Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315205282
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315205282.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom,
O., C. XXX, zastúpený advokátkou: Mgr. PhDr. Zuzana Tománková Miková, PhD., MPH, so sídlom
Bratislava, Šancová 110, proti žalovaným: 1. U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., C. XXX, 2. U. W., nar.
X.XX.XXXX, bytom B., Z. G. XXX/XX, 3. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., C. XXX, všetci zastúpení

advokátkou: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so sídlom Žiar nad Hronom, Ul. SNP 94, o vrátenie
daru a iné, na odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 5C/208/2015-97 zo dňa
9. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovaným 1. až 3. priznal náhradu trov
konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 630
Občianskeho zákonníka, § 137 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca darovacou zmluvou zo dňa 20.4.2007 (V 1572/07)
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kataster nehnuteľností OÚ

Galanta, katastrálny odbor, Obec O., k.ú. O., a to: parc. č. 2253/1 o výmere 453 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. 2253/3 o výmere 69 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2253/4 o
výmere 214 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2253/5 o výmere 132 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 2254/1 o výmere 2143 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2254/3 o výmere
57 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2254/4 o výmere 766 m2 - záhrady, parc. č. 2254/5 o
výmere 767 m2 - záhrady, parc. č. 2255/2 o výmere 171 m2 - orná pôda; stavby súp. č. 678 na parc. č.

2253/3 - rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. 2253/4 - rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. 2253/4 -
autoopravárenská dielňa, súp. č. XXX na parc. č. 2254/3 - predajňa autosúčiastok v podiele 1/2-ice na
žalovanú 1. (ako obdarovanú). Výzvou zo dňa 14.1.2015 (označenou ako návrh na zrušenie darovacej
zmluvy dohodou) žalobca vyzval žalovanú 1. na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka,
kde ako dôvod bola uvedená skutočnosť, že žalovaná 1. podala návrh na rozvod ich manželstva.
Žalovaná 1. potvrdila doručenie predmetnej výzvy, avšak moment doručenia výzvy v konaní preukázaný

nebol (ktorá povinnosť náleží žalobcovi), nakoľko uvedený poznatok nevzišiel ani z výsluchu strán sporu
(v danom prípade žalovanej 1.), ani z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobcom (podací
lístok), z ktorého vyplýva len tá skutočnosť, že v určitý deň (14.1.2015) bola na konkrétnej pošte podaná
listina tam označená.

3. Z vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že úlohou súdu v sporovom konaní je definitívne

vyriešiť rozpory vo vzťahu strán, tzn. tým spôsobom, aby o obsahu výroku rozsudku nevznikali ďalšie
spory, prípadne aby tento obsah ďalšie spory sám nevyvolal. Uvedenú vlastnosť petitu reflektuje potrebajeho určitosti. V danom prípade je účelom žaloby určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vyššie v 1/2 k celku, právnym dôvodom je vrátenie daru, pričom treba okrem uvedeného
prihliadnuť a vysporiadať sa aj s právny úkonom datovaným po výzve na vrátenie daru - darovacia

zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1. ako darcom a žalovanými 2. a 3. ako obdarovanými. Z
uvedeného pohľadu mal okresný súd za to, že prvý odsek žalobného petitu je v prvom rade materiálne
nevykonateľný, nakoľko vydanie ideálnej polovice nehnuteľnosti je prakticky nerealizovateľná povinnosť
nielen z pohľadu matérie, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 1. ako nevlastníčka podielu
ho ani vydať nemôže, v druhom rade s prihliadnutím na tretí (určovací) odsek žaloby sa javí byť aj

