Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909205606
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5909205606.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S.

XX/XX, Q., zast. JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, AK M. Pišúta 919/2, Lipt. Mikuláš, proti žalovanej
v 1.rade: M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o.,
so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Q., IČO: 37977504, žalovanému v 2.rade: F. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXX, zast. JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom, AK J. Fándlyho 2163, 010 01 Žilina, o
náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 13.500,00 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do 3 dní odo dňa právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa16.10.2009prostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu domáhala, aby súd uložil žalovanej v 1.rade a žalovanému v 2.rade zaplatiť jej spoločne
a nerozdielne sumu 1.628,59 eur ako náhradu majetkovej ujmy spočívajúcej v úhrade primeraných
nákladov spojených s pohrebom a sumu 200.000,00 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku
porušenia práva na ochranu osobnosti, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobkyňa poukázala, že žalovaní
v 1. a 2. rade boli rozsudkom súdu uznaní za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 224 ods.1,2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného
do 31.12.2005, keď z dôvodu porušenia dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona č. 315/1996
Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách spôsobili smrť jej mal. dcéry R. Z., nar. XX.X.XXXX,
ktorá na následky utrpených zranení zomrela na mieste dopravnej nehody dňa 17.6.2005. Žalobkyňa
poukázala, že priamy následok zavineného protiprávneho konania žalovaných v 1. a 2. rade spočíval
v poškodení zdravia a následnej smrti mal. dcéry žalobkyne. V súvislosti s tým vznikla žalobkyni
majetkováujmaspočívajúcavúčelnevynaloženýchnákladochspojenýchspohrebom.Tietonákladyboli

vyčíslené Pohrebníctvom Azíz & syn spol. s r.o., Ružomberok, na základe faktúry za pohrebnú službu
č. 24405 zo dňa 21.6.2005 a potvrdenky č. 244, spolu vo výške 217,85 eur, ďalej náklady na zriadenie
pomníka a úpravu hrobu boli vyčíslené dodávateľom služby Ľubomír Kľačko - LKT kamenárstvo a
stavebná činnosť, Ružomberok, za základe faktúry č. 0806/2008 zo dňa 6.8.2008 vo výške 1.410,74
eur, teda celkové náklady spojené s pohrebom predstavujú sumu vo výške 1.628,59 eur. Žalobkyňa
prehlásila, že tieto náklady jej neboli ani sčasti uhradené pohrebným podľa ust. § 101 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento nárok uplatňuje žalobkyňa

voči žalovaným v 1. a 2. rade zo vzniknutej zodpovednosti za škodu s poukazom na ust. § 449 ods.2
Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k § 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v súvislosti
s protiprávnym zavineným konaním žalovaných v 1. a 2. rade utrpela aj nemajetkovú, citovú ujmu, ktorúmožno považovať za zásah do jej práva na ochranu súkromia a rodinného života. Žalobkyňa uviedla,
že stratila možnosť realizácie ďalšieho rozvoja rodinného života so svojou dcérou a je o citový vzťah k
svojmu dieťaťu ako najbližšiemu rodinnému príslušníkovi ochudobnená. Ide o zásah nereparovateľný a

ujma žalobkyne je trvalá a nezvratná. Poukazujúc na duševné utrpenie, ktoré musela ako matka prežiť,
nemožno považovať morálne zadosťučinenie za postačujúce na zmiernenie jej nemajetkovej ujmy v
emocionálnej oblasti, preto žiada relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka vo výške 200.000,00 eur. Zavineným konaním na strane žalovaných v 1. a 2.
rade jej vznikol nenapraviteľný následok prejavujúci sa celoživotnými traumatizujúcimi spomienkami na

násilnú stratu milovanej osoby. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je odôvodnená najmä trvalou stratou
možnosti vytvoriť si blízky citový vzťah so zomrelou dcérou a vytvoriť si kompletnú rodinu. Žalobkyňa
uviedla, že bola priamym svedkom usmrtenia dcéry, čo u nej vyvolalo šokovú reakciu a pri akomkoľvek
podnete,ktorýjejprivediespomienkynatútoudalosť,pociťujestavyťažkejúzkostiastrachu.Jejduševný
stav odôvodňoval potrebu psychiatrickej liečby, avšak ona pomoc odborníka nevyhľadala, pretože má aj
ďalšie deti. Stratu milovanej dcéry nedokáže nahradiť ani narodenie ďalšieho dieťaťa. V dôsledku straty

dcéry došlo medzi ňou a jej bývalým manželom k rozvratu vzťahov, ktorý viedol k zániku ich manželstva.

2. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.6.2010 uviedla, že akákoľvek zmienka na jej
dcéru R. znamená pre ňu opätovnú traumu a vyvoláva u nej pocit úzkosti. Zobrali jej milovanú dcéru,
ktorú má stále pred očami a stále ju miluje. Stále na ňu myslí. Keď sa stala dopravná nehoda, bola v

šoku. Odvtedy ubehlo 5 rokov, ale stále to má pred očami, cca dva mesiace od nehody otehotnela, ale v
tehotenstvemalaproblémy,celétehotenstvopreplakala.Narodilsajejsyn,ktorýmápsychicképroblémy,
dlhodobo chodia na terapiu. Túto situáciu psychicky znáša zle, na túto udalosť sa nedá nikdy zabudnúť.
Nehodu videla na vlastné oči. Neskôr narodený syn jej stratu mal. R. nenahradil. Po tejto udalosti manžel
začal piť alkohol, hrával automaty a pred dvoma rokmi bolo ich manželstvo súdom rozvedené. V tejto

tragickej situácii jej pomohla jej rodina, najmä matka, ktorú často navštevovala. Táto jej pomáhala najmä
psychicky. Má dve deti, a to dcéru N., nar.XX.X.XXXX a syna R., nar.X.X.XXXX. Svedkom dopravnej
nehody bola aj dcéra N., táto nemá dobrý prospech v škole, je zakríknutá. Priamo po nehode, aj neskôr
sa jej pýtala, prečo jej sestra zomrela, na to sa ju snažila zabaviť niečím iným, aby na to stále nemyslela.
Ďalej žalobkyňa uviedla, že má partnerský vzťah, ktorý začal pred rokom.

