Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/279/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205134
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316205134.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Slovenská republika
konajúca prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345 proti žalovaným: 1. A. P., rod. P. O., bytom L., P. T. u. X, Maďarsko, nar.: XX.XX.XXXX,
štátne občianstvo: Maďarsko, 2. Q. P., rod. I. O., bytom XXXX L., T. XX, Maďarsko, nar.: XX.XX.XXXX,

štátne občianstvo: Maďarsko, 3.U. P., rod. M. O., bytom XXXX L., T. J. u. X, Maďarsko, nar.:
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, 4. Q. O., bytom XXXX Z., F. u. XX, Maďarsko, nar.:
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, 5. P. D. O., bytom XXXX L., K. Y. XX/A, Maďarsko, nar.:
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, 6. T. O., XXXX L., O. R. XX, Maďarsko, nar.: XX.XX.XXXX,
štátne občianstvo: Maďarsko, 7. I. K., rod. F. X., bytom XXXX L., F. A. R. XX, Maďarsko, nar.:
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, 8. M. X., bytom XXXX B., B. B. Y. XXX-XXX A/A V. XX,

Maďarsko,nar.:XX.XX.XXXX,štátneobčianstvo:Maďarsko,9.U.X.,bytomXXXXQ.,P.u.X,Maďarsko,
nar.: XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, 10. X. X., bytom XXXX M., J. R. XX, Maďarsko, nar.:
XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Maďarsko, všetci zastúpení: Ing. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX
XX B., J. XX, Slovenská republika, 11. T. H., nar.: XX.XX.XXXX, štátne občianstvo: Slovenská republika
bytom XXX XX L. Q. XXX, zastúpený splnomocnencom: advokátska kancelária Alegal&Partners s.r.o.,
Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 238 615, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, na

odvolanie žalovaných 1 až 11 proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 25C/34/2016-383 zo dňa
19.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol, že nehnuteľnosti v
katastrálnom území L. C., zapísané na

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.770/2 o výmere 3798 m2 orná pôda
parc.č.772/4 o výmere 3510 m2 orná pôda
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.770/3 o výmere 3794 m2 orná pôda

parc.č.772/5 o výmere 3510 m2 orná pôda
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.775/101 o výmere 2935 m2 orná pôda
parc.č.777/2 o výmere 3140 m2 orná pôda
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.775/102 o výmere 2899 m2 orná pôdaparc.č.776 o výmere 86 m2 orná pôda
parc.č.777/1 o výmere 3090 m2 orná pôda
v rozsahu 1/12 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1298/1 o výmere 5089 m2 orná pôda
parc.č.1298/2 o výmere 4177 m2 orná pôda
parc.č.1715 o výmere 2334 m2 orná pôda
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1478/103 o výmere 3195 m2 orná pôda
parc.č.1478/106 o výmere 190 m2 orná pôda
parc.č.1866/40 o výmere 507 m2 vodné plochy
parc.č.1866/137 o výmere 358 m2 ostatné plochy
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1478/104 o výmere 3258 m2 orná pôda
parc.č.1478/107 o výmere 180 m2 orná pôda
parc.č.1866/41 o výmere 507 m2 vodné plochy
parc.č.1866/138 o výmere 351 m2 ostatné plochy

parc.č.1866/238 o výmere 81 m2 ostatné plochy
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1478/203 o výmere 132 m2 orná pôda
parc.č.1478/206 o výmere 198 m2 orná pôda

parc.č.1775/1 o výmere 273 m2 lesné pozemky
parc.č.1776/1 o výmere 270 m2 orná pôda
parc.č.1866/237 o výmere 70 m2 ostatné plochy
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1478/204 o výmere 130 m2 orná pôda
parc.č.1478/207 o výmere 205 m2 orná pôda
parc.č.1775/2 o výmere 273 m2 lesné pozemky
parc.č.1776/2 o výmere 270 m2 orná pôda
v rozsahu 1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1480/2 o výmere 3928 m2 orná pôda
parc.č.1777/7 o výmere 378 m2 orná pôda
v rozsahu 1/1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1480/3 o výmere 3805 m2 orná pôda
parc.č.1777/8 o výmere 381 m2 orná pôda
v rozsahu 1/2 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1776/5 o výmere 309 m2 orná pôda

parc.č.1777/4 o výmere 432 m2 trvalé trávne porasty
v rozsahu 1/1 celku

- LV XXXX ako parcely registra „E“ parc.č.1776/6 o výmere 381 m2 ostatné plochy
parc.č.1775/5 o výmere 432 m2 lesné pozemky

v rozsahu 1/2 celku sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím 1 ods.1, § 2 ods.1 Ústavného dekrétu prezidenta republiky číslo