nadbytočným, nakoľko účelom žaloby a konania je zmena v subjekte vlastníka nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností, pričom právna relevancia a účinky výzvy na vrátenie daru súd musí v konaní riešiť ako
otázku predbežnú. Druhý odsek žalobného petitu trpí nedostatkom určitosti v tom zmysle, že v prípade
úspechu žalobcu v tejto časti petitu by sa obnovil predchádzajúcu vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti
(kde vlastníkom žiadanej polovice bola žalovaná 1.), čo je evidentne v rozpore so záujmom žalobcu, a
teda petit definitívne nerieši sporné vzťahy strán. Rovnako ako v prípade prvého odseku s poukazom

na právny stav veci a tretí odsek žalobného petitu súd otázku neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. musí riešiť ako predbežnú. Za takmer správny považuje
tretí odsek žalobného petitu, kde jednoznačnú určitosť petitu vylúčila absencia definície nehnuteľnosti
označením registra („C“, „E“) predmetnej nehnuteľnosti podľa katastrálneho zákona. Moment doručenia
výzvy na vrátenie daru je v danom prípade podstatný vo vzťahu k určeniu platnosti darovacej zmluvy

uzatvorenej medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3., nakoľko v prípade, ak by inak hmotnoprávne
účinná výzva na vrátenie daru (teda s účinkami ex nunc k doručeniu) bola žalovanej 1. doručená pred
uzatvorením darovacej zmluvy so žalovanými 2. a 3., skutočne by išlo o absolútne neplatný právny
úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že nikto nemôže previesť na druhého
viac práv, než sám má. V prípade, ak by takáto výzva na vrátenie daru bola žalovanej 1. doručená po

platnom a účinnom uzatvorení darovacej zmluvy s deťmi, nenastali by jej hmotnoprávne účinky podľa
ust. § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku legitimácie na strane žalovanej 1. Moment
doručenia výzvy na vrátenie daru však v konaní preukázaný nebol, na základe čoho okresný súd nemal
právny dôvod vyhodnotiť darovaciu zmluvu medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. ako neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre nedostatok vlastníckeho práva k predmetu zmluvy na strane

žalovanej 1. ako darkyne v čase prevodu). V konaní nebola relevantne preukázaná ani existencia
darovacej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáhal, a ktorú dôkaznú povinnosť vzhľadom
na zásadu kontradiktórnosti konania nepochybne mal, pričom ak nemal možnosť ju predložiť, mal
možnosť navrhnúť jej zabezpečenie, čo však neurobil. Vo vzťahu k hmotnoprávnym účinkom výzvy
na vrátenie daru mal okresný súd za to, že dôvody vrátenia daru síce možno rozšíriť resp. zmeniť až

do podania žaloby (nakoľko zákon nevyžaduje prísne formálne náležitosti výzvy na vrátenie daru, zo
znenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva potreba oznámiť vôľu darcu dar vrátiť a dôvod), pričom
aj samotnú žalobu možno považovať za výzvu na vrátenie daru, v konkrétnom prípade však treba
prihliadať na preukázanú skutočnosť, že dňom 5.2.2015 bol príslušným katastrálnym úradom povolený
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie vcelku na žalovaných 2. a 3. ako

spoluvlastníkov, vzhľadom na ktorú skutočnosť je irelevantné vyzývať žalovanú 1. na vrátenie daru
po 5.2.2015, keďže po 5.2.2015 žalovaná 1. už nebola vlastníčkou daru, o vrátenie ktorého
sa žalobca výzvou domáhal. Preto mal za to, že jediným dôvodom na vrátenie daru, na ktorý možno
ako na relevantný prihliadať, za predpokladu, že by bol preukázateľne doručený do sféry dispozície
žalovanej 1. do 5.2.2015 s poukazom na jej hmotnoprávnu legitimáciu k predmetu konania, by bol dôvod

uvedený vo výzve na vrátenie daru datovanej na 14.1.2015 (podanie návrhu na rozvod manželstva),
ktorý ako dôvod nespĺňa hmotnoprávny predpoklad účinnej výzvy podľa ust. § 630 Občianskeho
zákonníka (...ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.), nakoľko podanie návrhu na rozvod manželstva rozhodne nemožno považovať za konanie
zodpovedajúce hrubému porušeniu dobrých mravov. Ďalšie dôvody pre vrátenie daru boli žalobcom