3. Svedkyňa Z. E. - matka žalobkyne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.9.2010 uviedla, že
bezprostredne po dopravnej nehode chodievala dcéra za ňou často takmer každý deň. Bolo jej smutno,
vôbec to nezvládala. Utrpela strašnú psychickú ujmu, a je to strašné doteraz. Najprv plakala, potom sa
uzavrela do seba. Keď dcéra porodila R., bola na pôrodnici s jednou pani od nich aj s rodiny s tým,

že tiež sa jej narodilo dievčatko. Dcéra však jej dieťa do 3 rokov nemohla vidieť, lebo jej to vždy prišlo
veľmi ľúto. Po nehode bola u nej zo 3-krát pohotovosť, lebo jej museli dať ukľudňujúcu injekciu, stále
len plakala. Ťažko jej bolo dcére niečo radiť, nevedela ako ju ukľudniť. Prišlo to náhle, nikto to nečakal.
Snažila sa ju nejako utešiť. Pred ňou neplakala, hoci sama je ľútostivý človek. Mala aj také nápady, že
mohla radšej ona zomrieť, že si dačo spraví, na to jej povedali, že ešte má N., že sa to takto nedá riešiť.

Radili jej, že by bolo lepšie, keby mala dieťatko, že by zabudla. Tým si to fakticky dosť pripomínala, keď
sa dieťa narodilo, dosť plakala. Keď sú Vianoce a Silvester, všetci plačú. Tiež keď je výročie nehody,
dcéra nejde na cintorín, lebo jej všetko pripomína tú udalosť. To neprejde, zostane to celý život. Jej dcéra
odbornú pomoc nevyhľadala, prežívala to sama, resp. za ich pomoci. Aj N. bola pri nehode a isto tá
udalosť na nej zanechala nejaké následky.

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.12.2012 uviedla, že keby ju súd nepredvolal,
tak nepríde, lebo tá udalosť stále v nej vyvoláva negatívne pocity. Keď jej prišlo predvolanie, už týždeň
pred pojednávaním prežívala strašné pocity. Stratou dcéry jej bola spôsobená citová ujma. Ťažko sa jej
vyjadruje k tomu, aký má dnes život a aký by mal byť, keď stratila dieťa. Vždy si na dcéru spomenie, keď

by mala narodeniny. Porovnáva ju s druhými deťmi, aká by bola veľká, každý deň si na ňu spomenie.
Keď vidí autá, má strach. Napriek uplynulému času, keď si spomenie na tú nešťastnú udalosť, prežíva
smutné pocity, má depresie, volá mame so sestrami, potrebuje sa s nimi porozprávať.

5. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že je si vedomý toho, že hodnota života sa v peniazoch

vyčísliť nedá. Výška nároku je odôvodnená najmä okolnosťami prípadu. Žalobkyni vznikla trvajúca, nie
reparovateľná psychická ujma, ktorá ju bude sprevádzať po celý zvyšok jej života. Žalobkyňa prežila
postraumatický šok, zažila citovú ujmu, ktorá sa prejavuje v tom, že musí prežívať nepríjemné pocity a
nemôže prežívať príjemné pocity so svojou milovanou dcérou. Napriek uplynulému času stále prežívaúzkostné stavy a táto nepríjemná udalosť bola jednou z príčin rozpadu jej manželstva. Doposiaľ sa s
touto situáciu žalobkyňa nevyrovnala. Výsledky vyšetrovania spoluzavinenie žalobkyne nepreukázali.
Ide o absolútny zásah v najvyššej možnej miere závažnosti. Pokiaľ sa týka majetkových pomerov

žalovanej v 1.rade, nejednalo by sa o likvidačný nárok zo strany žalobkyne. Z trestného spisu vyplynulo,
že je zamestnaná, dobre situovaná a prispieva na charitu. Je majetná. Uplatňovaný nárok žalobkyne
považuje za dôvodný, nakoľko žalobkyňa v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných v
1. a 2. rade stratila možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja svojho rodinného života s milovanou dcérou
R. a je ochudobnená o citový vzťah k blízkemu rodinnému príslušníkovi. Spôsobenú citovú ujmu je

potrebné považovať za zásah do práva na ochranu súkromia a rodinného života chráneného článkom 7
Medzinárodného paktu občianskych a politických práv, článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, článkom 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a článkom 19 ods. 2
Ústavy. Žalovaní v 1. a 2. rade svojím zavinením protiprávnym konaním porušili predpisy na úseku
cestnej premávky, následkom čoho došlo k usmrteniu mal. R.. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
považuje za nepremlčateľný, čo vyjadril aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení. Závažný nárok

na priznanie satisfakcie v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho
zákonníka sa premlčuje, po všeobecnej 3-ročne premlčacej lehote nemá zákonný podklad. Faktickým
vydelením tohto inštitútu zo strany nemajetkových osobnostných a tým nepremlčateľných práv by došlo
k výraznému obmedzeniu možnosti uplatnenia práva na ochranu osobnosti fyzických osôb, pričom
určitá podobnosť reparačnej funkcie peňazí u majetkových nárokov sama o sebe neposkytuje zákonný

