Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/322/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217194
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2217217194.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: E. L., W.. XX.XX.XXXX, F. I. N. W. I., prechodne bytom: U. XXX/
XXX, XXX XX V. - W. L., o zaplatenie 759,63 € s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 759,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1268,01 EUR od 16.04.2015 do 15.11.2017,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1209,84 EUR od 16.11.2017 do 17.12.2017,

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1151,67 EUR od 18.12.2018 do 25.01.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1093,50 EUR od 26.01.2018 do 18.02.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1030,99 EUR od 19.02.2018 do 15.04.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 963,15 EUR od 16.04.2018 do 26.04.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 895,31 EUR od 27.04.2018 do 16.05.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 827,47 EUR od 17.05.2018 do 17.06.2018,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 759,63 EUR od 19.06.2018 do zaplatenia, do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil na súd žalobu dňa 3.11.2017 proti žalovanému o zaplatenie sumy 1268,01 eur spolu

s prísl., následne urobil opravu petitu žaloby, tak že požadoval sumu 759,63 eur s prís. Všetko ešte
pre vydaním platobného rozkazu odôvodnením, že so žalovaný dňa 216.10.2014 uzatvoril zmluvu
o zmluvu o revolvingovom úvere ečv: XXXXXXXXXX na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanému
celkovú sumu pôžičky 1 500 eur eur s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť z 42-
tich mesačných splátkach v sume 81,99 eur, pričom bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške
18,88%, RPMN 25,37%, priemerná hodnota RPMN 44,06 %. Bez uvedenia prvej splátky a poslednej .
Zo žaloby ďalej vyplynulo, že žalovaný do dňa podania žaloby na tunajší súd zaplatil žalobcovi sumu

81,99 eur celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru
+ poplatky) je 2144,06 eur. V priebehu tohto konania zaplatil ďalšiu sumu 508,38 eur. Preto žalobca si
uplatnil po započítaní istinu 759,63 eur s prísl.2. Vzhľadom na to, že žalovaný v omeškaní s úhradou splátok č. 2. o viac ako 3 mesiace žalobca si
uplatnil okamžité splatenie úveru uvedená skutočnosť je v žalobe spomenutá). Žalovaný suma vo
výške 513,55 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru .

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to
zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, všeobecnými zmluvnými podmienkami, platobnou históriou
a ustálil nasledovný skutkový stav veci.

4. Predmetom sporu je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 759,63 eur s prísl., pričom žalobca nárok
odvodzuje so zmluvy o revolvingovom úvere z 16.10.2014 na základe zmluvy žalovaná a úver vo výške
1500 eur, žalovaná mala v vrátiť pôžičku v 42-ich mesačných splátkach po 81,99 eur .

5. V posudzovanej veci bolo nesporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou o sporoch o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je súd oprávnený

a vykonať dokazovanie aj nad rámec návrhov strán sporu v záujme ochrany slabšej strany sporu, za
ktorého sa považuje aj spotrebiteľ.

6. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 6.12.2018, následne bol zrušený , lebo sa nepodaril
doručiť do vlastných rúk žalovaného.

7. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy a ďalšie.

10. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

11. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

12. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si

inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.13. Preskúmavanou zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť
spolu s úrokmi. Suma revolvingu bola pritom dohodnutá ako „1.500 €“. Takto vymedzený predmet

zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
Revolvingový úver je osobitná forma úveru, ktorého úverový rámec sa pravidelne (mesačne) obnovuje,
no žalovaný čerpal v danej veci úver iba raz. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral žalobca
zmluvu o revolvingovom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa
v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa,

je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalobca považuje aj za veriteľa
podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2
písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o revolvingovom úvere,

ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto
zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom Súd preskúmal náležitosti zmluvy v
zmysle ust. § 9 ods 2 cit. zákona a zistil , že zmluva neobsahuje údaj konečnej splatnosti úveru ( §
9 ods. 2 písm. f) cit. zákona), čo má za následok , že úver je.1 pís. b) cit. zákona bez úrokov a bez
poplatkov ( §11 ods. 1 .písm b) cit. zákona)..

14. Súd v prvom kroku zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti žalovaného,
ktorú žalobca prijal tým, že žiadosť schválil tak, ako bola podaná, a to pripojením svojho podpisu na
zmluve. Súd mal tak v zmysle § 43c ods. 1 a 44 ods. 1 OZ za preukázané, že návrh na uzavretie zmluvy
bol prijatý.

15. Súd následne pristúpil k hodnoteniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska kritérií stanovených
zákonom č. 129/2010 a zistil, že zmluva o revolvingovom úvere nevyhovuje požiadavkám, ktoré na tento
typ zmlúv kladie zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Medzi tieto požiadavky patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo vyplýva z § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na to, aby sa mohol ľahko orientovať v
ponukách od rôznych veriteľov, ktorí môžu okrem úrokov za poskytnuté úvery požadovať aj rôzne
poplatky a náhradu nákladov súvisiacich s poskytnutím spotrebiteľského úveru. RPMN má zohľadniť
celkové úverové zaťaženie pre spotrebiteľa a umožniť mu tak dosiahnuť kvalifikované rozhodnutie o

tom, ktorú ponuku príjme. Z tohto dôvodu zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby bola RPMN v zmluve
o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovená. Pokiaľ však je stanovená nesprávne, a to v neprospech
spotrebiteľa, zákon postihuje úver sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti [§ 11 ods. 1 písm. d)].

17. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 1.350

€. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou skutočne poskytnutej
sumy, pretože zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok) vo výške 150 €.
Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013, sp. zn.
6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou povahou
tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v § 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie finančných
prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda v danej
veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie finančných
prostriedkov, ktoré žalovaný žalobcovi skutočne poskytol, a to na účely spotreby (porov. obsah zmluvy
o revolvingovom úvere). Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z

jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí.
Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať
len za náklady spotrebiteľského úveru. Na účely výpočtu RPMN v súlade so zákonom č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, ktorým sa do slovenského právneho poriadku prebrala smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení smernice Rady 87/102/EHS, treba vychádzať z výkladu tejto smernice poskytnutého Súdnym
dvorom EÚ v rozsudku z 21.04.2016, C. E. C. (C-377/14, EU:C:2016:283, bod 81 a nasl.), podľa ktorého
celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich spredmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Pokiaľ žalobca do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru (1.500 €) zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie (150 €), postupoval v
rozpore s platnou právnou (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013).

18. Žalobca tak má len nárok na vrátenie poskytnutej istiny (1.350 €), bez toho, čo už žalovaná
medzičasom zaplatila (81,99+508,38), teda je povinný ešte zaplatiť istinu úveru vo výške 759,63 eur
s prísluš. Žaloba je preto dôvodná.

19. Žalobca má tak nárok len na úrok z omeškania z nesplatenej istiny v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v spojitosti so z. č. 106/2014 Z. z. a § 52 ods. 2 druhou vetou OZ, a
to v sadzbe 5,05 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov). Žalobca využil svoje právo dohodnuté na základe §
565 OZ a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v oznámení o zosplatnení do 15 dní od doručenia, ktoré

bolo žalovanému doručené 31.3.2015. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 16.4.2015 do
zaplatenia vo výške 5,05% z priznanej istiny.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP - súd. priznal žalobcovi náhradu

trov konania voči žalovanému plnom rozsahu, lebo v konaní mal úplný úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého
jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 232 ods.
2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty
na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa av budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.