Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314212776
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314212776.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: SLOVAKIA
ENERGY s. r. o., so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 36 807 702, zast. CAPITOL LEGAL
GROUP, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, Bratislava, IČO: 47 257
211, proti žalovanej: B. A. nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 141,69 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. januára 2019 č. k. 9C/387/2015-185
v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. mája 2019 č. k. 9C/387/2015-212 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovanej
žalobca. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 46 ods. 1, 2, § 82 ods. 1, §
76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
žalobca v žalobe podanej 05. 06. 2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd

platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie 141,69 eura, ktorá suma predstavuje úhradu za
odobratú elektrickú energiu a plyn. V žalobe a na pojednávaní uviedol, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou došlo dňa 09. 11. 2011 k uzavretiu zmluvy o združených dodávkach elektriny a
plynu číslo SKP113923. Na základe uzavretej zmluvy požiadal právny predchodca žalobcu príslušných
prevádzkovateľov distribučnej sústavy a distribučnej siete o pridelenie mu distribučnej kapacity pre
odberné miesto žalovanej pre plyn a zriadenie odberného miesta žalovanej pre elektrinu do bilančnej
skupiny žalobcu. Odberným miestom žalovanej bolo pre elektrinu v období od 01. 04. 2012 do 31.

12. 2012 a pre plyn od 01. 07. 2012 do 28. 02. 2013. Za spotrebované energie žalobca vyúčtoval
žalovanej faktúrou číslo 3313131129 sumu 35,09 eura za plyn a za elektrinu faktúrou číslo 3120052935
po úprave sumu 76,84 eura za obdobie od 01. 04. 2012 do 08. 10. 2012 a faktúrou číslo 3313098626
sumu 29,76 eura za obdobie od 09. 10. 2012 do 31. 12. 2012. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a
včas platiť úhrady nesplnila. Za sledované obdobie zaplatila za plyn 14 eur a za elektrinu 74,38 eura.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 141,69 eura, ktorá suma podľa tvrdenia žalobcu predstavuje
skutočne vzniknutú škodu za neoprávnený odber elektriny a plynu do domácnosti žalovanej. Tvrdil,

že bez existencie zmluvného vzťahu žalobcovi voči žalovanej vznikol právny vzťah zodpovednosti za
škodu za neoprávnený odber elektriny a zemného plynu. Domáhal sa zaplatenia odplaty za dodané
a skutočne odobraté energie, pretože tento nárok reálne existuje. Nárok vyvodzoval z príslušných
ustanovení zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, a na výpočet výšky škody pri neoprávnenom odberepoužil všeobecne záväzný právny predpis vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyhlášku č.
292/2012Z.z.,ktorousastanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny.

V danom prípade nie je sporné, že žalovaná za sledované obdobie odobrala a spotrebovala elektrinu
a plyn vo svojej domácnosti. Žalovaná ani nepopiera, že energie v sledovanom období odoberala,
neuznávala však uplatnený nárok, čo do základu a výšky. Neobstojí však tvrdenie žalobcu, že jeho
nárok na úhradu vyplýva zo zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý v § 46 ods. 1 definuje kedy
ide o neoprávnený odber elektriny a v § 82 ods. 1 zákona definuje, kedy ide o neoprávnený odber

plynu, a preto mu patrí náhrada škody za neoprávnený odber elektriny a plynu v zmysle uvedeného
zákona. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike je lex specialis, ktorý okrem iného upravuje vzájomné
práva a povinnosti medzi dodávateľom elektriny a plynu a ich odberateľom ako spotrebiteľom, ktoré
záväzky vzniknú na základe určitej právnej skutočnosti, spravidla na základe zmluvy o dodávke elektriny
a plynu. V prejednávanom prípade však takýto právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nevznikol.
Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 15. 01. 2015 č. k. 11C/492/2012-224 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 10. 2016 č. k. 7Co/1025/2015-274, právoplatným 09. 01. 2017, súd
určil, že zmluva číslo SKP 113923 uzatvorená 07. 12. 2011 je neplatná (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a právne úkony postihnuté
absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva právny záver, že zo zmluvy uzavretej 07. 12. 2011 číslo

