Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/219/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115210475
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115210475.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., IČO: 46 132 767, so sídlom Osadná 2, Bratislava,
zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti
žalovanej: U. T., R.. X.XX.XXXX, D. Z. XX, H., o zaplatenie 376 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 372 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %
ročne zo sumy 372 eur od 12.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania, v pravidelných splátkach po
50 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 376 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
372 eur od 12.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 15.5.2013 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXX podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a dňa 13.6.2013 uzatvoril Dodatok č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX. Na základe
predmetnej zmluvy požičal žalobca žalovanej finančnú čiastku vo výške 300 eur a žalovaná sa zaviazala
poskytnutú pôžičku riadne a včas vrátiť žalobcovi a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve, ako
aj Všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nebola schopná splniť svoju

povinnosť vrátiť finančné prostriedky do termínu splatnosti, požiadala žalobcu o predĺženie termínu
splatnosti, ku ktorému došlo na základe Dodatku č. 1 k Zmluve. Dodatok k Zmluve v čl. I. zakotvuje,
že celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky) je vo výške 72
eur a celková výška úveru klienta podľa zmluvy je vo výške 372 eur. Žalobca finančné prostriedky
v dohodnutej výške poukázal bankovým prevodom na účet žalovanej, z ktorého žalovaná na znak
súhlasu uhradila registračný poplatok vo výške 0,01 eur. Zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o pôžičke
konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku žalovanou a

následného finančného plnenia poskytnutého žalovanej zo strany žalobcu. V zmysle článku 15 bodu
15.3 VOP v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením pôžičky alebo jej časti, alebo poplatku za
pôžičku viac ako 30 kalendárnych dní, odo dňa splatenia pôžičky alebo jej časti, a zároveň mu bola
veriteľom vyrubená jednorazová pokuta, je povinný uhradiť aj poplatky, ktoré predstavujú poplatky zanotifikačné SMS správy, e-maily a poštu. Výška poplatku za každú jednu notifikačnú SMS správu, e-mail
predstavuje sumu vo výške 2 eur. Výška sumy za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje sumu
vo výške 5 eur. Ďalej žalobca poukazoval na článok 2 Vyhlásenie a potvrdenie bod 2.7. Zmluvy, podľa

ktorého klient potvrdzuje, že je oboznámený a súhlasí s tým, že všetky kroky a výroky identifikujúce
pomocou digitálnych kanálov (vrátane súhlasu ...) zodpovedá transakcii vykonaných v písomnej forme
a má rovnakú právnu silu a rovnaké právne účinky ako aj písomné dokumenty, potvrdené podpisom
žiadateľa o úver, alebo podpismi zmluvných strán, že tento spôsob vyjadrovania vôle je pre klienta
prijateľnýakodôkaznýprostriedoknasúde.Pretožežalovanáneuhradilažalobcovicelýsplatnýzáväzok,

žalobca žiada zaplatenie sumy pôžičky 300 eur, poplatok za poskytnutie pôžičky v sume 72 eur a
poplatokzanotifikačnúSMSsprávu/e-mail/poštovúzásielkuvovýške4eur,spolusúrokomzomeškania
vo výške 9,50% ročne zo sumy 372 eur od 12.7.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXX zo dňa 15.5.2013, Dodatok č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX zo dňa 13.6.2013,

potvrdenie o bezhotovostnom vklade zo dňa 15.5.2013 a príkaz na úhradu zo dňa 15.5.2013, z ktorých
súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, úver po predĺžení termínu
splatnosti bol splatný dňa 11.7.2013, ročná úroková sadzba bola 312,86 %, celková výška úroku 72 eur,
ročná percentuálna miera nákladov 1551,27 proc., celková výška úveru bola 372 eur. Úver vo výške 300
eur bol poukázaný žalovanej dňa 15.5.2013.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 22.9.2015, k tejto sa vyjadrila písomne dňa 29.9.2015, pričom
žiadala o umožnenie dlžnú sumu splácať splátkami vo výške 50 eur mesačne, nakoľko má vyživovaciu
povinnosť voči maloletej dcére, pričom jej nezostáva ani základné životné minimum.

5. Nakoľko sa jedná o drobný spor, v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku,
rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov.
Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom

vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 376 eur s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 372 eur od 12.7.2013 do zaplatenia.
Súd mal v konaní preukázané, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa

15.5.2013 pôžičku vo výške 300 eur s odplatou vo výške 72 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť
v predĺženej lehote splatnosti do 11.7.2013.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa

zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa§658ods.1Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomkudňuvznikuzmluvnéhovzťahu,
pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa§52ods.1aods.2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľskýmúveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,savzťahujúustanovenia§
2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17,
19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. Veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľskýmúveromaktorésúposkytovanéinýmiveriteľmispotrebiteľom,akmápovolenieposkytovaťspotrebiteľské
úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a). Iný veriteľ je oprávnený poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia

pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci
svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok

uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok
uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka,
pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na
činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

