Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712208024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5712208024.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v spore žalobkyne: H. L., nar. X.X.XXXX,
bytom Y. námestie XX/XX, XXX XX H., v zastúpení právne - Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom Na
Bystričku 14A, 036 01 Martin, IČO: 420 714 11, proti žalovanému: 1/ Mesto Martin, so sídlom Vajanského
Námestie 1, Martin, IČO: 00 316 792, v zastúpení právne Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám.
SNP 41, 961 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o určenie povinnosti žalovaného 1/ uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a proti žalovaným 2/ J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. X. XX/XX, XXX XX H., 3/ K.
L., nar. XX.X.XXXX v spore o zrušenie spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaných v rade 2.) a

3.) a o uloženie povinnosti byt vypratať, na základe odvolania žalovaných v rade 2) a v rade 3) proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 8C/106/2012-499 zo dňa 11.1.2019 do výroku II. o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu a o povinnosti byt vypratať, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že:

Z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu žalobkyne H. L. a žalovaných v rade 2.) a v rade 3.) J. L.,
K. L. k bytu č. 15 v bytovom dome sup. č. XXX, vchod č. 14 nachádzajúceho sa na námestí L. Y. v H.,

zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. H., Obec a okres Martin a u r č u j e, že žalovaný v rade 2.)
J. L., nar. XX.X.XXXX a žalovaný v rade 3.) K. L., nar. XX.X.XXXX budú byt užívať ako nájomcovia.

Žalobkyňa - H. L. je p o v i n n á sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 15 dní po zabezpečení
náhradného bytu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 2 a rade 3 nepriznáva nárok na náhradu trov konania
ani jednej procesnej strane.

Rozsudku sa n e d o t ý k a vo zvyšku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom ( v poradí 2. rozsudok) zamietol
žalobu ktorousa popripusteníjejzmenynapojednávanídňa2.11.2016domáhalažalobkyňavočiMestu
Martin ( žalovaný v rade 1.) uloženia povinnosti uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva 3-izbového
bytu č. 15 v prvom nadzemnom podlaží, vo vchode č. 14 bytového domu sup. č. XXX, X. L. Y. v H. a
podielu na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach domu a prislúchajúceho podielu 7305/334

645 - ín k pozemku parc. reg. „C" č. 377 o výmere 1430 m2. Vo výroku II. rozsudku rozhodoval okresný
súd o rozšírenej žalobe žalobkyne ( po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 8C/106/2002-337 zo dňa
10.10.2018 ) a o žalobe žalovaných 2,3 voči žalobkyni pôvodne uplatnenej u OS Martin pod sp. zn.
5C/179/2015 spojené na spoločné konanie uznesením č.k. 8C/106/2012-212 zo dňa 27.1.2016 tak,že zrušil ich spoločný nájom k spornému bytu, určil za ďalšieho výlučného nájomcu žalobkyňu a uložil
žalovaným 2) a 3) povinnosť z bytu sa vysťahovať a byt vypratať do 60 dní po zabezpečení náhradného
ubytovania. Uviedol zároveň, že týmto výrokom vyhovel žalobe žalobkyne ( v časti eventuálneho petitu )

a nie žalobe žalovaných v rade 2 a 3 o zrušenie spoločného nájmu bytu - ktorá sa zamieta. Vo výroku
III. žalovanému v rade 1) priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu s tým, že
o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vo výroku IV. rozhodoval o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v rade 2) a v rade 3) tak, že im ( ani jednému z nich ) nepriznal nárok na

ich náhradu.

2. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v rade 1) argumentovala najmä tým, že právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Martin, sp. zn. 8C/56/2008 bola určená za výlučnú nájomníčku bytu, napriek tomu
žalovaný v rade 1), ani správca bytu predmetný rozsudok súdu nerešpektovali a zmluvu o prevode bytu
do jej vlastníctva s ňou neuzavreli. Mala za to, že - Mesto Martin má povinnosť s ňou uzavrieť zmluvu

o prevode bytu do jej vlastníctva, pretože spĺňa podmienky podľa § 16 ods. 1, 3, 6 zákona č. 182/1993
Z.z. v platnom znení.

3. Žalovaný v rade 1) v rámci svojej obrany zdôraznil, že rozsudkami Okresného súdu Martin sp. zn.
8C/56/2008 a Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/182/2009 bol vysporiadaný spoločný nájom bytu medzi

manželmi L., avšak spoločný nájom bytu medzi žalobkyňou 1/ a jej deťmi vysporiadaný nebol. Preto
treba prioritne vyriešiť, kto je vlastne nájomcom predmetného bytu a až následne bude možné byt
odpredať.

