Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205878
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2509205878.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcov: 1) F. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Š.Á. XXX/XX, X., 2) F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, A., 3) F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. A. XXXX/X, N., 4) F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, Č., zastúpených: Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421protižalovaným:1)O.H.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX/XX, X. a 2) Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z. XXXX/X, Ž., Q. X, Č. R., obe zastúpené:
JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kollárova 8, Trnava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná 1) má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1) až 4) spoločne a nerozdielne v
rozsahu 100 %.

III. Žalovaná 2) má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1) až 4) spoločne a nerozdielne v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1) až 4) /ďalej len ako „žalobcovia“/ sa spoločne s vtedy ako žalobkyňou 1): U. Z., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelou dňa X.X.XXXX (zomrelou v priebehu konania) žalobou zo dňa 15.05.2009 (po

pripustení jej zmeny na pojednávaní dňa 17.3.2011) domáhali určenia, že U. Z., nar. XX.XX.XXXX a F.
Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XXX/XX, X. boli ku dňu jeho
smrti ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku evidovaného Katastrálnym
úradom v Trnave, Správou katastra Hlohovec, ako parcela reg. „G.“ č. XXXX/XX o výmere 663 m2 (druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria), ktorý je situovaný v obci X., k. ú. X.; pozemku evidovaného
Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra A., ako parcela reg. „G.“ č. XXXX/XXX o výmere
427 m2 (druh pozemku - záhrada), ktorý je situovaný v obci X., k. ú. X. (ďalej aj ako „predmetné

nehnuteľnosti“).

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že predmetné nehnuteľnosti vznikli ako parciálna časť rozdelením
pôvodného pozemku parcely č. XXXX. Majetok zapísaný ako p. č. XXXX, z ktorej bola neskôr utvorená
p. č. XXXX/XX (p. č. XXXX/XXX bola vyčlenená z p. č. XXXX/XX), bola podľa záznamu v Pozemkovej
knihe na vl. č. XXX (v časti majetková podstata) konfiškovaná U.. W. O. podľa nar. č. 104/1945
Zb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj

zradcov a nepriateľov Slovenského národa v znení nar. č. 64/1946 Zb. (ďalej len „nar. č. 104/1945 Zb.“)
Národná správa pozemku vyznačila parcelu č. XXXX v evidencii Katastra nehnuteľností k 25.07.1945
podľa § 14 nar. č. 50/1945 Zb. na základe výmeru Okresného národného výboru v Hlohovci zo dňa
21.07.1945, č. D/1788-2/1945. Podľa § 13 ods. 1 nar. č. 104/1945 Zb. bola pri Miestnom národnomvýbore, v obvode ktorého bol pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vytvorená Miestna roľnícka
komisia, ktorá aj vypracovala prídelový plán na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majetku U..
W. O. v k. ú. X.. Týmto prídelovým plánom bola p. č. XXXX/XX pridelená prídelcom Ľ. Z. a jeho

manželke. Prídelový plán bol postupom podľa § 13 ods. 3 a 4 Nar. č. 104/1945 Zb. schválený Okresnou
roľníckou komisiou so sídlom v mieste Okresného národného výboru v Hlohovci. Predmetný prídelový
plán bol prekontrolovaný a schválený Správou poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva rady
KrajskéhonárodnéhovýboruvNitre.Prídelcoviavstúpilinazákladeprídelupodľavyjadreniažalobcovdo
oprávnenej držby pridelenej nehnuteľnosti, začali s jeho obhospodarovaním, kultivovaním a prípravou

na výstavbu rodinného domu. V prídelovom konaní hmotnoprávne a procesnoprávne upravenom nar.
č. 104/1945 Zb. sa stali jej vlastníkmi. Dňa 09.10.1967 odpredali prídelcovia písomnou kúpnou zmluvou
nehnuteľnosť U. Z., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX. V čase predaja sa na pozemku
nachádzali vysadené porasty a vybudované základy pre stavbu rodinného domu, pozemok bol oplotený.
U. Z.Á. a jej manžel a F. Z. užívali nehnuteľnosť od roku 1967, na pozemku postavili rodinný dom
súp. č. XXX, na výstavbu rodinného domu bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným

výborom v Trnave dňa 25.08.1962 pod č. 1484/1961, dňa 26.04.1968 vydal Miestny národný výbor v
Maduniciach pod č. 748/1968 rozhodnutie, ktorým udelil povolenie užívať predmetný rodinný dom U. Z. a
jejmanželoviF..Vsúčasnostijestavbaevidovanánapar.č.XXXX/XX,vsúvislostisvýstavbourodinného
domu bola z tejto parcely vyčlenená parc. č. XXXX/XXX. F.S. Z. zomrel, jeho dedičmi sú manželka
U. Z. a žalobcovia. V dedičskom konaní však z dôvodu chýbajúcej evidencie súpisných a popisných

údajov nedošlo k prejednaniu predmetných nehnuteľností. Ďalej sa v žalobe vyjadrili k spochybneniu
vlastníckeho práva pôvodne žalovanej L. P.. Žalobcovia uviedli, že ak by aj vznikli rozpory ohľadom
prevodu či prechodu vlastníckeho práva na nich, nemalo by to vplyv na súčasný stav, lebo je možné
založiť vznik ich vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania. Sú presvedčení, že k nadobudnutiu
vlastníctva právnymi predchodcami prišlo priamo ex lege najneskôr k 1.1.1992, t.j. v zmysle § 134 a

