Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115222163
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115222163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: K. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, C. W., proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o zaplatenie 646,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/355/2015-184 zo dňa 15. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 646,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 646,83 eur od 02. 10.
2015 do zaplatenie, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Vo zvyšnej časti (vo výrokoch I., III.) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/355/2015-184 zo dňa 15. 05. 2019 výrokom I. rozhodol o
pokračovaní v konaní s novým žalobcom (správne malo byť žalovaným) BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 646,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 646,83

eur od 02. 10. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
(výrok IV.).
V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21. 07. 2015 domáhala voči žalovanému
zaplatenia646,83eursúrokomzomeškaniavovýške9,25%ročneod28.04.2014dozaplateniatitulom
bezdôvodného obohatenia predstavujúceho plnenie na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorej neplatnosť bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Žilina rozsudkom č. k. 17C/132/2014-110

zo dňa 09. 03. 2015.
Rozsudkom zo dňa 22. 02. 2016 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 646,83 eur s 5,25
% ročným úrokom z omeškania od 28. 04. 2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Voči
tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
8Co/72/2017-132 zo dňa 31. 05. 2017 rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Potom čo mal súd z výpisu z obchodného registra preukázané, že pôvodný žalovaný PRO CIVITAS,

s. r. o., Bratislava, ku dňu 18. 10. 2016 zanikol s tým, že došlo ku zániku spoločnosti s právnym
nástupníctvom, v zmysle § 64 a 66 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) rozhodol o
pokračovaní s konaním s jeho právnym nástupcom BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 (súd nesprávne uviedol, že pokračuje v konaní s novým žalobcom).Následne súd vo veci rozhodol citujúc ust. § 100 ods. 1, 2, § 101, § 110 ods. 1, § 39, § 53 ods. 4 písm.
r), § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, § 456, § 457, § 563, § 565, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd konštatoval, že predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným vo výške 646,83

eur s príslušenstvom titulom vykonaných zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
v zmluve o úvere zo dňa 27. 06. 2007 medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom
žalovaného (N. D., a. s.) zmluvu o úvere dňa 27. 06. 2007, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo
výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur), ktorý bola žalovaná (správne žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu)

povinná zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 1.490,- Sk (49,46 eur). Nakoľko si žalovaná (správne
žalobkyňa) svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnila, právny predchodca žalovaného úver k 28. 05.
2008 predčasne zosplatnil a žalobkyňu vyzval na úhradu dlhu jednorázovo listom zo dňa 28. 05. 2008.
Právny predchodca žalovaného v zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve podal návrh na
začatie rozhodcovského konania, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 15. 07. 2011 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná v Bratislave zaviazal žalobkyňu na úhradu istiny

vo výške 1.482,91 eur s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 08. 2011. Listom zo
dňa27.02.2014žalovanýpredložilzamestnávateľovižalovanej(správnežalobkyne)dohoduozrážkach
zo mzdy vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, na základe ktorej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy, a
to vo februári 2014 v sume 81,18 eur a v marci 2014 v sume 565,65 eur. Na návrh žalobkyne zo dňa 05.
05. 2014 Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 17C/132/2014 zo dňa 06. 05. 2014 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.
06. 2007. Rozsudkom zo dňa 09. 03. 2015 následne súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
v zmluve o úvere č. 3821916307 zo dňa 27. 06. 2007 je neplatná.
Nakoľko zamestnávateľ žalobkyne plnil z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, dospel súd k záveru, že sa žalobkyňa správne dovoláva vydania

bezdôvodného obohatenia.
Pri posudzovaní žalobného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti
zostranyveriteľavzmysle§565Občianskehozákonníkazmluvaospotrebiteľskomúverezaniká,zaniká
tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach
a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie v zmluve dohodnuté úroky. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj

akcesorický záväzok, pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Na základe tejto skutočnosti -
zániku zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti, t. j. ku dňu 28. 05. 2008, nároky z
nej vyplývajúce sa premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, t. j. 28. 05. 2011. Žalovaný si
uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne nárok na vykonávanie zrážok zo mzdy dňa 27. 02. 2014 na základe
dohody, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, t. j. zamestnávateľ žalobkyne plnil bez právneho dôvodu.

