Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by JUDr. Jana Kurnotová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/154/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203256
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1618203256.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú

Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so
sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky Y. P. Q. nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX
a otca G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú a
o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec G. I., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
zvýšeným výživným zo sumy 100 EUR mesačne sumou 150 EUR mesačne počnúc dňom 23.11.2018,
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletú Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 23.11.2018 do 15.07.2020 vo výške
1 013,30 EUR je otec G. I., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných
splátkach vo výške splátky 30 EUR spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku
s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 6C/203/2009-189 zo dňa 21.06.2011
v časti výroku o výživnom na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2018 žiadala navrhovateľka, aby súd zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100 EUR na sumu 200 EUR mesačne počnúc dňom 01.09.2018.
Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletej rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 6C/203/2009-189, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v
zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 EUR mesačne od 07.02.2009
do 31.08.2011 a vo výške 100 EUR mesačne od 01.09.2011. Navrhovateľka uzavrela dňa XX.XX.XXXX.
manželstvo. Manželov čistý príjem je priemerne 1 600,- EUR mesačne. Navrhovateľka s maloletou
žije v spoločnej domácnosti s manželom jeho 2 deťmi a ich spoločným synom. Rodinný dom, ktorý

obývajú je vo vlastníctve manžela. Navrhovateľka vlastní byt, v ktorom býva jej matka. Maloletá je
žiačkou 4. triedy ZŠ, navštevuje aj základnú umeleckú školu. Mimoškolské záujmy maloletej sú tiež
jazdecký krúžok a plávanie. Maloletá je zdravá, prekonala len bežné choroby. Náklady na maloletú sú:
125 EUR mesačne na stravu, 23 EUR mesačne stravné v škole, krúžky - 110 EUR ročne maľovanie, 50EUR mesačne jazdectvo, náklady na školu ročne - ZRPŠ 50 EUR, 180 EUR škola v prírode, školské
pomôcky 180 EUR, vreckové 15 EUR mesačne, náklady na oblečenie, hračky. Od poslednej úpravy
výživného v roku 2011 sa zmenili pomery, na strane dieťaťa v tom, že dcéra navštevuje 1. stupeň

základnej školy. Zvýšili sa výdavky na starostlivosť o maloletú. Výživné vo výške 100 Eur sa určilo,
keď mala maloletá 2 roky. Otec maloletého dieťaťa nejavil a ani nejaví o maloletú záujem, nekupuje jej
žiadne darčeky. Výživné platí nepravidelne. Otec chová kone, má chovné psy. Je ženatý a má dve deti.
Navrhovateľka je živnostníčka, v zdaňovacom období za rok 2017 dosiahla stratu vo výške 3642 Eur.
Náklady navrhovateľky sú hypotéka vo výške 133 Eur mesačne, leasing vo výške 320 Eur.

2. Otec maloletej sa k návrhu vyjadril, že s návrhom nesúhlasí a súčasne podal návrh na zníženie
výživného na sumu 40 EUR mesačne počnúc 15.11.2019. Finančná situácia otca sa od doby, kedy bolo
naposledy určené výživné zmenila. V tom čase bol otec zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom.
Minimálne 4 roky bol otec nezamestnaný a od 30.03.2016 je registrovaný ako samostatne hospodáriaci
roľník. Od roku 2016 má však nulové daňové priznanie. Dňa XX.XX.XXXX. sa narodil otcovi syn. jeho

dcéra navštevuje 4. ročník ZŠ a jeho syn D. nastúpi do 1. triedy ZŠ. Všetky náklady na domácnosť a
deti znáša manželka. Otec sa snaží nájsť si stále zamestnanie. Príjem manželky otca maloletej je 1312
EUR, mesačné náklady na ich domácnosť sú - 187 EUR za elektrinu, 387,26 EUR splátka hypotéky,
internet 18,30 EUR, TV 27,43 EUR, náklady na mal. N. - stravné 23,50 EUR, ZRPŠ 40 EUR rok, zošity
na začiatku roka 37 EUR, školské potreby a výlety vo výške 150 EUR ročne, jazdecký krúžok 70 EUR

mesačne, preprava na krúžok 80 EUR mesačne, štartovné na súťaže min. 4 x ročne 15 EUR, náklady
spojené s cestovaním a ubytovaním počas súťaže 100 EUR/súťaž, náklady na mal. D. - stravné 90
EUR ročne, ZRPŠ 40 EUR/rok, zošity na začiatku roka 35 EUR, školské potreby a výlety vo výške 150
EUR ročne, krúžky - zápasenie 50 EUR mesačne a futbal 12 EUR mesačne, náklady na cestovné do
školy - 105 EUR mesačne, náklady manželky otca na dochádzku do práce 216 EUR mesačne, strava

domácnosti 440 EUR, náklady na oblečenie všetkých členov domácnosti spolu 150 EUR mesačne.
Výživnénamaloletúhradilnepravidelne,lebomutofinančnenevychádzalo,muselsipeniazepožičiavať.

3. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej a listinnými
dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: odpovede na lustráciu matky a otca v Sociálnej poisťovni,

odpoveď Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR Bratislava o poberaní dávok otcom maloletej, listiny doložené
navrhovateľkou - rodný list maloletej, daňové priznanie matky za rok 2017, 2018 sobášny list
navrhovateľky, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch manžela navrhovateľky, potvrdenia o návšteve školy,
potvrdenie o návšteve ZUŠ a úhrade školného, potvrdenie o zostatku úveru, rozhodnutie o priznaní
sirotského dôchodku deťom manžela navrhovateľky, doklady o nákladoch na domácnosť, vyčíslenie

nákladov na domácnosť, fotografie a inzercia uverejnená otcom maloletej, potvrdenie o príjme manžela
navrhovateľky, listiny doložené otcom maloletej - rodný list a potvrdenie o návšteve školy mal. D.
I., faktúry ZSE za elektrinu, potvrdenie o príjme manželky otca maloletej, zmluva o úvere, e-mailová
komunikácia so žiadosťami o prijatie do zamestnania, žiadosť o prijatie do pracovného pomeru,
osvedčenie o evidencii motorového vozidla, osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ, potvrdenie o

výplate peňazí, zmluva o nájme dopravného prostriedku s preberacím protokolom, nájomná zmluva,
žiadosť o zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie SHR, pracovná zmluva, rozpis mesačných
nákladov a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

4. Matka pri výsluchu uviedla, že jej čistý mesačný príjem je okolo 1000 EUR. Maloletá je zdravá, je

už na druhom stupni ZŠ. Sú s tým spojené zvýšené náklady, navštevuje krúžky. Zotrváva na vyčíslení
nákladov na maloletú uvedenom v návrhu. Suma 100 eur je nepostačujúca. Príjem jej manžela je okolo
1400-1500 EUR mesačne. Spolu sa starajú o štyri deti. Manžel má dve deti z predošlého manželstva
a spoločne sa im narodilo jedno dieťa. Majú bežné náklady na domácnosť - bez hypotéky a lízingu sú
okolo 700 EUR. Hypotéku platia 133 eur a lízing 320 eur a manžel platí do ŠFRB 90 eur a hypotéku vo

výške 80 eur mesačne. Od podania návrhu otec nemá dlh na výživnom. Otec sa nijakým iným spôsobom
ako platbou výživného na starostlivosti o maloletú nepodieľa, nezaujíma sa o ňu.

5. Otec pri výsluchu uviedol, že v súčasnosti je bez príjmu. Už vyše dvoch rokov si hľadá prácu.
Od r. 2016 je evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník. Výživné má uhradené, avšak neplatí

ho pravidelne, keďže mu to nevychádza. Príjem manželky je 1312 EUR v čistom mesačne. Má tri
vyživovacie povinnosti. Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti so svojim bratrancom. Ide o starý rodinný
dom, kt. hodnota je podľa znal. posudku 15 000 EUR. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Nehnuteľnosť,
v ktorej býva so svojou manželkou a ich deťmi je vo vlastníctve jeho svokry. Pozemky, na ktorýchhospodári má v nájme. Motorové vozidlo nevlastní. Manželka vlastní dve motorové vozidlá Peugeot 307
a VW Touareg. Pri výsluchu na ďalšom pojednávaní otec doplnil, že už nežije v spoločnej domácnosti
so svojou manželkou a od 14.07.2020 sa zamestnal s príjmom 1000 Eur v hrubom. Zmenili sa tak

isto jeho náklady, ktoré sú spolu v sume približne 876 Eur mesačne. Žije v rodinnom dome, ktorého
je podielovým spoluvlastníkom. Zároveň podal žiadosť o zrušenie SHR. Podnikateľskú činnosť ako
SHR nikdy nevykonával. Dal sa ako SHR zapísať z dôvodu, že chcel nadobudnúť pozemok, keďže
poľnohospodársku pôdu mohli nadobúdať len SHR, preto ani nedosahoval ako SHR žiaden príjem, a
teda ani nebolo z jeho strany podané žiadne daňové priznanie za celý čas, čo bol SHR. Zvieratá predal,

nedostal však za ne zaplatené. Ide v prvom rade o koníček a nie o zárobkovú činnosť. V súčasnosti má
len dvoch psov, ktoré strážia rodinný dom. Stalo sa mu, že zakúpil v Turecku psa za 4 800 Eur ako 3
ročného, avšak podviedli ho a pes zomrel. Peniaze na toho psa si požičal.