33/1945 Sb. o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti
(ďalej len dekrét prezidenta), čl. V ods. 1, Čl. VII veta prvá Dohody medzi Československom a
Maďarskom o výmene obyvateľstva číslo 145/1946 Sb. zákonom č. 148/1947 Sb. § 34 ods. 3, prvá
veta zákona, ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb., § 1 ods. 1, § 17 a § 20 zák, č. 229/1991 Zb. oúprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Vecne argumentoval tým,
že v danom prípade ide o určovaciu žalobu, preto pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu
treba v danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že právna predchodkyňa žalovaných je zapísaná v

katastri nehnuteľnosti ako vlastník označených nehnuteľností. V takomto prípade žalobca má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Určovacia žaloba vo všeobecnosti
má predovšetkým preventívny charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri
odstránení (či aspoň znížení) stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak

k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. Naliehavý
právny záujem v sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav

správania sa strán sporu) odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto žaloba žalobcu bola podaná
legálne.

3. Po citácii ustanovenia § 34 ods. 3 prvá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov a § 34 ods. 14 uvedeného zákona uviedol, že osobitným
predpisom je v zmysle odkazu pod čiarou §17 zákona číslo 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Podľa tohto
zákonného ustanovenia pozemkový fond nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v paragrafe 1

ods. 1 uvedeného zákona spravuje právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou a/ pozemkov: 1.
na ktorých sa nachádza cintorín, 2. ktoré sú určené na obranu štátu, 3. ktoré sú chránené podľa
osobitných predpisov, 4. ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu, 5. podľa osobitného predpisu, 6.
na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, Závodisko, štátny podnik Bratislava,
Agrokomplex - výstavníctvo Nitra, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik, a Štátne lesy

tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, b/ nehnuteľností uvedených v paragrafe 1
ods.1písmeno/bac/,ktorýmihospodáriNárodnýžrebčínTopoľčianky,štátnypodnik, Závodisko,štátny
podnik Bratislava, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej
republiky,štátnypodnik,aŠtátnelesyTatranskéhonárodnéhoparkusosídlomvTatranskejLomnici,ods.
2 pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe

alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a, ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného
predpisu.

4.Podľa§1ods.1citovanéhozákonaanazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovenínietpochýb
otom,žeSlovenskýpozemkovýfondjeoprávnenýkonaťzaštát-Slovenskúrepublikuvkonaníourčenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zo zákona spravuje, pričom nehnuteľnosti, ku ktorým sa
žalobca v tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva sú takýmito nehnuteľnosťami.

5. Ďalej uviedol, že dokazovaním bolo zistené že právna predchodkyňa žalovaných F. O. rod. X.
- sa nachádza na zozname presídlených osôb z Československa do Maďarska,

-figuruje vo výkazoch nehnuteľného majetku vedených na meno jej manžela v súpisovom oceňovacom
hárku číslo 63 spísaného o zanechanom majetku presťahovalca z, ktorého je jednoznačné, že spolu s
manželom so synom a nevestou a vnukmi bola presťahovaná do Maďarska.
- Preukázateľne 30. apríla 1947 bola transportom označeným číslom Ma - 33 /II - 6 - 4 - 16/30. IV. 47
vysídlená spolu s uvedenými osobami z obce L. Q. do Maďarska, kde zomrela ako štátna občianka

Maďarska.
F.O.bolaevidovanáajvzoznamepresídlencovzČeskoslovenskadoMaďarskapodľadohodyovýmene
obyvateľstva pod poradovým číslom 2 spolu s ostatnými rodinnými príslušníkmi. Bola započítaná na
kvotu osôb zúčastnených výmeny obyvateľov z obce L. Q. určených na presídlenie.
Zákon číslo 148/1947 Sb. Vyhlásený dňa 11. júla 1947 nadobudol účinnosť dňom 20. augusta 1947.