4. V ďalšom štádiu konania žalobkyňa svoju žalobu rozšírila podaním doručeným súdu 1.10.2018,

navrhovala v prípade záveru súdu, že spoločný nájom trvá, spoločný nájom zrušiť, určiť ju za výlučnú
nájomkyňu bytu a uložiť žalovaným v rade 2) a 3) sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, túto zmenenú ( rozšírenú žalobu ) okresný súd pripustil uznesením č.k.
8C/106/2002-337 ( aktuálne na č.l. spisu 405 - 406 ) zo dňa 10.10.2018.

5. Žalovaní v rade 2.) a 3.) sa v inom konaní - vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5 C/179/2015
domáhali v pozícii žalobcov voči žalobkyni ( tam v pozícii žalovanej ) zrušenia spoločného nájmu
bytu s určením jej povinnosti byt vypratať. Na základe pokynov Krajského súdu v Žiline v uznesení 9
Co/669/2015 - 207 zo dňa 29.10.2015 okresný súd spojil uznesením č. 8C/106/2012 - 212 zo dňa
27.1.2016 ( právoplatne 7.3.2016 ) konanie o žalobe žalobkyne a o žalobe žalovaných 2), 3) na spoločné

konanie. Je jednoznačné, že predmetom rozhodovania okresného súdu v odvolaním napadnutom
rozsudku sa stala žaloba žalobkyne ( po rozšírení a pripustení jej zmeny ) jednak voči žalovanému
v rade 1) o určenie povinnosti s ňou uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do jej vlastníctva a jednak o
zrušenie spoločného nájmu bytu s uložením povinnosti byt vypratať a to voči žalovaným v rade 2) a 3)
- v tejto časti žaloby ide o totožný nárok, ktorý voči nej uplatňujú synovia v spojenom konaní, s tým,

že títo žiadajú byt prikázať do svojho spoločného nájmu s určením povinnosti žalobkyni byt vypratať.
Odvolací súd vzhľadom na konštatovanú procesnú situáciu považoval za nutné v záujme jednoznačnosti
( a správnosti ) sprehľadniť okruh účastníkov v spore aj v záhlaví svojho rozsudku.

6. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, prioritne riešil, či svedčí žalobkyni výlučný

nájom k bytu. Pri právnom posúdení týchto pre spor podstatných otázok vychádzal z § 703 ods. 1, §
705 ods. 1, § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej iba „ OZ").

7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodným nájomcom predmetného bytu bol starý otec
žalovaných v rade 2) a 3) D. L., s ním bývali v tomto byte aj jeho syn ( bývalý manžel žalobkyne ) s

rodinou. D. L. zomrel dňa XX.X.XXXX. Zmluva o nájme bytu zo dňa 15.2.1995 ( predložili žalovaný v
rade 2) a 3) ) bola uzavretá medzi Mestom Martin v zastúpení Real, s.r.o. a J. L. a manželkou + dve
deti. Predmetom nájmu podľa článku 1 bolo užívanie 3-izbového štátneho bytu č. 15 v H., na Y. X. XX,
v článku 3 bola dohodnutá doba nájmu na neurčitú dobu. Nájomná zmluva bola podpísaná 15.2.1995
J. L. st. ( poznámka odvolacieho súdu - synom pôvodného nájomcu zároveň v tej dobe manželom

žalobkyne ) a prenajímateľom v zastúpení riaditeľom E. D.. Na spodnej časti zmluvy bola aj poznámka
(M:98/95, prechod nájmu). Žalovaný v rade 1 ( Mesto Martin ) voči žalobe žalobkyne sa bránil tým,
že po úmrtí pôvodného nájomcu D. L. došlo k zákonnému prechodu nájmu na : žalovaných v rade
2), v rade 3) , žalobkyňu v rade 1/ a jej bývalého manžela J. L. st. Žalobkyňa tvrdila, že v zmysleprávoplatného rozsudku vydaného v konaní vedenom u OS Martin pod sp. zn. 8C/56/2008 už súd ustálil,
že k predmetnému bytu vznikol spoločný nájom iba jej a bývalému manželovi podľa § 706 ods. 1
Občianskeho zákonníka, o tom, že by mal nájom k bytu vzniknúť aj synom ( žalovaným v rade 2) a v

rade 3) nie je v rozsudku ani zmienka.