SKP 113923 nevznikli účastníkom tejto zmluvy práva a povinnosti, pretože je neplatná od počiatku. S
otázkou platnosti, resp. neplatnosti danej zmluvy sa súd vysporiadal v konaní 11C/492/2012. Neplatnosť
tejto zmluvy má za následok, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať akýchkoľvek nárokov voči
žalovanej na základe predmetnej zmluvy. V určitom období síce žalovaná odoberala a spotrebovala
energie vo svojej domácnosti, tento odber ale nie je možné považovať za neoprávnený odber v zmysle

§ 46 ods. 1, 2 a § 82 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. V inom konaní bolo nad všetku
pochybnosť preukázané, že žalovaná neuzatvorila so žalobcom zmluvu o dodávke plynu a elektriny, o
existencii takejto zmluvy nemala ani len vedomosti, a k tomu všetkému neplatnosť zmluvy nespôsobila
žalovaná, ale neplatnosť zmluvy spôsobil sám žalobca (právny predchodca). Je treba poukázať na
tú okolnosť, že žalovaná sa do tejto nepriaznivej situácie dostala práve konaním žalobcu. Bez jej

vedomia sa zmenil dodávateľ energií na základe neplatnej zmluvy, ktorej neplatnosť spôsobil žalobca,
ktorý si teraz uplatňuje na základe takejto neplatnej zmluvy náhradu škody. Vychádzajúc z toho, že
zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu je neplatná od počiatku, vyhlášky Ministerstva
hospodárstva č. 449/2012 Z. z. a č. 292/2012 Z. z., ktoré upravujú spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu a elektriny, ktoré použil žalobca pri vyčíslení výšky uplatnenej náhrady

škody taktiež v danom prípade nie sú použiteľné. Žalobca sa domáha náhrady škody za plyn vo výške
35,09 eura za obdobie od 01. 07. 2012 do 28. 02. 2013 (faktúra č. 3313131129, čl. 25) v celkovej
spotrebe 511 kWh, pričom s poukazom na vyjadrenie SPP-distribúcia, a. s. zrejme vychádzal z hodnôt
vypočítaných podľa typového diagramu. Spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. v liste 12. 05. 2017 (čl.
125) uviedla, že pôvodným dodávateľom plynu do domácnosti žalovanej bola spoločnosť SPP, a. s. a k

zmene dodávateľa došlo k 01. 07. 2012 so stavom merača 1443 m3, pričom posledný odpočet k tomu
dátumu bol vykonaný prostredníctvom typového diagramu v zmysle § 76 ods. 2 zák. č. 251/2015 Z. z.
o energetike, t. j. bez zásahu ľudského faktora, ktorý je určovaný na základe predchádzajúcej spotreby
zemného plynu a ročného obdobia a môže byť rozdielny od skutočného stavu. Na preddavkovej platbe
zaplatila žalovaná 14 eur. Náhrady škody za elektrinu sa žalobca domáha vo výške spolu 106,80 eura

(faktúry č. 3120052935, 3313098626, čl. 31-38) za obdobia od 01. 04. 2012 do 08. 10. 2012 a od 09.
10. 2012 do 31. 12. 2012. Z vyjadrenia spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. (čl. 122) možno
zistiť, že zmena dodávateľa bola zaevidovaná k 01. 04. 2012 a k tomuto dátumu nebol vykonaný fyzický
odpočet, ale stav elektromera bol určený odhadom. Podľa vyjadrenia spoločnosti (čl. 126) bol reálny
odpočetuskutočnený08.10.2012,dňa31.12.2012odhad15281kWh,kedyboladodávkanaodbernom