V tom čase právna predchodkyňa žalovaných už bola presídlená na základe vyššie uvedeného do
Maďarska.Pretovdanomprípadeplatí,ževšetkypodmienky(štátneobčianstvo,národnosť,rozhodnutie
osídľovacieho úradu) sa považujú za splnené pri osobe, ktorá už bola presťahovaná do Maďarska,
keďže výnimky v danom prípade v zmysle článku VIII vety prvej dohody preukázané v tomto konaníneboli. Podľa toho právna predchodkyňa žalovaných dňom 30. apríla 1947 zo zákona stratila vlastníctvo
k výroku označeným k nehnuteľnostiam a tieto prešli do vlastníctva právneho predchodcu žalobcu.

6. Napokon je potrebné sa zaoberať so zápisom vlastníctva právnej predchodkyne žalovaných do
označených listov vlastníctva na základe vykonaného ROEPu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalobcu ako i zástupkyne Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru, že toto vlastníctvo je
evidované na liste vlastníctva pokiaľ sa nepreukáže opak, čiže predmetný zápis má deklaratórny
charakter. V súdenom prípade bol preukázaný opak zápisu vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam,

pretože po právu právna predchodkyňa žalovaných nie je vlastníčka označených nehnuteľností ale
skutočným vlastníkom je žalobca.

7. Preto súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

8.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku

tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože tento
nárok na náhradu trov konania si výslovne neuplatnil.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1 až 10 prostredníctvom
splnomocneného zástupcu s tým, že nesúhlasia so závermi súdu prvej inštancie. Prvostupňový súd

nesprávne posúdil oprávnenosť Slovenského pozemkového fondu zastupovať Slovenskú republiku pri
určovaní vlastníckeho práva a v mene štátu konať pred súdom. Slovenský pozemkový fond zastupuje
štát v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, ktorým je § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v súlade s
§ 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. vo vzťahu k § 21 ods. 2 OSP sa jedná o špeciálne ustanovenie.
V prípade zákonného zastúpenia štátu Slovenským pozemkovým fondom, tento musí pred súdom

preukázať, že predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené v § 17 v spojení s § 1 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb. a že tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu. Slovenský pozemkový fond
nemá zákonné oprávnenie zastupovať štát v žalobách, ktoré sa týkajú určenia vlastníckeho práva, ak
je toto právo spochybňované. Ide o neodstrániteľnú podmienku konania a preto samotná žaloba mala
byť Okresným súdom zamietnutá. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR č.k. 2Cdo/301/2006 zo dňa 25.03.2008.
Ďalej poukázal na to, že v samotnej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobca
Slovenský pozemkový fond rozporuje sám seba. Na jednej strane tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľnosti, ktoré patria F. O., rod. X. a na strane druhej za pozemky v kat. úz.
L. Q. LV XXXX a LV XXXX, ktoré boli predmetom pozemkových úprav kat. úz. L. Q. priznáva nárok

s finančnou náhradou a odkazuje dedičov na Slovenský pozemkový fond, čím sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal.
Podľa súdu prvej inštancie dotknuté zákony a dohody o presťahovaní obyvateľov južného Slovenska do
Maďarska bez vydokladovania národnosti sú v platnosti aj dnes, ale zákony vydané po roku 1989, či už
ohľadne reštitúcii, obnovy a evidencie pozemkov a ďalších opatreniach Ministerstva pôdohospodárstva

sú ako orientačné. Ďalej argumentoval uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 10CoD/9/2015 zo dňa
18.10.2016, ktorý sa týka dedičskej veci po manželovi F. O. - P. O., tvrdiac, že okresný súd pri
rozhodovaní neakceptoval názor odvolacieho súdu v obdobnej veci. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol, lebo ju podal orgán, ktorý nie je
kompetentný zastupovať Slovenskú republiku v danej určujúcej žalobe a pokračovať v prerušenom

dedičskom konaní po neb. F. O., rod. X..