8.Zobsahu pripojenéhospisu8C/56/2008okresnýsúdzistil,žepredmetomposudzovaniabolozrušenie
spoločného nájmu bytu H. L. a jej bývalého manžela. Podľa odôvodnenia rozsudku byt mal pôvodne
patriť rodičom bývalého manžela žalobkyne, avšak na základe prechodu nájmu sa stali spoločnými

nájomcami bytu manželia. Pri ustálení vzniku spoločného nájmu manželov k bytu súd už mal k dispozícii
aj stanovisko prenajímateľa bytu - Mesto Martin, ktorý potvrdil (odkaz súdu na čl. 20 pripojeného spisu
sp. zn. 8C/56/2008), že v zmysle § 706 ods. 1 OZ po smrti rodičov pána J. L. st. ( bývalý manžel
žalobkyne ) sa spoločnými nájomcami stali J. L., H. L. a ich dve deti. K prechodu užívacieho práva k bytu
došlo priamo zo zákona, ďalší právny úkon potrebný nebol, pretože nájom bytu prechádzal okamihom
smrtinájomcuajnaosobymaloleté.Napriektejtoskutočnostibolauzatvorenánovánájomnázmluvadňa

15.2.1995, spoločnými nájomcami sa tak stali J. L., H. L. a ich dve deti. Nájomný pomer sa uzatvoril na
dobu neurčitú. Mesto Martin ( v aktuálnom spore žalovaný v rade 1) v uvedenom stanovisku tiež uviedol,
že dospelé deti pána L. a pani L. už s nimi nežijú v spoločnej domácnosti a je na rozhodnutí súdu, koho
určí za výlučného nájomcu predmetného bytu. Napokon okresný súd Martin rozsudkom č.k. 8C/56/2008
- 79 zo dňa 24.9.2008 zrušil spoločný nájom manželov - H. L. a jej manžela ( syna pôvodného nájomcu

a otca aktuálnych žalovaných v rade 2) a 3) a určil za výlučnú nájomkyňu bytu žalobkyňu.

9. V odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd uvádza, že viazaný názorom odvolacieho súdu
v rozhodnutí 10 Co 182/2017 zo dňa 27.3.2018 vyhodnotil za nepochybne preukázané, že po úmrtí
pôvodného výlučného nájomcu bytu D. L. boli splnené zákonné podmienky prechodu nájmu podľa § 706

ods.1prvávetaObčianskehozákonníkavzmyslektoréhoaknájomcazomrieaknejdeobytvspoločnom
nájme manželov stávajú sa nájomcami ( spoločnými nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať
a nevesta ), ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Spoločnými
nájomcami bytu z dôvodu zákonného prechodu nájmu sa tak stali žalobkyňa a jej bývalý manžel a ich
deti J. a K. L.. Žalobkyni a jej manželovi hoc k zákonnému prechodu nájmu k bytu na nich došlo počas

trvania ich manželstva, nesvedčil spoločný nájom bytu manželov, ale spoločný nájom podľa § 706 ods.
l OZ, ide o odlišný hmotnoprávny inštitút vzniku spoločného nájmu a uvádzané inštitúty sa navzájom
vylučujú. Súd zároveň zdôraznil stanovisko odvolacieho súdu v ods.20, 21 odôvodnenia uznesenia č.k.
10 Co 182/2017 zo dňa 27.3.2018 - že pokiaľ rozsudkom č.k. 8C/56/2008 - 79 zo dňa 24.9.2008 zrušil
Okresný súd Martin právo spoločného nájmu bytu žalobkyne a jej manžela a určil za výlučnú nájomcu

bytu žalobkyňu, riešil konštitutívne dotknutý právny vzťah iba medzi nimi, neriešil právo spoločného
nájmu bytu voči ďalším nájomcom ( deťom ) a ani nemohol, pretože títo sa účastníkmi konania nestali a
ani nimi neboli a súd ani svoj záver o existencii spoločného nájmu iba medzi žalobkyňou a jej manželom
nezaložil na tom, že by ich synom v dôsledku trvalého opustenia spoločnej domácnosti malo zaniknúť
právo nájmu k bytu. Vzhľadom na konštatované súvislosti okresný súd uzavrel, že žalobkyňa sa nestala

výlučným nájomcom bytu ale jej a žalovaným v rade 2) a 3) svedčí k bytu spoločný nájom, následne
jej žaloba voči žalovanému v rade 1) o určenie povinnosti s ňou uzatvoriť zmluvu o prevode bytu do jej
vlastníctva dôvodná nie je.

10. V ďalšom štádiu sa okresný súd zaoberal otázkou, či opustili synovia žalobkyne, žalovaný v rade

2) a 3) spoločnú domácnosť natrvalo a či im zanikol z tohto dôvodu spoločný nájom k bytu. Poukázal
na výsledky vykonaného dokazovanie, tie nepreukázali tvrdenie žalobkyne o tom, že jej synovia trvalo
opustili spoločnú domácnosť ( byt ), takúto ich vôľu dokazovanie nepotvrdilo. Okolnosť, že žalovaní v
rade 2) a 3) v rozhodnej dobe pracovali mimo miesta svojho trvalého bydliska, prebývali v mieste výkonu
práce, že do bytu chodili sporadicky ešte bez ďalšieho neznamená splnenie znaku trvalosti, o to viac,

keď vzťahy medzi stranami sporu v tej dobe ideálne neboli, keď v byte začal bývať priateľ žalobkyne.
Konflikty v ich vzťahu sa zintenzívnili, žalovaní 2 a 3 sa do bytu vrátili a v ňom bývajú doposiaľ.