8. Posudzovaný právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je od svojho
vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl. a § 52 a nasl.), keďže žalobca pri

uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke je neformálnou ale reálnou zmluvou,
ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Pre uzavretie

zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo
konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Žalobca v žalobe a v doplnení žaloby
uvádzal, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. S týmto tvrdením žalobcu sa nie je možné stotožniť, keďže v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, čo je i daný prípad, keďže účastníci sa dohodli,
že poskytnutú pôžičku má žalovaný vrátiť žalobcovi do 28 kalendárnych dní. Zmluva bola uzatvorená v

súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

9. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti.
Sporové strany uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe

ktorej uzatvorenej zmluvy o pôžičke žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume
300 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 312,86 %, t. j. za celkový úrok v sume 72 eur a žalovaná
sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 11.7.2013. V konaní nebolo sporné, že
žalobca previedol na účet žalovanej peňažné prostriedky v sume 300 eur a žalovaná žalobcovi uvedenúsumu peňažných prostriedkov nevrátila, resp. nezaplatila v lehote splatnosti do 11.7.2013. Žalobca si
svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke splnil, keď prenechal žalovanej na voľné nakladanie peniaze, avšak
žalovanásisvojzáväzokvrátiťžalobcovipouplynutídohodnutejdobypožičanépeniazenesplnila.Keďže

žalovaná nezaplatila z poskytnutej pôžičky žalobcovi žiadnu sumu, má žalobca právo na vrátenie istiny,
t. j. sumy požičaných peňazí, a preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur.

10. Žalobca tiež žiadal o zaplatenie poplatku za poskytnutie pôžičky, resp. úroku v sume 72 eur. Ako
vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka, pôžička je buď bezodplatná alebo

odplatná. Odplata za užívanie peňažnej istiny je úrok a plní sa v určitom percente za určité obdobie a
jeho výška závisí od dohody zmluvných strán. Žalobca žiadal od žalovanej zaplatiť dohodnutý celkový
úrok v sume 72 eur. Rovnako ako v prípade istiny, žalovaná dohodnutý úrok nezaplatila žalobcovi, a
preto je povinná spolu s istinou v sume 300 eur zaplatiť žalobcovi i dohodnutý úrok v sume 72 eur. Súd
zároveň v zmysle § 232 ods. 4 CSP, umožnil žalovanej rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných
mesačných splátkach až do úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jej nepriaznivú finančnú

situáciu, pre ktorú žalovaná nie je schopná zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote, a ktorú súdu
prezentovala vo svojom písomnom podaní. Z týchto dôvodov je schopná žalovanú sumu splácať len po
50 eur mesačne. S umožnením žalovanej dlh splácať, súhlasil aj žalobca.

11. Ďalej žalobca žiadal o zaplatenie poplatku za notifikačnú SMS správu/e-mail/poštovú zásielku

v celkovej výške 4 eur. Tento nárok si uplatnil v zmysle vyššie citovaného ustanovenia bodu 15.3.
všeobecných podmienok zmluvy. V tejto časti však súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by nejaké upomienky boli žalovanej vôbec doručené, a
teda neuniesol dôkazné bremeno, že by mu vznikol nárok na zaplatenie týchto poplatkov. Žalobca
ani len nešpecifikoval, akou formou boli urgencie žalovanej zasielané, keď v návrhu neurčito uvádza,

že mohlo ísť o SMS správy, e-mail, alebo aj o poštovú zásielku. Rovnako nepreukázal, aké skutočné
náklady mu v spojitosti s uvedenými výzvami vznikli, poukazoval len na ustanovenie bodu 15.3. Zmluvy.
Pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj nárok v tejto časti, súd žalobu žalobcu na
zaplatenie poplatku za notifikačné SMS správy/e-mail/poštovú zásielku vo výške 4 eur považoval za
neopodstatnenú a zamietol ju.

12. Navyše predmetné ustanovenie bodu 15.3. všeobecných podmienok zmluvy bolo rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 10C/5/2015-42 zo dňa 4.6.2015 určené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalobca je teda
v zmysle ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania tejto podmienky v

zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

14.Žalovanátým,žeúvervlehotedo11.7.2013nevrátila,dostalasaspeňažnýmplnenímdňa12.7.2013
do omeškania, a žalobcovi je preto povinná okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania. Výška úroku z
omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako
je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak

súd priznal voči žalovanej právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,50 % (5% + 0,50%) ročne
zo sumy 372 eur od 12.7.2013 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky ku dňu 12.7.2013 bola 0,50 %. Žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po dni, do
ktorého jej bola predĺžená splatnosť pôžičky, čo v zmysle Dodatku č. 1. k Zmluve bolo dňa 11.7.2013.Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne, teda úroku o osem
percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB. Súd tu však dospel k záveru, že ku dňu
omeškania, teda ku dňu 12.7.2013, mu vznikol nárok na úrok z omeškania iba vo výške 5,50 %, keďže

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu bola vo výške 0,50 %, a tento
úrok nemohol byť vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba ECB, ale
iba o päť percentuálnych bodov. Keďže záväzkový vzťah medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy dňa
15.5.2013, teda nie pred 1. februárom 2013, nevzťahuje sa na neho postup podľa § 10c nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., a teda priznaný úrok z omeškania za obdobie po 31. januári 2013 nemôže byť vo

výške v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013. Z toho dôvodu
súd úrok z omeškania v presahujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 372 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 372 eur od
12.7.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

16. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 376 eur s príslušenstvom priznaná suma 372 eur s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 98,94 % a hrubý úspech žalovanej 1,06 %, a
teda konečný čistý úspech žalobcu je 97,88 % (98,94 % - 1,06 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 97,88 %
trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu
postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).