podklad pre premlčanie tohto práva. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje zabezpečenie
rešpektovania ochrany osobnosti fyzickej osoby, a preto ako právorýdzosť osobnej povahy nemožno
ho vydeliť z okruhu nepremlčateľných majetkových práv, hoci satisfakcia sa vyjadruje prostredníctvom
finančných prostriedkov. Výšku uplatneného nároku odôvodňujú okolnosti a osoba škodcov, preto lebo
ich zavinením protiprávnym konaním bola spôsobená žalobkyni absolútna nereparovateľná a trvalá

citová ujma. Ďalej táto nešťastná udalosť priniesla negatívne pomery do jej rodiny, ktoré viedli až k
rozvodu manželstva. Žiaden z orgánov, ktoré konali vo veci, nekonštatoval spoluzavinenie žalobkyne
na tejto udalosti. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel. Z judikatúry slovenských európskych súdov vyplýva,
že postupne sa stierajú rozdiely medzi pojmom náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline v trestnej veci strana 5 v odôvodnení, kde je uvedené, že

na vzniku dopravnej nehody s nenapraviteľným následkom majú obidvaja žalovaní vinu a bez konania
ktoréhokoľvek z nich by k dopravnej nehode nedošlo.

6. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v spore - vzniesol námietku premlčania, keď poukázal,
že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy došlo dňa 17.6.2005 a žalobkyňa

podala žalobu dňa 16.10.2009, teda po 4 rokoch 3 mesiacoch a 29 dňoch. K ukončeniu uplynutia
3-ročnej všeobecnej premlčacej doby došlo uplynutím dňa 17.6.2008, preto žaloba bola podaná po
uplynutí premlčacej doby. Žalobkyňa v čase pred začatím občianskeho súdneho konania nijakým právne
relevantným spôsobom (a v žiadnom konaní) neuplatnila svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, preto 3-rpčná premlčacia lehota plynula nepretržite. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

je nárokom osobnostným a predpokladá aktívne konanie každej z osôb, do osobnostných práv ktorej
bolo zasiahnuté. V trestnom konaní nebol uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka predstavuje
jedno z parciálne relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo nestačí na vyváženie a

zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide
o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným akvivalentom má
za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy. V uvedenom zmysle je určujúci obsah nároku
a nie predmet jeho ochrany podľa dovolacieho súdu. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu

času neboli priznané žiadne právne účinky. Preto navrhol, aby súd vo vzťahu k nemu žalobu zamietol.
Jednoznačným vinníkom tejto tragédie je tá osoba, ktorá viedla motorové vozidlo žalovanej v 1.rade
a jej manžela. Žalobkyňa si nemôže svoje práva odvodzovať od práv, ktoré si uplatnil jej bývalý
manžel, pretože tieto práva vyplývajúce z porušenia práv spätých s ochranou osobnosti sú osobnostné
práva viažúce sa výlučne na osobu, sú neprevoditeľné a smrťou zanikajú. Okrem toho bývalý manžel

žalobkyne si uplatnil nárok na náhradu škody. Poukázal, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je
peňažným nárokom - osobným právom majetkovej povahy, na ktorý sa aplikujú všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o premlčaní, a to najmä § 100 a 101 Občianskeho zákonníka a uplatnenie §
106 Občianskeho zákonníka je vylúčené, nakoľko ide o iný nárok, než je náhrada škody. Poukázal, žežalobkyňa mala samostatné procesné postavenie v trestnom konaní ako strana trestného konania, bola
povinná samostatne si uplatňovať nároky na náhradu škody. Zo spisu nevyplýva, že by S. Z. zastupoval
žalobkyňu ako splnomocnenec. Odvodzovať svoj nárok od konania inej osoby nie je prípustné. Ak by

si žalobkyňa uplatňovala svoje práva v dôsledku spôsobenej jej vtedajšiemu manželovi, mohla by tak
podľa § 15 Občianskeho zákonníka konať iba v prípade, že by zomrel. Žalobkyňa uplatňuje svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená priamo jej. Ďalej uviedol, že uplatnenie námietky
premlčania nemôže byť v rozpore sa dobrými mravmi. Ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecné
ustanovenie hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v

súlade s dobrými mravmi a v prípade, že nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva,
ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo
výnimočných prípadoch. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva
uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania je inštitútom zákonným, použiteľným vo vzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Prispieva k istote v právnych vzťahoch. Ak
by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bolo len prostriedkom umožňujúcim poškodiť

iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou
normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa o výkon
práva formálne v súlade so zákonom, avšak išlo by o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie
vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka možno uvažovať len z konkrétnych
okolností,zaktorýchbolanámietkapremlčaniauplatnenáamuselibybyťnaplnenévnatoľkovýnimočnej

intenzite, aby bol odôvodnený významný zásah do princípu právnej istoty - odopretie práva uplatniť
námietku premlčania. Žalobca zdôraznil, že potom, ako dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v
Žiline a tento rozsudok Okresného súdu Ružomberok, konanie sa dostalo späť na súd prvej inštancie
a dokazovanie je opätovne vykonávané. Podľa žalovaného v 2.rade námietky premlčania sa netýka
koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods.4 a 205a OSP s výnimkou, ak by uplatnenie

tejto námietky bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v
ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. K okolnostiam, za akých bola
námietka premlčania uplatnená, žalovaný v 2.rade uviedol, že tieto nie sú v rozpore s dobrými mravmi.
Na strane žalobkyne totiž stoja dobré mravy a na strane žalovaného v 2.rade stojí zákonné právo vzniesť

