoláva
absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníka a súčasne nové originálne nadobudnutie vlastníctvanovým vlastníkom ( v súdenom prípade štátom ). Právne účinky konfiškácie nastávajú okamžikom
právnej záväznosti, teda dňom účinnosti Nariadenia SNR. č. 104/1945 Sb. ( § 27 ).

56. Podľa § 1 ods.1 písm. b) Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa ( v
zmysle označeného ustanovenia právnej úpravy sa postupovalo pri konfiškácii majetku aj vo vzťahu
k právnej predchodkyni žalobcov - pani B. J. rod. F. ) - „ s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa
konfiškuje pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo

vlastníctve osôb maďarskej národnosti, ktoré 1.11.1938 nemali československú štátnu príslušnosť. O
tom, ktoré osoby bolo treba považovať za osoby maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm.b)
Nariadenia rozhodovalo „ Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Povereníctva SNR pre
pôdohospodársku a pozemkovú reformu, podaný po dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady
pre veci vnútorné. Žalobcovia ani v skutkovom vymedzení žaloby, ani v odvolaní nenamietali, že by
ich právna predchodkyňa R. J. nespĺňala „ národnostný princíp „ konfiškácie vymedzený v § 1 ods. 4

Nariadenia. Navyše z úmrtného listu, zo závetu B. J. F. ( listiny predložili pre účely súdneho konania
žalobcovia ) bolo nesporne preukázané, že menovaná bola osobou maďarskej národnosti a nemala
československú štátnu príslušnosť. Je opodstatnené konštatovať, že voči nej bol zachovaný aj postup v
Nariadení ustanovený v § 1 ods.6. Podľa § 1 ods.7 Nariadenia, rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej
národnej rady podľa ods.6 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods.1 dňom

účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

57. Odvolací súd vzhľadom na právny význam uvádzaných ustanovení Nariadenia ( v predchádzajúcom
odseku ) hodnotí za právne bezvýznamné či bolo/nebolo realizované doručenie uznesenia
Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 9.10.1945 ( okresný súd ho označuje ako Rozhodnutie

č. 1) právnym predchodkyniam žalobcov, pretože predmetné „ uznesenie „ nemalo konštitutívnu
povahu", ale povahu deklaratórnu, teda vo vzťahu k pani B. J. F. deklarovalo splnenie podmienok
konfiškácie(uuvádzanéhomajetku)ustanovenévNariadeníč.104/1945Sb.-tedasplneniepodmienok
zákona. Konfiškáciu majetku za konkrétne vymedzených podmienok totiž ustanovil právny predpis,
zákon samotný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny záver Ústavného súdu Slovenskej

republiky v Náleze I ÚS 379/2018 zo dňa 29. 3. 2017, v ktorom okrem iného, v obdobnej vecnej
otázke ( právnych účinkov dokonca konfiškačných rozhodnutí ) bolo konštatované, že „ právnym
titulom prechodu vlastníckeho práva konfiškáciou nebol právny akt, ale dekrét samotný „ , obdobne
je prezentovaný aj právny názor Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 4 M Cdo
12/2014 z 29. septembra 2015. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolateľmi namietané nedoručenie

„ Upovedomenia „ povereníctva pre poľnohospodársku a pozemkovú reformu zo dňa 9.10.1945 je
tiež bez právneho významu, pretože vychádzajúc z obsahu predmetné Upovedomenie nemá charakter
„rozhodnutia" správneho orgánu, má charakter iba administratívneho prípisu, ktorým boli upovedomené
o konfiškácii majetku (dotknutej osoby - R. J. F.) v tej dobe príslušné orgány štátu, ktoré v rámci svojej
právomoci ( a svojej úradnej činnosti vymedzenej zákonom ) mali realizovať potrebné úradné postupy.

58. V súhrnne konštatovaných súvislostí odvolací súd uzavrel, že v dôsledku konfiškácie majetku, ktorý
tvorí predmet tohto sporu, právna predchodkyňa žalobcov B. J. F. ) k nim stratila vlastnícke právo, z
tohto dôvodu v žalobe vymedzené pozemky nie je možné po nej určiť do dedičstva.

59. Žalobcovia/ odvolatelia tvrdili ďalej, že smrťou B. J. F. dňa XX.XX.XXXX prešlo vlastnícke právo k
predmetu sporu na závetnú dedičku - A. H. J. F., teda na ich matku a v čase platnosti konfiškačného
nariadenia už boli pozemky v jej výlučnom vlastníctve - z tohto titulu ako právni nástupcovia po nej ( deti )
sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v podiele každý 1. Ani túto argumentáciu žalobcov nemohol
odvolací súd akceptovať.

