Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710209583
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3710209583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcov 1/ Bc. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č.
XXX, 2/ maloletého H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, 3/ maloletého D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. č. XXX, žalobcovia X/, 3/ zastúpení zákonným zástupcom žalobkyňou 1/, všetci traja zastúpení
advokátskou kanceláriou F. & H., s.r.o., so sídlom T., H. 2, proti žalovanej I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. - Q., C. XXX/XX, o náhradu investícií, o odvolaní žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 22. januára 2019, č.k. 10C/176/2010-190, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti p o t v r d z u j e.

Vo výrokovej časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z m e ň u j e takto:

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 2/ a 3/.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni 1/ v celom rozsahu.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1/ v celom rozsahu.

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 2/ a 3/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.475,75 eur.
Žalobu o náhradu investícií zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalobcovia 1/, 2/ a 3/ povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré
po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa 1/ a
S. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „S. G. ml.) - pôvodní žalobcovia - podali žalobu proti žalovaným - I.
U. a I. G., ktorou sa od každej domáhali zaplatenia 2.859,94 eur. V priebehu konania - dňa 15.01.2011

zomrel jeden z pôvodných žalobcov - S. G. ml., preto súd v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku v konaní ako so žalobcami pokračoval s dedičmi po S. G. ml., a to so žalobkyňou 1/ a žalobcami
2/ a 3/. Konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia dedičského konania po S. G. st., ktoré
sa viedlo na tamojšom súde pod sp. zn. 14D/1633/2008. Medzičasom zomrela i jedna z pôvodných
žalovaných - I. G., zomr. XX.X.XXXX. C. po I. G. v zmysle uznesenia súdu č. k. 7D/172/2015-129 zo
dňa 27.02.2017 boli žalovaná I. U. a žalobcovia 2/ a 3/. Uznesením súdu č. k. 10C/176/2010-127 zo

dňa 10.09.2018 súd rozhodol okrem iného, že v konaní pokračuje ako so žalovanými s dedičmi po
žalovanej I. G. a to so žalobcami 2/ a 3/. Následne žalobcovia zobrali žalobu voči žalobcom 2/ a 3/
ako žalovaným, na základe čoho súd rozhodol o zastavení konania voči nim, a to uznesením č. k.10C/176/2010-147 zo dňa 20.11.2018. V priebehu konania, podaním zo dňa 27.09.2018 žalobcovia
okrem iného rozšírili predmet konania v tom smere, že od žalovanej žiadali zaplatiť 4.766,56 eur.
Na základe návrhu žalobcov súd na pojednávaní dňa 20.11.2018 pripustil zmenu žaloby v zmysle

uvedeného návrhu. Ďalším podaním zo dňa 10.12.2018 žalobcovia vyčíslili sumu, ktorú žiadajú od
žalovanej zaplatiť, a to na sumu 3.290,81 eur, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby.
Žalovaná na pojednávaní dňa 22.01.2019 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Z notárskej zápisnice N 393/89, Nz
366/89 zo dňa 08.08.1989 mal súd za preukázané, že do uvedenej notárskej zápisnice notárka JUDr.

Q. P. spísala darovaciu zmluvu, na základe ktorej S. G. st. daroval do výlučného vlastníctva S. G. ml.
polovicu parc. č. XXX, k. ú. E. za účelom prevedenia prístavby k rodinnému domu č. XXX. Z čestných
prehlásení mal súd za preukázané, že a/ C. P. prijal od žalobkyne 1/ za dovoz štrku z kameňolomu a
odvoz zeminy sumu 3.500,- Sk, b/ R. U. prijal od žalobkyne 1/ za dovoz štrku z kameňolomu a odvoz
zeminy sumu 4.000,- Sk, c/ že E. G. naváral matky na pletivo pod domom S. G., zváral a upevňoval
zábradlie do pivnice S. G. st. v dome č. XXX a zábradlie nad garážou č. XXX a za túto prácu prijal od