§ 872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. sa plynutie lehoty
na vydržanie nepreruší vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Preto ani
odovzdanie predmetných nehnuteľností do užívanie JRD nemohlo ovplyvniť ich vydržanie (judikát NS
SR č. Rc 44/1996). Žalobcovia sú presvedčení, že zo strany ich právnych predchodcov boli splnené
všetky zákonom požadované predpoklady k vydržaniu. Išlo o spôsobný predmet vydržania (ideálny

spoluvlastnícky podiel). Nadobúdatelia boli dobromyseľní v tom, že im vec patrí. Boli v oprávnenej
nepretržitej držbe. Žalobcovia zdôraznili dobromyseľnosť aj vzhľadom na to, že L. P. sa po celú dobu
plynutia vydržacej doby nezaujímala o právny ani faktický osud nehnuteľnosti (p. č. XXXX/XX v k.
ú. X.), nedomáhala sa svojho vlastníckeho práva a v súvislosti s oprávneniami z neho vyplývajúcimi
neprejavovala záujem predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať

s ním. Za pozemok platili žalobcovia dane a poplatky.

3. Pôvodne žalovanou bola v konaní: L. P.Z., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X., ktorá
zomrela po začatí konania dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu Osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/186/2012,
Dnot 45/2012 zo dňa 14.9.2012 mal súd preukázané, že zákonnými dedičmi (i ohľadom nehnuteľností,

ktoré sú predmetom tohto konania) po pôvodne žalovanej L. P. sú: O. P., nar. XX.XX.XXXX a Z. A.,
nar. XX.XX.XXXX. Súd s nimi konal ďalej ako so žalovanými v zmysle § 107 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016.

4. Žalované 1) a 2) žiadali návrh zamietnuť ako nedôvodný. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa

14.12.2010 uviedli, že žalobcovia nepreukázali písomnou kúpnou zmluvou a jej registráciou štátnym
notárstvom, že by U. Z. (pozn. súdu - ako pôvodná žalobkyňa v 1.rade) a jej manžel F. Z. kúpni
zmluvou zo dňa 9.10.1967 nadobudli spornú nehnuteľnosť. S poukazom na § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného k X.XX.XXXX k zmluve o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom, pričom vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy. Vlastnícke právo nezískali, preto

ani uvedená nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia po F. Z.. Žalované uviedli, že žalobcovia nezískali
vlastnícke právo ani vydržaním, nakoľko U. Z. vedela, resp. musela vedieť, že v katastri nehnuteľností
nie je zapísaná ako vlastníčka pozemku. Námietky žalobcov voči nadobudnutiu vlastníckeho práva
žalovanou stranou nie sú opodstatnené, nakoľko v konaní sa nemá preukázať vlastníctvo žalovanej
strany ale žalobcov, dôkazné bremeno je preto na žalobcoch. Nie je namieste dokazovať, že žalovaná

strana nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je preukázané výpisom LV č. XXX pre obec
a k.ú. X..5. V písomnom podaní zo dňa 02.02.2011 (č.l. 70) žalujúca strana uviedla, že nie je pravdou, že žalovaná
je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/XX (teda ani pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX), s tým,
že žalovanou držanú prídelovú listinu je potrebné hodnotiť ako nulitný (ničotný) akt, pre jej rozpor s nar.

č. 104/1945 Zb. SNR. Ďalej uviedli, že U. Z. a jej manžel vstúpili do držby dňom reálneho uchopenia
veci na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, s tým, že pred nimi boli v držbe Ľ. Z.Á. s manželkou na
základe prídelu.

6. Okresný súd Piešťany rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 5C/171/2009 - 243 zo dňa 24.09.20136

tak, že žalobu zamietol. Zamietnutie žaloby bolo odôvodnené tým, že U. Z. (v čase podania žaloby ako
žalobkyňa v 1.rade) a jej nebohý manžel F. Z. nemohli nadobudnúť sporné parcely vydržaním, keďže
neboli splnené základné podmienky pre vydržanie, v prvom rade dobromyseľnosť a ani vydržacia doba.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia.

7. O odvolaní žalobcov proti rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej ako „odvolací súd“)

rozsudkom č.k. 9Co/57/2014-291 zo dňa 03.02.2015 tak, že napadnutý (žalobu zamietajúci) rozsudok
potvrdil. Zodôvodneniarozsudkuodvolaciehosúduvyplýva,ževecpreskúmalpodľa§212ods.1O.s.p.,
posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny. Odvolací súd uviedol, že nie je rozhodujúce, že vlastnícke právo právnych predchodcov

žalovaných bolo do pozemkovej knihy zapísané až v roku 1962, keďže prídelové listiny ako verejné
listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú
vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd je
viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľností, je povinný vychádzať z jeho účinkov,
ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich

prídele (judikát NS SR č. 44/2005). Odvolací súd ďalej uviedol, že predmetom konania nebolo určenie
vlastníckeho práva pôvodne žalovanej L. P. a jej právnych predchodcov k spornej nehnuteľnosti,
pôvodne parc. č. XXXX/XX a z nej vytvorenej parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX v k. ú. X.. Pasívna
legitimácia žalovaných - pôvodne žalovanej L. P. a jej právnych nástupcov je nepochybná, súd nie je
povinný ju skúmať, je preukázaná existujúcim zápisom na liste vlastníctva. K súhlasným záverom o