formulovanéavznesenépreukázateľnepo5.2.2015(vrámcižaloby adodatočne),kedyžalovaná
1. už nedisponovala hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania, na základe čoho sú irelevantné a
prvoinštančný súd sa nimi z uvedeného dôvodu podrobne ani nezaoberal. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je žaloba plne nedôvodná v plnom rozsahu.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku s
poukazom na plný procesný úspech žalovaných 1. až 3. vo veci, a teda na právo na 100% náhradu
vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § § 365 ods. 1 písm. b), d), g) Civilného sporového

poriadku. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nepoučil strany ani písomne, ani na pojednávaniach
o ich procesných povinnostiach a právach, hoci sa pojednávalo dňa 13.10.2016, keď nesprávne tvrdí,
že ak je žalobca zastúpený právnym zástupcom, nemá povinnosť tohto pre nedostatok vo formulácii
petitu upozorniť a dať mu priestor na jeho opravu. Ďalej poukázal na § 186 ods. 2 Civilného sporového
poriadku a vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 24.7.2015, v ktorom je uvedené, že tak isto je

pravdou, že žalobca zaslal žalovanej 1. zrušenie darovacej zmluvy dohodou zo dňa 14.1.2015. Teda
existovala zhoda medzi stranami v tom, že dňa 14.1.2015 bola zaslaná výzva na vrátenie daru. Táto
skutočnosť bola rozporovaná na pojednávaní dňa 13.10.2016, keď právna zástupkyňa žalovaných
spochybnila moment doručenia výzvy na vrátenie daru, keď podací lístok preukazuje len, že niečo bolo
podané, nie doručené. Súd konal v rozpore s § 151 až § 153 Civilného sporového poriadku a
bol povinný vychádzať zo zhodných tvrdení strán o skutkovej otázke. Žalovaná 1. už pred začatím

konania disponovala obálkou, v ktorej jej bola doručená písomnosť žalobcu, pre nemožno hovoriť o
skorom uplatnení prostriedku procesnej obrany, ak námietku nedoručenia alebo neskoršieho doručenia
vnáša do konania na poslednom pojednávaní bez akéhokoľvek dôkazu vyvracajúceho tvrdenie žalobcu.
Poukázal na čl. 5 a čl. 8 Civilného sporového poriadku, keď priznanie súdnej ochrany pre takýto
spôsob výkonu práv žalovanej strany je v rozpore so základnými zásadami civilného procesu. Pričom

pri absencii postupu podľa § 181 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku bola postupom
súdu odňatá možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku strane žalobcu. Ak žalobca preukázal
poštovým dokladom odoslanie zásielky adresovanej žalovanej 1., ktorá prevzatie zásielky vo svojom
písomnom vyjadrení nepoprela a zásielka sa nevrátila žalobcovi ako odosielateľovi, mal za preukázané,
že zásielku odoslanú žalovanej 1. jej bola doručená najneskôr posledný deň úložnej lehoty dňa 1.2.2015.

Z týchto dôvodom ide pri dôkaze o doručení zásielky žalovanej 1. o dôkaz, ktorý nemohol ako žalobca
uplatniť pred súdom prvej inštancie, a preto žiada odvolací súd, aby pripustil vykonanie tohto dôkazu
oboznámením obsahu listiny podľa § 384 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd postupoval v
rozpores§181ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,kedyneuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenie
veci. Následné rozhodnutie bolo pre žalobcu prekvapivé. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z odôvodnenia sa nedozvedel, z akého dôvodu
súd nevykonal ním navrhované dôkazy, hoci na absencii žalobcom navrhovaného dôkazu zakladá
neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Nesúhlasí s tvrdením súdu na strane 7 prvý odsek,
keď v žalobe označil dôkazy a požiadal o ich zabezpečenie (kópia darovacia zmluva č. V 434/2015,
kópia návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, rozhodnutie Okresného úradu Galanta o