11. Ako žalobkyňa aj žalovaní v rade 2 a 3 žiadali spoločný nájom zrušiť. Žalobkyňa požadovala, aby
ju súd určil za výlučného nájomcu bytu, naopak žalovaní v rade 2) a 3 ) žiadali, aby za nájomcov určil

súd práve ich. Súd z výpovede žalobkyne považoval za zrejmé, že v predmetnom byte nebýva od
augusta 2008, tvrdila, že byt neopustila dobrovoľne ale bola nútená z bytu odísť z dôvodu násilného,
vulgárneho správania sa svojich synov a bývalého manžela, mala strach bývať v byte, bola nimi aj
fyzicky napadnutá a pre obavu o zdravie byt užívať nemohla, odišla bývať ku sestre do B.. Narušenévzťahy medzi matkou a jej synmi preukazuje podľa názoru súdu aj zápisnica o podaní oznámenia zo
dňa 7.8.2008 ( odkaz súdu na č.l.45 spojeného spisu - sp.zn. 5C/179/2015 ) H. L. vo veci priestupku proti
občianskeho spolunažívaniu voči svojim synom, ktorí ju mali napadnúť aj s jej bývalým manželom ako

aj lekárske potvrdenie zo dňa 21.8.2008 ( na č.l. 43 spojeného spisu sp.zn. 5C/179/2015 ). V uvedený
deň skutočne došlo k incidentu medzi nimi, svedkyňa C. S. - sestra H. L. uviedla, že síce osobne pri
incidente nebola, ale navštívila svoju sestru v nemocnici ešte v ten istý deň, bola vo veľmi zlom fyzickom
a psychickom stave a ostala u nej určitý čas aj bývať.

12. Vážne narušené vzťahy medzi H. L. a jej synmi vyhodnotil okresný súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané. Následne konštatoval splnenie prvého zákonného
predpokladu pre zrušenie spoločného nájmu bytu podľa § 702 ods.2 Občianskeho zákonníka, teda taký
stav a vzťahy ktoré bránia užívaniu bytu spoločnými nájomcami.

13. Stav narušenia vzťahov ale zavinili synovia H. L., ide o dlhodobé narušenie vzťahov medzi

matkou a synmi a to svedčí o tom, že žalobkyňa byt dobrovoľne neopustila. Za neprípustné vyhodnotil
okresný súd nemorálne správanie sa synov voči svojej matke v dôsledku čoho musela opustiť byt,
takémuto správaniu by nemala byť poskytnutá súdna ochrana. Synovia so svojim otcom si vynútili
vstup do bytu, hoc sa tak stalo pod dohľadom polície, ich správanie sa k žalobkyni - v tej dobe podľa
rozhodnutia súdu nájomníčky bytu ( uhradzovala v rokoch 2007 a 2008 aj nájomné za byt ) je v

rozpore s dobrými mravmi. Od uvedeného incidentu ( zo dňa 6.8.2008 ) žalobkyňa má veľké zdravotné
problémy psychického charakteru, ich pôvod spočíva v tom, ako sa k nej zachovali vlastní synovia. Títo
ju nezdravia, nekomunikujú s ňou, žalobkyňa sa ich bojí, je v strese v ich prítomnosti. Žalobcovia sú v
produktívnom veku, majú omnoho vyššiu schopnosť sa živiť, nájsť si bývanie, oproti ich matke, ktorá
investovala nemalé finančné prostriedky do predmetného bytu. Hoc v dobe rozhodovania žalobkyňa

bývala so svojim priateľom v jeho byte ktorý získal po rozvode, nie je tam však ako nájomca, ani natrvalo,
ani prechodne.

14. Súd uzavrel, že zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov sporu (H. L. a jej synov) vzhľadom
na narušené vzťahy je jediným možným riešením. Za jediného nájomcu bytu určil H. L., prihliadol na

účelné využitie bytu v súlade so záujmami spoločnosti, na jej zdravotný stav a sociálne pomery strán
sporu, ich pracovné zaradenie, zásluhy o získanie bytu, príčiny vzniku stavu, ktorý bráni spoločnému
nájmu bytu a na predpoklady pokojného a riadneho spolužitia osôb, ktoré budú byt spoločne užívať.