existencii vlastníckeho práva pôvodne žalovanej L. P. k pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. X. dospel
i Okresný súd Trnava v konaní sp. zn. 20C/133/1995, keď rozsudkom zo dňa 25.09.2007 zaviazal
odporcov D. A. a L. A. zaplatiť nebohej L. P. spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia
sumu 188.005,- Sk s príslušenstvom. V konaní bolo preukázané, že právni predchodcovia pôvodnej
odporkyne - manželia H.- predmetnú parcelu obhospodarovali až do roku 1964. Toto rozhodnutie

okresného súdu bolo potvrdené Krajským súdom v Trnave rozsudkom sp. zn. 24Co/342/2007 zo dňa
24.09.2008. Odvolací súd taktiež uviedol, že žalobcovia v preskúmavanej veci uplatňovali svoj nárok a
vlastnícke právo k pozemkom parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX v k.ú. X. titulom vydržania. Odvolací súd
sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa aj v tejto časti. Poukázal na výpoveď pôvodnej
žalovanej L. P., keď bola vypočutá súdom prvého stupňa dňa 15.06.2011. Uviedla, že keď sa začalo

stavať na ich pozemku a vymerali Š. Y., bola na MNV povedať, že je to ich parcela. Chcela aj ona
vymerať,alejejnedalipozemok,lebobolaešteslobodná.KeďzačalinaŠ.Y.stavať,dalijednéhoobčana
na súd, ale nepomohli si (išlo o konanie sp. zn. 11C/110/1964). Za pozemok zaplatili prídelovú cenu,
zaplatili za celý pozemok, a v dedičskom konaní po rodičoch ho zapísali na ňu. Vec začala vybavovať,
keď mala asi 30 rokov (nar. XXXX). Hneď po zapísaní prídelu predala 3 pozemky. Obyvatelia Š. Y.

jej nadávali, vyhrážali sa. Chceli pozemky zadarmo, ona im to nemohla darovať, na prídelovú cenu sa
zložili všetci súrodenci. Všetci obyvatelia obce vedeli, že pozemok patrí jej. Dali zamerať celú ulicu,
aby vedeli, akú výmeru má každý. Písali listy, keď stavali. Vypovedala, že Z. prišiel za ňou, aby mu
to podpísala, chcel to zadarmo. Nebohý manžel U. Z. spolu s ňou boli potom za ňou. Pôvodne chcel
odkúpiť tieto pozemky, neskôr sa však nedohodli, lebo nechcel za pozemky zaplatiť. Zo svedeckej

výpovede starostky obce X. vyplýva, že o spore pôvodnej žalovanej s jedným z majiteľov domov na ul.
Š. sa vedelo v celej obci. Išlo o spor vedený nebohou L. P. spis. zn. 11C/110/1964 (rozhodnutie zo dňa
21.11.1966) na Okresnom súde Trnava. V čase plynofikácie obce sa otvorila otázka vlastníctva. Nebohá
L. P. mala záujem pozemky užívateľom predať, avšak niektorí nemali záujem. V prípade výstavby
rodinných domov na ulici Š. v X. došlo k pochybeniu zo strany bývalého ONV v Hlohovci, ktorý vydal

stavebníkom rozhodnutie o prípustnosti k stavbe bez vyžadovania preukázania vlastníctva k pozemkom.
Súhlas na zastavanie pozemku dávalo bývalé JRD, ktoré však bolo len užívateľom pozemku. Súhlas
mohol dať len vlastník. Takto odpovedal bývalý Západoslovenský KNV v Bratislave bratovi pôvodnej
odporkyni listom zo dňa 07.05.1965 na jeho dopyt - sťažnosť. Kópiu listu dal na vedomie o.i. ONVTrnava a MNV Madunice - viď čl. 160. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z vykonaného
dokazovania na súde prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že U. Z. a jej nebohý manžel neboli pri
nadobúdaní pozemkov náležite opatrní v obvyklej miere, ako držitelia predmetných pozemkov neboli

dobromyseľní v tom, že im vec vlastnícky patrí, chýbala preto u nich dobromyseľnosť ako jedna z
podmienok nadobudnutia predmetných pozemkov vydržaním.

8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. O dovolaní žalobcov proti rozsudku
odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd“) uznesením č.k.

7 Cdo 1362/2015 - 354 26.04.2016 tak, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. februára 2015 sp. zn.
9Co 57/2014, ako aj rozsudok Okresného súdi Piešťany z 24. septembra 2013 č.k. 5C 171/2009 - 243
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu bolo
odôvodnené tým, že tak okresný súd ako aj krajský súd konal s U. Z. (v danom čase ako žalobkyňou
v 1.rade), hoci jej spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým byť účastníčkou konania zanikla smrťou
dňa 2.9.2013. V konaní vystupovala teda ako účastníčka konania, hoci nemala už spôsobilosť byť

účastníkom konania. Vzhľadom na uvedenú procesnú vadu sa dovolací súd v danom štádiu konania
uvedenými dovolacími dôvodmi nezaoberal.

9. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 13.06.2018 pod sp. zn. 5C/171/2009,
ECLI:SK:OSPN:2018:2509205878.20 pripustil zmenu žaloby takto:

„Súd určuje, že časti nehnuteľnosti, pozemku evidovaného ako parcela registra E č. XXXX/XX o výmere
18.988 m2, druh pozemku: orná pôda, v obci X., katastrálne územie X. zobrazené na katastrálnej
mape v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra G. č. XXXX/XXX o výmere 427 m2,
druh pozemku: záhrady, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. a v hraniciach pozemku

evidovaného ako parcela registra G. č. XXXX/XX o výmere 663 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. patria do dedičstva po F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XXX/XX, X..