námietku premlčania a ústavné právo na právnu pomoc. Ide o dve práva, ktoré sú zakotvené v právnych
predpisovvÚstaveSR,listinezákladnýchprávaslobôdavObčianskomzákonníku.Naopak,.žalobkyňa
svoj nárok na odopretie výkonu práva vzniesť námietku premlčania odvodzuje od nekodifikovaných
dobrých mravov. Žalovaný v 2.rade nevyvinul žiadne aktívne konanie voči žalobkyni, ktorá v dôsledku
tohto konania by mohla ním byť úmyselne uvedená do omylu a toto konanie by smerovalo k premlčaniu

jej práva. Bola to výlučne pasivita žalobkyne, na ktorú žalovaný v 2.rade nemal žiaden vplyv.

7.Uznesenímtunajšiehosúduč.k.5C/116/2016-630zodňa24.1.2017súdschválilzmieruzavretýmedzi
žalobkyňouažalovanouv1.radevnasledovnomznení:Žalovanáv1.rade sazaväzujeuhradiťžalobkyni
sumu 1,00 euro, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaná v 1.rade ani

žalobkyňa nemajú voči sebe navzájom nárok na náhradu trov konania.

8. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne k námietke premlčania vznesenej žalovaným v 2.rade.
Žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Poukázal, že jediným dôvodom pre zrušenie právoplatného
rozhodnutia bola skutočnosť, že spočíval na nesprávnom posúdení veci v tom smere, keď odvolací súd

konštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je nepremlčateľné a poznamenal,
že ním riešená dovolacia otázka nebola nastolená za účelom posúdenia, či žalobkyňa uplatnila svoje
právo v rámci plynutia premlčacej doby, teda táto otázka nebola dovolacím súdom riešená. Žalobkyňa
má za to, že nárok si uplatnila v rámci plynutia premlčacej doby. K udalosti zakladajúcej nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy došlo dňa 17.6.2005 a žalobkyňa si už v trestnom konaní pri svojej

výpovedi poškodenej v prípravnom konaní dňa 19.10.2005 uplatnila nárok na náhradu škody s tým,
že jej výšku upresní do skončenia vyšetrovania. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 10.3.2006
bol prítomný jej manžel S. Z., ktorý predložil špecifikáciu a vyčíslenie požadovanej škody, ktoré bolo
za oboch manželov, o čom svedčí vyjadrenie žalobkyne a jej manžela na hlavnom pojednávaní dňa
17.1.2007 . Obaja uviedli, že požadujú nahradiť to isté tak ako je uvedené na čl. 365, teda aj náklady

spojené s pohrebom v rovnakej výške, tie však boli len jedny a nemohli ich požadovať nahradiť
dvakrát. Škoda písomne špecifikovaná a vyčíslená manželom žalobkyne bola spoločná, lebo nemohli
požadovať zaplatiť dvakrát to isté. Žalobkyňa zdôraznila, že náhradu škodu si uplatnila sama pri
svojom výsluchu dňa 19.10.2015, len k jej vyčísleniu došlo prostredníctvom manžela. Potom najmenejod vyčíslenia škody dňa 10.3.2006 do skončenia trestného konania rozsudkom Krajského súdu v
Žiline dňa 28.2.2008 jej premlčacia doba neplynula, spočívala, preto žalobu podala v rámci plynutia
objektívnej trojročnej premlčacej doby, ako aj v rámci dvojročnej subjektívnej doby. Podľa žalobkyne

vznesená námietka premlčania je v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a preto žiada odoprieť
žalovanému požadovanú ochranu. Vznesená námietka ju značne poškodzuje a zánik uplatňovaného
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby voči nej by bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva za smrť dcéry v útlom veku, keď navyše úhradu
je možné realizovať zo zákonného poistenia žalovaného. Naviac počas trestného konania vedeného

nebola riadne ako poškodená informovaná o stave konania, nebol jej doručený odsudzujúci rozsudok
Okresného súdu Ružomberok ani rozsudok odvolacieho Krajského súdu v Žiline. Pokiaľ bol trestný súd
toho názoru, že žalobkyňa si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas, aj
naďalej jej zostalo postavenie poškodenej a súd s ňou mal ako s poškodenou konať. Taktiež poukázala
žalobkyňa, že počas celého pôvodného konania žalovaný bol pasívny, nezúčastňoval sa pojednávaní
a až do právoplatného skončenia pôvodného konania námietku premlčania nevzniesol, vzniesol ju až

po ôsmich rokoch od podania žaloby po zrušení právoplatného rozsudku uznesením dovolacieho súdu.
Žalobkyňa preto žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 13.500,00 eur z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s listinami založenými v spise, a to najmä s

vysvedčeniami mal. Valérie Z. v školskom roku 2007/2008 a 2009/2010, keď zistil zhoršenie prospechu
(hodnotenie známkou 3 z vlastivedy, matematiky a prírodovedy v II. polroku školského roku 2009/2010.
Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojených spisov, a to spisom Okresného súdu Ružomberok sp.zn.
2C/171/2008 v konaní o rozvod manželstva E. Z. a S. Z.a na návrh E. Z., pričom z návrhu bolo zistené,
že ako dôvody rozpadu vzťahov medzi manželmi boli uvádzané rozdielne povahové vlastnosti, absencia

spoločných záujmov, hráčska vášeň žalovaného a zároveň bolo uvedené, že vzájomné odcudzenie
manželov sa prehĺbilo úmrtím 3.dieťaťa manželov.

10. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/17/2006
vrátane vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-283/OdV-RK-2005. Bolo zistené, že Okresný súd Ružomberok

rozsudkom zo dňa 6.6.2007 pod č.k. 8T/17/2006-556 uznal žalovanú v 1.rade a žalovaného v 2.rade
vinnými, že dňa 17.6.2005 o 19.15 hod. žalovaná v 1.rade ako vodička viedla osobné motorové vozidlo
zn. Lancia EVČ: RK-358AC a žalovaný v 2.rade zn. Peugeot 406 EVČ: RV-404AM, obidvaja po ceste
č. I./18 od Žiliny do Ružomberka, pričom v kilometri 515/900 na križovatke hlavnej cesty s vedľajšou
došlo k ich zrážke tak, že žalovaná v 1.rade v dôsledku nevenovania sa dostatočnej pozornosti vedeniu

motorového vozidla a situácii v cestnej premávke bez toho, aby sa presvedčila, či neohrozí vodičov
jazdiacich za ňou, začala odbočovať doľava na cestu III. triedy smerom na miestnu časť Ružomberok
- Hrboltová, kde 2,2 metra za stredovou deliacou čiarou v protismere do jej ľavého predného boku
v dôsledku nevenovania sa dostatočnej pozornosti vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej
premávke a prekročením dovolenej rýchlosti pri predchádzaní kolóny vozidiel najmenej 125 km/hod.

svojou pravou prednou časťou narazilo vozidlo, ktoré viedol F. C., toto vozidlo bolo v dôsledku zrážky
odrazené vľavo a po prejdení dráhy 22 metrov narazilo do kočíka, ktorý pred sebou tlačil chodec F.
Z.a v tomto sa nachádzala mal. R. Z.ová a následne toto vozidlo prednou časťou narazilo do stojaceho
vozidla zn. Škoda Octavia, od ktorého sa odrazilo doľava, zišlo z vozovky na trávnik mimo cesty, kde sa
prevrátilo. Pri dopravnej nehode mal. R. Z.ová utrpela zranenia, ktorým na mieste nehody podľahla, teda

inému z nedbanlivosti spôsobili smrť, pretože porušili dôležitú povinnosť uloženú im podľa zákona, čím
spáchali trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného
do 1.1.2006. Za to žalovaná v 1.rade bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý jej
bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba na 4 roky. Taktiež jej bol uložený trest zákazu
činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 rokov. Žalovaný v 2.rade bol odsúdený na trest

odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorý mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 4 roky.
Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 rokov.
Ďalej poškodeného S. Z.a s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Následne
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 28.2.2008 pod č.k. 3To/156/2007-611 o odvolaní prokurátora,
žalovanej v 1.rade a Mgr. Q. V. proti označenému rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil

tento rozsudok v celom výroku o treste a odsúdil žalovanú v 1.rade na trest odňatia slobody vo výmere
15 mesiacov, ktorý podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a tiež uložil jej trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 6 rokov a žalovaného v 2.rade odsúdil na trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov, ktorý mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov.Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 10 rokov. Odvolanie Mgr. Q.
V. zamietol. Súd oboznámil s vyčíslením náhrady škody S. Z.om a pripojenými dokladmi na preukázanie
nároku S. Z.a na náhradu škody predloženými pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 10.3.2006, so

zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.1.2007 a so zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa
6.6.2007, s doručenkami k rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 6.6.2007, ďalej so zápisnicou
o verejnom zasadnutí konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 28.2.2008, s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline zo dňa 28.2.2008 a s doručenkou preukazujúcou prevzatie tohto rozsudku S. Z.om dňa 4.4.2008.

11. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co/94/2016-526 zo dňa 30.6.2016 rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti nenapadnutej
odvolaním, v ktorej súd čiastočne návrh zamietol, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 11.2.2016 sp.zn. 3Cdo/187/2013, v ktorom konštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy a preto podlieha premlčaniu, nemal inú možnosť,

len rozsudok súd prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená
žalovanou v 1.rade je nedôvodná, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
zmysle § 13 ods.2,3 Občianskeho zákonníka nepodlieha premlčaniu. Odvolací súd poukázal aj na
dôvod zachovania dvojinštančnosti konania a vymedzil úlohu súdu prvej inštancie opätovne vykonať

dokazovanie zamerané na posúdenie nároku žalobkyne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania s
poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR uvedené v zrušujúcom uznesení.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

13. Žalobkyňa uplatňovala v konaní nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom zásahu do
jej práva na ochranu osobnosti, a to práva na súkromie a rodinný život, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode dňa 17.06.2005 protiprávnym zavineným konaním žalovaných v 1. a 2. rade usmrtením dcéry
R., nar. 31.03.2005.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka zyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Občiansky zákonník zabezpečuje v citovanom ustanovení pre celú oblasť občianskeho práva
ochranu osobnosti každej fyzickej osoby formou všeobecnej úpravy - generálnej klauzuly. V tom istom
ustanovení zároveň na objasnenie tohto pojmu uvádza výslovne a príkladne niektoré jednotlivé typické
hodnoty osobnosti fyzickej osoby, okrem iného právo na súkromie, ktorých ochranu je potrebné v

oblasti občianskeho práva zaistiť pred inými subjektmi s rovnakým právnym postavením. Podmienkou
úspešného uplatnenia občianskoprávnej ochrany podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) je, že nejaví sa za postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou
úvahou, avšak s prihliadnutím na zákonné kritériá závažnosti vzniknutej ujmy a o okolnosti, za ktorých k

neoprávnenémuzásahudoosobnostidošlo.Určeniekonkrétnejvýškynáhradypotommusízohľadňovať
všetky okolnosti prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

15. Otázku, či právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčateľné, riešilo
Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR (judikát R 58/2014), pričom podľa neho právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochjeprávommajetkovejpovahy,ktorépodliehapremlčaniu.Zmyslominštitútujezvýšenie
istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom tohto inštitútu je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinnéosoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. V prípade práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch napriek tomu, že ide o satisfakciu nemateriálnych osobnostných práv,
jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy.