60. Z dokazovania nesporne vyplýva, že poručiteľka B. J. F. ustanovila svoju nevestu A. H. J. F.
( matku žalobcov ) za svoju závetnú dedičku. Podľa právnej úpravy dedenia platnej do roku 1950 dedič
nadobudne dedičstvo smrťou poručiteľa z moci zákona bez akéhokoľvek ďalšieho svojho pričinenia.
Princíp nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa spočíva v tom, že úkony ku ktorým dochádza

neskôr - napr. dedičská dohoda, odmietnutie dedičstva majú vždy spätné účinky ( pôsobia ex tunc )
t.j. spätne ku dňu smrti poručiteľa. V tej dobe účinná právna úprava pripustila aj dedenie na základe
závetu poručiteľa. Ak však chcel dedič nadobudnúť dedičstvo, musel sa o neho uchádzať na súde a súd
svojim výrokom prikázal pozostalosť ( viď - str. 559 Nástin súkromného práva platného na Slovensku...autori: Doc. Dr. Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký - III. vydanie pôvodného diela). V súdenom prípade
je jednoznačné, že nenastal proces prechodu „ pozostalosti ( konkrétneho majetku poručiteľky) na
závetnú dedičku „ prikázaním pozostalosti súdom. Treba ale zdôrazniť, že vo vzťahu k poručiteľke R.

J. F. nastali právne účinky konfiškácie zo zákona stratou vlastníctva - k predmetu sporu.

61. Odvolatelia namietaním právnej účinnosti rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Turč. Sv. Martine zo
dňa 5.4.1948 č. 223/222/48 ( súd ho označuje ako Rozhodnutie č.2) vydaného voči ich matke - H. J. F.
rod. A. spochybňujú právne účinky konfiškácie voči nej z pohľadu Nariadenia. Tvrdia, že voči osobe ich

matky sa predmetné rozhodnutie vzťahovať nemôže, keďže nebola osobou ani maďarskej ani nemeckej
národnosti, ale bola národnosti nórskej. Tvrdili, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v rozpore so
zákonom a nemôže sa na neho vzťahovať ani prezumcia správnosti. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že
už v inom občiansko - súdnom konaní totožných žalobcov sa súdy v rovine „ prejudiciálnej „ vyjadrovali
k právnym účinkom/k nulite „ konfiškačných rozhodnutí" . Pritom prejudiciálny záver, na čo správne
poukazuje aj súd prvej inštancie, teda, že všeobecný súd v občiansko - právnom konaní ( v spore )

nie je oprávnený vykonať prieskum vecnej správnosti individuálneho správneho aktu, platí aj v súdenej
veci. Pokiaľ odvolatelia na podporu svojej argumentácie odkázali na právny záver Najvyššieho súdu
SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 2 Sžo/31/2011 zo dňa 18.4.2012, na základe jeho záverov nie je
možné konštatovať nulitu konfiškačného rozhodnutia ( Rozhodnutia č. 2 ) v tejto súdenej veci, prípadne
považovaťtotorozhodnutiezapaakt,pretožeoznačenýrozsudokNSSR bolvydanývkonanísprávneho

súdnictva vo veci prieskumu konkrétneho individuálneho aktu správneho orgánu, čo potvrdzuje, že
prieskum individuálneho správneho aktu je možné vykonať iba podľa zásad a predpisov správneho
súdnictva. Navyše, v aktuálne súdenej veci Rozhodnutie č. 2 voči pani A. H. J. F. bolo vydané
na to oprávneným orgánom, s právomocou na jeho vydanie. Tu odvolací súd poukazuje na právnu
argumentáciu Najvyššieho súdu SR ( ako súdu dovolacieho ) v rozsudku č.k. 2 Cdo 24/2007 zo dňa

29.4.2008 ( posudzoval dovolanie totožných žalobcov v inom súdnom konaní) v ktorom sa vyjadroval
k „ namietanej neúčinnosti konfiškačných rozhodnutí" napr., konfiškačného rozhodnutia vydaného
Konfiškačnou komisiou v Lučenci dňa 16.3.1948 voči pani A. H. J. F., - keď dovolací súd uviedol, že -
„ nulitné „ sú rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých konkrétny
správny orgán nebol absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá ako keby neboli vydané,

tzv. paakty, len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho
súdnictva. Preskúmať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty
nulitné, teda o také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumcia ich správnosti. Navyše,
dovolací súd ďalej poznamenal, že skutočnosť, že rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo vydané voči
osobe, ktorá bola v čase jeho vydania už nebohá, nemá za následok „ ničotnosť" nulitu konfiškačného

rozhodnutia. Z uvedeného záveru vyplýva, že v tomto občiansko - právnom konaní nie je možné vykonať
prieskum vecnej správnosti konfiškačného Rozhodnutia č. 2 v otázke odvolateľmi namietanej, následne
platí prezumcia jeho správnosti.

62. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že sú po svojej matke pani A. H. J. F.

vlastníkmi ( po 1 ) presne špecifikovaných pozemkov.

63. V súhrne konštatovaných súvislostí odvolací súd odvolaniu žalobcov nemohol vyhovieť.

64. Okresný súd v súvisiacom výroku o náhrade trov konania správne vychádzal z princípu úspechu/

neúspechu strán v spore a jeho rozhodnutie v tejto časti má oporu v procesno-právnej úprave ust. §
255 ods. 1 CSP.

65. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalovanému ( v spore
úspešnému ) nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcom v spore neúspešným.

Dodáva, že aj o výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods.
2 CSP okresný súd.

66. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.