15. Postupujúc podľa § 107 a 112c ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka priznal žalovaným 2,3

iba náhradné ubytovanie voči žalobkyni s povinnosťou sa z bytu vysťahovať a ho vypratať v lehote 60
dní od zabezpečenia náhradného ubytovania. V tejto súvislosti súd vychádzal z toho, že žalovaní v rade
2 a 3 zavinili (spôsobili) vznik takého stavu, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu, bez akýchkoľvek
zásluh nadobudli predmetný byt do nájmu, neinvestovali žiadne finančné prostriedky na jeho obnovu,
neplatili nájomné, navyše v ich osobe ide o mladých, zdravých ľudí v produktívnom veku, ktorí musia

byť spôsobilí sa o seba postarať vrátane zabezpečenia bývania.

16. Súd úspech/neúspech žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v rade 2) a 3) vyhodnotil za rovnaký, z
tohto dôvodu ani jednému z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným v rade 1) súd konštatoval neúspech žalobkyne a žalovanému v rade 1) úspešnému v spore

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.. Dodal, že o výške náhrady trov
rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

17. Proti rozsudku, čo do výroku II. sa odvolali žalovaní v rade 2) a 3), J. L. a K. L.. Uviedli, že súhlasia
so zrušením spoločného nájmu bytu č. 15 v bytovom dome súp. č. XXX pod č. 14 nachádzajúceho sa

na X. Y. v H.e, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. H., nestotožňujú sa ale s rozhodnutím súdu v tej časti,
keď výlučným nájomcom bytu určil ich matku - žalobkyňu H. L. a im uložil povinnosť byt vypratať.

18. Potvrdili, že vzťahy medzi nimi a matkou nie sú dobré, popreli, že to zavinili iba oni. Súd prvej
inštancie podľa ich názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ich označil za zodpovedných

za zlé vzťahy s matkou, pretože vzťahy s ňou boli narušené už dávno predtým. V čase, keď odišli
pracovať do zahraničia (rok 2007) matka si nasťahovala do bytu svojho partnera, všetky ich osobné
veci dala do pivnice, kde sa zničili a bolo potrebné všetko vyhodiť. Bolo to ešte v čase, keď ich otecstále mal nájomný vzťah k predmetnému bytu a rozhodnutím súdu nebol zrušený spoločný nájom medzi
ich matkou a otcom.

19. Zotrvávajú na tom, že žalobkyňa ( matka ) byt opustila dobrovoľne, nakoľko mala nového partnera s
ktorým chcela žiť samostatne. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci, žeby bola nútená
opustiťbyt.Ajnapojednávanídňa10.12.2018uvádzali,žematkapoodchodezdomácnostizrušilaodber
elektrickej energie a káblovej televízie, z tohto dôvodu boli odpojení od elektrickej energie, pričom ich o
tom matka ani neinformovala. Pokiaľ súd poukazuje na to, že matka mala investovať nemalé finančné

prostriedky do predmetného bytu, nie je im zrejmé z čoho súd pri tomto tvrdení vychádzal, keďže toto
rovnako preukázané nebolo. Byt stále je v pôvodnom stave, ich matka jedine si zakúpila záclony a nové
linoleum. Pokiaľ zaplatila nejaký nedoplatok, resp. nájomné, tieto finančné prostriedky jej vždy dal ich
otec v hotovosti do rúk.

20. Nesúhlasia s hodnotením okresného súdu, že ich správanie je v rozpore s dobrými mravmi, že je

nemorálne. Svoj názor súd založil len na vyjadrení matky, že bola fyzicky napadnutá z ich strany. Toto nie
je pravda, čo preukázali doložením rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní, ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, teda, že sa nestal skutok,
pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. S touto skutočnosťou sa ale okresný súd bližšie nezaoberal. Súd
iba poukazoval na to, k narušeniu vzťahu došlo v čase, keď sa domáhali vstupu do bytu, ktorého boli aj

oni spoločnými nájomcami. Zdôrazňujú, že na vstup do bytu ako spoloční nájomcovia mali právo, v tom
im ale matka bránila. Aj zo strany policajnej hliadky bolo konštatované, že sú oprávnení vstupovať do
bytu. Nie je im potom zrejmé, na akom základe okresný súd uvádza, že si vynútili vstup do predmetného
bytu, keď predtým skonštatoval, že na to oprávnenie mali. Pokiaľ súd považoval za nelogické, aby
matka podávala trestné oznámenie, keby nedošlo k narušeniu vzťahov, s týmto názorom nesúhlasia,

je totiž všeobecne zrejmé, že ľudia zneužívajú možnosť podávať trestné oznámenie, resp. oznámenie
o priestupkoch, nakoľko ide o konanie nespoplatnené a vo väčšine prípadov skončí zastavením, ako
sa tak stalo aj v ich prípade.