žalobkyne 1/ sumu 1.000,- Sk, d/ že D. E. pomáhal žalobkyni 1/ odnášať kvádre a tehly z dvora, pri
ktorej práci mu pomáhal J. P. a E. B., za čo spoločne prevzali od žalobkyne 1/ sumu 600,- Sk; ďalej
pomáhal pri betónovaní podlahy miestnosti pri garáži za čo prevzal 600,- Sk, e/ že L. R. betónoval
podlahu v miestnosti pri garáži žalobkyne 1/, za čo prevzal 900,- Sk, f/ že D. E. pomáhal rýľovať dvor
a ukladať betónové kocky pri sklade vedľa garáže, za čo prevzal od S. G. ml. sumu 2 x 1.500,- Sk,

g/ že Q. M. odvážal kvádre od brány rodinného domu S. G. na pozemok za domom a od žalobkyne
1/ dostal zaplatené 600,- Sk, h/ že M. P. bol svedkom pri terénnych úpravách pred bránou rodinného
domu S. G. ml., pričom S. G. ml. vyplatil zamestnancom sumu 2.000,- Sk. výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 29.7.1994 bolo zrejmé, že H. Q., P. XXX prevzal sumu 5.700,- Sk za práce bagrom a
odvoz odpadu. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.10.1997 súd zistil, že E. R. Geodetické

práce, T. prijal sumu 4.000,- Sk za 2 geometrické plány. Zo znaleckého posudku O.. W. D. č. 123/2010
zo dňa 15.10.2010 vyplýva, že menovaná znalkyňa určila všeobecnú hodnotu oplotenia, vodomernej
šachty, NN prípojky, spevnené plochy - zámková dlažba, obrubníkov, oporného múrika a palisádok ku
dňu 18.10.2008 na sumu celkovo 7.016,47 eur. Z výpisu z LV č. XXX a č. XXX, k. ú. E. je zrejmé, že
žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou parciel registra „C“ - parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a

XXX,všetkok.ú.E.atotitulomdedeniapoS.G.st.-uznesenietunajšiehosúduč.k.14D/1633/2008-753
zo dňa 28.6.2018, v podiele XXXXXXXX/XXXXXXXX; žalobcovia 1/-3/ sú podielovými spoluvlastníkmi
daných nehnuteľností na základe rovnakého titulu ako žalovaná, resp. žalobkyňa 1/ aj na základe
dedenia po S. G. ml. Právne vec súd posúdil podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 144, §
145 ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 26.Na pojednávaní dňa 20.11.2018 súd na

návrh žalobcov uznesením pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej žiadali žalobcovia zaviazať žalovanú
k povinnosti zaplatiť im sumu 4.766,56 eur. Následne podaním zo dňa 10.12.2018 žalobcovia žiadali
zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť im sumu 3.290,81 eur. Jedná sa o čiastočné späťvzatie žaloby,
s ktorým čiastočným späťvzatím žaloby žalovaná na pojednávaní dňa 22.1.2019 súhlasila, súd preto
konanie v časti o zaplatenie 1.475,75 eur (4.766,56 eur mínus 3.290,81 eur ) zastavil podľa § 145 ods.

2 a § 146 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom sumu
3.290,81 eur z dôvodu, že žalobkyňa 1/ a jej manžel S. G. ml. vykonali za života S. G. st. úpravy,
prípadne investície do nehnuteľností - parciel registra „C“ parc. č. XXX, XXX a XXX/X, k. ú. E. s tým, že
v zmysle tvrdení žalobcov tieto investície urobili pôvodní žalobcovia za života S. G. st., a danú sumu od
žalovanejžiadajúzdôvodu,žejededičkoupoS.G.st.Napojednávanídňa22.01.2019uviedli,žežiadajú

danú sumu zaplatiť z dôvodu, že pôvodní žalobcovia vynaložili do spoločných nehnuteľností, ktoré
sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej investície, ktoré tieto nehnuteľnosti zhodnotili,
no a z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že sa majú na zhodnocovaní podieľať spoločne.
Žalobkyňa 1/ na pojednávaní dňa 20.11.2018 uviedla, že ak by S. G. st. žil, nič by od neho nežiadala
s tým, že S. G. st. za života uviedol, že už je starý, nemá peniaze na to, aby ďalej budoval a majú si