Súd určuje, že časti nehnuteľnosti, pozemku evidovaného ako parcela registra O. č. XXXX/XX o výmere

18.988 m2, druh pozemku: orná pôda, v obci X., katastrálne územie X. zobrazené na katastrálnej
mape v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra G. č. XXXX/XXX o výmere 427 m2,
druh pozemku: záhrady, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. a v hraniciach pozemku
evidovaného ako parcela registra G. č. XXXX/XX o výmere 663 m2, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. patria do dedičstva po U. Z., r. Z., nar.

XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XXX/XX, X..

Žalobcom v I. až IV. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v I. a II. rade vo
výške 100 %.“

10. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

12. Súd s poukazom na ust. § 138 CSP vyzval na späťvzatie žaloby (poukazujúc pritom na potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu a uznesenie dovolacieho súdu), načo zástupca žalobcov uviedol, že na
žalobe trvajú a pridržiavajú sa doterajších vyjadrení v spore. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

žalobcov je vydržanie, s tým, že počiatok vydržacej doby nie je možné s odstupom času jednoznačne
ustáliť, avšak k uchopeniu držby došlo pred rokom XXXX, a to právnym predchodcom Ľ. Z. a jeho
manželkou, titulom uchopenia držby bol Prídelový plán a faktické odovzdanie pôvody zástupcami MNV.

13. Zástupkyňa žalovaných namietla existenciu naliehavého právneho záujmu, s tým, že v prípade

vyhovenia žalobe by nedošlo k vyriešeniu sporu s konečnou platnosťou, došlo by k duplicitnému
zápisu vlastníckeho práva k tomu istému pozemku. Súčasne navrhla doplniť dokazovanie listinami
(zápisom vlastníckych práv do LV zo dňa 15.8.1989, doručovacím listom, záznamom zmien od roku
1989, zápisnicou Geodézie š.p. zo dňa 23.10.1989, všetky listiny na č.l. 47 spisu). Súd uviedol, ženevykoná dokazovanie predloženými listinami, nakoľko to pre rozhodnutie za daného stavu (právneho
zastúpenia súdom) považoval za nadbytočné.

14. Súd pri rozhodovaní vychádzal s týchto dôkazov: uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k.
D1551/61-21 zo dňa 11.07.1962, prídelovej listiny ONV v Trnave zo dňa 23.8.1962, výpisov z katastra
nehnuteľností, rozhodnutia MNV v Maduniciach č. 748/1968 zo dňa 13.12.1968, rozhodnutia ONV v
Trnave č. 1484/1961 zo dňa 25.8.1962, prídelového plánu pre Ľ. Z. a manželku, osvedčení o dedičstve
poF.Z.aU.Z.,rodnýchlistovžalobcov,výsluchuU.Z.aF.Á.Z.akožalobcov,výsluchuL.P.akopôvodne

žalovanej, z listiny Západoslovenského krajského národného výboru Bratislava zo dňa 7.5.1965, z
ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z obsahu uznesenia štátneho notárstva v Trnave č. k. D1551/61-21 zo dňa 11.07.1962
(právoplatného dňa 23.11.1962) v dedičskej veci po nebohých F. H., zomrelom X.XX.XXXX a L. H.,
zomrelej X.X.XXXX mal súd preukázané, že parc. č. XXXX/XX nadobudla pôvodne žalovaná: L. P..

16. Z obsahu prídelovej listiny (čl. 19) vydanej Okresným národným výborom v Trnave - odbor
pôdohospodárstva dňa 23.8.1962, evidovanej pod č. 504/1963 mal súd preukázané, že bola vystavená
na rodičov pôvodne žalovanej L. P., a to na F. H. a jeho manželku L., X. č. XX. Predmetom prídelovej
listiny bola i roľa parc. č. XXXX/XX o výmere 3,36.92 ha. Za všetky pridelené parcely im bola určená

prídelová cena 12.742 Kčs. Na predmetnej listine sa nachádza záznam zo dňa 23.8.1962 odboru
pôdohospodárstva ONV v Trnave, že nemá námietok proti prepisu vlastníckeho práva na prídelcov,
nakoľko prídelová cena bola úplne vyplatená.

17. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre obec a k.ú. X. k parcele registra „G.“ parc. č. XXXX/XXX -

záhrady o výmere 427 m2 vyplýva, že list vlastníctva k danej parcele založený nebol. Z výpisu z katastra
pre obec a k.ú. X. k parcele registra „G.“ parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 663
m2 vyplýva, že list vlastníctva k danej parcele založený nebol. Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú.
X. vyplýva, že na pozemku parc.č. XXXX/XX sa nachádza rodinný dom s.č. XXX, s tým, že k pozemku
pod stavbou č.XXX (XXXX/XX) nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva. Z listu vlastníctva č.

XXX pre obec a k.ú. X. k parcele registra „O.“ parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 18.988 m2 vyplýva,
že ako výlučná vlastníčka bola uvedená L. P., rod. H. (k tomu pozri bod 3. odôvodnenia tohto rozsudku).