21. Do spisu doložili aj rozhodnutie o tom, že ich matka bola uznaná vinnou zo skutku, že im odoprela

vstup do bytu v rámci spomínaného incidentu dňa 6.8.2008 a bola jej uložená pokuta. Na uvedené
opakované poukazovali aj na pojednávaní konanom dňa 10.12.2018, s touto skutočnosťou sa ale
okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.

22. V prípade nepodania odvolania by ich práva boli porušené, keď okresný súd už v rámci prvého

rozhodnutia vo veci vôbec nerešpektoval ich práva ako nájomcov. V byte majú záujem naďalej zostať
ako nájomcovia. Napokon v byte žije s nimi i otec, starobný dôchodca. Ako otec aj oni v tomto byte
vyrástli, narodili sa tam, spolu sa o otca starajú a pomáhajú mu aj po finančnej stránke. Navyše, K. L.
je stopercentný invalidný dôchodca z dôvodu onkologického ochorenia.

23. Tvrdia, že zo strany ich matky došlo k takému konaniu a správaniu, ktorým sa ich vzájomné vzťahy
viac narušili, z bytu ich vyhadzovala, zničila im osobné veci, nechcela ich pustiť do bytu aj keď na to
boli oprávnení, za čo aj bola uznaná vinnou. Jej jediným záujmom bolo predmetný byt kúpiť do svojho
výlučného vlastníctva, následne ho predať, keďže má veľa dlhov. Ani po vážnom ochorení neprejavila
o svojho syna - žalovaného v rade 3 ) K. L. záujem, nekontaktovala ho, ani sa ho neopýtala ako sa

má. Podľa ich názoru práve správanie sa ich matky je v rozpore s dobrými mravmi. Oni od roku 2008 v
predmetnombytenepretržitežijú,obytsastarajú,platianájomnéainéúhradysúvisiacesužívanímbytu,
ich matka na nájomné, resp. úhrady súvisiace s užívaním bytu neprispieva žiadnou sumou už niekoľko
rokov (od roku 2016). V súhrne všetkých hore uvádzaných dôvodov žiadajú odvolací súd, aby vyhovel
ich žalobe o zrušenie spoločného nájmu bytu s tým, že ďalšími nájomcami bytu sa stanú oni/odvolatelia.

24. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila s rozhodnutím okresného súdu, žiadala
jeho potvrdenie v odvolaním napadnutej časti. Uviedla, že jej synovia už v priebehu konania prezentovali
protichodné vyjadrenia o vzťahu s ňou ako matkou, rozvrátené vzťahy priznávajú aj v odvolaní. Je
zarážajúce ich tvrdenie o tom, že byt opustila dobrovoľne. Došlo k jej napadnutiu, zraneniam

vyžadujúcim si aj jej ošetrenie. Napriek tomu, že trestné stíhanie bolo zastavené je nepochybné, že
vzťahy medzi nimi boli viac ako napäté. Keď sa vrátila z ošetrenia do bytu, boli všetky jej veci vyhádzané
zo skríň a oblečenie spolu s časťami nábytku na jednej kope uprostred miestnosti. Po takomto incidente
logicky mala strach zo svojich synov a prijala dočasné ubytovanie u svojej sestry. Ani prinajmenšom sanedá hovoriť o dobrovoľnom opustení domácnosti. Aj jej sestra C. S. vo veci vypočutá ako svedkyňa
videla následky jej fyzického napadnutia približne cca 3 hodiny po tom, následky boli evidentné čo sestra
i priateľ potvrdili svedectvom v spore.

25. Ako rodič zabezpečovala všetky potreby synov. Ich otec síce do rozvodu manželstva prispieval na
chod domácnosti, ale inak sa o ich výchovu nestaral. Deti aj po rozvode ich manželstva v roku 1997
jednoznačne vyjadrili vôľu ostať s ňou. Až do roku 2008 ich vzťahy boli dobré, o svojich synov sa starala
finančne aj materiálne dlho po ich plnoletosti a uhradzovala i náklady na byt. Jej partner pán Loula mal

s nimi spočiatku tiež dobré vzťahy, snažil sa im pomôcť aj pri hľadaní zamestnania, bol ochotný uhradiť
synovi i náklady za vodičské oprávnenie na nákladnú dopravu, aby sa mu zvýšili možnosti pri hľadaní
zamestnania. Synovia pred odchodom do Anglicka pracovali mimo územia H., v rôznych mestách po
Slovensku a v Česku, doma sa nezdržiavali aj 9 - 10 mesiacov v roku a vracali sa približne 3 x za rok,
niekedy neboli doma ani na Vianoce. Ona začala žiť v predmetnom byte so svojim partnerom, bývanie
prispôsobili svojim potrebám, čo považuje za logické v prípade nájomcov zdržujúcich sa v byte cca 3

krát v roku, pričom náklady za bývanie neuhradzovali.