to pôvodní žalobcovia vybudovať. V zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dedič
zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva okrem iného i za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Žalobcovia mali povinnosť tvrdiť a zároveň preukázať to, že S. G. st.
počas jeho života vznikol dlh voči žalobkyni 1/ a jej manželovi S. G. ml. a v akej výške. Len v takom
prípade a po riadnom preukázaní svojho nároku by totiž bolo možné zaviazať žalovanú k zaplateniu

určitej čiastky žalobcom, a to podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudla, k celému dedičstvu (§
470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia (pôvodní ani súčasní) však existenciu dlhu S. G.
st. počas celého konania netvrdili (viď vyjadrenie žalobkyne 1/ na pojednávaní dňa 20.11.2018). A
ani vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že S. G. st. mal voči žalobkyni 1/ a jej manželovidlh titulom investícií do predmetných nehnuteľností, za ktorý by žalovaná ako dedička zodpovedala. Z
vykonaného dokazovania totiž súd zistil, že žalobkyňa a jej manžel boli uzrozumení s tým, že S. G. st.
je už starý a nemá na to peniaze, a napriek tomu sa s S. G. st. dohodli v tom smere, že S. G. st. im za

úpravy, resp. investície nezaplatí. S. G. st. teda so žalobkyňou 1/ a jej manželom uzavreli dohodu, ktorú
žalobkyňa a jej manžel akceptovali, čo je zrejmé z vyjadrenia žalobkyne 1/, že ak by S. G. st. žil, nič by
od neho nežiadala. Z uvedeného vyplýva, že žiaden dlh S. G. st. voči žalobkyni 1/ a jej manželovi titulom
investícií do nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX, XXX a XXX/X, k. ú. E. nebol v konaní preukázaný.
Žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou až momentom smrti S. G. st. , a to titulom dedenia.

Žalovanej nevyplýva povinnosť zaplatiť žalobcom žalovanú čiastku titulom investície do nehnuteľností,
resp. úpravy na nehnuteľnostiach, ani z dôvodu, že je podielovou spoluvlastníčkou, nakoľko nebolo
preukázané, že by úpravy, resp. investície zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ktoré
žalobcovia špecifikovali boli vykonané po dni 18.10.2008, kedy zomrel S. G. st. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP. Súd žalobu zamietol, čo znamená úspech žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov

konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku tunajší súd samostatným rozhodnutím.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 3/. Žalobcovia majú za
to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd
rozsudok oprel o ustanovenie § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky

zákonník“). Žalobcovia nepovažujú aplikáciu predmetného ustanovenia za správnu. Žalobcovia, resp.
žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcu 2/ a žalobcu 3/, vynaložili do nehnuteľností investície,
ktorými nehnuteľnosti zhodnotili, t. j. v čase nadobudnutia nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva
žalobcov a žalovanej boli na nehnuteľnostiach vykonané úpravy zabezpečené a financované zo
strany žalobkyne 1/ a právneho predchodcu žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Skutočnosť, že súd

rozsudkom zamietol žalobu, sa opiera o jediné vyjadrenie žalobkyne 1/, ktoré žalobkyňa 1/ uskutočnila
na pojednávaní nariadenom na deň 20.11.2018. Predmetné vyjadrenie bolo obsiahnuté v bode 28.
rozsudku a vyplýva z neho, že ak by S. G. st. žil, žalobcovia by od neho nežiadali náhradu investícií
a že „S. G. st. za života uviedol, že už je starý, nemá peniaze na to, aby ďalej budoval a majú si to
pôvodní žalobcovia vybudovať“. Ďalej súd v bode 30. rozsudku konštatoval, že „žalobcovia (pôvodní