18. Z rozhodnutia - povolenie užívať stavbu rodinného domu č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.1968 vyplýva,
že Miestny národný výbor v Maduniciach udelil žiadateľovi F. Z. povolenie užívať stavbu rodinného domu

v obci X. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX vystavanú na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby,
vydaného odborom výstavby ONV v Trnave pod č. 1484/1961 zo dňa 25.8.1961.

19. Z rozhodnutia vydaného odborom výstavby ONV v Trnave pod č. 1484/1961 zo dňa 25.8.1962
vyplýva, že sa žiadateľovi Ľ. Z. povolila novostavba rodinného domu v obci X. na pozemku parc. č.

XXXX/XX.

20. Z obsahu prídelového plánu na stavebné pozemky (čl. 25 spisu) súd zistil, že sa týkal stavebného
pozemku p.č. XXXX/XX, pričom ako prídelcovia boli uvedení Ľ. Z. a manželka.

21. Z osvedčenia o dedičstve č. k. D 1513/96 -15, Dnot 341/96 zo dňa 8.12.1997 mal súd preukázané,
že F. Z., nar. XX.X.XXXX dňa X.XX.XXXX zomrel, zákonnými dedičmi po ňom sú žalobcovia 1) až 4)
ako jeho deti spoločne s U. Z., nar. XX.XX.XXXX ako jeho manželkou. Predmetom dedičstva bol okrem
iného i rodinný dom s.č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. X. bez pozemku,
postavený na parc. č. XXXX/XX. Z obsahu rodných listov žalobcov 1) až 4) vyplýva, že ich rodičmi boli

U. Z. (pôvodná žalobkyňa v 1.rade) a F. Z..

22. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/824/2013, Dnot 243/2013 zo dňa 24.04.2014 mal súd
preukázané, že U. Z. (pôvodne žalobkyňa v 1.rade), nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrela,
zákonnými dedičmi po nej sú ako deti - žalobcovia 1) až 4). Predmetom dedičstva bol okrem iného i

rodinný dom s.č. XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. X. bez pozemku, postavený
na parc. č. XXXX/XX.23. Z výsluchu U. Z. ako pôvodne žalobkyne v 1.rade súd zistil, že s manželom pôvodne bývali na Z. a
od švagra sa dozvedeli, že pán Z. z Z. predáva pozemok so schátralými základmi. Pán Z. im povedal,
že pozemok je jeho a mal na to prídelovú listinu. Pred samotnou kúpou sa boli na pozemku pozrieť a

videla tam rozsypané základy, len zo strany suseda bol plot. Kúpnu zmluvu s Z. spísali sami, podpísali ju
na MNV v Maduniciach a zaplatili za pozemok 18.500,- Kčs. Nevedela uviesť, kde sa zmluva nachádza,
či a kde bola daná. Pozemok nedali zamerať z dôvodu, že bol už zameraný a ich susedia mali už
domy postavené, oplotené. Pozemok vyčistili, obnovili základy a začali stavať dom. Uviedla, že počas
stavania im nikto nebránil ani nepovedal, že stavajú na cudzom pozemku a až po 90. roku sa L. P. začala

domáhať vlastníctva, ale na súvislosti si už nepamätala. K zavádzaniu plynu na ich ulici uviedla, že plyn
bol zavedený bez problémov. Následne uviedla, že zo začiatku boli problémy s zavedením plynu, L. P.
do toho zavŕtala, ale starostka to vybavila, plyn sa zaviedol.

24. Z výsluchu F. Z. (v čase podania žaloby ako žalobca v 2.rade) súd zistil, že tento vedel o problémoch
pri zavádzaní plynu, ale ho to nezaujímalo. Pred 4,5 až 7 rokmi dom zrekonštruoval a doposiaľ v ňom

býva. Počas rekonštrukcie mu robil problémy pán P., zať L. P., tvrdiac že L. P. má na pozemok list
vlastníctva.

25. Z výsluchu pôvodne žalovanej L. P. (č.l. 131) bolo zistené, že prídelovú listinu dostal ešte jej otec,
listinu mali doma a ona sa až ako vydatá dozvedela, že tá parcela č. XXXX/XX je ich. Povedal jej to

otec ešte za života. Podľa jej vyjadrenia jej otec pozemok (ktorý dostal) neoplotil, ale hospodáril na ňom,
zasial tam jačmeň. Nevie, ako dlho pôdu užíval, ale po vzniku družstva išla všetka pôda do družstva. V
čase rozdeľovania pozemkov na Š. Y. mala záujem i ona o parcelu, ale nebola jej daná z dôvodu, že je
slobodná. Podľa jej slov keď sa začalo na Š. Y. stavať ona „pustila do sveta“, že je to jej. Povedala to aj
na bývalom MNV hneď ako sa začali plochy vymeriavať. Pre pozemky na Š. Y. si prestala vychádzať so

susedmi,lebochceliprepísaťpozemkynanichzadarmo,noonatonemohlaurobiť,lebovšetcisúrodenci
sa zložili na zaplatenie prídelovej ceny. Následne dali vymerať pozemky na celej Š. Y., vtedy mali niektorí
už domy postavené. Dôvodom vymerania bol záujem pozemky predávať. Uviedla, že všetci bývajúci
na Š. Y. vedeli, že pozemky sú jej, lebo to bolo povedané - na dedine sa to dozvie jeden od druhého.
Osobne nenavštevovala bývajúcich na tejto ulici, lebo sa bála, ale písala im listy, keď začali stavať.