10. Odvolanie podal aj žalovaný 11 z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky. Súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a procesným postupom súdu došlo

k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Poukázal na to, že podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp.zn. 24D/186/2014, Dnot 15/2015
po nebohej F. O., rod. X. na podanie žaloby bola žalobcovi stanovená lehota. Napriek tomu, že v
tejto lehote k podaniu žaloby nedošlo a žaloba bola podaná až v lehote, v ktorom bola predĺžená na
základe emailovej správy, o tejto správe žalovaný nemá vedomosť a uvedený postup súdu považuje

za neštandardný, ktorý nemá oporu v procesných predpisoch a je v rozpore s princípom spravodlivého
konania.
Konanie žalobcu je v rozpore so záujmami poručiteľky a nie je daná ani aktívna ani pasívna legitimácia
účastníkov. V predmetnom súdnom konaní si Slovenský pozemkový fond vystupujúci ako zástupcaštátu uplatňuje protichodné nároky voči poručiteľke, to znamená nároky, ktoré sú v priamom rozpore
so záujmami poručiteľky a jej dedičov. Z tohto pohľadu tak poručiteľke, resp. jej dedičom nemôže byť v
tomto konaní poskytnutá spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov.

Slovenský pozemkový fond nepovažuje za subjekt oprávnený zastupovať štát, aby v jeho mene
uplatňoval nároky v tomto konaní. Takýto postup nie je v súlade s princípom právneho štátu, ani
spravodlivého konania garantovaného Ústavou, nakoľko štátny orgán, ktorý má zákonné oprávnenie
spravovať a nakladať s nehnuteľnosťami poručiteľky a dbať na ochranu jej oprávnených záujmov v
konaníuplatňujevlastníctvoktýmistýmpozemkom,sktorýmisámnakladá.Zdôraznil,žepodľaplatného

zápisu v evidencii katastra nehnuteľností je ako vlastník dotknutých pozemkov evidovaná poručiteľka
a nie štát. Vlastnícke právo dedičov všetkých žalovaných pozemkov poručiteľky nebolo v dedičskom
konaní potvrdené a ani preukázané a ich pasívna legitimácia označených ako žalovaných je v konaní v
tejto súvislosti sporná. Na túto procesnú podmienku konajúci súd neprihliadol.
Ak sa súdny komisár majúci prejednať dedičstvo sa domnieval, že nároky dedičov sú s ohľadom na
dohodu o výmene obyvateľov sporné a že nehnuteľnosti patria štátu mal konanie o dedičstve zastaviť.

Základnýmpredpokladompreuplatnenierežimudohodyovýmenejepreukázanienárodnostiporučiteľa,
nakoľko ustanoveniam dohody výmene podliehali osoby maďarskej národnosti s bydliskom na území
Československa,pritomvšakžalobcažiadnymdokumentomaaniinýmdôkazomvkonanínaopakované
výzvy súdu nepreukázal a ani nepotvrdil národnosť poručiteľky. Poukázal na úpravu zákona č. 148/1947
Sb a to § 2 ods. 3 tohto zákona ,ktorý nadobudol účinnosť 11.07.1947, pričom poručiteľka mala odísť

a byť súčasťou transportu do Maďarska už 30.04.1947, to znamená pred nadobudnutím účinnosti
zákona. Dohoda o výmene sa vzťahovala na osoby maďarskej národnosti, ak táto skutočnosť nebola v
konaní potvrdená ani preukázaná, nemožno automaticky vyvodiť, že poručiteľka bola osobou maďarskej
národnosti, i keď takúto fikciu uvádza § 2 ods. 3 vykonávacieho zákona. Súd však túto skutočnosť,
ktorá je rozhodujúcou, priamo potvrdil. V súlade s princípom právneho štátu sa už na poručiteľku a

transport nemôže vzťahovať neskorší zákon a samotný transport nemôže sám o sebe znamenať stratu
vlastníctva bez akejkoľvek možnosti poručiteľky sa domáhať nápravy alebo preskúmania. Samotná
strata vlastníctva nebola žiadnym osobitným rozhodnutím potvrdená. Má za to, že k takémuto postupu
nie je v súčasnej dobe v právnom štáte možné poskytnúť právnu ochranu.
Tiež namietal, že v priebehu procesu ROEP v súlade s ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. sám