ani súčasní) však existenciu dlhu S. G. st. počas celého konania netvrdili“ s odkazom na vyjadrenie
žalobkyne 1/ uskutočnené na pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX. Podľa žalobcov tvrdenia
žalobkyne 1/ nie je možné vyhodnotiť tak, že dlh voči S. G. st. nevznikol, ale tak, že žalobkyňa 1/
a právny predchodca žalobcu 2/ a žalovaného 3/ sa rozhodli v tom čase tento dlh voči S. G. st. si
nevymáhať. Žalobcovia majú za to, že rozsudok nie je riadne odôvodnený a súd sa v ňom nevysporiadal

so všetkými relevantnými tvrdeniami a dôkazmi. Súd pri zamietnutí žaloby vychádzal z jedinej vety
žalobkyne 1/, ktorú uskutočnila v silnom citovom rozrušení. Žalobcovia namietajú skutočnosť, že súdu
na rozhodnutie v konaní, ktoré trvalo deväť rokov a počas ktorého došlo k úmrtiu S. G. ml. (manžela
žalobkyne 1/) ako pôvodného žalobcu a I. G. (matky žalovanej) ako pôvodnej žalovanej, postačil jediný
prednes žalobkyne 1/. Súd sa pritom podľa žalobcov nezaoberal všetkými dôkazmi obsiahnutými v

rozsiahlom súdnom spise. V dôsledku vynaložených investícií do nehnuteľností zo strany žalobkyne v
1. rade a S. G. ml. bol zhodnotený aj spoluvlastnícky podiel žalovanej na nehnuteľnostiach. Rozdiel
medzi pôvodnou hodnotou nehnuteľností a hodnotou nehnuteľností po vložení investícií by mal byť
rozložený podľa podielov medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Táto skutočnosť vyplýva už
zo samotného inštitútu podielového spoluvlastníctva, pri ktorom je vec v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov, ktorí sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci. Miera, ktorou sa podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci, je určená výškou ich
spoluvlastníckychpodielov.Žalobcoviasnáležitoustarostlivosťourozložilisumuinvestíciípodľapodielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov a titulom náhrady vložených investícií žiadajú, aby žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.290,81 eur, ktorá pripadá

výške spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalobcovia boli toho názoru, že výšku investícií počas
súdneho konania dostatočným spôsobom preukázali a doložili dôkazmi, avšak súd na tieto dôkazy
neprihliadal. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností žalobcovia navrhujú odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby
žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/, 2/, 3/ uviedla, že v roku 1989 začal jej
otec realizovať prístavbu k rodičovskému domu. Vlastníkom všetkých parciel, tvoriacich pozemok, na
ktorom stál pôvodne rodičovský dom bol otec žalovanej. Tento už v roku 1989 daroval synovi polovicupôvodnej parcely XXX. Snaha syna zainteresovať na týchto úpravách, predovšetkým finančne, aj otca,
vyznela naprázdno, nakoľko otec, ako podľa žalovanej vyplýva aj z ďalšieho konania, vzhľadom na vek
a súvisiacu životnú perspektívu už nemal záujme čokoľvek budovať, ani sa na predmetných úpravách

finančne podieľať. Žalobcovia nedisponujú nejakým relevantným dokladom, ktorým by mohli doložiť,
že všetky vykonané úpravy boli realizované s oficiálnym súhlasom otca, teda väčšinového vlastníka
dotknutých pozemkov a tiež ktorý by zakladal predpoklad uznaného dlhu otcom vo vzťahu k synovi.
Podľa žalovanej žalobcovia konali na základe vlastných rozhodnutí a z vlastnej vôle (dokonca z prísne
právneho hľadiska svojvoľne), s vedomím súvislosti, vedení k tomu víziou predovšetkým ich vlastného

trvalého prospechu užívateľského komfortu. Svedčí o tom aj lokalizácia väčšiny predmetných úprav
prevažne v bezprostrednej blízkosti ich domu. Žalovaná pokladala za zavádzajúce tvrdenie žalobcov,
že zamietnutie žaloby súdom sa opiera výlučne o údajne emocionálne podmienený výrok žalobkyne
1/ na pojednávaní 20.11.2018. Tomuto výroku sa súd venoval aj na pojednávaní 22.01.2019, keď sa
pýtal, či chce žalobkyňa 1/ na pôvodnej žalobe niečo meniť, alebo doplniť. Odpoveď žalobkyne bola
negatívna. Žalovaná poprela, že by bol vtedy vznikol akýkoľvek dlh jej otca S. G. st. k synovi S. G.