Vyhlásenie dohody o zrážkach zo mzdy za absolútne neplatný právny úkon zakladá účinky spätne, t. j. ex
tunc, teda súd na takýto právny úkon hľadí akoby ani nebol. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného
prezentovanou v konaní, že nezanikol hlavný záväzkový vzťah, nakoľko zmluva nebola vyhlásená za
neplatnú. I keď zmluva nebola reálne vyhlásená za neplatnú, žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok
titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému podľa názoru súdu plnením v prospech žalovaného na

základe absolútne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy došlo. Na základe uvedeného súd nárok na
zaplatenie istiny - bezdôvodného obohatenia vo výške 646,83 eur vyhodnotil ako dôvodný a žalovaného
zaviazal na jeho uhradenie žalobkyni.
Okresný súd nadôvažok konštatoval, že nárok žalovaného zo zmluvy o úvere je premlčaný, keď
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a

mediačná, a. s., Bratislava sp. zn. IBB0610008 zo dňa 15. 07. 2011 bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, a teda naň nemožno prihliadať. Ak si teda žalovaný uplatňuje v konaní nárok na
zaplatenie pohľadávky titulom hlavnej zmluvy, bez ohľadu na vyhlásenie neplatnosti dohody o zrážkach
zomzdy,nazákladektorejboližalobkynivykonávanézamestnávateľomzrážkyzomzdyvcelkovejvýške
646,83 eur, takýto nárok žalovaného je premlčaný.

Súd žalobkyni priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 02. 10.
2015, t. j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému a vo zvyšnej časti uplatneného úroku
z omeškania žalobu zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaného vyzvala na vydanie
bezdôvodného obohatenia ku dňu, od ktorého žiadala priznať úrok z omeškania, t. j. k 28. 04. 2014.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“) a žalobkyni ako plne úspešnej strane konania (keďže súd žalobe v základe nároku
vyhovel) priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku II., ktorým súd žalobe vyhovel a IV. o trovách konania, podal
žalovaný z dôvodu podľa § 365 písm. a), b), d), e), f), g), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia v tejto časti a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny

spočívajúcej v zamietnutí žaloby a priznaní mu náhrady trov konania v celom rozsahu.
V odvolaní poukázal na to, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú ustanovuje zákon, nakoľko žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Zmluva nikdy
nebolaprávoplatnevyhlásenázaneplatnú,rovnakoprávnydôvodnaplnenieztejtozmluvyoúverenikdy
neodpadol. Nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy a pod. a majetkový prospech získal z

poctivých zdrojov. Z toho dôvodu nemohlo z jeho strany dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
Nesúhlasil s názorom súdu o zániku zmluvy o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti zmluvy. Z
ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vyhlásením predčasnej splatnosti zmluvy dochádza
k zmene obsahu záväzku, konkrétne v spôsobe plnenia vyplývajúceho zo zmluvy. Argument súdu
o systematickom zaradení v časti Občianskeho zákonníka upravujúcej zánik záväzkov podľa neho
neobstojí, nakoľko uvedené ustanovenie je zaradené medzi ustanovenia upravujúce splnenie dlhu,

pričom citované ustanovenie upravuje určitý spôsob plnenia dlhu. Vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru zmluva nezanikla, ale došlo k zmene v jej obsahu, pričom dohodnuté zmluvné práva a povinnosti
zmluvných práv trvajú aj naďalej.
Pokiaľ ide o premlčanie úverovej pohľadávky, vzhľadom na ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prípadné premlčanie úverového dlhu, z ktorého boli vykonávané zrážky, nezakladá nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Zrážky, ktoré boli vykonávané, boli platby na zaplatenie existujúceho dlhu,
ktorý dosiaľ nebol splatený. Posúdenie otázky premlčania by malo zmysel iba vo vzťahu k uplatnenému
započítaniu ním, avšak započítaním sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal.
Súd pri priznaní bezdôvodného obohatenia vychádzal zo skutočnosti, že plnenie, ktoré žiada žalobkyňa
vydať, mu bolo zaplatené prostredníctvom zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy

obsiahnutej v zmluve o úvere, ktorá bola následne súdom vyhlásená za neplatnú. Poukázal však na to,
že žiadne zrážky neboli vykonané po vyhlásení dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú, a teda celý
čas konal v súlade so zákonom.
V ďalšom poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva záver, že súd posudzoval existenciu
bezdôvodného obohatenia na základe plnenia bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 455 ods. 1