26. Pracovala celý život, bola riadne zamestnaná, invalidnou sa stala po opustení spoločnej domácnosti.
Nadnesene povedané, bola z bytu vyštvaná synmi, pričom situáciu využil jej bývalý manžel, ktorý
sa nasťahoval naspäť do bytu napriek tomu, že jeho nájom v byte zanikol na základe rozhodnutia

Okresného súdu Martin vydaného v konaní 8C/56/2008. V byte realizovala investície ( napr. pracovná
doskanakuchynskejlinke,vrátanedrezuavodovodnejbatérie,kuchynskýstôlzostoličkami,chladnička,
chodbový nábytok, automatická pračka, sedačka, kreslo v obývačke, televízor...atď.), nedoplatky na
nájomnom, ktoré spôsobil bývalý manžel v roku 2007 uhradila z bankovej pôžičky, o tom sa nachádzajú
doklady v spise.

27. Stala sa nájomníčkou bytu spolu s manželom a s deťmi po smrti otca manžela, prešlo na nich
užívacie právo k bytu v roku 1995, teda pred 24 rokmi. Ona sa o byt starala, zveľaďovala ho, platila
úhrady a bola na základe dokazovania v konaní 8C/56/2008 uznaná za výlučnú nájomníčku bytu.

28. Oznámenie o invalidite syna K. L. pochádza z októbra 2018. Okrem prezentácie, že je onkologickým
pacientom už vôbec nič vydokladované nebolo, napokon invalidita onkologického pacienta sa posudzuje
až po určitom období trvania ochorenia na základe dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, preto
táto informácia podložená zdravotnou dokumentáciou mohla byť predložená v súdnom konaní, avšak
nebola. O zdravotných problémoch svojho syna K. L. napokon sa dozvedela až z doručeného odvolania.

29. Dodáva, že jej invaliditu na ktorej majú svoj podiel aj ňou opísané okolnosti trvajúce od roku 2011
vydokladovala aj na súde, kde synovia boli prítomní, napriek tomu neprejavili o ňu žiaden záujem, z ich
strany sa dočkala iba urážok a poníženia.

30. V ďalšom štádiu strany sporu sa už písomne nevyjadrovali.

31. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP"), po zistení
že odvolanie podali na to oprávnené strany sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi ich odvolania, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II.) zmenil podľa § 388 CSP. Nedotýkal sa rozsudku v
odvolaním nenapadnutom výroku I. ( zamietnutie žaloby voči žalovanému v rade 1.) a súvisiaceho
výroku III. o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1.).

32. Z vykonaného dokazovania odvolací súd zhodne ako okresný súd uvádza v dôvodoch rozhodnutia,
považuje za nesporne preukázané, že :
- žalobkyňa a žalovaní 2),3) sú spoločnými nájomcami bytu č. 15 v bytovom dome s. č. XXX, vchod
č. 14 nachádzajúceho sa na námestí Ľ. Y. v H.
- ich spoločný nájom vznikol zo zákona, titulom prechodu nájmu v dôsledku smrti pôvodného nájomcu

bytu ( D. L. ) s ktorým žili v spoločnej domácnosti
- rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/56/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7 Co 182/2009 bol riešený iba spoločný nájom bytu medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom( synom pôvodného nájomcu ) a spoločný nájom žalobkyne a jej detí ( žalovaných 2,3) predmetnými
rozhodnutiami súdov
riešený nebol

- žalovaní 2,3 trvale spoločnú domácnosť ako nájomcovia bytu trvale neopustili.

33. Odvolacie tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa dobrovoľne, trvalo opustila spoločnú domácnosť
ako nájomca, pretože chcela žiť samostatne so svojim priateľom neobstojí, nemá totiž podľa názoru
odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zistenom skutkovom stave. Práve naopak,

žalobkyňa v predmetnom byte trvalo bývala, náklady za užívanie bytu uhradzovala, teda správala sa s
právami a povinnosťami nájomcu až do tzv. inkriminovaného dňa 6.8.2008, kedy medzi ňou a jej synmi
( žalovanými v rade 2,3 ) došlo k zásadnému vzájomnému konfliktu v otázke užívania bytu. Žalovaní 2,3
sa uchádzali o právo bývania v byte avšak v dôsledku výmeny zámku žalobkyňou sa do bytu nedostali,
napokon táto konfliktná situácia bola riešená aj za asistencie polície. Neumožnenie vstupu synom do
bytu žalobkyňou preukazuje aj trestný rozkaz Okresného súdu Martin vydaný pod sp.zn. 13 T/54/2009-