mieste ukončená. Právne súd posúdil uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie žalovanej,
ktoré získala bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ale
nepreukázal, v akej skutočnej výške sumy sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Nepreukázal nad všetku
pochybnosť, v akom skutočnom množstve žalovaná za fakturované obdobia spotrebovala elektrinu a
plyn, a teda, o akú finančnú čiastku sa obohatila. Nie je zistené, aký bol nameraný stav na meračoch

energií na odbernom mieste v čase, keď došlo k zmene dodávateľa a či vykazované spotreby zistil
reálnym odpočtom, alebo inak. K zmene dodávateľa malo dôjsť od 07. 12. 2011, kedy mala byť zmluva
uzavretá (čl. 21), na tomto dokumente, ale ani inak žalobca nepreukázal stav meračov spotreby k
tomu dátumu, kedy k zmene dodávateľa malo dôjsť a následne nepreukázal skutočnú výšku spotrebyenergií za fakturované obdobia a v spojitosti s tým skutočnú výšku ceny spotrebovaných energií. Z
vyjadrení spoločnosti SPP - distribúcia, a. s. a Západoslovenská distribučná, a. s. jednoznačne vyplýva,
že žalobca výšku spotreby energií vyčíslil výpočtom podľa typového diagramu v zmysle § 76 ods. 2 zák.

č. 251/2012 Z. z. o energetike, pričom takto získaná informácia o výške spotreby je v danom prípade
neprípustná s poukazom na stanovisko, ktoré súd vyššie zaujal. Postupovať môže dodávateľ pri výpočte
spotrebovanej energie podľa typového diagramu v zmysle § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energiách,
čiže podľa určeného postupu výpočtu stanoviť množstvo spotreby len v prípade, ak je preukázané, že
spotrebiteľ odoberal energie neoprávnene, k čomu v danom prípade nedošlo. Môže tak urobiť, ak nemá

k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Žalobca netvrdil, že by nemal možnosť u žalovanej
reálne odpočítať stav spotreby na meradlách, na druhej strane nepreukázal, že hodnoty získal reálnym
odpočtom, ktorým zistil skutočnú výšku spotreby plynu a elektriny a nepreukázal ani, z čoho vychádzal
pri vyčíslení ceny za dodané energie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, v akej
výške sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Nemožno od nej žiadať, aby uhradila za energie sumu, ktorá
bola zrejme vypočítaná prostredníctvom typového diagramu, pri ktorom výpočte výsledok nezodpovedá

skutočnému stavu spotrebovanej energie a cene spotrebovaných energií. Ešte treba pripomenúť, že
žalovaná na preddavkoch uhradila 14 eur na plyn a 74,38 eura na elektrinu, ktoré si žalobca ponechal.
Súd žalobu s poukazom na uvedené zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa
§ 255 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej patrí náhrada trov konania voči žalobcovi v
plnej výške 100%. Výška náhrady trov konania bude vypočítaná po právoplatnosti rozsudku podľa §

262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, namietajúc, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zároveňjetohonázoru,žeodôvodnenie

rozsudku je nedostačujúce a nezrozumiteľné. Má za to, že súd prvej inštancie bol po prvom zrušení
rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a mal dodržať jeho pokyny o ďalšom postupe v konaní. Aj ustálená judikatúra Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je jednotná pri posudzovaní zákonného
príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či už ide o viazanosť prvoinštančného

súdu rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím dovolacieho súdu.
Odôvodnenie rozsudku predstavuje najmä opis skutkového stavu veci, pričom zamietnutie žaloby je
súdom dôvodené iba v predposlednom (16.) bode odôvodnenia rozsudku. Tiež poukázal na ďalšiu
vadu, a to na jeho samotnú nekonzistentnosť a vnútornú rozporuplnosť. V rozsudku sa zmätočne
uvádza, že nie je zrejmé, ako žalobca zistil spotrebu energií a na strane druhej, sám súd uvádza,