26. Z obsahu listiny Západoslovenského krajského národného výboru Bratislava zo dňa 7.5.1965 (čl.
160) adresovaného F. H. (brat L. P.) mal súd preukázané, že tento žiadal pomoc pri riešení vlastníckeho
práva k stavebným pozemkom. Príslušný orgán oznámil, že po úmrtí otca boli pozemky prevedené
na dedičov, aj L. P.. Z celkovej výmery 6 ha bolo 3,30 ha stavebné pozemky. Na pozemkoch bolo

vybudovaných 22 domov, pričom vlastníctvo nebolo majetkovoprávne usporiadané a chyby sa dopustilo
bývalé ONV v Hlohovci, keď vydal stavebníkom rozhodnutia o prípustnosti k stavbe bez toho, že by
vyžadoval vlastníctvo k pozemku. Išlo o pozemky v užívaní JRD a JRD vydávalo súhlas na zastavanie
pozemku, pritom súhlas mal v skutočnosti vydať jedine F. H. alebo dedičia po ňom. ZKNV navrhol
riešenie iba výkupom pozemkov pre MNV buď dobrovoľnou dohodou alebo vyvlastnením.

27. Zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 29.9.2011 (č.l. 163) okrem iného uviedol, že neboli
preukázané skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť dobromyseľnosť držiteľov. Má za preukázané, že U. Z.
aj s manželom boli oprávnenými držiteľmi až do nadobudnutia vlastníctva vydržaním, t.j. k 1.1.1992.K
oprávnenej držbe došlo po dohode o kúpe a na oprávnenosť držby nemá vplyv, že nedošlo k platnej

kúpnej zmluve, lebo platnosť nadobúdacieho právneho úkonu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva
na základe právneho úkonu.

28. Na pojednávaní (č.l. 92) zástupca žalobcov uviedol, že do oprávnenej držby vstúpili pôvodní
prídelcovia (Ľ. Z. a jeho manželka). Zástupkyňa žalovanej strany uviedla, že nespochybňuje skutočnosť,

že U. Z. s manželom užívali predmetnú nehnuteľnosť, otázkou zostáva ich dobromyseľnosť.

29. V záverečnom vyjadrení zo dňa 29.11.2011 (č.l. 195) zástupca žalobcov zotrval na tom, že
U. Z. (v danom čase ako žalobkyňa v 1.rade) vstúpila s manželom do oprávnenej držby kúpou od
predchádzajúceho vlastníka, prídelcu Ľ. Z.. Nehnuteľnosti užívali ako vlastné v dobrej viere od roku 1967

nerušene až do smrti manžela X.XX.XXXX a U. Z. aj naďalej. Listiny predkladané zástupkyňou žalovanej
strany nepreukazujú, že by boli U. Z. s manželom v kontakte s L. P.. Poukázal na to, že pre posúdenie
vzniku vlastníckeho práva vydržaním je nutné hodnotiť len obdobie uplynuté do 1.1.1992. Záverom saodvolal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 117/94 z 28.2.1995, v zmysle ktorého neplatnosť právneho
úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním.

30. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016 (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

31. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 186 ods. 1 prvá veta CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

34. Nakoľko sa jedná o tzv. určovaciu žalobu (§ 80 písm. c/ OSP - účinného do 30.6.2016, § 137 písm. c/
CSP - účinného od 1.7.2016) súd sa prvotne musel zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu

žalobcov na podanej určovacej žalobe. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom súd uvádza, že
právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
resp.§137písm.c)CSP,tentomusíbyťnaliehavý.Priskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Súd v danom
prípade vyhodnotil, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pretože
ich právne postavenie je neisté, prípadné vyhovenie žalobe by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny

zápisu v katastri nehnuteľností, ktorému by predchádzalo dedičské konanie, ktorého predmetom by boli
sporné nehnuteľnosti, pričom žalobcovia 1) až 4) sú dedičmi po zomrelej U. Z. a zomrelom F. Z., vo
vzťahu ku ktorým sa žalobcovia ako ich dedičia domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval (sp. zn. 1Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008,
sp. zn. 3 Cdo 43/2007 zo dňa 11.12.2008, 5 Cdo 147/2007 zo dňa 30.06.2008) prípustnosť určovacieho
návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorým
návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp.
do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako dedičovi

(ktorá nie je poručiteľovým dedičom).

36. Žalobcovia podanou určovacou žalobou sledovali záujem dosiahnuť zhodu medzi skutočným
(faktickým) stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností vo vzťahu k pozemku (nie parcele,
pozn. súdu). Aj za situácie, že sporný pozemok je zapísaný ako parcele registra „O.“ na žalované v 1.

a 2.rade, pričom žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemku registra „G., je súd
toho názoru, že v prípade vyhovenia žalobe by nedošlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva, čím
sa bránila žalovaná strana. Medzi stranami sporu bolo nesporným, že pozemky parcely registra „G.“ č.
XXXX/XX a č. XXXX/XXX (ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním)
sú situované, resp. ležia na pozemku evidovaného ako parc. reg. „O.“, č. XXXX/XX, ktorého vlastníčkou

bola L. P., po jej smrti žalované v 1. a 2. rade. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o totožný pozemok
(pozn. súdu - ako časť zemského povrchu), ktorý je v súčasnosti evidovaný len ako parcela registra „O.“
v prospech žalovaných 1) a 2), pričom fakticky tento pozemok (ako časť zemského povrchu) užívajú
žalobcovia, na tomto pozemku je postavaný rodinný dom súp. č. XXX. Ak by súd žalobe vyhovel, určil
by vlastnícke právo k pozemku a nie k parcele registra „G.“, parcelou registra „G.“ by bol (podľa žaloby)