57 ( odkaz odvolacieho súdu na č.l. 299 spisu ) konštatujúce jej zavinené konanie. Hoc odvolací súd
nevylučuje, že takéto konanie žalobkyne vyvolalo negatívnu ( neprimeranú ) reakciu voči nej zo strany
synov a ku vzájomnému sporu dňa 6.8.2008 medzi ňou a synmi kvôli užívaniu bytu aj skutočne došlo,
preto aj dospel k záveru, že žalobkyňa byt neopustila dobrovoľne ale pod vplyvom strachu a obáv z
ďalších konfliktov. Znamená to, že jej právo nájomcu ( spoločného ) k bytu nezaniklo. Od uvedenej doby

byt užívajú ako nájomcovia žalovaní 2,3, a pokiaľ uhradzujú náklady bývania, platia len za to, čo aj reálne
užívajú. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými sa neusporiadali, naďalej pretrváva animozita v ich
vzájomných vzťahoch čo potvrdzujú aj ich podania podľa obsahu. Za tejto situácie je možné uzavrieť,
že v danom spore ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože vo vzájomných vzťahoch účastníkov
existuje taký stav, ktorý bráni spoločnému užívaniu bytu s nimi ako spoločnými nájomcami, následne

je preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky ustanovenia § 702 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka pre zrušenie spoločného nájmu bytu medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 2 ) a 3).

34. Zásadnou otázkou zostáva, ktorí zo spoločných nájomcov bude byt ďalej užívať, v nej odvolací súd
prijal odlišný názor ako okresný súd. Prioritne vychádzal z výsledkov dokazovania, že „ spor o byt

„ „ spor o právo nájmu a o zrušenie spoločného nájmu" nevyvolali iba žalovaní 2, 3, ale k tomu prispela
aj žalobkyňa. Hoc disponovala rozhodnutím súdu, ktorým bola určená za výlučného nájomcu bytu, mala
vedomosť aj o tom, že právo nájmu ( spoločného ) k bytu vzniklo aj jej synom po úmrtí ich starého
otca z otcovej strany, že jej synovia, hoc odchádzajú za prácou do napr. zahraničia, alebo na iné miesta
na Slovensku, ale sa do bytu, do svojho domova vrátili, mali tam svoje osobné veci, za tejto situácie

bolo žiaduce, aby so svojimi synmi otázku bývania ( nájmu v byte ) serióznou formou ako ich matka
minimálne prekonzultovala, zrejme sa tak nestalo. Ďalej odvolací súd prihliadol na to, že sporný byt je
reálne užívaný od r. 2008 žalovanými v rade 2, 3., a v neposlednom rade aj na to, že prípadné určenie
žalobkyne za výlučného nájomcu bytu s uložením jej povinnosti zabezpečiť žalovaným 2,3 bytovú
náhradu, by pre ňu znamenalo neprimeranú ekonomickú aj osobnú záťaž vzhľadom na jej možnosti,

schopnosti, zdravotný stav a príjem. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd v rámci zmeneného výroku
určil, že žalovaní 2 a 3 budú byt ako nájomcovia ( spoloční ) užívať. V rámci usporiadania veci odvolací
súd vychádzajúc aj z ust. § 712 c ) Občianskeho zákonníka považoval za správne ponechať žalobkyni
„ právo bývania „ v byte do tej doby, pokiaľ jej žalovaní 2 a 3 nezabezpečia náhradný byt. Tu upozorňuje
na to, že právo bývania má charakter vecno-právneho zaťaženia bytu, ide o vecné právo, ktoré sa vždy

týka„bytu„kuktorémuexistovaloprávonájmu. Ďalejpoznamenáva,ževdôsledkuzrušeniaspoločného
nájmu bytu žalobkyne a žalovaných v rade 2), 3 ) zanikne povinnosť žalobkyne zabezpečiť svojmu
bývalému manželovi ( ako bývalému spoločnému nájomcovi ) náhradný byt.

35. Všetky horeuvedené súvislosti a úvahy viedli odvolací súd ku zmene rozsudku okresného súdu vo

výroku II. V dôsledku tejto zmeny odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP v aplikácii s § 255 ods. 2 CSP
posudzoval vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými náhradu trov celého konania ( prvoinštančné a
odvolacie ), plne úspešný v spore nebol ani jeden z nich, preto odvolací súd žiadnemu z nich nárok na
náhradu trov nepriznal.

36. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.