Občianskeho zákonníka z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ide však o nesprávne
posúdenie veci, nakoľko plnenie nebolo uskutočnené na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ale
z titulu existujúcej úverovej pohľadávky. Zrážky zo mzdy boli len spôsob ako došlo k zaplateniu
časti existujúceho neuhradeného dlhu. Bezdôvodné obohatenie tak nevzniklo, nakoľko išlo o plnenie
existujúceho úverového dlhu. S touto námietkou sa súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal.

K premlčaniu zosplatnenej úverovej pohľadávky žalovaný uviedol, že obchodné podmienky a všeobecné
obchodné podmienky ustanovovali spôsob ako možno odmietnuť návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky. Žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobila.
Uzavretie rozhodcovskej doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o úvere. Prvoinštančný súd sa
nevysporiadal ani s tým ako konkrétne sa prejavila značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán

zakotvením rozhodcovskej doložky, pričom poukázal i na to, že vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom
bola N. D., a. s., táto bola v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinná ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Nie je preto jasné na základe
čoho okresný súd neuznáva rozhodcovské konanie, resp. rozhodcovský rozsudok.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Súd podľa žalobkyne správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa
a správne interpretoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Súd rovnako správne
posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto
vyvodil správny záver.

Na základe všetkých skutočností, ktoré uviedla v žalobe, vo vyjadrení, je presvedčená, že odvolanie
žalovaného je účelové a tendenčné, neobsahujúce nijaké právne argumenty a dôvody, ktoré by boli
spôsobilé relevantne zvrátiť rozhodnutie okresného súdu.

4. Žalovaný na vyjadreniu žalobkyne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrarioC. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie, osvojac si skutkový stav veci zistený súdom
prvej inštancie, v napadnutej časti podľa § 388, § 390 C. s. p. zmenil a žalobu zamietol, vyhodnotiac

odvolanie žalovaného ako dôvodné.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 646,83 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia prijatého žalovaným na základe neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, argumentujúc, že uvedená suma jej bola zrazená z jej mzdy a poukázaná

žalovanému na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
zo dňa 17C/132/2014-110 zo dňa 09. 03. 2015, právoplatným dňa 01. 05. 2015, vyhlásená za neplatnú.
Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, majúc zato, že žalobkyňa sa, vzhľadom
na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, dôvodne dovolávala vydania bezdôvodného
obohatenia.

7. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k vzniku bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v plnení na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nestotožnil, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

9.Podľa§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

11. Aplikujúc citované ustanovenia, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (z
ktorého dôvodu nepovažoval odvolací súd za potrebné zopakovať dokazovanie súdom prvej inštancie),
nepovažoval odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, žalobu žalobkyne za dôvodnú.

12. Zo žaloby žalobkyne vyplýva, že táto vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného

odvodzuje od neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v rámci zmluvy o úvere zo dňa 27. 06.
2007. Ako už konštatoval súd prvej inštancie, predmetom uvedenej úverovej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk (1.659,70
eur), ktorý sa žalobkyňa pri úrokovej sadzbe vo výške 23 % zaviazala vrátiť v 60-tich mesačných
splátkach po 1.490,- Sk (49,46 eur). Nakoľko si žalobkyňa svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnila,

právny predchodca žalovaného úver k 28. 05. 2008 predčasne zosplatnil. Práve na úhradu dlhu z
tejto úverovej zmluvy boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne, ku ktorej úhrade došlo prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 17C/132/2014-110 zo
dňa 09. 03. 2015 vyhlásená za neplatnú.