Určujúci je obsah nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorým je požiadavka na zaplatenie peňažnej
sumy a nie predmet ochrany.

16. V ďalšom súd skúmal, či žalobkyňa uplatnila svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v rámci plynutia premlčacej doby.

17. V konaní bolo preukázané, že k udalosti zakladajúcej nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej
ujmy došlo dňa 17.6.2005. Ďalej súd zistil, že žalobkyňa v trestnom konaní v rámci svojej výpovede
ako poškodenej v prípravnom konaní dňa 19.10.2005 uplatnila nárok na náhradu škody s tým, že
jej výšku upresní do skončenia vyšetrovania. Preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 10.3.2006 sa
však už žalobkyňa nezúčastnila. Zároveň do skončenia vyšetrovania nepredložila písomné vyčíslenie

požadovanej škody. Pokiaľ pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu manžel žalobkyne S. Z. predložil
špecifikáciu a vyčíslenie požadovanej škody, urobil tak vo vlastnom mene. Z trestného spisu súd nezistil,
že by žalobkyňa udelila mu za týmto účelom splnomocnenie. Vyhlásenia žalobkyne a jej manžela na
hlavnom pojednávaní k otázke uplatnenej náhrady škody, resp. jej vyčísleniu sú irelevantné, nakoľko
žalobkyňa tak neurobila do skončenia vyšetrovania, teda nemožno to kvalifikovať ako uplatnenie práva

s účinkom spočívania premlčacej doby, nakoľko o takomto návrhu žalobkyne v trestnom konaní nebolo
možné rozhodnúť (ani rozhodnuté nebolo). Zároveň na základe týchto vyhlásení nemožno ustáliť, že
písomné vyčíslenie škody predložené pri preštudovaní spisu bolo spoločné za obidvoch manželov.
Súd dospel k záveru, že pokiaľ S. Z. vyčíslil náhradu škody, toto vyčíslenie sa žalobkyne nedotýkalo.
Tvrdenie žalobkyne, že škoda písomne vyčíslená manželom žalobkyne bola spoločná, lebo nemohli

požadovať zaplatiť 2x to isté, neobstojí, nakoľko v prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
ide o nárok vyplývajúci z porušenia práv spätých s ochranou osobnosti, ktoré sú osobnými právami
majetkovej povahy spätými s osobou, a to jednak žalobkyne a jednak jej manžela S. Z.a osobitne,
každý z nich si mohol uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy samostatne. Súd sa preto nemôže
stotožniť s tvrdením žalobkyne o spočívaní premlčacej doby minimálne v dobe od 10.3.2006 (vyčíslenie

škody pri preštudovaní spisu) do 28.2.2008 (skončenie trestného konania rozsudkom Krajského súdu
v Žiline) s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že k spočívaniu premlčacej
doby nedošlo, premlčacia doba plynula nepretržite odo dňa 17.6.2005 (skutočnosť zakladajúca právo
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy) a ku dňu podania žaloby v tomto spore dňa 16.10.2009
premlčacia doba 3-ročná v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka nepochybne uplynula.

18. V nadväznosti na konštatovanie súdu, že žalobkyňa uplatnila na súde svoje právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej doby, bolo potrebné posúdiť namietaný rozpor
vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného v 2.rade s dobrými mravmi, nakoľko v prípade, ak
by tomu tak bolo, poskytnutie ochrany právu uplatniť námietku premlčania je nutné odoprieť. Nakoľko

inštitút premlčania je inštitútom prispievajúcim k istote v právnych vzťahoch, keď významným kritériom
pri vymedzení účelu tohto inštitútu je dosiahnuť, aby subjekty občianskoprávnych vzťahov v primeraných
dobáchuplatňovalisvojeprávaaabypovinnéosobynebolipočaseneprimeranejdobynútenéplniťsvoje
povinnosti. Relevantné je teda kritérium časové. V danom prípade súd zistil, že žalobkyňa podala žalobu
v tomto spore cca. 1 rok a 4 mesiace po uplynutí premlčacej doby, teda vznesená námietka premlčania

je z formálneho hľadiska v súlade so zákonom. Žalobkyňa poukazovala v súvislosti so svojim tvrdením
o výkone práva vzniesť námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi na nasledovné okolnosti a
dôvody: pasivita žalovaného v 2.rade počas celého pôvodného konania, neúčasť na pojednávaniach,
vznesenie námietky premlčania až po 8 rokoch od podania žaloby, a to až po zrušení právoplatného
rozsudku na základe uznesenia dovolacieho súdu. Podľa názoru súdu odporuje dobrým mravom, ak je

vznesená námietka premlčania až po 8 rokoch od podania žaloby, na základe ktorej by právo v spore
priznané nemalo byť (naviac po zrušení právoplatného rozsudku dovolacím súdom) - ak z okolností tohto
konkrétneho prípadu vyplýva, že žalobkyňa uplatnila svoje právo len cca. 1 rok a 4 mesiace po uplynutí
premlčacej doby, súd má za to, že nedodržanie časového kritéria žalobkyňou pri uplatnení nároku v
nepomerne menšom rozsahu nemôže byť na ujmu tomuto subjektu občianskoprávneho vzťahu, pokiaľ