že na základe predmetných vyjadrení je zrejmé, že výpočet spotrebovaných energii bol uskutočnený
typovým diagramom, pričom tento spôsob výpočtu spotrebovaných energií je legitímnym spôsobom
ustanoveným v Zákone o energetike. Súd svojím postupom opomenul primárnu argumentáciu žalobcu
v súvislosti s množstvom spotrebovanej elektriny a plynu, uvedenú v jeho vyjadreniach, podľa ktorej
v prípade, že ide o neoprávnený odber elektriny/plynu a zároveň nie je možné vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
ustanovený všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to Vyhláškou Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „Vyhláška č. 292/2012 Z. z.“) a Vyhláškou Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „Vyhláška č. 449/2012 Z. z.“). Nesprávnym
postupom súdu prvej inštancie došlo podľa žalobcu k založeniu odvolacieho dôvodu - absencia
dostatočného odôvodnenia, pretože rozsudok vykazuje viaceré nedostatky, v dôsledku ktorých je daný
zákonný dôvod pre jeho zmenu zo strany odvolacieho súdu v zmysle zásady uvedenej v § 390 CSP.
Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam.Ajnapriekmnohýmžalobcovýmvysvetleniamopierajúcimsaozákonnúúpravuavyjadreniam
prevádzkovateľa distribučnej sústavy/siete, súd prvej inštancie uviedol, že nemá preukázané, v akej
výške a akým spôsobom dospel žalobca k spotrebám energií. Taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V predmetnej veci došlo zo strany žalovanej k
neoprávnenému odberu elektriny a plynu v zmysle § 46 ods. 1 a 2 Zákona o energetike a § 82 ods. 1, 2 a

3 Zákona o energetike, a nie k bezdôvodnému obohateniu, ako uvádza súd. Na vyčíslenie výšky škody,
ktorá vznikla neoprávneným odberom elektriny/plynu podľa Zákona o energetike, sa použije v prípade
elektriny Vyhláška č. 292/2012 Z. z. a v prípade plynu Vyhláška č. 449/2012 Z. z., Predmetný výpočet
škody sa použije, ak vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivýchpodkladov. Tiež, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. I). Škodu, na ktorú má v

zmysle predmetných právnych predpisov (Zákon o energetike, Vyhláška č. 292/2012 Z. z. a Vyhláška
č. 449/2012 Z. z.) zákonný nárok, vyčíslil, a to vyjadrením zo dňa 05. 05. 2017, ako aj na pojednávaní
konanom dňa 10. 05. 2017. Predmetná výška škody spôsobená neoprávneným odberom elektriny a
plynu žalovanou v zmysle uvedených právnych predpisov bola vyčíslená na sumu vo výške 2.112,07
eura. I napriek zákonnému nároku na náhradu škody vo výške 2.112,07 eura, ktorú má voči žalovanej,

nemal v záujme meniť žalobný petit a uplatňovať voči žalovanej takúto výšku škody, pretože takéto
vyčíslenie nie je v danej situácii podľa názoru žalobcu adekvátne. Preto považuje úhradu vo výške
žalovanej sumy (141,69 eura) spolu s príslušenstvom. Ak mu nebude priznaná žiadna náhrada za
odobratú elektrinu a plyn, nastane situácia, že bude nespravodlivo ukrátený o plnenie, ktoré žalovanej
poskytol, hoci na základe neplatnej zmluvy. A na strane druhej, žalovaná bez relevantného dôvodu
získa na jeho úkor prospech, ktorý nemusí vydať alebo zaň uhradiť náhradu. Súd prvej inštancie tak