ml. Preto podľa žalovanej aj tvrdenie, že predmetný výrok žalobkyne 1/ nemožno chápať tak, že dlh
nevznikol, ale že sa len rozhodli ho vtedy nevymáhať, je vyfabulovaná účelová konštrukcia. Žalobcovia
nikdy neproklamovali existenciu nejakého dlhu zo strany otca vo vzťahu k vykonaným zhodnoteniam
alebo k nim ako k investorom, čo zhodne konštatoval aj súd. Žalovaná nesúhlasí s tým, že by sa súd
vo svojom posúdení veci sústredil a obmedzil na prebraný výrok žalobkyne 1/ a že by opomenul celý

rad ďalších skutočností v obsiahlom súdnom spise. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil závery súdu
prvej inštancie a odvolanie žalujúcej strany zamietol ako nedôvodné.

4. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedli, že trvajú na svojom odvolaní.
Žalobcovia tvrdia, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žiaden dlh v súvislosti s vykonanými

investíciami nebol tvrdený, naopak spor medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcov 2/, 3/
spočíval v určení jeho výšky, bol dokonca zabezpečovaný znalecký posudok Ing. D. k zisteniu hodnoty
investícií, avšak k dohode napriek tomu neprišlo. Žalobkyňa uvádzala, že v roku 2011 žalovaná dala
svojej matke spísať závet, ktorým malo dôjsť k nezákonnému zníženiu podielov žalobcu 2/ a žalobcu 3/.
Investície, ktorých náhrada je predmetom tohto konania boli vložené do majetku, ktorého dedičkou je aj

žalovaná, a tým sa zhodnotilo aj jej dedičstvo po jej matke a naopak neuznaním pohľadávky žalobcov
sa znížil podiel maloletých žalobcov 2/ a 3/, čím došlo k ich poškodeniu. Ďalej uviedli, že investície boli
preukázateľne vykonané a skutočnosť, že žalovaná tvrdí, že neexistoval súhlas na ich vykonanie nebola
žalovanou nijako preukázaná. Z tohto pohľadu je podľa žalobcov rozhodujúce, či objektívne došlo alebo
nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľností.

5. Žalovaná v písomnej duplike k vyjadreniu žalobcovo 1/, 2/, 3/ uviedla, že popiera, že by predloženie
znaleckého posudku mohlo byť považované za akési deklarovanie dlhu. Zopakovala, že o existencii
dlhu nie je možné v danej veci uvažovať. Poprela tiež tvrdenie, že by dala svojej matke spísať závet,
nakoľko tento spísala výlučne z jej vôle ako prejav uvážlivého zhodnotenia skutočnosti, že sa o matku

starala. Taktiež konštatovanie žalujúcej strany o tom, že ako žalovaná nepreukázala, že neexistoval
súhlas na realizáciu ich investícií nemá podľa žalovanej právnu relevanciu, nakoľko dôkazné bremeno
bolo na ich strane. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovia celu dobu užívali aj tú časť, ktorá je aj jej
majetkom bezodplatne. Zo situačného plánu nehnuteľnosti bolo podľa žalovanej zrejmé, že žalobcovia
zhodnotili predovšetkým bezprostredné okolie ich domu, takže o nejakom zhodnotení častí, ktoré je aj