druhý subjekt tohto vzťahu nedodržal časové kritérium v neporovnateľne vyššom rozsahu, t.j. žalovaný
pri vznesení námietky premlčania, teda je tu zrejmý rozpor s požiadavkou spravodlivej rovnováhy. Súd
má za to, že ide o normu charakteru základnej spoločenskej normy, ktorú možno zaradiť pod pojem
dobré mravy a vzhľadom k výnimočnej intenzite porušenia možno hovoriť o zneužití subjektívneho právavzniesť námietku premlčania žalovaným v 2.rade na úkor žalobkyne a je bez právneho významu, že
námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada konania, resp. zákonná možnosť vzniesť námietku
premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania. Za týchto okolností nemôže zostať bez povšimnutia rozsah

a charakter uplatňovaného práva žalobkyne v súvislosti so smrťou jej dcéry v nízkom veku. Taktiež je
potrebné poukázať na postoj žalovaného v celom pôvodnom konaní, ktorý sa nezúčastňoval konaní,
nevyjadril sa k veci žiadnym spôsobom, až do právoplatného skončenia pôvodného konania námietku
premlčania nevzniesol. Zároveň súd mal preukázané, že v rámci trestného konania nebol doručený
žalobkyni rozsudok Okresného súdu Ružomberok ani rozsudok Krajského súdu v Žiline, hoci bola v

postavení poškodenej, čo môže predstavovať okolnosť odôvodňujúcu do určitej miery nepodanie žaloby
pred uplynutím premlčacej doby. Naopak žalovaný v 2.rade ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal
žiadne okolnosti odôvodňujúce nevznesenie námietky premlčania skôr ako po 8 rokoch od podania
žaloby. Argumentácia o zákonnom práve žalovaného v 2.rade na právnu pomoc neobstojí, nakoľko nič
mu nebránilo využiť ju skôr, t.j. ihneď po doručení žaloby.

19. Nakoľko súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako námietku, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, nebolo možné poskytnúť ochranu tomuto právu žalovaného v 2.rade. Následne súd skúmal
splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (finančné
zadosťučinenie) za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti.

20. Súd mal preukázané, že u žalobkyne došlo k zásahu do jej osobného, súkromného a rodinného
života usmrtením blízkej osoby. K priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňovanej
žalobkyňou súd konštatuje, že neoprávnený zásah žalovaného v 2.rade jeho zavineným protiprávnym
konaním do súkromia žalobkyne bol veľmi intenzívny a jednoznačne spôsobil žalobkyni citovú ujmu.
Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu a súd prihliada na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe, vo vzťahu k subjektom, ktoré
neoprávnený zásah spôsobili - žalovaný v 2.rade, aby bola zabezpečená požiadavka účinného
primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a tiež požiadavka nezneužívania tohto
právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd pri určení peňažnej náhrady prihliadol na
nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrteľnej nehody dcéry žalobkyne a dôsledky, ktoré

vyvolali u samotnej žalobkyne, ale aj na to, že išlo o trestný čin, kde nebolo v úmysle žalovaných
konať týmto spôsobom. Je bez akýchkoľvek pochybností, že nečakaným a šokujúcim úmrtím mal. R.
došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, ktorý spočíva v obmedzení jej
súkromného a rodinného života tak, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemôže byť na mieste. Žalovaný v 2.rade svojím protiprávnym zavineným

konaním, ktorého dôsledkom bolo usmrtenie dcéry žalobkyne, zasiahol do osobnostnej a súkromnej
sféry žalobkyne, čo je bez pochyby predpokladom pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu v peniazoch
v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následky tohto zásahu sú nereparovateľné, pričom
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Žalovaný v
2.rade svojím protiprávnym zavineným konaním z nedbanlivosti spôsobil žalobkyni neodstrániteľnú,

teda absolútnu ujmu - smrť dieťaťa, ktorá okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného
zadosťučinenia vo väčšom rozsahu, hoci je jasné, že presný finančný ekvivalent za ľudský život nie
je možné určiť. Úmrtie dcéry žalobkyne je závažnou ujmou, pričom žalobkyňa pociťuje nepochybne
stratu svojej dcéry aj niekoľko rokov po dopravnej nehode ako ujmu predovšetkým v citovej oblasti.
Dcéra žalobkyne predstavovala pre žalobkyňu jednu z najbližších osôb v jej živote a jej strata mala

za následok zhoršenie kvality života žalobkyne, a to najmä vo sfére citovej. Je nepochybné, že takáto
tragická udalosť sa prejavila aj v sociálnych väzbách žalobkyne, či už na svojho manžela, resp. k
dvom ďalším deťom žalobkyne, mal. N., nar.XX.X.XXXX a mal. R., nar.X.X.XXXX, t.j. následne po
tragickej udalosti. V danom prípade súd mal za to, že predpoklady zodpovednosti žalovaného v
2.rade za vzniknutú nemajetkovú ujmu sú dané. Vzhľadom k tomu, že zásah žalovaného v 2.rade

spôsobenýjehozavinením(nedbanlivostným)protiprávnymkonaním,následkomktoréhobolausmrtená
dcéra žalobkyne, jednoznačne bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u žalobkyne, ktorá spočívala v
porušení jej práva na ochranu súkromia, keďže nečakane stratila jednu z najbližších osôb vo svojom
živote, a to dcéru. Medzi uvedeným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry žalobkyne je bezprostredný
vzťah príčiny a následku. K výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd konštatuje, že