žalovanej ako spotrebiteľovi a slabšej procesnej strane neposkytol prostriedky „vyrovnať“ jej procesné
postavenie, ale neprimerane ju voči druhej procesnej strane zvýhodnil, čo nemožno považovať v súlade
sústavným princípom rovnosti v súdnych konaniach (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR). Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v zmysle § 390 CSP zmenil tak, že žalovanú zaviaže k zaplateniu 141,69 eura
s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, udávajúc, že s napadnutým rozsudkom sa
plne stotožňuje a s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Žalobca, ani jeho právny predchodca nikdy počas
prebiehajúceho konania netvrdili, že by nemali možnosť vykonať fyzický odpočet reálneho stavu
spotreby elektrickej energie na jej meradle. Žalobca neustále používa výraz „skutočne vzniknutú škodu“,

avšak práve túto počas celého konania nepreukázal a to napriek tomu, že takúto možnosť mal. Záverom
uviedla, že vzhľadom k tomu, že celá podvodne uzavretá zmluva o dodávke el. energie bola neplatná,
očakávala od žalobcu, že už len z morálneho hľadiska zo svojho nároku na zaplatenie upustí.

4. K podanému vyjadreniu žalovanej sa opätovne písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že vyjadruje

zásadný nesúhlas so skutočnosťami a závermi, ktoré uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
Opätovne poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie považuje za nedostatočne, nezrozumiteľne a
rozporuplne odôvodnené, ako i zopakoval, prečo podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a prečo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (totožne s podaným odvolaním).

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 05. 06. 2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 141,69 eura spolu
s úrokom z omeškania, ako i náhradou trov konania. V žalobe dôvodil, že na základe Zmluvy o predaji
podniku zo dňa 23. 09. 2013, dňom 01. 10. 2013 vstúpil do práv a povinností spoločnosti Cromicron
Energy a. s., so sídlom Sartorisova 10, Bratislava. Dňa 09. 12. 2011 došlo medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou k uzatvoreniu Zmluvy o združených dodávkach elektriny a plynu č. SKP113923
na zabezpečenie dodávok elektriny a plynu do odberných miest žalovanej. Právny predchodca žalobcu
v tejto súvislosti požiadal príslušných prevádzkovateľov distribučnej sústavy a distribučnej siete o
pridelenie distribučnej kapacity pre odberné miesto žalovanej pre plyn a o zaradenie odberného miesta
žalovanej pre elektrinu do bilančnej skupiny žalobcu. Podanou žalobou si žalobca uplatňoval úhradu

spotrebovaného množstva energií (elektriny a plynu), vrátane distribučných poplatkov, v sume 141,59
eura,atopokiaľideoplynzaobdobieod01.07.2012do28.02.2013avprípadeelektrinyzaobdobiaod
01. 04. 2012 do 08. 10. 2012 a od 09. 10. 2012 do 31. 12. 2012. V priebehu konania žalobca dôvodil, že
bezexistenciezmluvnéhovzťahustránsporu(prineplatnostizmluvy)jenímuplatnenýnároknárokomzo
zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber elektriny a zemného plynu vo výške odplaty za skutočne

spotrebované energie.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak

a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, z ním prezentovaných odvolacích dôvodov, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle požiadavky odvolateľa.

14. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, s takouto odvolacou argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Zákonné

ustanovenie § 220 ods. 2 CSP sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,
a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.
30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé

a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahyrozhodnutiaamusísaposúdiťvosvetleokolnostíkaždejveci.JudikatúraESĽPtedanevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

16. Prihliadajúc na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie spĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho možno
považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich
obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti (prehľadnosti), zrozumiteľnosti
a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nezrozumiteľné,

nepreskúmateľné a rozporuplné, tak ako nedôvodne namietal žalobca. V tomto smere nie je možné
súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia si vnútorne rozporuje, a to poukazom
na to, že súd podľa jeho názoru v rozsudku zmätočne udáva, že nie je zrejmé, ako žalobca zistil
spotrebuenergiíanadruhejstranesámsúduvádza,ževýpočetspotrebovanýchenergiíboluskutočnený
typovým diagramom, pričom tento spôsob výpočtu je legitímnym spôsobom ustanoveným v zákone

o energetike. K uvedenému odvolací súd udáva, že takéto tvrdenie žalobcu je plne neopodstatnené,
pretože z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplýva to, že dodávateľ
môže pri výpočte spotrebovanej energie podľa typového diagramu v zmysle § 76 ods. 2 zákona č.
251/2012Z.z.postupovaťlenvprípade,akjepreukázané,žespotrebiteľodoberalenergiuneoprávnene.
Súčasnepritomkonštatoval,žekuvedenému(neoprávnenémuodberu)vdanomprípadenedošlo.Teda,