žalobca bol členom komisie zriadenej podľa § 4 ods. 3 zákona o ROEP, ktorej prislúchalo podľa §
4 ods. 2 Zákona o ROEP zabezpečenie podkladov pre proces ROEP. Komisia bola plne oprávnená
zabezpečovať a vyžiadať si podklady, na ktoré sa v tomto konaní odvoláva žalobca. Príslušný správny
orgán na príslušné listy vlastníctva zapísal poručiteľku ako podielovú spoluvlastníčku nehnuteľnosti.
Napriek uvedenému stavu a priamemu zákonnému oprávneniu štátu uplatniť svoje vlastnícke nároky v

konaní o ROEP, sa súd stotožnil s nepreukázanými tvrdeniami zástupkyne Okresného úradu Galanta,
katastrálnehoodboru,ktorávkonaníuviedla,ževyhotoviteľvkonaníoROEPneboldostatočnedôsledný
a nepreveroval všetky potrebné informácie.
V zmysle konštantnej judikatúry tiež platí, že daná osoba má naliehavý právny záujem na určení, ak nie
je možné nápravu dosiahnuť inak. V uvedenom prípade mal žalobca možnosť predmetnému konaniu

predísť už v rámci konania o ROEP. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov
registra do katastra nehnuteľností. V danom prípade však uplynulo už viac ako päť rokov od zápisu do
katastra nehnuteľností, pričom aktuálny zápis bol vykonaný v roku 2006 (rozhodnutie Správy katastra
Galanta č. SK-ROEP Dolný Chotár 902/06 zo dňa 22.03.20006). Žalobca návrh na začatie predmetného
konania nepodal z vlastnej iniciatívy, ale až na výzvu súdu v dedičskom konaní a preto nemôže mať na

účely tohto konania naliehavý právny záujem. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonaniealebozmenilrozhodnutiesúduprvejinštancie
tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia v plnej
výške.

11. Žalobca sa k doručeným odvolaniam žalovaných vyjadril písomne zastávajúc názor, že rovnako
ako sa domáhal určenia vlastníckeho práva štátu v lehote ustanovenej súdom, mohol sa určenia
tohto vlastníckeho práva domáhať aj po uplynutí tejto lehoty. Všeobecná právna úprava neobmedzuje
vlastníka nehnuteľnosti pri uplatnení svojho vlastníckeho práva žiadnou lehotou a vlastnícke právo sa
nepremlčuje. Predmetné konanie bolo začaté za účinnosťou Občianskeho súdneho poriadku , v ktorom

v súlade s § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku nebola a ani nemohla byť uplatnená sudcovská
koncentrácia konania a za stavu, keď zo strany žalovaných dochádzalo rovnako ako zo strany žalobcu
k postupnému uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku a obrany a uplatnenie týchto prostriedkovvyplývalo aj zo záverov právneho posúdenia veci súdom, preto odmieta, že by malo dôjsť k porušeniu
práva žalovaných na spravodlivý proces.
Nepredloženie potvrdenia o národnosti poručiteľky, v prípade, ktorého Slovenský pozemkový fond

dopytoval na základe výzvy viaceré archívy malo negatívny výsledok. Toto však nemohlo viesť k
neuneseniu dôkazného bremena žalobcom a je vylúčené, aby bolo vykladané ako porušenie práva
žalovaného na spravodlivý proces. Žalobca postupoval v spore v súlade so svojimi procesnými právami
vyplývajúcimi z Občianskeho súdneho poriadku, resp. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004.

Čo sa týka argumentácie ohľadne spornosti aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu, námietky
ohľadne nedostatku žalobca odmieta. Jeho aktívna legitimácia vyplýva z § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991
Z.z podľa ktorého Slovenský pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve
štátuustanovenéosobitnýmpredpisovapodielyspoločnejnehnuteľnostivovlastníctveštátuustanovené
osobitným prepisom, ako aj z § 34 ods. 14 cit. Zákona. Slovenský pozemkový fond v predmetnom spore
vystupujeakoosobakonajúcazaštátakosprávcapoľnohospodárskejnehnuteľnostivovlastníctveštátu.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaných, odkázal na ustálenú judikatúru, v ktorom sa dedičia v pozícii
žalobcov domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. v ktorých sa domáhajú
určenia, že vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011. Dedičia po poručiteľke F. O., rod.
X. sa domáhali prejednania sporných nehnuteľností v dedičskom konaní a potvrdením dedičského

práva k týmto nehnuteľnostiam a teda okruh dedičov vyplynul z prebiehajúceho dedičského konania.
Súčasne poukázal na to, že v prípade poručiteľky došlo jednak k zápisu jej identifikačných údajov na
list vlastníctva v rozsahu uvedenia dátumu narodenia a adresy pobytu a následne zo strany dedičov
k podaniu návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva a vymedzenie okruhu dedičov. V tejto
súvislosti poukázal na zákonnú úpravu vyplývajúcu z § 34 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb., § 18 zák. č.