povolení vkladu zo dňa 5.2.2015, identifikácia (slovná i grafická) parciel... vrátane geometrického plánu).
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa
k petitu vyjadruje spôsobom, že tento nie je postačujúci, resp. nesprávny ale v odôvodnení neuvádza aký
petit by považoval za správny a z akého konkrétneho dôvodu nie je možné žalobnému petitu vyhovieť.
Má za to, že podľa novej procesnej úpravy sa ako žalobca môže dovolávať určenia platnosti/neplatnosti

úkonov spolu s plnením. Súd je povinný rozhodnúť o každom výroku osobitne. Zároveň zamietnutie
jedného výroku zároveň nemôže byť dôvodom automaticky zamietnuť všetky ostatné. Ako žalobca
petitom sledoval cieľ získať naspäť do vlastníctva polovicu nehnuteľnosti, ktorú žalovanej 1. daroval
(obsah tretieho výroku). V prvom rade sa okresný súd mal vysporiadať s otázkou platnosti/neplatnosti
darovacej zmluvy medzi žalovanými (druhý výrok). Ak by si súd ustálil, že darovacia zmluva je absolútne

neplatná, až potom mohol rozhodovať o tom, že žalovaná 1. je povinná vydať dar žalobcovi (prvý výrok).
Tvrdenie súdu bod 13 o vylúčení určitosti petitu pre absenciu definície nehnuteľnosti označením registra
C, E sa nezakladá na pravde s poukazom na str. 7 žaloby (tabuľka „Prehľad registra „C“ evidované
na katastrálnej mape“). Nesúhlasí s úvahou súdu (bod 15) rozsudku, že návrh na rozvod manželstva
ako dôvod nespĺňa hmotnoprávny predpoklad účinnej výzvy podľa § 630 Občianskeho zákonníka, keď

takýto návrh nemožno považovať za konanie zodpovedajúce hrubému porušeniu dobrých mravov. Nikdy
neuvádzal, že podanie návrhu na rozvod považuje za správanie proti dobrým mravom, za správanie v
rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovanej 1. videl v dôvodoch ako fyzické, psychické a ekonomické
týranie a jeho údajný alkoholizmus ako hrubé a znevažujúce ohováranie. Konaním v súlade s dobrými
mravmi nie je ak žalovaná 1. zatajila a následne dlhé roky zatajovala, že nie je biologickým otcom

dieťaťa (žalovaný 3.), označenie žalobcu za tyrana. Okresný súd sa vôbec dôkazmi ako úverová zmluva
(rok 2008 na základe ktorej sa žalobca stal spoludlžníkom), potvrdenie obce o dobrej povesti žalobcu,
potvrdenie výzvy na vypratanie nehnuteľnosti zo strany žalovaných 2. a 3. a odpoveď Okresného úradu
Galanta, odpoveď OR PZ Galanta, rozsudok 8C/183/2015 nezaoberal, s odôvodnením, že boli vznesenépo 5.2.2015. V odôvodnení si okresný súd odporuje, keď tvrdí, že nie je známy moment doručenia
výzvy na vrátenie daru a teda nemôže rozhodnúť o tom, že žalovaná 1. previedla na žalovaných 2.
a 3. nehnuteľnosť v čase, keď ju už nevlastnila a na druhej strane konštatuje, že ďalšie dôvody na

vrátenie daru boli žalobcom formulované a vznesené preukázateľne po 5.2.2015, kedy žalovaná 1. už
nedisponovala hmotnoprávnym vzťahom k predmetu konania. Záver okresného súdu, že pre posúdenie,
či konanie žalovanej 1. naplnilo zákonný dôvod domáhať sa vrátenia daru zo strany žalobcu, je časovo
ohraničené podaním žaloby, nemá oporu v judikatúre. Konanie žalovanej 1. po doručení výzvy na
vrátenie daru, nakladanie s nehnuteľnosťou v zmysle scudzenia, hodnotí ako obchádzanie zákona, teda

úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a v trestnoprávnej
rovine za dokonaný trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Okresný súd
posudzoval časovú a vecnú rovinu správania žalovanej 1. v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2
Cdo 108/2007 a formuláciu petitu v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 192/2015 a NS SR
5Cdo/254/2009.

6. Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili a uviedli, že
s dôvodmi odvolania nesúhlasia a v plnom rozsahu sa stotožňujú so závermi súdu prvej inštancie.
Okresný súd správne žalobu zamietol v súlade s § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku, poučovania
povinnosť vo vzťahu k nedostatku petitu by bola v rozpore so zásadou rovnosti sporových strán, keď
žalobca nebol stranou so zvýšenou potrebou ochrany. Žalobca nepreukázal moment doručenia výzvy,

neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd by nemal pripustiť vykonanie dôkazu, keď aj na pojednávaní
vo veci samej žalobca nevyužil možnosť navrhnúť vykonanie ďalšieho dôkazu. Okresný súd vykonal
všetky navrhnuté dôkazy a tieto vyhodnotil. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 13.10.2016 vyplýva,
že strany nemajú ďalšie návrhu na doplnenie dokazovania. Okresný súd nemohol určiť, že darovania
zmluva bola absolútne neplatná, keď v čase prevodu žalovanej 1. nič nebránilo nehnuteľnosť previesť,

žalobca nepreukázal moment doručenia výzvy na vrátenie daru, ale ani dôvody na ktoré vo výzve
poukazoval, neboli dôvodmi v dôsledku ktorých by sa žalobca mohol domávať vrátenia daru a teda
nemohlo dôjsť týmto úkonom k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti.
Uvedenie dôvodov návrhu na rozvod manželstva bolo len využitím práva a zároveň povinnosti návrh
na rozvod odôvodniť.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. b), d), g) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
ak žalobu zamietol v celom rozsahu (určiť, že právny úkon, ktorým žalobca požiadal o vrátenie daru, je
platný a žalovaná 1. je povinná vydať žalobcovi dar - ideálnu 1/2-icu nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX, Kataster nehnuteľností OÚ Galanta, katastrálny odbor, Obec O., k.ú. O., že darovacia zmluva,
ktorej vklad bol povolený dňa 5.2.2015 pod č. V 434/2015 medzi žalovanou 1. a žalovanými 2. a 3. je

absolútne neplatná, že, žalobca je vlastníkom ideálneho podielu 1/2-ica nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX, Kataster nehnuteľností OÚ Galanta, katastrálny odbor, Obec O., k.ú. O., a to: parc. č. 2253/1
o výmere 453 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2253/3 o výmere 69 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. 2253/4 o výmere 214 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2253/5 ovýmere 132 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2254/1 o výmere 2143 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 2254/3 o výmere 57 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2254/4 o výmere 766
m2 - záhrady, parc. č. 2254/5 o výmere 767 m2 - záhrady, parc. č. 2255/2 o výmere 171 m2 - orná pôda;

stavby súp. č. XXX na parc. č. 2253/3 - rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. 2253/4 - rodinný dom,
súp. č. XXX na parc. č. 2253/4 - autoopravárenská dielňa, súp. č. XXX na parc. č. 2254/3 - predajňa
autosúčiastok) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresný súd dňa 13.3.2015,
v ktorej okrem iného označil dôkaz a požiadal o jeho zabezpečenie kópiu darovacej zmluvy č. V
434/2015. Darovacou zmluvou zo dňa 20.4.2007 previedol žalobca vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v podiele 1/2-ice na žalovanú 1. Výzvou zo dňa 14.1.2015 (označenou ako návrh na
zrušenie darovacej zmluvy dohodou) žalobca vyzval žalovanú 1. na vrátenie daru podľa ust. § 630

Občianskeho zákonníka, ako dôvod uviedol skutočnosť, že žalovaná 1. podala návrh na rozvod (podané
na poštovú prepravu - podací hárok na čl. 18). Na pojednávaní dňa 10.5.2016 (zápisnica z pojednávania
na č.l. 79) sa začalo dokazovanie vo veci (boli vypočutí právni zástupcovia strán). Na pojednávaní dňa
13.10.2016 bolo ukončené dokazovanie a za účelom vyhlásenia rozsudku bolo pojednávanie odročené
(na deň 19.11.2016).

11. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval
pri predbežnom prejednaní sporu (obdobne § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do

30.6.2016).

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je pred ďalším postupom vo veci povinný
určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Za rovnako
sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité

splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom
rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných
skutkovýchtvrdeníavymedzeniepredmetudokazovaniamázásadnývýznampreďalšíprocesnýpostup
strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe

uvedených úkonov predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na
vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je
sudca povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom oznámiť predbežné právne posúdenie
veci,ktoréhoúčelomjezefektívnenie,zrýchlenieazjednodušeniesporovéhokonania,vrátaneprevencie

tzv. prekvapivých rozhodnutí.

13. K námietke žalobcu, že okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že riadne
nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP, keď neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, je
nutné uviesť, že je opodstatnená. Z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP vyplýva obligatórna povinnosť súdu

oboznámiť strany nielen o predbežnom právnom posúdení veci, ale aj uviesť, ktoré právne významné
skutkové tvrdenia zostali sporné (ktoré považuje za nesporné), a tiež označiť dôkazy, ktoré vykoná, a
ktoré nevykoná. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.5.2016,
na ktorom začal vykonávať dokazovanie (teda ešte za účinnosti OSP) tým, že právni zástupcovia
strán predniesli svoje prednesy, avšak nepostupoval podľa § 118 ods. 2 OSP, keď pojednávanie

bolo odročené za účelom vypočutia strán a doplnenia dokazovania. Následného pojednávania dňa
13.10.2016 sa zúčastnili strany a aj ich právni zástupcovia, pričom okresný súd na jeho začiatku, podľa
obsahu zápisnice, iba oboznámil prítomných s doterajším priebehom konania. Na tomto pojednávaní
okresný súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán, následne bolo vyhlásené
dokazovanie za skončené a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na termín

9.11.2016 (ktorého sa osobne zúčastnila právna zástupkyňa žalovaných). Odvolací súd má za to, že
okresný súd nepostupoval vôbec podľa § 181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní dňa 13.10.2016 za
prítomnosti strán (právnych zástupcov), ktoré sa na pojednávaní od súdu prvej inštancie mali dozvedieť
predbežné právne posúdenie veci, ako aj to, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,prípadne nepreukázané, a to minimálne uvedením ako sporného dňa doručenia výzvy žalobcu žalovanej
1. na vrátenie daru ako aj skutočnosť, ktoré dôkazy budú súdom prvej inštancie vykonané, ktoré
naopak. Postup prvoinštančného súdu minimálne ohľadom neuvedenia spornosti dňa doručenia výzvy

na vrátenie daru žalovanej 1. treba hodnotiť ako zmarenie produkovať strane (žalobcovi) konkrétne
dôkazy o tejto skutočnosti. V spojení s uvedením odvolací súd sa odvolací súd stotožňuje s argumentom
žalobcu, ktorý poukázal na to, že právna zástupkyňa žalovaných spochybnila doručenie výzvy až na
pojednávaní dňa 13.10.2016 a to bez uvedenia vlastného tvrdenia (podľa § 151 ods. 2 CSP), hoci vo
vyjadrení žalovaných k žalobe zo dňa 4.7.2015 doručenie nebolo spochybnené. Podľa odvolacieho súdu

takýto procesný postup súdu prvej inštancie bol tiež v rozpore s § 151 a § 153 CSP.

14. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

15. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom žalobcu, ktorý nesúhlasí s tvrdením okresného súdu (odsek
14 na strane 7 posledná veta), týkajúceho sa darovacej zmluvy (uzavretej medzi žalovanými), že ju
mal žalobca predložil, resp. navrhnúť jej zabezpečenie. Pričom odvolací súd poukazuje na obsah spisu,
žalobca nielenže už v žalobe navrhol tento dôkaz (okrem iných), ale aj požiadal súd prvej inštancie o
jeho zabezpečenie. S ohľadom uvedeného teda ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé z akého dôvodu

súd prvej inštancie nezabezpečil žalobcom navrhnutý dôkaz (nevykonal) a prečo nepostupoval v súlade
s § 185 CSP v spojení s § 220 ods. 2 CSP.

18. Podľa § 160 ods. 1 CSP (obdobne § 5 OSP účinný k 30.6.2016), súd poskytuje stranám poučenia
o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, ods. 3 písm. b)

poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, b) strana zastúpená advokátom, právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou
osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

19. Odvolací súd prisvedčil odvolateľovi, ktorý nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie (odôvodnenie

rozsudku 9. odsek strana 5), že ak je strana v konaní zastúpená advokátom a petit žaloby nezodpovedá
zákonným kritériám, súd prvej inštancie nemá povinnosť žalobcu upozorniť na takýto nedostatok.
Výnimka z poučovacej povinnosti súdu (§ 160 ods. 3 CSP) ktorá dopadá na stranu sporu zastúpenú
advokátom, sa týka iba poučenia o spôsobe a účinkoch výkonu práv a povinností procesnej povahy,
v žiadnom prípade sa netýka jednotlivých (obsahových a formálnych) stránok procesných úkonov

strany. Skutočnosť, že je strana zastúpená advokátom, nemôže mať za následok zúženie rozsahu jeho
procesných práv a povinností; opačný názor by odporoval zásade rovnosti strán (čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy
SR), (pozri Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 218/2013).

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

22. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

23. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jehouplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

24. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

25. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, ak vo veci
vyhlásil rozsudok dňa 19.11.2016, keď na pojednávaní (dňa 13.10.2016), na ktorom bolo ukončené
dokazovanie za prítomnosti strán neurčil nesporné a sporné skutkové tvrdenia (minimálne v súvislosti
s dňom doručenia výzvy žalobcu žalovanej 1. na vrátenie daru a ani neuviedol svoj predbežný právny
názor vo veci. Okresný súd teda porušil svoju obligatórnu povinnosti v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Zároveň

porušil § 185 ods. 1 CSP, keď nerozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, už tým, že žalobcom
navrhnutýdôkazdarovaciuzmluvu(uzavretámedzižalovanými)nezabezpečiť,napriektomu,žežalobca
si svoju povinnosti ohľadom uvedenej zmluvy podľa § 132 CSP splnil. Tým, že súd prvej inštancie
nepostupoval podľa § 181 ods. 2 a § 185 CSP, porušil zákonom dané procesné práva žalobcu. Odvolací
súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcu a v dôsledku porušenia uvedených

zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej
inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec komplexne i s prihliadnutím na argumenty
predostreté v odvolacom konaní posúdiť, prejednávať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v
ktorom odstráni procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku,
a to už podľa aktuálne účinného CSP (§ 181 ods. 2 a § 185 CSP), teda určí sporné a nesporné
skutkové tvrdenia, uvedie svoj predbežný právny názor, následne znova posúdi žalobou uplatnený nárok

vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a potom vo veci znova rozhodne, a to najmä so
sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení (s ich uvedením) pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

29. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že súčasťou podania žalobcu doručeného
odvolaciemu súdu po predložený spisového materiálu na rozhodnutie o odvolací žalobcu je poskytnutie
informácie Slovenskej pošty, a.s. o dni doručenia zásielky žalovanej 1. (na č.l. 137 spisu).

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).