13. Samotná skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá spolu s úverovou zmluvou dňa
27. 06. 2007, bola posúdená ako neplatná, nezakladá nárok žalobkyne na vrátenie sumy, ktorá jej
bola zamestnávateľom na základe tejto dohody zrazená a odvedená v prospech veriteľa. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je jedným zo spôsobom zabezpečenia záväzkov v občianskoprávnom vzťahu.
Okrem zabezpečovacej funkcie však dohoda o zrážkach zo mzdy plní i uhradzovaciu funkciu. Ako

zabezpečovacia zmluva existuje súčasne s hlavnou zmluvou, ktorej plnenie zabezpečuje, v danom
prípade so zmluvou o úvere zo dňa 27. 06. 2007. Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy má akcesorickú
povahu, v prípade neplatnosti hlavného záväzku by bola neplatná i dohoda o zrážkach zo mzdy, opačne
to však neplatí. T. j. i v prípade, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy určená za neplatnú, nemá to vplyv
na platnosť hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Žalobkyňa v žalobe, ani v priebehu konania platnosť

zmluvy o úvere zo dňa 27. 06. 2007, plnenie z ktorej bolo zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy,
ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nenamietala, k tomuto neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia,
pričom nerozporovala ani tvrdenie žalovaného, že nedošlo ani k úhrade poskytnutej istiny z úverovej
zmluvy. Pokiaľ ide o plnenie na základe dohody o zrážkach zo mzdy, je rozhodujúce, že vykonávanímzrážok zo mzdy na základe tejto dohody nedochádzalo k úhrade, plneniu záväzku vyplývajúceho z tejto
zmluvy (dohody o zrážkach zo mzdy), ale dochádzalo k úhrade záväzkov zo zmluvy o úvere. Nedošlo
teda k plneniu na dohodu o zrážkach zo mzdy, ale prostredníctvom nej na záväzok žalobkyne vyplývajúci

zo zmluvy o úvere. Vyhlásenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá vplyv na existenciu dlhu
žalobkyne z úverovej zmluvy, na plnenie z ktorej boli určené úhrady realizované prostredníctvom dohody
o zrážkach zo mzdy.

14. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu preto nezakladá

bez ďalšieho právo na vrátenie plnenia realizovaného formou zrážok zo mzdy, pretože rozhodujúce je,
či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Keďže žalobkyňa v
konaní nenamietala neplatnosť zmluvy o úvere zo dňa 27. 06. 2007, na úhradu záväzkov žalobkyne z
ktorej boli zrážky zo mzdy určené, ani jej zánik či neexistenciu, preto nie je možné konštatovať, že by
úhradou zrážok zo mzdy na pohľadávku žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere došlo v dôsledku
vyhlásenia dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

15. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že vyhlásením
mimoriadnej splatnosti došlo k zániku zmluvy o úvere. Ako správne poukázal žalovaný v odvolaní,
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru nedochádza k zrušeniu, či zániku zmluvy, ale len k zmene v
obsahu záväzkov v spôsobe splnenia záväzku spočívajúceho v strate možnosti dlžníka uhradiť dlh v

splátkach.

16. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na premlčanie nároku žalovaného, ktoré konštatoval i súd prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že i v prípade, ak by nárok žalovaného vyplývajúci z úverovej zmluvy
bol premlčaný, k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného by v danom prípade nedošlo, keď

v zmysle § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením nie je plnenie premlčaného
dlhu. Vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolací súd za potrebné bližšie sa zaoberať otázkou
premlčania nároku žalovaného vyplývajúceho z úverovej zmluvy.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu v

odvolanímnapadnutomvýrokuII.,ktorýmsúdžalobevyhovel,zmenilažalobužalobkyneakonedôvodnú
zamietol.

18. Vo výrokoch I. a III., ktoré, ktoré neboli napadnuté odvolaním žiadnej zo strán konania, keď voči
výroku I. odvolanie zároveň nie je prípustné, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

19. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1, 2
C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania. O nároku na náhradu trov
rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 C. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Úspešnou stranou konania, vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobkyne v celom rozsahu, je
žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej

strane konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)