tento pozemok (ako súčasť väčšieho pozemku evidovaného pod registrom „O.“) len definovaný pre účely
zápisu vlastníckeho práva k pozemku pre príslušný orgán evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý by pri
zápise tohto rozsudku - vlastníckeho práva k pozemku registra „G.“ zohľadnil túto skutočnosť aj v registri
„O.“. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by bolo v danom prípadepodkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákona), je žaloba
o určenie vlastníckeho práva v podobe, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva, spôsobilým
právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty o skutočných právnych vzťahoch k sporným

pozemkom medzi stranami sporu. Súd má preto zato, že žalobcovia osvedčili naliehavý právny záujem
na podanej žalobe.

37. Podľa § 133 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.03.1983, osobné
vlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,daromaleboinouzmluvou,dedením,rozhodnutímštátneho

orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

38. Podľa § 134 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.03.1983, k
zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza
registráciou zmluvy.

39. Podľa § 132a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983, kto s
vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí,
má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.

40. Podľa § 135a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983,

vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

41. Podľa § 135a ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983, do

doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

42. Podľa § 507a ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983, do
času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca

mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa.

43. Podľa § 13 ods. 3 Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(ďalej
len ako Nariadenie č. 104/1945 Zb.), miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán s návrhom na
prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii.

44. Podľa § 13 ods. 4 Nariadenia č. 104/1945 Zb., okresná roľnícka komisia preskúma predložené

prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh
prídelových cien pre celý okres. Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú
cenu,predloženýmimiestnymiroľníckymikomisiami,aleboakdôjdemedzinimikdohode,másaokresný
prídelový plán a rozvrh prídelových cien pokladať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohto
nariadenia.

45. Podľa § 13 ods. 5 Nariadenia č. 104/1945 Zb., cieľom zistenia, či sú splnené podmienky uvedené v
ods. 4, okresné roľnícke komisie predložia svoj prídelový plán s rozvrhom prídelových cien Povereníctvu
Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, ktoré ho môže zmeniť, ak
ustanovenia tohto nariadenia nie sú v ňom dodržané.

46. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len ako
Nariadenie č. 104/1946 Zb.), povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred
zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR)

vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.47. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946 Zb., výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou
dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky

dodatočného ospravedlnenia.

48. Čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobcov 1) až 4) kúpnou
zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, v tomto rozsahu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, nakoľko
nepredložili v konaní predmetnú kúpnu, preto nebolo možné titulom tejto zmluvy určiť vlastnícke právo

právnych predchodcov žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam. Ako vyplýva z §§ 133 a § 134 ods.
2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.03.1983, vlastníctvo k veci (teda
aj k sporným pozemkom) bolo možné nadobudnúť kúpou, avšak k zmluve o prevode nehnuteľnosti
bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádzalo až registráciou zmluvy. V
tomto rozsahu žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, preto nebolo možné žalobe vyhovieť a určiť, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva ich rodičov (resp. že boli vlastníkmi) titulom kúpy zo dňa

XX.XX.XXXX. Napokon aj argumentácia zástupcu žalobcov v priebehu konania smerovala v podstatnej
miere k nadobudnutiu vlastníckeho práva titulom vydržania, čo potvrdil aj na pojednávaní po rozhodnutí
dovolacieho súdu.

49. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom

č. 131/1982 do 1.4.1983 neupravoval. Záujem spoločnosti si vyžiadal, aby aj u tzv. nedoložených
právnych vzťahov došlo na právnom základe k súladu právneho stavu so stavom skutočným. Novela
Občianskeho zákonníka v ust. § 132a a 135a od 1. apríla 1983 novoupravila vydržanie. Novela
uskutočnená zákonom č. 131/1982 Zb., ktorý nadobudol síce účinnosť až dňom 1. apríla 1983, ale
v prechodných ustanoveniach stanovil, že do doby uvedenej v ustanovení § 135a a týkajúcej sa

lehoty potrebnej k vydržaniu vlastníctva k veci sa započíta aj doba, počas ktorej občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.4.1983. Táto doba však neskončila skôr, než
uplynutím jedného roku od tohto dňa (§ 507a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982
Zb.).Týmtoprechodnýmustanovenímzákonč.131/1982Zb.celkomvýnimočneaojedinelezaložilpravú

spätnú účinnosť pri posudzovaní nárokov vzniknutých z držby tak, ako držbu upravoval v § 132a.

50. Nakoľko právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov (U. Z.
a F. Z.) malo byť vydržanie, bolo potrebné v konaní zo strany žalobcov preukázať splnenie všetkých
podmienok vydržania k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Ako vyplýva z ust. § 132a ods. 1 v spojení s

§ 135a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983, jednou z
podmienok bola i dobromyseľnosť držiteľa v tom, že mu vec alebo právo patrí.

51. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy

daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010). Vydržanie je jedným zo spôsobov
pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho

orgánu; rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/ OSP, resp. § 137 písm.
c/ CSP) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci
právny stav.

52. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie

držiteľa veci o tom, že mu vec patrí je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktorý
svedčí o poctivosti nadobudnutia práva, teda titul uchopenia sa držby. Takáto osoba bude spravidla
konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto judikatúra žiada, aby držiteľ bol
objektívne v dobrej viere, že tu takýto titul je, aj keď v skutočnosti takýto titul neexistuje. Oprávnená držba

sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak je tu domnelý právny dôvod, teda ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je vždy treba hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľpri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba tak spočíva na objektívne ospravedlniteľnom dôvode.