6. Podľa vyčíslenia nákladov otca mesačné náklad otca spolu vo výške 876,20 EUR mesačne
pozostávajú z nákladov na stravu 150 EUR, poplatku za vodu 35 EUR, elektrinu 60 EUR, prenájom

vozidla 227 EUR, nákladov na dochádzanie do práce 194,20 EUR, výživného na syna D. a dcéru N. 110
EUR a výživného na maloletú Q. 100 EUR mesačne.

7. Z daňového priznania matky súd zistil, že v roku 2017 dosiahla matka zo živnosti príjmy 31.419 EUR
pri výdavkoch 35.061 EUR a v roku 2018 mala príjmy 30.106 EUR pri výdavkoch 31.501 EUR.

8. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletá je v školskom roku 2019/2020 žiačkou 5. ročníka
ZŠ.

9. Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovne otec nemá uvedený žiaden vymeriavací základ.

Podľa odpovede zo Sociálnej poisťovne zo dňa 08.08.2019 otec za posledných 12 mesiacov nepoberal
žiadne dávky a podľa odpovede ÚPSVaR Bratislava zo dňa 14.08.2019 otec nebol za posledných 12
mesiacov evidovaný na úrad práce a neboli mu vyplácané žiadne dávky.

10. Z inzercie otca uverejnenej na internete súd zistil, že v roku 2018 otec ponúkal na predaj šteňatá psov

za sumu vo výške 800 EUR. Zo žiadosti o zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie SHR súd zistil,
že dňa 01.07.2020 otec požiadal o zrušenie predmetného osvedčenia. Podľa pracovnej zmluvy otca zo
dňa 13.07.2020 je otec od 14.07.2020 zamestnaný na dobu neurčitú s príjmom 1000,- EUR brutto.

11. Počas konania navrhovateľka uviedla, že by súhlasila aj s výškou výživného 150 Eur mesačne s tým,

že by bolo priznané od podania návrhu na súd, pričom otcovi by bolo zročné výživné povolené splácať
v splátkach. Otec sa k uvedenému vyjadril, že s výškou výživného 150 EUR mesačne by súhlasil, avšak
až po uplynutí jeho skúšobnej doby, keď bude mať podľa prísľubu zamestnávateľa aj vyšší príjem, ako
je uvedené v pracovnej zmluve.

12. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, keďže nie
je v záujme maloletej. Súhlasí so zvýšením výživného na sumu 150 Eur mesačne, nakoľko došlo k
zmene pomerov na strane maloletej a je potrebné zohľadniť aj to, že sa otec nijakým iným spôsobom
na starostlivosti o maloletú nepodieľa.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

23. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia.

24. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo

o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy
prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl.

5 Zákona o rodine).

26. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
6C/203/2009 - 189 zo dňa 21.06.2011. Súd skúmal či od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane maloletej od poslednej úpravy

výživného nastala zásadná zmena pomerov. Maloletá v čase poslednej úpravy výživného mala 2
roky, pričom v súčasnosti je už žiačkou 5. ročníka ZŠ, čím prirodzene vzrástli náklady na maloletú.
V čase poslednej úpravy výživného matka poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu
vo výške 234 EUR, žila v spoločnej domácnosti s maloletou, synom, s terajším manželom a jeho
deťmi, vyživovacie povinnosti matke od posledného rozhodnutia súdu nepribudli, matka má stále dve

vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem v sume okolo 1100 EUR s tým,
že jeho pracovný pomer mal skončiť ku dňu 30.06.2011, bol ženatý a bol otcom 2 detí. V súčasnosti je
otcom 3 maloletých detí. Došlo teda aj k zmene pomerov na strane rodičov maloletej.

27. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, výkon

osobnej starostlivosti matky o maloletú a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej,
teda povinného ako aj matky maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná
úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi.
Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých

položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Cieľom
ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že
potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju
vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a ažnásledne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb,
pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné (Krajský súd
Trenčín, sp.zn. 6Co/1162/2015).

28. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné

potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

29. Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch
rodičov, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne je
primerané. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú. Podľa

matkou doloženého vyčíslenia má s maloletou bežné náklady zodpovedajúce jej potrebám a veku. Súd
ustálil mesačnú výšku nákladov na maloletú na sumu v priemere okolo 300 EUR mesačne s tým, že
vychádzal z vyčíslenia nákladov na maloletú uvedeného matkou a bežných potrieb dieťaťa vo veku
maloletej.

30. Matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletú,
ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Otec maloletej sa nijakým spôsobom nepodieľa
na starostlivosti o maloletú, nejaví o ňu akýkoľvek záujem, nijakým spôsobom neprispieva matke
nad rámec súdom určeného výživného. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca maloletej platiť stanovené výživné. Otec je zdravý muž, vysokoškolsky vzdelaný, v produktívnom

veku. Otec argumentoval počas konania tým, že bol dlhodobo bez akéhokoľvek príjmu, zamestnal
sa až dňa 14.07.2020 (deň pred vyhlásením rozsudku). Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv.
princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný

(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3
Cdo 236/2018).

31. Otec podal počas konania návrh na zníženie výživného argumentujúc, že je dlhodobo bez príjmu
a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Návrh otca na zníženie výživného súd vyhodnotil ako
nedôvodný, a to s poukazom na uplatnenie uvedeného princípu potencionality príjmov povinného rodiča.
Súd pri zvýšení výživného zohľadnil, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak zohľadnil aj

to, že otec sa na starostlivosti o maloletú žiadnym iným spôsobom než platením vyživeného do rúk matky
nepodieľa, s maloletou sa vôbec nekontaktuje, nestretáva. Okrem toho je zodpovednosťou otca, ak sa
rozhodolmaťďalšiedieťa,abysisvojuvyživovaciupovinnosťnaďalejadekvátneplnilazabezpečilriadnu
výživu všetkých svojich maloletých detí. Pri vyššom počte vyživovacích povinností musí otec vynaložiť
potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom a

požadovanom rozsahu uživiť. Otec je vysokoškolsky vzdelaný, nemá zdravotné problémy a bezpochyby
pri vynaložení dostatočnej snahy bolo aj v období, kedy údajne žiaden príjem nedosahoval, v jeho
možnostiach a schopnostiach si adekvátny príjem zabezpečiť. Otcom doložené žiadosti o prijatie do
zamestnania sami o sebe dostatočnú snahu otca o zabezpečenie adekvátneho príjmu nepreukazujú.

32. Okrem toho čo sa týka skutočnosti, že otec oficiálne dlhodobo nevykazoval žiadny príjem, súd má
o tejto skutočnosti dôvodné pochybnosti, keďže otec sa venoval chovu koní a psov (čo označil za svoj
koníček), pričom matka v konaní preukázala, že chovné psy ponúkal aj na predaj. Tvrdenia otca sa
javili byť súdu v tomto smere ako nedôveryhodné, okrem iného uviedol, že kúpil psa za 4.800 EUR. Ak
by aj táto činnosť bola skutočne len koníčkom otca a nie spôsobom dosahovania jeho neoficiálneho -

nepriznaného príjmu (čo sa však javí byť súdu viac pravdepodobné), financie, ktoré na túto svoju záľubu
vynakladal, by poukazovali na relatívne vysokú životnú úroveň otca, na ktorej majú právo podieľať sa
všetky jeho deti, vrátane maloletej Q.. Avšak bez ohľadu na to, ak by aj otec skutočne žiaden príjem čiuž oficiálny alebo neoficiálny v danom období nevykazoval, nebol by to dôvod na zníženie výživného
alebo na zamietnutie návrhu matky na jeho výšenie v celom rozsahu.

33. Keďže súd vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný, zamietol ho. Rovnako súd
zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti, keď sa návrhom domáhala zvýšenia
výživného na sumu 200 EUR mesačne a súd výživné zvýšil na sumu 150 EUR mesačne. Súd ďalej
nepriznal výživné od 01.09.2018 ako požadovala matka, ale až odo dňa podania návrhu, keďže nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne a matke nič nebránilo podať návrh na

zvýšenie výživného skôr. Na výške výživného 150 EUR mesačne sa rodičia v rámci pokusu o uzavretie
rodičovskej dohody v zásade aj zhodli, k rodičovskej dohode nedošlo z dôvodu, že otec nesúhlasil s
platením tzv. zročného výživného.

34. Súd zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným zo sumy
100 EUR mesačne sumou 150 EUR mesačne (t.j. došlo k mesačnému zvýšeniu o 50 EUR), a to od

podania návrhu, preto musel súd rozhodnúť aj o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j.
od 23.11.2018 do rozhodnutia súdu, t.j. do 15.07.2020. Otec mal výživné vo výške 100 EUR mesačne
za celé predmetné obdobie uhradené. Zročné výživné za uvedené obdobie preto predstavuje sumu 1
013,30 EUR a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac november 2018 vo výške 13,30 EUR
(50/30 x 8 dní) a výživného za obdobie mesiacov december 2018 až júl 2020, t.j. 20 mesiacov x 50

EUR (1000 EUR + 13,30 EUR). Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky
30 EUR pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na celkové majetkové pomery otca a počet
vyživovacích povinností ako aj vzhľadom k tomu, že matka maloletej s tým súhlasila.

35. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým
alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.