vo vlastníctve žalovanej, sa podľa žalovanej nedá uvažovať. Zároveň zopakovala svoju argumentáciou
o matematickej nepresnosti žalujúcej strany a jej zotrvávanie na takomto vyčíslení. Navrhovala, aby
odvolací súd odvolanie zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodné.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti je potrebný podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť a vo výrokovej časti o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcovia existenciu dlhu
počas celého konania netvrdili, pričom ani z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že S. G.st. mal voči žalobkyni 1/ a jej manželovi dlh titulom investícií. Podľa súdu prvej inštancie, S. G. st. so
žalobkyňou 1/ a jej manželom uzavrel dohodu, ktorú žalobkyňa a jej manžel akceptovali, čo bolo zrejmé
z vyjadrenia žalobkyne 1/, že žiaden dlh S. G. st. voči žalobkyni 1/ a jej manželovi titulom investícií do

nehnuteľnosti - pozemkov par. č. XXX, XXX a XXX/X, k. ú. E. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“)
nevznikol.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti za
správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobcov 1/, 2/, 3/ uvádza nasledovné:

9. Pokiaľ došlo k tomu, že niekto vynaložil investície, ktorými zhodnotil nehnuteľnosť tretej osoby, a teda
išlo o investíciu do cudzieho majetku, táto skutočnosť môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie
poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia určitých ( zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie

bezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitejosoby(obohateného),protiprávnosťzískaniabezdôvodného
obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby.
Splnenie týchto predpokladov musí preukázať, a teda dôkazné bremeno má ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

10. V predmetnej veci nebola sporná otázka, že žalobkyňa 1/ a pôvodný žalobca S. G. ml. (ďalej len
„pôvodný žalobca“) vynaložili investície do predmetných nehnuteľností, ktorými došlo k ich zhodnoteniu,
keď uvedené vyplývalo aj z vykonaného dokazovania, t. j. zo znaleckého posudku, z faktúr, čestných
prehlásení, pričom ani žalovaná nepoprela, že k vynaloženiu uvedených investícii do predmetných

nehnuteľností došlo. R. predmetných nehnuteľností v čase vynaloženia investícii bol S. G. st. Dedičkou
po S. G. st. bola aj žalovaná. Predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do aktív v dedičskom konaní po
S. G. st, a teda žalovaná ako dedička zdedila už zhodnotené nehnuteľnosti. Žalovaná však už aj v
uvedenom dedičskom konaní popierala pasíva, t. j. pohľadávku žalobkyne 1/ a pôvodného žalobcu (a
teda aj neskôr jeho právnych nástupcov - žalobcov 2/, 3/). V konaní tak spornou bola povaha investícií,

t. j. či tieto investície predstavujú pohľadávku žalobcov voči žalovanej.

11. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 470 Občianskeho
zákonníka, a teda, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ na predmetnú vec aplikoval aj uvedené ustanovenie. V

konaní bolo zrejmé, že žalovaná je dedičkou po S. G. st., a ako na dedičku preto mohlo na ňu prejsť aj
pasíva, vrátane dlhu z titulu bezdôvodného obohatenia získaného v prospech poručiteľa predmetnými
investíciami, a teda, ak by súd konštatoval, že pohľadávka žalobcov voči S. G. st. bola opodstatnená
(vznikla),čiužzakéhokoľvektitulu,žalovanáakodedičkabymohlazatentodlhporučiteľajehoveriteľom
zodpovedať len podľa § 470 Občianskeho zákonníka, t. j, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Námietka žalobcov ohľadne aplikácie predmetného ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka súdom
prvej inštancie preto nebola dôvodná.

12. Ak došlo k vynaloženiu investícií do cudzej nehnuteľnosti, táto skutočnosť ešte nemusí byť dôvodom
vzniku bezdôvodného obohatenia. Ako odvolací súd uvádza vyššie, bezdôvodného obohatenia

vznikne len za splnenia určitých predpokladov (získanie bezdôvodného obohatenia na jednej strane,
protiprávnosť jeho získania/majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej
osoby). Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci uvedené predpoklady vzniku bezdôvodného
obohatenia medzi žalobkyňou 1/, pôvodným žalobcom a S. G. st. neboli splnené.