53. Ako vyplýva z tvrdenia žalujúcej strany, titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo vydržanie,
s tým, že do držby vstúpil ešte Ľ. Z. s jeho manželkou a domnelým titulom bol Prídelový plán (č.l. 25,
priložený k žalobe). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla
2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016, ktorý vo vzťahu k vydržaniu uviedol, že: „Domnelým (putatívnym) titulom

nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu
(v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť,
znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže
byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa
objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c)
kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“ Z uvedeného pre daný spor

vyplýva, že domnelým titulom v danom čase nemohol byť len prídelový plán (vypracovaný miestnom
roľníckou komisiou), na ktorý poukazovali žalobcovia, samotný prídelový plán bez ďalšieho vlastníctvo
predchodcov žalobcov, resp. Ľ. Z. s manželkou založiť nemohol, toto mohlo založiť až následné
rozhodnutia o prídele, ktorý ak by bolo vydané a navonok by malo znaky riadneho rozhodnutia, no
chýbala by pri nej len niektorá stránka, bolo možné uvažovať o domnelom titule k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním, ak by boli splnené i ďalšie zákonnom požadované predpoklady k
vydržaniu. Prídelový plán (na ktorý poukazovali žalobcovia) bol iba technickým podkladom k prídelom
a nemohol v danom čase nahrádzať doklad (domnelý) o vlastníctve (k tomu pozri rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 24Co/342/2007-438 zo dňa24.9.2008). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
predmetný prídelový plán bol opečiatkový. Súd je toho názoru, že pokiaľ právne predpisy v danom

čase upravovali nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím o prídele (výmer o vlastníctve pôdy
ako verejná listina), nemožno prípadný omyl držiteľov považovať za ospravedlniteľný, a teda nemohli
byť ani dobromyseľnými držiteľmi, ak nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzujú od prídelového
plánu. Už zo samotného označenia dokumentu, a to (prídelový) plán, možno výkladom tohto pojmu
dospieť k záveru, že sa jedná o zámer, úmysel (prideľovania pôdy). Len výmery a prídelové listiny ako

verejné listiny (nie prídelové plány - pozn. súdu) boli dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 123/2003. Dobromyseľnosť právnych predchodcov
žalobcov spochybňuje i predložené rozhodnutie o povolení užívať stavbu rodinného domu zo dňa
13.12.1968, ktorému predchádzalo povolenie pre Ľ. Z. na novostavbu rodinného domu zo dňa
25.8.1962, keď v oboch rozhodnutiach je uvádzaný pozemok par. č. XXXX/XX a nie (žalovaný)

pozemok XXXX/XX. Uvedené rozdielne označenia pozemku, ktorý právni predchodcovia užívali museli
vzbudzovať objektívne pochybnosť o nejakej nezrovnalosti vo vzťahu k pozemku, na ktorom začali
stavať rodinný dom. Subjektívne presvedčenie právnych predchodcov je pre účely nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním právne irelevantné. Z dokazovania vyplýva, že žalobcovia, resp. ich
právni predchodcovia dlhodobo užívali sporný pozemok, vedome tolerovali právne nezrovnalosti vo

vzťahu k tomuto pozemku. Ani argumentácia žalobcov o nečinnosti skutočného vlastníka vo vzťahu
k spornému pozemku nemôže právne obstáť pri určovaní vlastníckeho práva vydržaním. Vydržaním
nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani vo vzťahu k nadobúdaciemu (domnelému) titulu - kúpnej
zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, nakoľko jeho existencia nebola v konaní preukázaná. Len samotné faktické
uchopenie sa držby pozemku bez existencie nadobúdacieho (domnelého) titulu nemôže byť spôsobilým

k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nakoľko dobromyseľnosť držiteľa je v takomto prípade vylúčená.

54. Keďže nebola splnené jedna zo základných podmienok vydržania, a to dobrá viera držiteľov
(právnych predchodcov žalobcov), že vec im patrí, pričom vždy je potrebné túto dobrú vieru hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa

veci, pričom u právnych predchodcov žalobcov museli byť jednoznačne pochybnosti o tom, že im
vec (nespôsobilý domnelý nadobúdací titul, nezrovnalosti v číslovaní stavebného pozemku na rôznych
úradných dokumentoch), ktorú fakticky ovládali aj patrí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Zameranie sa žalobcov na spochybnenie či popretie vlastníckeho práva pôvodne žalovanej L. P.

sa javí byť ako nepodstatné a pre určenie vlastníckeho práva žalobcov v tomto spore za nadbytočné,
ktoré im nemôže priniesť úspech. Kladné rozhodnutie o určení vlastníctva k nehnuteľnosti bolo možné
dosiahnuť len na základe preukázania doložených právne významných skutočností na strane žalobcov,nie popretím vlastníctva protistrany. Iba ak by žalobcovia preukázali, že im svedčí nadobúdací titul (nie
že nadobúdací titul nesvedčí žalovanej), bolo by možné ich žalobe vyhovieť.

56. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované

na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej 1)

ako i žalovanej 2) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1) až 4) spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %, nakoľko žalované 1) , 2) sú tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci (§ 255
ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcov bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o
nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v jedenástich vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.