229/1991 Zb., § 34 ods. 5, § 17 zák. č. 330/1991 Zb., § 16 zák. č. 180/1995 Z.z, pričom úmyslom
zákonodarcujezavedenieosobitnéhosubjektuprávaneznámehovlastníkaboloposkytnúťochranupráv
neznámeho, resp. nezisteného vlastníka bez ohľadu na to, či je žijúcim alebo nežijúcim, aby sa jeho
práva zachovali pre jeho prípadných právnych nástupcov. Čo sa týka potvrdenia maďarskej národnosti
neb. F. O., rod. X., žalobca nepovažuje túto skutočnosť v konaní za spornú, pričom jej nespornosť

vyplynula aj z tvrdení zástupcu žalovaných 1 až 10 a z ich prednesu na pojednávaní 02.10.2017.
Poručiteľka podľa Benešových dekrétov jednoznačne stratila štátne občianstvo československé a až
po presťahovaní po apríli 1947 získala maďarské štátne občianstvo, čiže zomrela ako maďarská štátna
občianska. Strata štátneho občianstva podľa Benešových dekrétov postihovala občanov nemeckej a
maďarskej národnosti. Čo sa týka možného vyňatia pozemkov z konfiškácie, toto sa vzťahovalo len

na osoby maďarskej národnosti, pričom pre tvrdenú dekonfiškáciu majetku nebola splnená podmienka
nadobudnutia československého štátneho občianstva osôb maďarskej národnosti. Aj listinné dôkazy,
ktoré boli v konaní predložené odkazujúce na dohodu medzi Československom a Maďarskom o výmene
obyvateľstva a nepriamo poukazujú na maďarskú národnosť F. O., rod. X..
Neobstojí tvrdenie , že na poručiteľku a jej transport sa nemôže vzťahovať neskorší zákon a že samotný

transport nemôže sám o sebe znamenať stratu vlastníctva, Slovenský pozemkový fond opakovane
uviedol, že v zmysle článku 7 Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva
č. 45/1946 Sb. Zo dňa 27.02.1946 vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim
nehnuteľnostiam prechádza na štáty ich doterajšieho bydliska. Zmiešaná komisia ustáli výšku náhrady,
ktoroujepovinnýztohtotituluštátnabývajúci.Zatúčasťnehnuteľnosti,ktorápresahuje50haneprichodí

žiadna náhrada. Vzhľadom aj na ďalšiu právnu úpravu a to § 2 zák. č. 148/1947 Sb. k prechodu
vlastníckeho práva na štát došlo ex lege presťahovaním poručiteľky z Československa do Maďarska a
to okamihom tohto presťahovania na základe dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene
obyvateľstva č. 145/1946 Sb. zo dňa 27.02.1946, v súlade s ktorou prešiel jej majetok na štát jej
doterajšieho bydliska.

Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu v súvislosti s vykonaním ROEP poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 12/2014. V tomto uznesení sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom
generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Zb. sa vlastníctvo nenadobúda, ale sa iba zisťujú
dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zostavuje register obnovenej
evidencie pozemkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z názoru, že zapísaním právnych predchodcov v

katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných nehnuteľností štát uznal ich vlastnícke
právo, posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/96/2008
vyplýva, že ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavýprávny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností a jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto
situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Obdobne poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu 2 M Cdo 15/2012, podľa ktorého predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby je okrem vecnej legitimácie účastníkov aj naliehavosť správneho záujmu na určení, tento je daný
hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia, postavenie žalobcu stalo neistým alebo bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra

nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 56/2003). Záverom
opätovne k namietanému nedostatku aktívnej legitimácie poukázal na zákonnú úpravu v § 34 ods. 14 a
ods. 3 prvá veta zákona č. 330/1990 Z.z a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

12. Splnomocnený zástupca žalobcov 1 až 10 sa k odvolaniu žalovaného 11 tak, že súhlasí s podaným
odvolaním, ktoré je súladné aj s odvolaním, ktoré bolo podané žalovanými 1 až 10.

13. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniam, žalovaní 1 až 10 uviedli, že trvajú na podanom odvolaní,
zdôraznili, že podľa zákona o ROEP zapísané údaje v katastri po uplynutí 10 rokov sú nemenné a štát

už nie je oprávnený po uplynutí lehoty ROEP sa domáhať nárokov uplatňovania vlastníckeho práva a
zakladať nové vlastnícke vzťahy k majetku poručiteľky. Hoci boli predložené dokumenty z archívov, na
to, že poručiteľka bola vysťahovaná podľa dohody medzi Československom a Maďarskom v roku 1946
žalobcanepreukázalpredsúdom,žeporučiteľkamalamaďarskúnárodnosť.Žalobcaspochybnilpotrebu
predloženia takéhoto dôkazu, pričom toto je podstatné. Žalobca nebral do úvahy rozhodnutie Krajského

súdu v Trnave v obdobných prípadoch, konkrétne v prípade manžela poručiteľky, pričom naďalej z ich
strany je spochybnený naliehavý právny záujem štátu, nakoľko žalobca neoprávnene podal žalobu až
po výzve súdnej komisárky Okresného súdu Galanta, čo mohli a mali urobiť od roku 1947, resp. od roku
2006. Ich názor je nemenný a zotrvávajú na doterajších podaniach.

14. Žalovaný 11 podal písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol že sa
v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a zotrváva na názore, že s ohľadom na konania a
podklady zabezpečované v rámci konania ROEP mohol Slovenský pozemkový fond svoje vlastnícke
právouplatniť,resp.spochybňovaťvlastníckeprávoporučiteľkyužvtomtokonaníazamedziťtakzačatiu
a potrebe ďalšieho sporu. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde požadovaný

výsledok nemožno dosiahnuť inak, v uvedenom prípade tak toto konštatovanie neplatí, keď štát
prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu mohol svoje vlastnícke právo uplatniť už skôr a
nezahrnúť poručiteľku do registra obnovenej evidencie pozemkov. Taktiež opakovane poukázal na
skutočnosť, že o zmene registra obnovenej evidencie pozemkov možno rozhodnúť do piatich rokov
od zápisu údajov do katastra nehnuteľností a v uvedenom prípade uplynulo od zápisu do katastra

nehnuteľnostiužviacakopäťrokov.Zotrvalnanávrhu,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému
11 náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100 %.

15. Splnomocnený zástupca žalobcov 1 až 10 podal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu a

zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

16. Žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení uviedol, že k vyjadreniam žalovaných, ktoré uvádzajú
skutočnosti a právne názory obsiahnuté v odvolaniach, ku ktorým sa už žalobca podrobne vyjadril, na
tomto vyjadrení zotrváva v plnom rozsahu. Opakovaným tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného 11

a zástupcu žalovaných 1 a 10 sa už opätovne nepovažuje za potrebné vyjadriť.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania proti rozsudku boli
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP.), oprávnenou osobou (§ 359 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 <.-34 zo dňa 13.8.2014 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4MCdo/12/2014 z 29.9.2014.

48. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a
v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku

sa dostatočne nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad a všetky na vec
sa vzťahujúce právne normy v preskúmavanom rozsudku ani necitoval, preto je potrebné prijať záver,
že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

49. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).50. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku a závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. V odôvodnení

rozsudku súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať
vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania a
zložitosť zisťovania skutkového stavu, čo napadnutý rozsudok neobsahuje. Preskúmavaný rozsudok tak
nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
len na nedostatočne odôvodnenom závere o maďarskej národnosti F. O. a jej preukázanom vysťahovaní

do Maďarska. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali
procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok
napraviť v odvolacom konaní.

51. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia
§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nahrádzanie
faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do
úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie

s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné
rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

53. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, vyhodnotiť

naplnenie podmienok konania tzn. vecnej legitimácie (aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu ) a s
ohľadom na všetky okolnosti povahy veci výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť vychádzajúc
zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov
Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov, tieto posúdiť z hľadiska

všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť.

54. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem,
vysvetlenie,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetýchtoprávnychnoriemadostatočnú
argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

Civilného sporého poriadku odôvodniť.

55. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).