13. Žalobcovia predovšetkým nepreukázali, že by investície vložili do predmetných nehnuteľností bez
právneho dôvodu. Ako uviedla žalovaná, je zrejmé, že pôvodní žalobcovia mali vlastný záujem na
zhodnotení predmetných nehnuteľností, keďže pôvodný žalobcovia boli tiež dedičmi po S. G. st.
a žalobcovia 2/,3/ zasa dedičia po pôvodnom žalobcovi. Z tohto titulu nebolo možné uzavrieť, že

by zo zhodnotenia predmetných nehnuteľností nemali žalobcovia žiaden prospech. Ako vyplývalo z
dokazovania, na strane S. G. st. nešlo o bezdôvodné obohatenie, a teda nebol splnený predpoklad,
že by sa S. G. st. na úkor pôvodných žalobcov bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa na pojednávaní dňa
20.11.2018 uviedla, že S. G. st. už za života uviedol, že je starý, nemá peniaze na to, aby ďalej budovala majú si to vybudovať žalobkyňa 1/ a pôvodný žalobca, keď tam zostanú žiť. Vôľa pôvodných žalobcov
ako tých, ktorí predmetné nehnuteľnosti investíciami zhodnotili, ako aj konanie a vôľa S. G. st. preto
nesmerovali k tomu, aby S. G. st. od žalobcov získal prospech bez právneho dôvodu, resp. aby pôvodní

žalobcovia za zhodnotenie predmetných nehnuteľností dostali od S. G. st. zodpovedajúcu náhradu, ale
k tomu, že pôvodní žalobcovia sami mali záujem predmetné nehnuteľnosti užívať už v zhodnotenej
podobe, čo potvrdzuje aj vyjadrenie žalobkyni 1/ o tom, že pokiaľ by S. G. st. žil, tak od neho nič nežiada.
Pokiaľ ani pôvodní žalobcovia neevidovali proti S. G. st. pohľadávku (a to z akéhokoľvek titulu) a nijakým
iným spôsobom nepreukázali, t. j. neuniesli dôkazné bremeno o tom, že na strane S. G. st. došlo na ich

úkor k bezdôvodnému obohateniu, bolo nevyhnutné konštatovať, že k vzniku bezdôvodného obohatenia
nedošlo.

14. Nakoľko v predmetnej veci ako je uvedené vyššie, S. G. st. sa na úkor pôvodných žalobcov a
ich právnych nástupcov bezdôvodne neobohatil, a teda pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia,
či iným titulom voči S. G. st. nevznikla, žalobcom nepatrí pohľadávka za zhodnotenie predmetných

nehnuteľností ani voči žalovanej ako dedičke S. G. st., keďže predmetom dedenia nemohol byť
neexistujúci dlh voči poručiteľovi. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie preto v
zamietajúcej výrokovej časti dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne aj právne
posúdil a rozsudok v zmysle požiadaviek zákona dostatočne odôvodnil.

15. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
výrokovej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, ako súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Zo
súdneho spisu vyplýva, že v konaní žalobcovia 2/, 3/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi S.

G. ml. boli aj právnymi nástupcami na strane žalovanej po pôvodne žalovanej I. G. a až potom, čo zobrali
žalobu späť, bolo konanie voči ním ako žalovaným zastavené. Žalobcovia 2/, 3/ od začatia sporu ako
žalobcovia nevystupovali, voči žalovanej nepodali žalobu, v konaní sa aktívne na spore nepodieľali. I. a
procesná zodpovednosť bola v predmetnom spore len na strane žalobkyne 1/. Bolo potrebné prihliadnuť
aj k tomu, že žalobcovia 2/, 3/ sú maloletí, bez akéhokoľvek príjmu, čo odôvodňuje aj použitie ust. §

257 CSP, t.j. že sú tu dôvody osobitného zreteľa. Odvolací súd má preto za to, že neúspech v spore
by mala znášať iba žalobkyňa 1/, z dôvodu ktorého podľa § 388 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokovej časti o náhrade trov konania zmenil tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni 1/, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z rovnakých dôvodov, ako je uvedené
vyššie však odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania len voči žalobkyni 1/ a nie aj
voči žalobcom 2/,3/ ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).