u dcéry žalobkyne sa jednalo o nečakané šokujúce náhle úmrtie, ktorým došlo k závažnému zásahu
do práva na ochranu súkromia žalobkyne. Je nepochybné, že medzi žalobkyňou a jej nebohou dcérou
existovali silné sociálne putá, a to aj napriek nízkemu veku dcéry žalobkyne a krátkemu obdobiu ich
spoločného rodinného života. Tragickou smrťou svojej dcéry žalobkyňa stratila možnosť viesť s ňousúkromný život a od momentu jej smrti je ochudobnená o sféru prirodzených vzťahov s jedným z
najbližších rodinných príslušníkov - s dcérou. Vzniknutá trauma v živote žalobkyne je neodstrániteľná.
Následkom úmrtia dcéry žalobkyne došlo k zásahu do emocionálnej sféry, nakoľko žalobkyňa stratila

možnosť budovať a rozvíjať vzájomný vzťah so svojou dcérou, možnosť poskytnúť jej starostlivosť,
byť jej oporou v období detstva a mladosti a naopak možnosť čerpať z tohto vzťahu po celý jej
ďalší život. S takouto citovou ujmou nie je možné sa nikdy dostatočne vyrovnať, a to ani v situácii
narodenia ďalšieho dieťaťa po tragickej udalosti. Súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení
žalobkyne, aké ťaživé sú jej pocity v súčasnosti, t.j. niekoľko rokov po nehode - depresia, smútok,

spomienky na dcéru, predstavy ako by vyzerala dnes, porovnávanie s inými deťmi ... . Je pravdou,
že jednou z foriem primeraného zadosťučinenia môže byť i vydanie trestného rozsudku, ktorým boli
žalovaní uznaní vinnými zo spáchania trestného činu a ktorým im bol uložený trest, čím je vyjadrené ich
spoločenské odsúdenie za to, čo spáchali, a to nielen vo vzťahu k žalobkyni. S ohľadom na závažnosť
vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a rozsahom jeho nepriaznivých následkov
súd mal za to, že zásah do práva žalobkyne na ochranu osobnosti nie je možné úplne odstrániť

len morálnou satisfakciou, nakoľko žiadna z jej foriem by nepostačovala na primerané zmiernenie
vzniknutej nemajetkovej ujmy na osobnosti žalobkyne. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch však
môže aspoň čiastočne prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Za prežitú citovú ujmu, zásah do
osobnostnej súkromnej sféry žalobkyne je možné určiť primerané zadosťučinenie v peniazoch. Súd má
za to, že jeho výška je opodstatnená v sume 13.500,- eur, a preto návrhu v tejto časti vyhovel, keď pri

rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť protiprávneho zásahu do emocionálnej
sféry žalobkyne. Ide o intenzitu, nenavrátiteľnosť pôvodného stavu, rozsah a dobu pôsobenia jeho
nepriaznivého následku. Súd poukazuje, že v žiadnom prípade nejde o zdroj príjmu pre žalobkyňu
a taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že prežívanie citovej ujmy žalobkyne spôsobenej zásahmi
žalovaných do jej práva na ochranu súkromia jej bolo uľahčené podporou členov jej rodiny, a to

predovšetkým jej matky a sestry. Súd tiež prihliadol ku skutočnosti, že zo strany žalovaného v 2.rade
rade sa jednalo o zavinené protiprávne konanie nedbanlivostného charakteru. Jednoznačne nebolo
jeho úmyslom spôsobiť vzniknutý následok. Taktiež nemožno následok rozpadu manželstva žalobkyne
v celom rozsahu pripísať na ťarchu žalovaných, keďže súd nemal preukázanú bezprostrednú príčinnú
súvislosť medzi neoprávneným zásahom žalovaných do práva na ochranu súkromia žalobkyne a týmto

následkom, nakoľko ako dôvody rozpadu manželstva v priebehu rozvodového konania boli uvádzané
žalobkyňou aj iné skutočnosti, pričom je nepochybné, že táto tragická udalosť sa prejavila v spolužití
manželov ako záťažová situácia, ktorá skomplikovala, resp. zamedzila riešeniu iných problémov v
spolužití manželov. Zhoršenie školského prospechu mal. N. v II. polroku školského roku 2009/2010 je
v príčinnej súvislosti s tragickou udalosťou len okrajovo vzhľadom na emocionálny stav matky po roku

2005. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto jej vyhovel a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Podľa § 438 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú

za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

22. K otázke solidárnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti podľa účasti na spôsobení škody súd
uvádza nasledovné: Ako konštatoval Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozsudku v predmetnej
trestnej veci na vzniku tejto dopravnej nehody majú vinu obaja žalovaní a bez konania ktoréhokoľvek z

nich by k dopravnej nehode nedošlo. Súd nezistil žiadnu takú osobitnú okolnosť konkrétneho prípadu
týkajúcu sa dopravnej nehody, ktorá by bola dôvodom rozhodnutia o zodpovednosti za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti každého zo žalovaných podľa jeho účasti, resp. podľa jeho podielu
na tomto zásahu (predmetom tohto konania je už len nárok uplatnený voči žalovanému v 2.rade), a to
aj napriek skutočnosti, že tresty uložené súdom nie sú celkom totožné, resp. neboli zistené žiadne také

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, aby účasť toho ktorého žalovaného na spôsobení neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne bola v nepomere voči účasti druhého žalovaného.

23. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262 ods.1 CSP
a priznal žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému v 2.rade, ktorý v spore úspešný nebol.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.