Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202043
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118202043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti
žalovanému T. Š., R.. XX.X.XXXX, J., N. O. X, o zaplatenie 447,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 25Csp/32/2018-103 z 18.1.2019 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í II. a III. výrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 307,87 €, s úrokom z omeškania
vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 139,32 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.5.2015 do zaplatenia do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2.V odôvodnení rozsudku o.i uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka
a.s.), doručenou žalobou voči žalovanému domáhal a ako svoj návrh skutkovo a právne odôvodnil.
Citoval znenie § 106 ods.1 písm. a), § 116 ods.1,2, § 111 ods.3 CSP a žalovanému bola žaloba po

prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods.1 CSP doručená 30.8.2018 v súlade s § 116
ods.2 CSP. Uznesením č.k. 25Csp/32/2018-71 z 21.8.2018 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca:
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, a na jeho miesto vstúpil:
Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Po vykonanom dokazovaní vec právne
posúdil citujúc znenie § 39, § 41, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,3, OZ, § 54 ods.1,2 OZ, § 1 ods.1,2,
§ 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z vykonaného dokazovania uzavrel, že

právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, 29.1.2013 uzavreli Zmluvu o
poskytnutí pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške
600,- eur. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom
v zmluve (32 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za
poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§
39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v
rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú

základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah
jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaníúverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer

úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1 roka do 5 rokov v januári 2013,
kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,97 %. Úroková sadzba predmetného úveru je viac
ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška

úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch
nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán,
nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 O. z., teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.7.2009). Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 32 % ročne za absolútne neplatnú,
nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie
úrokov zamietol. Žalovaný z poskytnutého úveru 600,- eur uhradil sumu 460,68 eur. Vzhľadom na
skutočnosť,žesúdpovažovaldohoduovýškeúrokovzúveruzaabsolútneneplatnú,ježalovanýpovinný
zaplatiť žalobcovi sumu 139,32 eur (rozdiel medzi reálne poskytnutým úverom vo výške 600,- eur a

žalovaným zaplatenou sumou vo výške 460,68 eur). Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 139,32 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej citoval znenie § 517
ods.1,2 OZ, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Čl. VIII. bodu 11.2 Zmluvných podmienok úverovej zmluvy a uzavrel, že
žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj

na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej lehoty
od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle Čl. VIII. bodu 11.2 Zmluvných podmienok, t.j. od
5.5.2015, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 %
(0,05 % zvýšených o 8 percentuálnych bodov) ročne zo sumy 139,32 eur od 5.5.2015 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP, pričom žalobca si v konaní uplatnil

nárok na zaplatenie sumy vo výške 447,19 eur a súd mu priznal sumu 139,32 eur a v prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol, tak žalobca bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 31,15
% úspešný a neúspešný v pomere 68,85 % (v prevyšujúcej zamietnutej časti). Z uvedeného dôvodu
vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 37,70 % (68,85 % - 31,15 %,).
Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 113-114) podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP
vo výroku č. II, ktorým súd I. inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č.
III o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie

v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 307,87 €, s úrokom z
omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3.1.Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými

mravmi (ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,00% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou,
nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN
pre úvery vo výške do 1500,00 € vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy
v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods.2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných

informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012
so stavom ku dňu 30.9.2012 predstavovala 46,35% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej
zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ
má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom
zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie

neprimeraneoslabovaťsubjektívneprávaúčastníkovvyplývajúcezprávnychnoriem.Nievýškaúrokovej
sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre
ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom
RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžníkveriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32,00% neprevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods.6 OZ

platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvyajevsúladesozákonomstanovenoumaximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods.1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho
stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastáva názor, že pokiaľ
sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x

priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej
úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná
odplata v úverovej zmluve vo výške 32,00% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku 30.9.2012 vo
výške 20,15% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných

informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so
stavom ku 30.9.2012 vo výške 46,35% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade
so zákonom (§ 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.
Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018 a
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/298/2017- z 13.2.2018.

3.2.Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil v súlade
s petitom tohto odvolania a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4.Rozsudok, vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods.1
CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP (Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd
pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 307,87 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od
5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
6.1.Súd pri rozhodovaní použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne
závery o právach a povinnostiach stranách sporu.

7.Podľa § 2 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,8.Podľa § 53 ods.1 O. z. (platný v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8.1.Podľa § 53 ods.6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

9.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.Podľa § 1 ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov odplata, ktorú možno od spotrebiteľa
požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov (k § 53 ods. 6) tvoria úrok, poplatky a akékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a

ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná
dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
10.1.Podľa § 1 ods.2 nar. vl. 87/1995 Z. z. odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy

zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3
za rok.
10.2.Podľa § 1 ods.4 nar. vl. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa

osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
10.3.Podľa § 1a ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6) ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný

produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

11.Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy
o poskytnutí pôžičky z 29.1.2013, pričom pôžička predstavovala 600 eur a odmena predstavovala sumu

405,12 eur. Ročná úroková sadzba je 32% a RPMN je 32% a priemerná RPMN je 46,35%. Súd v
svojom rozhodnutí citoval znenie § 53 ods.1 O. z. a mal za to, že úroková sadzba 32% je neprimeranou.
Neuvedomil si, že úroková sadzba je len jednou z položiek tvoriacich odplatu, ktorá predstavuje cenu, za
poskytnuté plnenia a tú je potrebné posudzovať v zmysle § 53 ods.6 a vyhodnotiť vo vzťahu k § 39 O. z..

12.Údaj RPMN vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie
výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcii. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie
poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru ak je podmienkou
pre získanie výhodnejšieho úroku a iné, všetko prepočítané na kalendárny rok. Pre potencionálneho
spotrebiteľa platí pravidlo, čím nižšie RPMN, tým je úver lacnejší a pre spotrebiteľa výhodnejší.

13.K odplate za poskytnutú pôžičku odvolací súd poukazuje na znenie skúmanej zmluvy, z ktorého
vyplýva, že odplata pre žalovaného predstavovala výšku 405,12 eur (v zmluve označená ako celkové
náklady spotrebiteľa) a pozostávala z úroku za pôžičku vo výške 32%. Pokiaľ ide o primeranosť či
neprimeranosť ceny, tá je v priamom súvise aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných

služieb.

14.RPMN v skúmanej zmluve nepresahuje priemerné hodnoty RPMN za všetky typy spotrebiteľských
úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľskýchúveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku 30.9.2012, ktorá bola 46,35% pre obdobné úvery,
preto je možné uzavrieť, že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané, preto výrok, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť aj sumu 307,87 € s prísl.

vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 447,19 € a priznanou sumou 139,32 €.

15.Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16.Podľa § 3 ods.1 Nar. vl. SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
bol platný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne.

17.Dôvodný je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo
sumy 307,87 eur počnúc 5.5.2015 do zaplatenia.

18.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
18.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
18.3.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
18.4.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
18.5.Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100% lebo bol úspešný v plnom rozsahu.

19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).