žiadnu rozporuplnosť v odôvodnení rozhodnutia v tomto ohľade vzhliadnuť nemožno, pričom je potrebné
len prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v danom prípade zo strany žalovanej nie je možné hovoriť
o neoprávnenom odbere v zmysle § 46 ods. 1, 2 a § 82 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike.17. Neoprávneným odberom elektriny alebo plynu je odber realizovaný v rozpore so zákonom
o energetike. I keď zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny alebo
plynu je objektívna, aj pri tomto druhu zodpovednosti ale musia byť súčasne naplnené všetky znaky

zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom odberateľa a škodou. Tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v danej veci v žiadnom
prípade neboli naplnené. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaná sa nedopustila žiadneho
protiprávnehoúkonu,resp.konania,ktorébybolovrozporesozákonomoenergetike,keďzoskutkových
okolností tejto veci je jednoznačné, že to nebola ona, ktorá konala protiprávne, ale práve zástupca

právneho predchodcu žalobcu, ktorý svojím konaním spôsobil to, že žalovaná v konečnom dôsledku
odoberala energie bez uzavretej zmluvy, ale nie ako dôsledok jej konania v rozpore so zákonom o
energetike, ale ako dôsledok svojvoľného konania zástupcu právneho predchodcu žalobcu. Potom
taký výklad práva ako prezentuje žalobca, a síce, že žalovaná sa dopustila neoprávneného odberu,
a to napriek tomu, že v žiadnom prípade nekonala v rozpore so zákonom o energetike a žiadneho
konania, resp. úkonu v jeho rozpore sa nedopustila, je absolútne nenáležitý a nesprávny a nemôže

požívať žiadnu právnu ochranu. V tomto kontexte je potom nenáležitá i argumentácia žalobcu, že
žalovaná ako spotrebiteľka bola neprimerane zvýhodnená a žalobca ukrátený o poskytnuté plnenie,
keď je to práve žalovaná, ktorá napriek tomu, že sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania, v
dôsledku protiprávneho konania zástupcu žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) bola nedôvodne
vystavená súdnemu konaniu, v ktorom dokonca žalobca tvrdil, že výška vzniknutej škody predstavuje

sumu 2.112,07 eura.

18. Keďže však k žiadnemu neoprávnenému odberu na strane žalovanej nedošlo, tak ako
odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie správne ustálil nárok žalobcu na plnenie ako nárok z
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ následne súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal skutočnú

výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej, i s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd stotožňuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnej výšky bezdôvodného
obohatenia, ktorú skutočnú výšku nemožno stotožňovať s tým, akým spôsobom bola zo strany žalobcu
určená výška škody v dôsledku žalobcom tvrdeného neoprávneného odberu, keď v prípade, že by
zo strany žalovanej skutočne neoprávnený odber vznikol, výpočet spotrebovaných energií typovým

diagramom, resp. odhadom by bolo možné považovať za legitímny. V prípade, že na strane žalovanej
možno konštatovať bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu, je žalobca povinný
preukázať skutočnú výšku toho, o čo sa žalovaná bezdôvodne obohatila. Túto skutočnú výšku však
nie je možné stotožniť so žalobcom realizovaným výpočtom náhrady škody prostredníctvom typového
diagramu, pretože uvedené nezodpovedá skutočnému stavu spotrebovanej energie, tak ako správne

ustálil súd prvej inštancie.

19. Pokiaľ potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, vo veci rozhodol správne, čo viedlo
odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).